Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoE-40-2019.pdf
PDF · 71.1 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/40/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského, v exekučnej veci oprávneného: V. Q. M., Q. Q., Y.. X X. XXXX/XX, XXX XX Q., E.: XX XXX XXX proti žalovanému: O. V..R..J.., N. X, XXX XX Q., E.: XX XXX XXX, o vymoženie 123,71 eura s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 20Er 401/2014 - 20 zo dňa 27.02.2019, takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu a vyslovil, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pričom o výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 243h, § 57 ods. 1 písm. h), zákona. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) a uviedol, že exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného dňa 02.06.2014 a dňa 21.05.2015 bol súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Vychádzajúc zo zistení súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie mal za preukázané, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by postačoval čo i len na úhradu trov exekúcie a nie je predpoklad zmeny majetkových pomerov povinného ani do budúcna. Z tohto dôvodu súd postupujúc podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP).
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Bol toho názoru, že povinný nie je nemajetný, pretože v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nebol nemajetný, keďže v iných exekučných konaniach bolo za obdobie od 24.07.2014 do 19.07.2016 vymožená celková suma 651,33 eura a v období od 26.05.2014 do 31.08.2016 zamestnával niekoľko zamestnancov a uhrádzal poistné.
3. Súdny exekútor sa k doručenému odvolaniu písomne vyjadril a uviedol, že ďalšie vedenie exekúcie by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a viedlo by len k nárastu trov exekúcie. Záver oprávneného, že povinný nie je nemajetný na základe úhrad z roku 2016 je podľa jeho názoru nepochopiteľný. Do pozornosti uviedol, že voči povinnému je vedených aktuálne 10 exekučných konaní a podľa oznámenia samotného oprávneného je povinný ako zamestnávateľ nečinný od 31.10.2016. Poukázal na judikatúru odvolacích súdov Slovenskej republiky s tým, že zastavenie exekúcie nie je podmienené súhlasom oprávneného a priznaním náhrady trov exekúcie nedochádza k porušeniu práva účastníka konania.
4. Povinný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie nie je dôvodné a odvolanie proti výroku o nároku na náhradu trov exekúcie je neprípustné. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Odvolací súd sa stotožňuje s ustálenou judikatúrou krajských súdov, na ktoré poukázal súdny exekútor, v zmysle ktorej pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného, nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcií, pretože pre rozhodnutie súdu rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, čo je v súlade s ust. § 217 CSP.
7. Z predloženej elektronickej súčinnosti súdneho exekútora so Sociálnou poisťovňou, bankami, s Okresným riaditeľstvom Policajného zboru - oddelenie diaľničnej inšpekcie, z lustrácie Katastrálneho portálu a na základe Centrálneho registra exekúcií mal súd prvej inštancie rovnako ako aj odvolací súd za preukázané, že povinný nedisponuje žiadnym hnuteľným, či nehnuteľným majetkom, ktorý by bolo možne exekvovať a do úvahy neprichádza žiaden iný spôsob exekúcie podľa Exekučného poriadku.
8. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 02.06.2014. Voči povinnému je vedených 5 exekučných konaní a ku dňu podania návrhu súdny exekútor evidoval len jednu úhradu. V exekučnom konaní EX 748/2014 nedošlo ani k čiastočnému uspokojeniu vymáhaných pohľadávok (č.l. 11 spisu). Dlh povinného voči oprávnenému predstavuje v súhrne 123,71 eura. Povinný má na účte v banke záporný zostatok. Blokácie od súdnych exekútorov sú vo výške 11.845,24 eura. Povinný nie je vlastníkom nehnuteľností ani motorových vozidiel a od 31.08.2016 nezamestnáva žiadnych zamestnancov.
9. Odvolací súd v zmysle podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 21.05.2015 mal za dostatočne preukázané, že vymáhanú pohľadávku oprávneného by nebolo možné uspokojiť. Súdny exekútor náležite zisťoval majetkové pomery povinného a to, lustráciami v peňažných ústavoch, súčinnosťou s katastrom nehnuteľností, s OR PZ, ODI, aj so súčinnosťou s oprávneným.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo nutné dospieť k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, keďže obsah spisu nenasvedčuje skutočnosti, že povinný reálne vykonáva nejakú činnosť a vlastní majetok, z ktorého by bolo možno uspokojiť vymáhanú pohľadávku.
11. Záver súdu prvej inštancie o nemajetnosti povinného bol opodstatnený, a preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak zastavil exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
12. Správnemu výroku o zastavení exekúcie zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017).
Za daného stavu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Oprávnený v odvolacom konaní nebol úspešný. Súdny exekútor si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ostatným účastníkom konania preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Odvolací súd preto rozhodol tak, že účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).