Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18C-53-2018.pdf
PDF · 113.69 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/53/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobkyne J.. B. E., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom K. XX/XX, C., štátnej občianky SR, zastúpenej JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, advokátkou so sídlom Nám. sv. Anny 7269/20A, Trenčín, proti žalovanému J.. C. E., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom K. XX/XX, C., štátnemu občanovi SR, zastúpenému Advokátska kancelária Mikita, s. r. o., so sídlom 1. mája 11, Trenčín, IČO 36861901, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto
rozhodol:
I. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - strán sporu, ktoré zaniklo dňa 21.12.2015 sa vyporadúva nasledovne:
Do výlučného vlastníctva žalovaného sa p r i k a z u j ú
- nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom C., katastrálnym odborom pre k. ú. K., a to rodinný dom súp. č. XX postavený na parcele registra C, parc. č. XXXX/X, pozemky parcely registra C, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere XX m2, parc. č. XXXX/X, záhrady, o výmere X m2,
- zostatok úveru čerpaného v H., a. s., na základe úverovej zmluvy č. XXXXXX vo výške 55.023,76 eur,
- zostatok pôžičky čerpanej od Ministerstva vnútra SR na základe zmluvy o poskytnutí sociálnej výpomoci zo sociálneho fondu č. E.-Y.-XX-XXX/XXXX-SF zo dňa 05.01.2015 vo výške 2.756 eur. -2- 18C/53/2018
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu sumu 37.065,03 eur, a to v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len "BSM") tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného žiadala prikázať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, pre k. ú. K., a to rodinný dom súp. č. XX postavený na pozemku parcela registra C, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX mX a pozemky parcela registra C, parc. č. XXXX/ X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX mX, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 41 m2, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere XX m2, parc. č. XXXX/X, záhrady, o výmere 6 m2, motorové vozidlo M. W., záväzok voči H., a. s., titulom uzavretej zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXXXX zo dňa 06.05.2015 s tým, že žalovaný je povinný jej na vyrovnanie podielu zaplatiť náhradu určenú súdom. Súčasne žiadala aj o náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela dňa 16.06.2001 manželstvo, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu C. č. k. 30P/99/2015-22 zo dňa 07.12.2015, právoplatným dňa 21.12.2015. Rozvodom došlo k
zániku BSM. Po znamenala, že so žalovaným sa snažila na vyporiadaní BSM dohodnúť, avšak k dohode nedošlo. Počas manželstva nadobudli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, pre k. ú. K., a to rodinný dom súp. č. XX postavený na pozemku parcela registra C, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 482 m2 a pozemky parcela registra C, parc. č. 1XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 482 m2, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 41 m2, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 42 m2, parc. č. XXXX/X, záhrady, o výmere X m2, osobné motorové vozidlo M. W., úver poskytnutý H., a. s., na základe zmluvy č. XXXXXX zo dňa 06.05.2015 s aktuálnym zostatkom vo výške 57.000 eur, úver poskytnutý zamestnávateľom žalovaného s aktuálnym zostatkom približne 8.000 eur. Má vedomosť, že úver je bezúročný a žalovaný si ho zobral pred rozvodom manželstva. Zmluvy o pôžičkách uzavreté medzi žalovaným a W. P. neuznáva. Nemala o nich žiadnu vedomosť. Tieto sú fiktívne a sú vyhotovené účelovo. Prvá zmluva je uzavretá 1,5 roka po sobáši. Je nelogické, aby novomanžel uzatváral zmluvy o pôžičke bez vedomia manželky, sestry veriteľa, ktorí naviac v rozhodnom období spolu podnikali. Sumu 700.000,- Sk obdržala od svojho brata v roku 2002. Jednalo sa o čiastku, ktorú jej bol brat povinný vyplatiť na základe dohody s rodičmi ako jej výplatu z podielu na byte a ďalšej nehnuteľnosti, ktoré počas života ich rodičia prepísali na brata. Za týchto 700.000,- Sk rekonštruovali spoločný rodinný dom. Je preto nutné posúdiť túto sumu ako jej vnos do spoločného majetku. Počas konania tvrdila, že peniaze jej boli vyplatené pred uzavretím manželstva. Ďalšiu rekonštrukciu domu financovali prostredníctvom úveru. Dňa 30.06.2009 uzavreli so B., a. s., zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX na sumu 65.000 eur. Táto -3- 18C/53/2018
spoločná pôžička bola následne v roku 2015 refinancovaná novým úverom poskytnutým H., a. s., č. XXXXXX na sumu 65.000 eur. K zmluvám o pôžičke uzavretým medzi žalovaným a W. P. zdôraznila, že tieto mali byť uzatvárané v rokoch 2002 - 2012, kedy boli vzťahy medzi manželmi normálne. Ako manželia medzi sebou riešili aj ekonomické záležitosti. Preto je v rozpore s ich vtedajšími vzťahmi a bežným manželským fungovaním, aby si žalovaný bral od jej brata pôžičky bez jej vedomia. Spochybnila, že pôžičky boli reálne poskytnuté a že slúžili konkrétnemu účelu, na ktorý mali byť poskytnuté. Ich nehnuteľnosť bola rekonštruovaná z jej peňazí vo výške 700.000,- Sk a z úveru poskytnutého pôvodne B. a. s., neskôr refinancovaného prostredníctvom H., a. s., vo výške 65.000 eur. Zo zvyšku úveru si zakúpili aj osobné motorové vozidlo M. W.. Počas konania nežiadala vyporiadať osobné motorové vozidlo M.t a cenu nehnuteľnosti ustálila na 145.000 eur.
2. Žalovaný s podanou žalobou súhlasil. Majetok patriaci do BSM rozšíril o zmluvu o pôžičke zo dňa 18.10.2002 na sumu 700.000,- Sk (23.235,74 eur), zmluvu o pôžičke zo dňa 09.11.2006 na sumu 300.000,- Sk (9.958,18 eur, zmluvu o pôžičke zo dňa 28.07.2008 na sumu 330.000,- Sk (10.954 eur), zmluvu o pôžičke zo dňa 02.10.2009 na sumu 15.000 eur a o zmluvu o pôžičke zo dňa 27.09.2012 na sumu 10.000 eur. Všetky uvedené pôžičky boli uzavreté s W. P.. Tvrdil, že všetky poskytnuté pôžičky boli spotrebované v celom rozsahu. Prvá bola použitá na úpravu záhrady a oplotenia, druhá bola použitá na vybudovanie oplotenia, nákup bojlera a na dovolenku, tretia bola použitá tiež na rekonštrukciu domu a na letnú i zimnú dovolenku, štvrtá pôžička bola použitá na kúpu vozidla M. W. v celom rozsahu a posledná pôžička bola použitá na zábradlia na balkónoch, izolácie, podbytia a na dovolenku. Dodal, že zostatok úveru, ktorý mu poskytol jeho zamestnávateľ predstavuje ku dňu zániku BSM sumu 6.911 eur a tento spláca po zániku manželstva vo výške 99 eur mesačne. Rovnako spláca aj úver poskytnutý H. a. s., po 312,38 eur mesačne. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že nemala vedomosť o pôžičkách, ktoré im poskytol jej brat. Práve ona sa s bratom dohodla, že jednotlivé zmluvy podpíše on, aby niekto v budúcnosti nespochybňoval ich platnosť. Aj tieto pôžičky totiž slúžili na financovanie nákladného životného štýlu žalobkyne. K vnosu žalobkyne vo výške 700.000,- Sk uviedol, že nemá o tomto vedomosť. Počas konania upresnil, že žalobkyni nebola vyplatená suma 700.000,- Sk, ale zdá sa mu, že to bolo len 500.000,- Sk a tieto jej boli vyplatené až potom, čo sa rozhodli prerobiť si podkrovie, čo bolo až po uzavretí manželstva. Počas konania súhlasil s nevyporiadaním osobného motorového vozidla Volkswagen Passat ako aj s cenou nehnuteľnosti vo výške 145.000 eur.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov V. P. a W. P. a oboznámením rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 30P/99/2015-22 zo dňa 07.12.2015, výpisu z LV č. XXX pre k. ú. K., zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXXXX zo dňa 06.05.2015, zmluvy o pôžičke zo dňa 18.10.2002, zmluvy o pôžičke zo dňa 09.11.2006, zmluvy o pôžičke zo dňa 28.07.2008, zmluvy o pôžičke zo dňa 02.10.2009, zmluvy o pôžičke zo dňa 27.09.2012, zmluvy o poskytnutí návratnej sociálnej výpomoci zo sociálneho fondu č. E.-Y.-XX-
XXX/XXXX-SF zo dňa 05.01.2015, zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 16.05.2001, kúpnej zmluvy zo dňa 22.03.2002, zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.06.2009 -4- 18C/53/2018
v znení jej dodatku zo dňa 14.5.2012, potvrdenia MV SR zo dňa 18.03.2019, výpisu z účtu žalovaného, oznámenia H., a. s., oznámenia MV SR zo dňa 18.07.2019, príjmového a výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 18.10.2002, príjmového a výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 02.10.2009 a takto zistil nasledovný skutkový stav:
4. Žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 16.06.2001 manželstvo, ktoré bolo rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 30P/99/2015-22 zo dňa 07.12.2015, právoplatným dňa 21.12.2015, rozvedené.
5. Z výpisu z LV č. XXX vedenom Y. úradom C., katastrálnym odborom vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný sú vlastníkmi nehnuteľností tam zapísaných v podiele 1/1, a to rodinného domu súp. č. XX postaveného na parcele registra C, parc. č. XXXX/X a pozemkov parcely registra C, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 482 m2, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere XX m2, parc. č. XXXX/X, záhrady, o výmere 6 m2.
6. Žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 06.05.2015 s H., a. s., úverovú zmluvu č. XXXXXX, . na základe ktorej im H., a. s., poskytla úver vo výške 65.000 eur na účel splatenia skôr poskytnutého úveru v inej banke. Dňa 30.06.2009 uzavreli zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej im B., a. s., poskytla úver vo výške 65.000 eur s dobou splatnosti do 7/2038.
7. Zmluvou o pôžičke zo dňa 18.10.2002 poskytol W. P. žalovanému pôžičku vo výške 700.000,- Sk (23.235,74 eur) za účelom vybudovania záhradného prístrešku, vonkajších úprav a záhrady pri rodinnom dome dlžníka. Splatnosť pôžičky bola stanovená do 18.10.2017. Zmluvou o pôžičke zo dňa 09.11.2006 poskytol W. žalovanému pôžičku vo výške 300.000,- Sk (9.958,18 eur) za účelom vybudovania plotu pri rodinnom dome dlžníka a kúpu plynového kotla. Splatnosť pôžičky bola stanovená do 09.11.2021. Zmluvou o pôžičke zo dňa 28.07.2008 poskytol W. P. žalovanému pôžičku vo výške 330.000,- Sk (10.954 eur). Splatnosť pôžičky bola stanovená do 28.07.2023. Zmluvou o pôžičke zo dňa 02.10.2009 poskytol W. P. žalovanému pôžičku vo výške 15.000 eur za účelom kúpy motorového vozidla. Splatnosť pôžičky bola stanovená do 02.10.2024. Zmluvou o pôžičke zo dňa 27.09.2012 poskytol W. P. žalovanému pôžičku vo výške 10.000 eur za účelom rekonštrukcie rodinného domu dlžníka. Splatnosť pôžičky bola stanovená do 27.09.2027.
8. Zmluvou o poskytnutí návratnej sociálnej výpomoci zo sociálneho fondu č. E.-Y.-XX-XXX/XXXX-SF zo dňa 05.01.2015 poskytol zamestnávateľ žalovanému pôžičku vo výške 8.300 eur za účelom kumulovanej výpomoci. Na základe tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal pôžičku splácať v mesačných splátkach po 99 eur mesačne. Konečná splatnosť pôžičky bola určená na 1/2022.
9. Zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 16.05.2001 previedol J. P. a manželka V. v prospech W. P. nehnuteľnosti, a to byt č. XX na X. poschodí bytového domu č. XXX na ulici W. poľom a spoluvlastnícky podiel na pozemku a spoločných častiach a zariadeniach domu. Kúpna cena bola dojednaná vo -5- 18C/53/2018
výške 1,- Sk. Kúpnou zmluvou zo dňa 22.03.2002 previedol J. P. a manželka V. v prospech W. P. nehnuteľnosť, a to garáž súp. č. XXXX a spoluvlastnícky podiel k pozemku. Kúpna cena bola dojednaná vo výške 37.150,- Sk.
10. Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 18.03.2019 a zo dňa 18.07.2019 vyplýva, že žalovaný ku dňu 21.12.2015 splatil pôžičku poskytnutú jeho zamestnávateľom vo výške 1.089 eur, pričom každý mesiac sa mu vykonávajú zrážky zo mzdy vo výške 99 eur.
11. Z oznámenia H., a. s., zo dňa 18.07.2019 vyplýva, že úver č. XXXXXX poskytnutý stranám sporu predstavoval ku dňu 21.12.2015 výšku 63.658,94 eur a ku dňu 15.07.2019 sumu 55.023,76 eur. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že v období od 1/2018 do 3/2018 mesačne uhrádzal sumu 312,38 eur titulom splátky úveru.
12. Z príjmového a výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 18.10.2002 vyplýva, že W. P. odovzdal žalovanému sumu 700.000,- Sk z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 18.10.2002. Z príjmového a výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 02.10.2009 vyplýva, že W. P. odovzdal žalovanému sumu 15.000 eur z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 02.10.2009.
13. Z výpovede svedkyne V. P. vyplynulo, že v roku 2001, keď sa žalobkyňa vydávala a potrebovali peniaze na prerábku domu, sa s manželom a synom dohodli, že byt, v ktorom s manželom bývali, prepíšu na syna a ten dcéru vyplatí, aby mali peniaze na prerábku. O akú sumu išlo si už presne nepamätá; neviem ani, či peniaze boli dcére vyplatené pred svadbou alebo po svadbe. Vyplatené jej však boli v roku 2001. Po svadbe, dcéra s manželom bývali u nich, nakoľko prerábali dom, v ktorom chceli bývať. Prerábku financovali z vyplatených peňazí. Nemá vedomosť o žiadnych iných pôžičkách. Z rozhovoru s dcérou vie, že si časom zobrali úver, nakoľko bolo potrebné urobiť nové oplotenie, záhradu a podobne. Pri odovzdávaní peňazí, ktoré predstavovali výplatu z bytu, nebola. Peniaze boli asi pripísané na účet. Má zato, že takto to bolo, pretože má dve deti a bolo by to nespravodlivé, keby syn mal byt a dcéra by nič nemala. Dcéra nemala v tom čase žiadne iné peniaze na prerábku bytu a v tom čase sa hneď začalo prerábať, preto jej peniaze vyplatené museli byť. O tom, že si zobrali úver sa dozvedela až časom, keď začali robiť oplotenie a záhradu. Vtedy sa pýtala dcéry, že či im zvýšili ešte peniaze z toho vyplatenia. Dcéra jej povedala, že tieto peniaze sa už minuli a museli si zobrať úver. Jednalo sa o veľkú prerábku.
14. Z výpovede svedka W. P. vyplynulo, že so žalovaným uzavrel 5 pôžičiek. Od sestry nechcel podpísať žiadnu zmluvu, lebo vedel, že tam problém nenastane, avšak od švagra zmluvu chcel mať podpísanú, pretože tam mal trocha pochybnosti. Má zato, že jeho sestra o všetkých týchto pôžičkách vedela, pretože robila s ním v kancelárií, viedla mu účty a mala prehľad o jeho peniazoch. Peniaze z pôžičiek vždy odovzdával jeho otec, len poslednú pôžičku švagrovi odovzdával on. Otcovi vždy povedal, že peniaze má odovzdať švagrovi a ten mu ich vždy v hotovosti odovzdal. Švagrovi sa odovzdávali peniaze preto, lebo sestra viedla nákladný život a obával sa, aby tieto peniaze neminula aj na iný účel. Čo sa týka výplaty z bytu jeho rodičov, dohodli sa, že rodičovský byt nadobudne on a sestru vyplatí. Sumu si už presne nepamätá, ale bolo to -6- 18C/53/2018
niečo od 500.000,- Sk do 700.000,- Sk. Kedy to bolo, to si už tiež presne nepamätá, možno v roku 2002 alebo v roku 2003. Tieto peniaze použili na prerábku domu. Pôžičky, ktoré im on poskytoval, boli v dvoch alebo troch prípadoch určené na prerábku, jedna bola na auto a jedna bola bezúčelová. V tom čase sa navštevovali a teda videl, že práce pokračujú, čiže peniaze použili na tento účel, aj sa ich pýtal, či niečo urobili. S poskytnutých pôžičiek je po splatnosti len jedna, jej splatnosť bola asi pred rokom. Zatiaľ v tomto smere neinicioval žiadne súdne konanie a čaká ako dopadne toto konanie o vyporiadanie BSM. Ostatné pôžičky ešte nie sú splatné. Pri odovzdávaní peňazí určených pre žalovaného otcovi bol iba on a otec. Peniaze mu odovzdával v kancelárií alebo u neho doma. Pri odovzdávaní peňazí poslednej pôžičky žalovanému bol prítomný len žalovaný a on; koľko to bolo peňazí, nevie. Toľko, koľko je uvedené na zmluve, peniaze mu odovzdal buď v kancelárií alebo u neho doma. Nemá vedomosť, či strany sporu mali ešte nejaké ďalšie pôžičky. Pôžičky poskytoval v hotovosti preto, lebo prvá pôžička bola poskytnutá v hotovosti v roku 2002.
15. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
16. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
17. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
18. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobkyňou, ktorou žiadala vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len "BSM"), je dôvodná. BSM v danom prípade zaniklo rozvodom manželstva strán, strany sa na jeho vyporiadaní nedohodli, a preto je potrebné ho vyporiadať na základe žaloby, ktorá bola podaná v zákonom stanovenej lehote troch rokov.
19. Pred tým, ako súd pristúpi k samotnému vyporiadaniu BSM, je nevyhnutné zistiť majetok, ktorý BSM tvorí. Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov je všetko, čo nadobudol niektorý z manželov počas trvania manželstva okrem výnimiek tam uvedených. V danom prípade medzi stranami nebolo sporné, aký majetok patrí do BSM. Strany sa zhodli, že do BSM patria nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, vedenom Okresným -7- 18C/53/2018
úradom C., katastrálnym odborom pre k. ú. K., a to rodinný dom súp. č. XX postavený na parcele registra C, parc. č. XXXX/X, pozemky parcely registra C, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere XX m2, parc. č. XXXX/X, záhrady, o výmere 6 m2, zostatok úveru čerpaného v H., a. s., na základe úverovej zmluvy č. XXXXXX . a zostatok pôžičky čerpanej od Ministerstva vnútra SR na základe zmluvy o poskytnutí sociálnej výpomoci zo sociálneho fondu č. E.o dňa 05.01.2015.
20. Po ustálení masy majetku patriaceho do BSM pristúpil súd k jeho vyporiadaniu. Vyporiadanie sa uskutočňuje podľa zásad stanovených v § 150 Občianskeho zákonníka. Pri vyporiadaní súd nie je viazaný návrhmi strán. Veci patriace do BSM môže prikázať buď do výlučného vlastníctva niektorého z bývalých manželov, prípadne do podielového spoluvlastníctva oboch manželov. V danom prípade obe strany zhodne navrhli, aby nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom BSM boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného a rovnako tak aj zostatok úveru v H. a. s.. Súd vzhľadom na zhodné návrhy strán nemal dôvod týmto nevyhovieť, a preto prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného nehnuteľnosti, zostatok pôžičky čerpanej od Ministerstva vnútra SR na základe zmluvy o poskytnutí sociálnej výpomoci zo sociálneho fondu č. CPTN-Y.-XX-XXX/XXXX-SF zo dňa 05.01.2015 vo výške 2.756 eur a zostatok nesplateného záväzku v H., a. s., vo výške 55.023,76 eur, pričom pri určení výšky zostatku úveru vychádzal z oznámenia banky ku dňu 15.07.2019. Prípadné úhrady po tomto dátume do dňa rozhodnutia súdu súd nezohľadnil, nakoľko žalovaný nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci úhradu úveru za toto nasledujúce obdobie.
21. Následne, po rozdelení vecí, sa súd zameral na určenie výšky sumy predstavujúcej vyrovnanie podielov medzi stranami. V otázke určenia výšky podielov vychádzal súd zo zásady rovnosti podielov, podľa ktorej podiely oboch manželov sú rovnaké. Keďže súd prikázal nehnuteľnosti tvoriace masu BSM do výlučného vlastníctva žalovaného, je potrebné, aby tento žalobkyni vyplatil podiel na ňu pripadajúci. Strany sa zhodli na cene nehnuteľností vo výške 145.000 eur. Žalovaný je tak povinný žalobkyni vyplatiť sumu 72.500 eur. Žalobkyňa počas konania žiadala pri určení vyrovnacieho podielu zohľadniť jej vnos do BSM, ktorý predstavovala suma 700.000,- Sk (23.235,74 eur) a ktorú nadobudla titulom výplaty od brata z rodičovských nehnuteľností. Podľa tvrdení oboch strán ako aj podľa výpovede svedka W. P. mali byť tieto peňažné prostriedky žalobkyni vyplatené po uzavretí manželstva. Aj keď žalobkyňa počas konania zmenila svoje tvrdenia, keď uvádzala, že jej peňažné prostriedky boli vyplatené pred uzavretím manželstva, tieto súdu nijak nepreukázala, a preto ich súd vyhodnotil ako účelové. Predmetná suma nebola darom ani dedičstvom a neslúžila ani výlučne potrebám žalobkyne. S poukazom na uvedené možno výplatu dotknutej sumy peňazí vyhodnotiť ako príjem žalobkyne dosiahnutý počas trvania BSM, ktorý sa stáva súčasťou BSM, a teda žalobkyňa nemá nárok na zohľadnenie vynaloženia jej výlučných prostriedkov na majetok patriaci do BSM, nakoľko, ako je vyššie uvedené, dotknuté peňažné prostriedky nepatrili do výlučného vlastníctva žalobkyne. Čo sa týka úveru č. XXXXX5 v H., a. s., tento si zobrali strany za trvania manželstva, čo medzi nimi nebolo sporné. Zostatok úveru vo výške 55.023,76 eur súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, a preto je žalobkyňa povinná mu prispieť na jeho úhradu polovicou sumy, t. j. sumou 27.511,88 eur. Okrem toho žalovaný preukázal, že -8- 18C/53/2018
predmetný úver po zániku BSM uhrádzal. Úhradu úveru od zániku BSM deklarovala aj banka, keď uviedla, že zostatok úveru ku dňu 21.12.2015 (deň zániku BSM) bol vo výške 63.658,94 eur. Znamená to teda, že žalovaný uhradil sumu 8.635,18 eur z výlučných prostriedkov na majetok patriaci do BSM, a preto je žalobkyňa povinná mu uhradiť polovicu týchto nákladov predstavujúcich sumu 4.317,59 eur. Ďalej strany zhodne učinili predmetom BSM aj finančné prostriedky získané vo výške 8.300 eur na základe zmluvy o poskytnutí sociálnej výpomoci zo sociálneho fondu č. E.-Y.-XX-XXX/XXXX-SF zo dňa 05.01.2015. Ku dňu zániku BSM strany túto pôžičku splatili vo výške 1.089 eur. Zostatok pôžičky ku dňu zániku BSM predstavoval sumu 7.211 eur. Z oznámenia zamestnávateľa žalovaného vyplynulo, že žalovanému uskutočňuje každý mesiac zrážky zo mzdy na úhradu uvedenej pôžičky vo výške 99 eur. Ku dňu rozhodnutia súdu tak žalovaný splatil ďalších 4.455 eur. Zostatok pôžičky potom predstavuje sumu 2.756 eur, ktorý súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, v dôsledku čoho je žalobkyňa povinná žalovanému vyplatiť polovicu nesplatenej pôžičky vo výške 1.378 eur a polovicu nákladov vynaložených žalovaným na splatenie pôžičky v období od zániku BSM do rozhodnutia súdu vo výške 2.227,50 eur. V neposlednom rade žalovaný žiadal pri určení výšky vyrovnacieho podielu zohľadniť aj pôžičky poskytnuté W. P.. Žalobkyňa poskytnutie všetkých, celkovo piatich, pôžičiek rozporovala s tým, že o týchto pôžičkách nemala vedomosť. Opak sa žalovanému nepodarilo v konaní preukázať a ani z výpovede svedka W. P. celkom jednoznačne nevyplynulo, že by žalobkyňa mala skutočne vedomosť o týchto pôžičkách, keď uviedol, že má za to, že žalobkyňa o nich vedela. Tým v podstate vyjadril len svoju domnienku, ale nie jednoznačnú skutočnosť o vedomosti žalobkyne o dotknutých pôžičkách. Súd preto ustálil, že zmluvy o pôžičke boli uzatvorené len so žalovaným a sú teda pôžičkami výlučne žalovaného. V tejto súvislosti potom súd nepovažoval za potrebné ani vykonať žalobkyňou navrhnutý dôkaz, a to znalecké dokazovanie za účelom zistenia, kedy došlo k uzavretiu zmlúv o pôžičkách z hľadiska grafológie. Pokiaľ žalobkyňa namietala v konaní relatívnu neplatnosť týchto právnych úkonov s poukazom na to, že sa nejedná o bežnú vec, a teda žalovaný potreboval jej súhlas na uzavretie zmluvy o pôžičke, súd len na okraj uvádza, že na uzavretie zmluvy o pôžičke manžel nepotrebuje súhlas druhého manžela a to ani vtedy, keď sa nejedná o bežnú vec. Zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov sa nepovažuje za právny úkon týkajúci sa spoločných vecí, nakoľko sa priamo netýka predmetu bezpodielového spoluvlastníctva. Na to, aby súd zohľadnil pri vyporiadavaní BSM pôžičky jedného z manželov, bolo potrebné zistiť, či tieto boli použité na majetok patriaci do BSM. Keďže žalobkyňa reálne nemohla preukázať negatívnu skutočnosť, t. j., že pôžičky neboli použité na majetok patriaci do BSM, bolo na žalovanom, aby uniesol dôkazné bremeno a súdu preukázal svoje tvrdenia o tom, že peňažné prostriedky z pôžičiek boli skutočne použité na majetok patriaci do BSM, konkrétne podľa tvrdení žalovaného na rekonštrukciu domu. Žalovaný však súdu nepredložil žiaden taký dôkaz, z ktorého by jednoznačne vyplynulo, že tieto prostriedky na rekonštrukciu domu skutočne aj vynaložil. Len samotné uvedenie účelu pôžičky v zmluve nie je dostatočným dôkazom toho, že peňažné prostriedky boli naozaj na tento účel použité, nakoľko účel ich použitia nebol žalovaný povinný veriteľovi dokladovať (napr. tak, ako to vyžaduje banka pri poskytovaní účelového úveru). Navyše žalovaný počas konania sám uviedol, že účelovo viazané peňažné prostriedky na rekonštrukciu domu použil aj na iný účel, a to konkrétne na dovolenky. Aj z toho vyplýva, že žalovaný z účelovo viazanými peňažnými prostriedkami -9- 18C/53/2018
nakladal podľa svojej vôle, a preto za stavu, keď súdu nepredložil žiaden iný dôkaz o použití dotknutých finančných prostriedkov, nemožno konštatovať iné, ako že dostatočne svoje tvrdenia o použití peňažných prostriedkov nepreukázal. S poukazom na uvedené súd pri určení výšky vyrovnacieho podielu prípadné vynaloženie pôžičiek žalovaného na majetok BSM nezohľadnil. Pokiaľ svedok W. P. vypovedal, že v čase rekonštrukcie domu sa so stranami sporu navštevoval, a teda videl, že práce pokračujú, čiže peniaze použili, nemožno toto jeho vyjadrenie považovať z také, ktoré by potvrdzovalo pravdivosť tvrdení žalovaného, nakoľko z vykonaných prác nebolo jasné, z ktorých peňažných prostriedkov boli financované (či z výplaty 700.000,- Sk a z úveru tak, ako to tvrdila žalobkyňa, čo v konečnom dôsledku nebolo žalovaným rozporované, alebo z finančných prostriedkov poskytnutých na základe pôžičiek) a to, že sa svedok domnieval, že ide o použitie peňazí z pôžičiek nie je dostatočným dôkazom o použití sporných peňazí.
22. Zhrnúc všetky vyššie uvedené skutočnosti možno ustáliť, že žalovaný je povinný na vyrovnanie podielov zaplatiť žalobkyni sumu 72.500 eur (polovica hodnoty nehnuteľností). Naproti tomu žalobkyňa je povinná žalovanému uhradiť na vyrovnanie podielov sumu 35.434,97 eur (vyrovnanie podielov na: zostatku úveru v H., a. s., vo výške 27.511,88 eur a na uhradených splátkach úveru v H., a. s., za obdobie od zániku BSM do rozhodnutia súdu vo výške 4.317,59 eur a na zostatku pôžičky zo zmluvy o poskytnutí
sociálnej výpomoci zo sociálneho fondu č. E.-Y.-XX-XXX/XXXX-SF zo dňa 05.01.2015 vo výške 1.378 eur a na uhradených splátkach pôžičky od zániku BSM do rozhodnutia súdu vo výške 2.227,50 eur). Po vzájomnom započítaní súd dospel k záveru, že žalovaný je povinný žalobkyni doplatiť na úplné vyrovnanie podielov sumu vo výške 37.065,03 eur.
23. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
24. V danom prípade mala každá strana úspech v konaní len čiastočný (žalobkyňa nebola úspešná v časti zohľadnenia vnosu vo výške 700.000,-Sk) a navyše výšku plnenia ustálil súd, preto súd rozhodol v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.
25. Lehotu na splnenie povinnosti, 2 mesiace od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP s tým, že takto stanovenú lehotu považuje za primeranú vzhľadom na výšku plnenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). -10- 18C/53/2018
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.