Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Cb/160/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kudravou v sporovej veci žalobcu: INTEVO - SK s.r.o., IČO: 36 542 229, so sídlom Nitrianska 1751, 927 05 Šaľa, právne zastúpený: JUDr. Ľudovít Štanglovič, advokát so sídlom Jarmočná 2264/3, Šaľa proti žalovanému: Investspol, s. r. o., IČO: 36 611 981, so sídlom Rožňavská ulica 24, 821 04 Bratislava, právne zastúpený: BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 865 044, so sídlom Jánoškova 1545, 026 01 Dolný Kubín, o zaplatenie 1.860,08 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.860,08 Eur spolu s úrokom z omeškania

- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 17.091,68 Eur od 05.12.2011 do 19.12.2011,

- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.860,08 Eur od 20.12.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 24.04.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.860,08 Eur s príslušenstvom a súčasne si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu Zmluvy o dielo č. 075-2011-002, predmetom ktorej bolo vykonanie diela - stavby: Montážna hala spoločnosti S ARMAT - I.. C. A., nachádzajúca sa na adrese Diakovská cesta 3, 927 01 Šaľa. Žalobca dielo v zmysle zmluvy riadne vykonal, pričom čiastkovo vykonané zemné práce na komunikáciách - zemné práce a podsypy vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 610008 splatnou dňa 04.12.2011, v celkovej výške 17.091,68 Eur. Žalovaný dňa 19.12.2011 faktúru v časti 15.231,60 Eur uhradil. Konateľ žalovaného odsúhlasil dňa 07.02.2012 zostatok faktúry č. 610008 vo výške 1.860,08 Eur ku dňu 31.12.2011. Nakoľko žalovaný uvedenú splatnú faktúru celkom neuhradil, žalobca tomuto zaslal dňa 24.01.2014 výzvu na zaplatenie, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá dodatočná lehota na zaplatenie dlžnej sumy do 07.02.2014. Žalovaný však ani na výzvu žalobcu zvyšnú časť faktúry nezaplatil, čím sa dostal do omeškania a je povinný zaplatiť žalobcovi okrem istiny aj úroky z omeškania.

3. Tunajší súd vydal dňa 05.06.2014 platobný rozkaz sp.zn. , voči ktorému podal žalovaný odpor. V podanom odpore žalovaný uviedol, že požadovaná suma nie je dôvodná, pretože táto predstavuje výšku škody resp. zľavu z ceny diela, ktorá vznikla žalovanému porušením záväzkovej povinnosti žalobcu vykonať dielo riadne. Žalobca dohodnuté dielo nevykonal riadne, nakoľko dielo malo vady spočívajúce v nedostatočnej nivelite geodosky, ktorá nespĺňala zmluvne dohodnuté parametre.

Na uvedené vady bol žalobca písomne upozornený a vyzvaný na ich odstránenie, na napriek tomuto žalobca vady neodstránil. Zároveň uviedol, že žalobca sa so žalovaným dohodou zo dňa 14.09.2011 zaviazal znášať náklady súvisiace s opravou vytknutej vady nivelity geodosky. Žalovaný odstránil vadu nivelity geodosky dodaním väčšieho množstva betónu pri betonáži. Žalovaný navrhol platobný rozkaz zrušiť a vo veci nariadiť pojednávanie.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaný nepredložil žiadne listinné dôkazy, ani nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov. Žalobcovi napriek uvedenému, nie je známa žiadna vada geodosky, ktorú prezentuje žalovaný. Už z listiny označenej ako odsúhlasenie zostatkov k 31.12.2011 vyplýva, že žalovaný schválil dňa 07.02.2012 zostatok faktúry č. 610008 vo výške žalovanej istiny. Bez ohľadu na uvedené, žalovaný prevzal predmetnú geodosku bez vád, čo dokumentuje „záznam z odovzdania geodosky pred betonážou" zo dňa 07.09.2011 zo stavebného denníka (č.l. 0767194). Na predmetnej geodoske boli vykonané merania, ktoré potvrdili, že geodoska mala žalovaným požadované vlastnosti, čo v stavebnom denníku schválil aj žalovaný. Za žalobcu odovzdal predmetnú geodosku pán B. a za žalovaného ju prevzal pán W., zástupcovia strán sporu, poverení v zmysle bodu I.3 a I.4 zmluvy o dielo. Žalobcovi ďalej nie je známa žiadna dohoda so žalovaným zo dňa 14.09.2011, podľa ktorej by sa žalobca zaviazal znášať náklady súvisiace s opravou vytknutej vady nivelity geodosky. Navyše, žalovaný ani nepreukázal, že by oznámil žalobcovi ním tvrdenú vadu včas a to bez zbytočného odkladu v zmysle ust. . Práve naopak, zo záznamu v stavebnom denníku zo dňa 07.09.2011 vyplýva, že žalovaný prevzal predmetnú geodosku bez závad a pripravenú k betonáži a niet tam žiadneho záznamu o tom, že by žalovaný namietal vady nivelity geodosky. Na základe uvedeného žalobca namieta, že si žalovaný v zmysle v spojení s , nesplnil povinnosť včas oznámiť vady nivelity geodosky, pretože predmetnú geodosku prevzal bez vád.

5. Vo veci samej vytýčil súd pojednávanie, na ktorom žalobca uviedol, že zo strany žalovaného nebola žalobcovi uhradená v plnej výške posledná z čiastkových faktúr, čo žalovaný odôvodňoval tým, že iný subdodávateľ, ktorý vykonával na stavbe betonárske práce mal nadspotrebu betónu, avšak podľa názoru žalobcu, tento nemôže byť zodpovedný za nadspotrebu betónu a vykonávanie betonárskych prác iným dodávateľom žalovaného. V súvislosti s predmetným dielom boli vystavené zo strany žalobcu len 4 čiastkové faktúry, ktorých prílohy tvorili súpisy prác, pričom faktúra, ktorá je predmetom sporu bola poslednou z čiastkových faktúr. Čiastkové faktúry neboli vystavené v súlade s dohodou obsiahnutou v zmluve ako zálohové faktúry, ale boli vystavené ako riadne faktúry a po odovzdaní diela nebola vystavená konečná faktúra, ktorú predpokladala písomná zmluva o dielo. Súpis prác k faktúre, ktorá je predmetom tohto sporu, nebol žalovaným potvrdený pred jej vystavením, ale tvoril prílohu k faktúre, ktorú žalovaný riadne prevzal, čo potvrdil svojim podpisom, pričom žalobca má za to, že týmto spôsobom došlo zo strany žalovaného k odsúhlaseniu faktúry a súpisu prác. Okrem toho konateľ žalovaného potvrdil správnosť zostatku z predmetnej faktúry dňa 7.2.2012, pričom tento doklad je súčasťou spisu. Zo strany žalovaného nebola vo vzťahu k prácam vykonaným žalobcom uplatnená žiadna písomná alebo ústna reklamácia, až následne potom, ako žalobca vyzýval žalovaného na doplatenie ceny diela, začala medzi stranami písomná korešpondencia, v ktorej žalovaný uvádzal ako dôvod neuhradenia ceny diela v plnej výške nadspotrebu betónu, ktorá vznikla inému dodávateľovi v súvislosti s betonárskymi prácami vykonávanými týmto iným dodávateľom. Samostatný protokol o odovzdaní a prevzatí diela neexistuje, práce boli odovzdávané čiastkovo na základe zápisov v stavebnom denníku a na základe faktúr, ktorých prílohou boli súpisy prác. Právny zástupca žalobcu v súvislosti s uplatneným nárokom poukázal na a to v nadväznosti na skutočnosť, že žalovaný časť faktúry uhradil a zvyšnú časť odsúhlasil ako správny zostatok a to písomne dňa 07.02.2012, v dôsledku čoho má za to, že zo strany žalovaného došlo k uznaniu nároku, ktorý je predmetom daného sporu. V ďalšom zdôraznil ustanovenie čl. VII ods. 16 až 18 zmluvy o dielo, ktoré upravujú povinnosť a spôsob vedenia stavebného denníka, pričom podľa čl. VII ods. 18 mali byť vady vytknuté zápisom v stavebnom denníku, avšak v stavebnom denníku sa nenachádza žiaden záznam, ktorý by svedčil o tvrdení žalovaného, že vadu geodosky reklamoval, naopak, v stavebnom denníku je zapísaný záznam zo 07.09.2011, z ktorého je zrejmé prevzatie geodosky bez závad a tak isto je zo stavebného denníka zrejmé, že pred odovzdaním a prevzatím geodosky boli vykonané príslušné merania. Právny zástupca žalobcu záverom uviedol, že zo strany žalovaného nebol v konaní namietaný rozsah vykonaných a fakturovaných prác a rovnako nebola namietaná z jeho strany skutočnosť, že došlo k odovzdaniu a prevzatiu diela. Vo zvyšku zotrval na podanej žalobe a vyjadreniach. Právny zástupca žalovaného v rámci procesnej obrany uviedol, že nárok uplatnený žalobou neuznáva a to z dôvodu škody, ktorá žalovanému vznikla v dôsledku nesprávnej nivelity geodosky, o čom podľa názoru žalovaného svedčí záznam v stavebnom denníku

zo dňa 02.09.2011. Pokiaľ ide o záznam v stavebnom denníku zo 07.09.2011, prevzatie nepodpísala osoba, ktorá bola oprávnená v tomto smere konať v mene žalovaného, a to I.. U. W., nakoľko tento záznam podpisoval jeho syn T. W., ktorý sa len náhodou na stavbe vyskytoval a nemal so stavbou nič spoločné, len z osobného záujmu chodil po stavbách so svojim otcom.

6. Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 29.12.2014 uviedol, že záručná doba začína plynúť momentom odovzdania diela. Žalovaný do dnešného dňa nenamietal, že by nedošlo k odovzdaniu resp. prevzatiu diela zo zmluvy, preto túto otázku možno považovať za nespornú. Posledný záznam v stavebnom denníku je zo dňa 03.11.2011, podpísaný zástupcami strán sporu. Zástupca žalovaného prevzal a podpísal poslednú čiastkovú faktúru č. 610008 dňa 04.11.2011, ktorou prílohou bol aj súpis prác. Konečným objednávateľom diela bol investor, pre ktorého malo prevzatie diela nesporne reálny a definitívny význam. Preto žalobca a žalovaný nepostupovali vyslovene podľa zmluvy v otázke súpisov prác a odovzdania diela, a na tento účel im slúžil najmä stavebný denník pre potreby hlavného dodávateľa (žalovaného) a subdodávateľa (žalobcu), ktorý význam stavebného denníka je zdôraznený v čl. VII. body 16 a 18 predmetnej zmluvy o dielo. Na základe uvedeného má žalobca za to, že záručná doba začala plynúť dňom 04.11.2011, ktorý deň nasleduje po poslednom zázname v stavebnom denníku. Záznam zo dňa 02.09.2011 o potrebe vyspravenia geodosky je pozitívne potvrdený záznamom zo dňa 07.09.2011 a teda žalovaným tvrdená vada ani neexistuje. Žalovaný nepožadoval písomné prevzatie diela po jeho reálnom a riadnom ukončení, čím došlo ku dňu 04.11.2011 k faktickému odovzdaniu diela (a to bez vád a nedorobkov, pretože príp. pretrvávajúce vady alebo nedorobky nie sú zapísané v stavebnom denníku) a začatiu plynutiu záručnej doby. Žalobca svoje podanie doplnil dňa 02.02.2015 tak, že v zázname „z odovzdania geodosky pred betonážou"v stavebnom denníku zo dňa 07.09.2011 je tiež uvedené „zároveň bolo vykonaných niekoľko náhodných výškových meraní taktiež zástupcom Investspolu. Výsledok výškového merania zodpovedá požiadavke uvedenej v zápise v stavebnom denníku zo dňa 02.09.2011. Zároveň bola geodoska odovzdaná ako pripravená k betonáži zástupcom Investspolu bez závad." Betonáž nemal na starosti žalobca, čo vyplýva z toho, že v prílohách faktúr č. 610004 až 610008 betonárske práce nie sú uvedené a z toho, že betonáž bola započatá, čo vyplýva z listu žalovaného zo dňa 29.12.2011, pričom žalovaný nepožadoval od žalobcu v žiadnom liste či výzve takúto betonáž, žalovaný nevyzýval a nepožadoval od žalobcu opravu geodosky. V zápise v stavebnom denníku zo dňa 02.09.2011 je záznam o tom, že je „potrebné vykonanie vyspravenia nivelity geodosky ... termín do 14.09.2011 nakoľko 15.09. je betonáž". Žalobca súčasne predložil súdu preberací protokol zo dňa 04.11.2011 o odovzdaní a prevzatí diela „Výrobná hala spoločnosti S-ARMAT, Diakovská 3, Šaľa" podpísanú investorom diela a žalovaným ako zhotoviteľom, kde sa v bode 3 konštatuje: pri realizácii diela boli dodržané všetky predpisy a príslušné normy STN vrátane technologických postupov. Žiadne závady nivelity geodosky sa tam nespomínajú. Uvedené korešponduje s tým, že ku dňu 04.11.2011 bolo fakticky prevzaté aj dielo, ktoré vykonával žalobca pre žalovaného. Žalobca ďalej predložil odovzdávací a preberací protokol podpísaný zástupcami investora a žalovaného, ktorý za žalovaného podpisoval zástupca, ktorého podpis je pravdepodobne aj v stavebnom denníku v zázname zo dňa 07.09.2011 a preto nemožno tvrdiť, že záznam v stavebnom denníku zo dňa 07.09.2011 nebol podpísaný za žalovaného oprávneným zástupcom. Predmetný protokol sa týka tiež betonáže, ktorá nasledovala dňa 08.09.2011 a konštatuje sa v ňom, že nie sú vady a nedorobky brániace prevádzke a že dielo sa predáva bez vád a nedorobkov.

7. V podaní doručenom súdu dňa 06.05.2015 žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že o vadách geodosky, spočívajúcej hlavne v jej nedostatočnej nivelite, žalobcu informoval, čo potvrdzuje aj písomná korešpondencia medzi stranami sporu z obdobia 9/2011-12/2011, žalovaný preto jasne vadu špecifikoval. Žalovaný súčasne žalobcovi opätovne oznámil aj skutočnosť aký následok táto vada spôsobila, t.j. vznik nadspotreby betónu pri následnej betonáži. Žalobca v čase odovzdania diela vedel, resp. musel od ním povereného zástupcu vedieť o tomto nedostatku. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu, že čiastkové uhradenie faktúry č. 610008 možno považovať za uznanie dlhu podľa žalobcom spomínaného . Žalovaný na základe toho, že včas žalobcu o vade diela informoval, znížil zmluvne dohodnutú odmenu za zhotovenie diela prislúchajúcu žalobcovi práve o náklady ním vynaložené v súvislosti s nadspotrebou betónu.

8. Konateľ žalovaného na pojednávaní konanom dňa 06.04.2016 uviedol, že má za to, že v danom prípade nadspotreba betónu vznikla. Na stavbe bol len raz, pričom aktívny bol skôr v začiatkoch zmluvného vzťahu s investorom pri dohadovaní zmluvných podmienok, pričom v tom čase ho investor požiadal, či by bolo možné, aby zemné práce realizovala spoločnosť žalobcu s konateľom ktorej

sa investor poznal. Žalovaný s tým súhlasil a uzatvoril ako generálny dodávateľ so žalobcom ako subdodávateľom zemných prác, zmluvu. Vo vzťahu k prácam vykonávaným žalobcom má za to, že tieto prebiehali v poriadku až na finálnu fázu, kedy boli zistené nerovnosti základného podložia, čo bolo podľa jeho názoru spôsobené tým, že žalobca nevlastnil gréder, ktorým je možné spraviť nivelitu tak ako treba, ale používal iné technologické postupy. Na ostatných stavbách, na ktorých sa žalobca podieľa sú predmetné práce realizované vždy grédrom. Pokiaľ ide o záznam v stavebnom denníku zo 07.09.2011 podpísaným jeho synom T. W. uviedol, že jeho syn bol v tom čase vo firme len pár mesiacov, pričom považuje za špekulatívne, že predmetný záznam bol predložený na podpis jemu a nie pánovi C., ktorý záznamy v stavebnom denníku podpisoval. Na otázku súdu, z akého dôvodu konateľ žalovaného nepovažuje za dostatočnú kvalifikáciu T. W. na prevzatie geodosky v stavebnom denníku dňa 07.09.2011, ale uznáva jeho kvalifikáciu na odovzdanie dosky po betonáži dňa 14.09.2011 investorovi, konateľ žalovaného uvádza, že to je z dôvodu, že dňa 14.09.2011 T. W.Č. za žalovaného odovzdával iný druh prác, pričom išlo o práce realizované firmou, s ktorou žalovaný 10 rokov spolupracuje a ktorej dôveruje.

9. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 11.04.2016 uviedol, že faktúru č. 11153 vystavenú žalovaným za žalovaným tvrdenú nadspotrebu betónu, žalobca nikdy neuznal a neodsúhlasil, čo vyplýva z listovej korešpondencie medzi stranami (z listov žalobcu zo dňa 27.09.2011, dňa 13.10.2011 a dňa 16.01.2014), nakoľko daná faktúra nepreukazuje nadspotrebu betónu, ani vadu geodosky.

10. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 14.06.2016 uviedol, že žalobca mal pre žalovaného vykonať dielo spočívajúce v zhotovení rovinatého štrkového podložia - geodosky dohodnutej hrúbky. Štrkové podložie malo slúžiť ako podklad, na ktorý sa mal následne vyliať betón, t.j. mala sa zhotoviť betónová vrchná podlaha. Od správneho vykonania podložia podľa projektu teda závisela aj následná realizácia betónovej vrstvy. Geodoska zhotovená žalobcom vykazovala vady - nemala správnu rovinatosť, než tú ktorá bola stranami sporu dohodnutá. Geodoska bola síce rovná, ale na niektorých miestach sa vyskytovali znížené, resp. zvýšené časti. Nesprávnu nivelitu geodosky vytkol žalovaný, resp. jeho zástupca I.. C. v stavebnom denníku a to dňa 02.09.2011, t.j. žalovaný vyzval žalobcu na vyspravenie nivelity geodosky na max. Rozdiel +/- 1cm a pri spočítaní plusov a mínusov týchto rozdielov na celkový rozdiel 0 (nula). Nesprávna nivelita geodosky bola zistená prostredníctvom náhodných meraní v rôznych častiach plôch. Meraním I.. C. zistil rozdielne vzdialenosti určených bodov od hypotetickej roviny vrchného bodu a vyzval žalobcu na odstránenie týchto vád, t.j. žalovaný vady riadne reklamoval a aj žiadal príslušný nárok z vád - žiadal ich odstránenie a aj uviedol, ako majú byť vady odstránené. Dňa 07.09.2011 sa zástupcovia žalovaného (I.. Ľ. C., N. L. J. T. W.Á.) zúčastnili meraní, ktoré realizoval žalobca. I.. C. si opäť urobil vlastné merania, pri ktorých zistil, že podložie realizované žalobcom má nerovnosti a na toto opäť upozornil žalobcu prostredníctvom pána B., pričom žiadal nerovnosti zarovnať a upozornil ho na to, že inak môže dôjsť k nadspotrebe betónu. To, že pri druhom meraní I.. C. zistené vady podlažia nezaznačil do stavebného denníka, nezbavuje žalobcu zodpovednosti za vady v zmysle . Vady zistené už pri prvom meraní žalobca neodstránil a teda záznam zo dňa 07.09.2011 nezodpovedá skutočnosti. Škodu, ktorá žalovanému vznikla v dôsledku nesplnenia si povinností zo strany žalobcu, žalovaný vyúčtoval faktúrou č. 11153, znejúcou na sumu 1.860,08 Eur, vystavenou dňa 20.09.2011 a splatnou dňa 20.10.2011. Škoda pritom predstavuje cenu betónu navyše spotrebovaného pri následnej betonáži zo strany žalovaného. Množstvo betónu bolo dané projektovou dokumentáciou tak, že pri ploche 1.01 s výmerou 814,5 m2 o dohodnutej hrúbke geodosky 0,2 m, sa malo spotrebovať 107 m3 betónu a pri ploche 1.02 s výmerou 535,2 m2 o dohodnutej hrúbke geodosky 0,3 m, sa malo spotrebovať 244,3 m3. Po vykonanej betonáži a vyúčtovaní množstva a ceny dodaného a na betonáž spotrebovaného betónu prevyšovalo množstvo predpokladané a dohodnuté projektom o 23,20 m3. Na základe uvedeného, boli naplnené všetky podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, a to: a) porušenie povinnosti zo strany žalobcu dielo riadne, t.j. aj napriek reklamácii žalobca nezhotovil dielo v súlade so zmluvou, b) následok - škoda na strane žalovaného spočívajúca v nadpostrebe betónu vynaloženého na betonáž vykonávanú na podložie vadne zhotovené žalobcom a c) príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou, nakoľko ak by žalobca zhotovil geodosku v každom jeho bode v rovnakej hrúbke, na betonáž by sa spotrebovalo množstvo betónu predpokladané projektom. Záverom žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdí, že doklad zo dňa 01.02.2012 potvrdený žalovaným dňa 07.02.2012 obsahujúci odsúhlasenie zostatkov k 31.12.2011 je možné kvalifikovať ako platné uznanie záväzku v zmysle , žalovaný s týmto súhlasí. Skutočnosť, že žalovaný záväzok voči žalobcovi potvrdením inventarizácie uznal však nemá za následok to, že nemôže v konaní voči žalobcovi uplatňovať/započítať svoju pohľadávku spočívajúcu v náhrade škody.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami založenými do súdneho spisu, znaleckým posudkom, výpoveďami svedkov a to výpoveďou T. B., I.. Ľ. C., N. L., T. W. J. I.. C. A., pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

12. Žalovaný ako objednávateľ na jednej strane a žalobca ako zhotoviteľ na strane druhej uzatvorili Zmluvu o dielo č. 075-2011-002, predmetom ktorej bolo vykonanie diela na stavbe: Montážna hala spoločnosti S ARMAT - I.. C. A., nachádzajúca sa na adrese Diakovská cesta 3, 927 01 Šaľa a to stavebné práce v rozsahu prác búracích, zemných, tesárskych, armovacích, betonárskych a iných v zmysle prílohy č. 1.

13. Podľa bodu VI.4 Zmluvy o dielo, zhotoviteľ bude fakturovať jednotlivé plnenia zálohovo, pričom konečnú faktúru musí zhotoviteľ vystaviť najneskôr do 30 dní po riadnom zhotovení a odovzdaní diela (T.j. po odstránení poslednej vady a/alebo nedorobku). Splatnosť riadne vystavených faktúr, t.j. so všetkými prílohami a vrátane všetkých daňových náležitosti je 45 dní od ich doručenia objednávateľovi.

14. Podľa bodu VII.16 Zmluvy o dielo, zhotoviteľ je povinný odo dňa prevzatia staveniska viesť stavebný alebo montážny denník, ktorý musí byť prístupný objednávateľovi, resp. ním poverenej osobe na nahliadnutie a vykonanie záznamov na stavenisku denne.

15. Podľa bodu VII.18 a VII.25 Zmluvy o dielo, zhotoviteľ sa zaväzuje zabezpečiť v prípade vád vytknutých zápisom v stavebnom denníku stavebným dozorom, projektantom a štátnym stavebným dohľadom bezodkladne nápravu na odstránenie týchto vád. Dielo sa považuje za splnené až po odstránení poslednej vady alebo nedorobku v zmysle zápisu z preberacieho konania alebo v prípade, že niektorú z vád alebo nedorobkov nie je možné odstrániť, po uzavretí dohody o znížení ceny za dielo o hodnotu takejto vady, resp. nedorobku.

16. Podľa bodu VIII.5 a VIII.6 Zmluvy o dielo, za vadu sa považuje odchýlka v kvalite, rozsahu alebo parametroch diela stanovených projektovou dokumentáciou, touto zmluvou, všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo technickými normami. Za nedorobok sa považuje nedokončená práca v porovnaní s projektovou dokumentáciou. Na účely uplatňovania nárokov zo záruky za dielo a zmluvných pokút sa nedorobky považujú za vady diela.

17. Žalobca vystavil žalovanému dňa 04.11.2011 faktúru č. 610008, na sumu 17.091,68 Eur s DPH (14.243,07 Eur bez DPH), so splatnosťou dňa 04.12.2011, za čiastkovo vykonané zemné práce na komunikáciách v zmysle ZOD č. 075-2011-002 a priložených rozpisov prác na akcii: Montážna hala spoločnosti S-ARMAT, Diakovská cesta č. 3, Šaľa v dohodnutej cene, komunikácie - zemné práce a podsypy. Faktúra odráža faktický stav podľa krycieho listu rozpočtu a prehľadu rozpočtových nákladov zo dňa 18.03.2011. Žalovaný prevzal faktúru dňa 04.11.2011, skutočnosť ktorú osvedčil svojim podpisom na faktúre. Súčasťou faktúry bol aj rozpis prác.

18. Z výpisu z bankového účtu žalobcu súd zistil, že žalovaný uhradil žalobcovi dňa 19.12.2011 sumu vo výške 15.231,60 Eur, s uvedením variabilného symbolu 610008 (zhodný s číslom faktúry žalobcu).

19. Žalovaný písomne dňa 07.02.2012 odsúhlasil žalobcovi ku dňu 31.12.2011 zostatok nezaplatenej faktúry č. 610008 a to vo výške 1.860,08 Eur.

20. Zo zápisu v stavebnom denníku zo dňa 02.09.2011 na liste č. 0767193 vyplýva, že po obhliadke geodosky je potrebné vykonať nasledovné práce: doplnenie (vyspravenie) pätiek a zákl. pásu na -0,2 a plynulý prechod geodosky z h 200 mm na 300 mm. Taktiež je potrebné vykonanie vyspravenia nivelity geodosky na max. Rozdiel +/- 1cm a pri spočítanie plusov a mínusov na výsledok 0. Termín do 14.9.2011, nakoľko 15.9. je betonáž.

21. Zo zápisu v stavebnom denníku zo dňa 05.09.2011 a dňa 06.09.2011 na liste č. 0767194 vyplýva, že uvedeného dňa boli realizované práce a to úprava geodosky v zmysle zápisu investora zo dňa 02.09.2011.

22. Zo zápisu v stavebnom denníku zo dňa 07.09.2011 na liste č. 0767194 vyplýva, že záznam sa vykonal z odovzdania geodosky pred betonážou, pričom bolo konštatované, že bolo vykonaných 5 meraní únosnosti geodosky náhodne určeným zástupcom žalovaného. Zároveň bolo vykonaných niekoľko náhodných výškových meraní taktiež zástupcom žalovaného. Výsledok výškového merania zodpovedá požiadavke uvedenej v zápise v stavebnom denníku zo dňa 02.09.2011. Zároveň bola geodoska odovzdaná ako pripravená k betonáži zástupcom žalovaného bez závad. Záznam je opatrený podpisom zástupcu žalobcu pánom B. a zástupcom žalovaného pánom W..

23. Obchodná spoločnosť TBG Doprastav, a.s. ako dodávateľ vystavila dňa 13.09.2011 žalovanému ako odberateľovi faktúru č. 2541110128, na sumu 23.598,96 Eur so splatnosťou dňa 13.10.2011 za dodávku betónu, poter, materiál a výkladku betónu. Žalovaný (v zastúpení I.. W., na č.l. 157) prevzal faktúru dňa 22.09.2011 a túto uhradil dňa 11.10.2011, čo preukazuje výpis z bankového účtu žalovaného.

24. Žalovaný vystavil žalobcovi dňa 20.09.2011 faktúru č. 11153, na sumu 1.860,08 Eur s DPH, so splatnosťou dňa 20.10.2011, za nadspotrebu betónu o 22,30 m3 vyššiu oproti plánovanej. Listom zo dňa 27.09.2011 žalobca neuznal faktúru žalovaného č. 11153 za nadspotrebu betónu, nakoľko betonárske práce ako dodávku betónu žalobca nezabezpečoval, z dôvodu ktorého nenesie za nadspotrebu betónu zodpovednosť. Žalobca odovzdal dňa 07.09.2011 geodosku bez závad, na základe skutočnosti ktorých žalobca faktúru žalovanému vrátil.

25. Z odovzdávacieho a preberacieho protokolu medzi žalovaným a investorom zo dňa 14.09.2011, predmetom ktorého bolo odovzdanie drátkobetónovej podlahy vyplýva, že termín začatia bol stanovený na deň 08.09.2011 a ukončenia na deň 10.09.2011. Betónová podlaha bola odovzdaná bez vád a nedorobkov. Za žalovaného bol podpísaný T. W..

26. Dňa 04.11.2011 žalovaný ako zhotoviteľ na jednej strane odovzdal objednávateľovi (S ARMAT - I.. C. A.M., IČO: 33893101, ďalej ako „investor") na strane druhej na základe písomného preberacieho protokolu dielo: Výrobná hala spoločnosti S-ARMAT Diakovská 3 Šaľa (zmluva č. 75-2011-001).

27. Listom zo dňa 24.01.2014 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie zostatku neuhradenej faktúry vo výške žalovanej istiny spolu s príslušenstvom, v lehote do 07.02.2014. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 11.02.2014 žalobcovi oznámil, že suma, ktorú si žalobca uplatňuje predstavuje výšku škody, ktorú žalovanému vznikla z dôvodu vád žalobcom dodaných prác. Vady uskutočnených prác spočívajú v rozdielnej nivelite zhotovenej geodosky, v dôsledku čoho bol žalovaný nútený spotrebovať viac betónu ako sa predpokladalo.

28. Na návrh žalovaného súd ustanovil znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty stavebných prác, vo veci zodpovedania otázky, či bola geodoska na stavbe vyhotovená správne a či v prípade nesprávnej nivelity geodosky mohla vzniknúť nadspotreba betonáže. A v prípade nadspotreby, v akom rozsahu prišlo k tejto nadspotrebe. Zo znaleckého posudku súdneho znalca I.. L. Ď., U.. súd zistil, že znalec nie je schopný bez merania, na ktoré je potrebných 27 odvrtov do podlahy vo vlastníctve investora, a bez znalcom požadovaných dokladov od sporových strán potrebných na riadne znalecké dokazovanie, položenú otázku zodpovedať. Navyše podľa vyjadrenia znalca, ani prípadné zistenia hrúbky odvrtov betónovej dosky nemusia jednoznačne určiť príčinu nadspotreby. Vrtmi (sondami) znalec iba určí množstvo spotrebovaného betónu v podlahe.

29. Z výpovede svedka T. B. súd zistil, že svedok vykonával pre žalobcu na predmetnej stavbe činnosť stavbyvedúceho. Išlo o prípravné práce podľa projektovej dokumentácie. Po ukončení prác týkajúcich sa geodosky majiteľ žalobcu pán B. zabezpečil externú osobu, ktorá mala oprávnenie na realizáciu záťažovej skúšky, a to pána T., ktorý mal sídlo v Duslo Šaľa. Potom, čo pán B. dal svedkovi kontakt na pána T., tento išiel pre neho a doviezol ho na stavbu, kde pán T. za prítomnosti pána C. a pána W. realizoval merania únosnosti. Pri tomto stretnutí pán C. svedkovi predstavil pána W., o ktorom povedal, že je to syn majiteľa žalovanej spoločnosti a bude zastupovať žalovaného. Pán T. vykonal prístrojom merania únosnosti na miestach určených pánom C. a pánom W., išlo asi o 5 meraní a následne ich vyhodnocovali s tým, že výsledky boli v poriadku a neboli k nim žiadne pripomienky. Následne svedok spolu s pánom C. a pánom W. prístrojom vykonali meranie výšky, a to opäť asi na piatich miestach určených pánom W.Č. a pánom C.. Tieto merania boli tiež v poriadku, neboli k nim žiadne pripomienky a z toho dôvodu svedok urobil zápis do stavebného denníka, pričom pán C. svedkovi uviedol, že za stranu

žalovaného bude záznam potvrdzovať pán W., ktorý zastupuje žalovaného a preto svedok uviedol jeho meno do záznamu v stavebnom denníku, ktorý obaja podpísali. Svedok nemá vedomosť o žiadnych meraniach, ktoré sa mali uskutočniť v nasledovný deň 08.09.2011. K samotnej betonáži sa svedok vyjadriť nevedel, nakoľko túto už nerealizoval a nebol toho ani účastný. Stavebný denník za žalovaného podpisoval pán C., ktorý bol partnerom žalobcu s výnimkou prevzatia geodosky, pri ktorej záznam podpisoval pán W.. Svedok ďalej uviedol, že nebol prítomný pri žiadnom rokovaní pri ktorom sa malo hovoriť o nadspotrebe betónu a o tom, kto je za túto nadspotrebu zodpovedný. V priebehu realizácie geodosky boli uplatnené pripomienky, ktoré boli zapísané v stavebnom denníku a ktoré predstavovali požiadavky a tolerancie, ktoré mali byť pri geodoske dodržané, pričom v súlade s týmito podmienkami geodosku žalobca následne realizoval a až potom boli realizované merania, o ktorých svedok hovoril vo svojej výpovedi. Záznam v stavebnom denníku zo dňa 02.09.2011 robil asi pán C. s tým, že pokiaľ ide o technologický postup, ktorý žalobca pri realizácii tohto záznamu použil, išlo o štrkodrvu a hutnilo sa, pričom na zarovnávanie bol použitý stroj Hyundai a ostatné sa potom zarovnávalo ručným spôsobom. Išlo o bežný technologický postup, ktorý sa používal aj predtým. Záznam v stavebnom denníku zo dňa 07.09.2011 realizoval svedok.

30. Z výpovede svedka I.. Ľ. C. súd zistil, že svedok pôsobil na predmetnej stavbe ako zástupca žalovaného pre stavebnú časť, pričom mal na starosti koordináciu činností súvisiacich s prípravnými prácami vrátane koordinácie činností pracovníkov žalobcu, ktorí vykonávali zemné práce. Pracovníci žalobcu realizovali základné podložie, na ktoré malo byť následne realizované betónové podložie. Počas realizácie prác žalobcom si svedok urobil priebežné merania, pri ktorých zistil nerovnosť a tieto závady uviedol v zázname v stavebnom denníku zo dňa 02.09.2011, kde napísal ako majú pracovníci žalobcu zarovnanie zrealizovať a s akou toleranciou. Následne sa dňa 07.09.2011 zúčastnil spolu s pánom B. za žalobcu a pánmi T. W. a N. L. pri meraniach, ktoré realizoval človek zabezpečený žalobcom a tento realizoval dynamickú skúšku podložia. Okrem toho sa toho dňa robili aj vlastné merania, pri ktorých boli opätovne zistené nerovnosti, pričom svedok upozornil pána B., že je potrebné tieto nerovnosti zarovnať, aby nedošlo k nadspotrebe betónu. Svedok nevedel uviesť z akého dôvodu nezrealizoval dňa 07.09.2011 do stavebného denníka záznam o skutočnostiach uvádzaných svedkom v dnešnej výpovedi, t.j. o zistených nerovnostiach a potrebe ich zarovnania, rovnako ako zrealizoval záznam zo dňa 02.09.2011. Do stavebného denníka žalobcu svedok realizoval záznamy a podpisoval záznamy za stranu žalovaného, okrem jedného záznamu zo dňa 07.09.2011, ktorý podpisoval pán T. W.. Pri meraniach dňa 07.09.2011 boli za žalovaného prítomní traja, keďže svedok mal na starosti dohľad nad realizáciou základného podložia a preto si k preberaniu prizval N. L. a T. W., ktorí mali mať neskôr na starosti realizáciu betónového podložia, pričom T. W. bol technikom. Svedok nebol prítomný ani pritom keď sa vyhotovoval záznam v stavebnom denníku zo dňa 07.09.2011, keďže spolu s pánom L. odišli do auta a neskôr za nimi prišiel T. W., ktorý uviedol že podpísal v stavebnom denníku záznam o prevzatí. Svedok nevedel uviesť z akého dôvodu nebol prítomný pri spisovaní záznamu dňa 07.09.2011 a nepočkal na jeho vyhotovenie, má však za to, že k nerovnostiam došlo z dôvodu nesprávneho technologického postupu zvoleného žalobcom, keďže práce neboli realizované grédrom, pričom pri bodových meraniach ani nie je vždy možné nerovnosti zistiť a zistí sa to až pri betonáži. Betonáž realizovala firma s ktorou žalovaný spolupracuje, a to spoločnosť S+M priemyselné podlahy, s. r. o., avšak nevedel presne určiť kedy betonáž prebiehala. Pokiaľ ide o vzťah žalovaného a investora, tu svedok žalovaného nezastupoval, pripustil však, že komunikoval síce s investorom, ale hlavné slovo za žalovaného mal v tomto vzťahu I.. W., t.j. aj pri všetkých rokovaniach s investorom bol predovšetkým účastný I.. W. a svedok tam bol spolu s ním. Preberací protokol medzi investorom a žalovaným zo dňa 04.11.2011 podpisoval za žalovaného svedok.

31. Z výpovede svedka N. L. súd zistil, že svedok pracuje pre žalovaného už asi 10 rokov ako technik. Svedok uviedol, že na predmetnej stavbe bol len raz v čase kontroly lôžka v rámci jeho preberania. Na stavbu prišiel spolu s I.. C. a T. W., ktorý sa ako technik u svedka zaúčal. Za stranu žalobcu tam bol prítomný pán B. a má dojem, že tam bol prítomný aj majiteľ investora. Okrem toho tam bol ešte jeden pán, ktorý realizoval záťažové merania, avšak k tomuto sa presne vyjadriť svedok nevie, keďže realizáciu záťažových skúšok nesledoval, lebo sa venoval len svojim záležitostiam týkajúcich sa výškových meraní. Pri týchto meraniach svedok zistil nerovnosti na viacerých miestach s tým, že zástupcovi žalobcu bolo povedané, že to treba ešte dosypať. Na otázku súdu z akého dôvodu svedok o týchto svojich výhradách vo vzťahu k nerovnostiam nevykonal záznam v stavebnom denníku, resp. nepožiadal I.. C. o vykonanie takéhoto zápisu, svedok uviedol, že záznam v stavebnom denníku nevykonal z dôvodu, že to nebola jeho stavba, pokiaľ by išlo o jeho stavbu, tak by svoje výhrady do stavebného denníka zapísal. Svedok

sa nevedel vyjadriť k tomu, z akého dôvodu takýto záznam nevykonal I.. C.. Pokiaľ ide o záznam v stavebnom denníku zo dňa 07.09.2011 o prevzatí geodosky bez závad, k tomuto svedok uviedol, že spolu s I.. C. po vykonaní meraní odišiel do auta, kde asi 10 - 15 minút čakali na T. W., ktorý sa neskôr (asi až po hodine) preriekol, že podpísal záznam v stavebnom denníku o prevzatí geodosky. Z toho dôvodu sa dohodli ešte na ďalších meraniach dňa 08.09.2011 pred samotnou betonážou. O nadspotrebe betónu sa svedok dozvedel až z dodacích listov po ukončení prác, keďže na základe meraní mu vyšlo určité množstvo spotreby betónu, ktoré malo byť použité, pričom z dodacích listov na základe skutočného množstva, bola zistená nadspotreba.

32. Z výpovede svedka T. W. súd zistil, že svedok bol zamestnancom žalovaného približne v období rokov 2011 až 2014, ako stavebný technik, pričom majiteľ žalovaného je jeho otec. Na deň 07.09.2011 si veľmi nespomína, pamätá si len, že pri preberaní podložia bol prítomný za žalovaného len on a ešte jedna osoba za žalobcu, ktorej meno si však nepamätá, bol to nejaký vedúci. Nepamätá si ani, či boli dňa 07.09.2011 robené nejaké merania alebo skúšky, vie len že pracovník od žalobcu mu dal niečo podpísať s tým, že to nie je dôležité, pričom svedok sa domnieval, že ide o nejakú prezenčku, alebo potvrdenie jeho účasti pri preberaní a text si pred podpisom neprečítal, keďže to bolo všetko narýchlo a bol do toho v podstate dotlačený. Svedok ďalej uviedol, že okrem zápisu v stavebnom denníku zo dňa 07.09.2011 podpisoval aj nejaké odovzdávacie protokoly, ale to už bolo v poriadku, pretože vedel, čo podpisuje. Svedok osvedčil, že aj na iných listinách sa nachádzajú jeho podpisy. Ku skutočnosti, z akého titulu sa práve svedok zúčastnil za žalovaného preberania podlažia tento uviedol, že sa vtedy len zaúčal (chodil som na výjazdy s pánom C.) a nespomína si na okolnosti, ktoré viedli k tomu, že sa tohto preberania zúčastnil, samostatne však nemal na starosti nijaký úsek predmetnej stavby, ale robil, to čo mu pán C. povedal. Svedok sa domieva, že bol prítomný pri betonáži, ale nevie sa k tomu vyjadriť. So zamestnancom spoločnosti žalobcu, ktorý bol prítomný pri preberaní podložia bol svedok predstavený. Nepamätá si, či pánovi C. hovoril o tom, že podpisoval záznam v stavebnom denníku, resp. nejakú prezenčku. Svedok sa napamätá ani na to, v akom stave bola geodoska, ktorej preberania sa dňa 07.09.2011 zúčastnil.

33. Z výpovede svedka I.. C. A. súd zistil, že svedok pri predmetnej stavbe pôsobil ako investor, pričom so žalovaným už predtým spolupracoval pri jednom obchodnom prípade na strednom Slovensku, kedy žalovanému dodával technologickú časť a následne potom recipročne žalovaného oslovil s predmetnou stavbou s tým, že žalovanému zadal realizáciu stavebnej časti vo forme stavby na kľúč. Žalovaný pôsobil ako generálny dodávateľ stavebnej časti. Pokiaľ ide o žalobcu, ide o spoločnosť sídliacu v Šali, s ktorou svedok spolupracoval už aj v predchádzajúcom období a spolupracuje s ňou aj v súčasnosti, nakoľko mal s ňou dobré skúsenosti, avšak napriek tomu predmetnú stavebnú časť zadal ako hlavnému dodávateľovi žalovanému. Keďže išlo o stavbu nachádzajúcu sa vo dvore, v mieste, kde svedok sídli, tento bol prítomný pri realizácii stavby s tým, že kontroloval hlavne termíny dodávok, keďže na termín realizácie diela mu nadväzoval ďalší zmluvný vzťah. Svedok bol s vykonaním diela spokojný, a to tak pokiaľ ide o jeho kvalitu, ako aj pokiaľ ide o konečné termíny. Počas samotnej realizácie stavby neevidoval žiadne problémy, ktoré tvoria základ tohto sporu, geodosku vôbec neriešil, nevolal tam žiadnych geodetov a ani neriešil žiadne otázky týkajúce sa nejakej nadmernej spotreby betónu pri betonáži. Zo strany poverených zástupcov žalovaného svedok nebol počas realizácie stavby informovaný o problémoch s geodoskou a nadmernou spotrebou betónu. Nadmerná spotreba betónu mu ani nebola zo strany žalovaného účtovaná.

34. Titulom záverečnej reči žalobca uviedol, že zostatok ceny za dielo, ktoré si žalobca uplatňuje, bol písomne uznaný žalovaným listinou zo dňa 07.02.2012, v ktorej je uvedené číslo faktúry, ako aj presný zostatok ceny za dielo, ktorý úkon považoval za platné uznanie záväzku aj žalovaný výslovne vo vyjadrení zo dňa 14.06.2016. Vzhľadom na to, po právnej stránke je potrebné aplikovať . V tomto konaní nebolo medzi stranami sporné, že došlo k riadnemu odovzdaniu diela žalovanému, o čom svedčí aj protokol spísaný medzi investorom a žalovaným ako hlavným dodávateľom. K tvrdeniam žalovaného o vade geodosky a jej nivelity poukázal na to, že tieto tvrdenia neboli v konaní preukázané, o čom svedčí aj znalecké dokazovanie, pričom znalec pripustil, že príčinou tvrdenej nadspotreby betónu, ktorá taktiež nebola preukázaná, mohli byť rôzne príčiny a nielen tvrdená vada nivelity geodosky, ktorá tiež nebola v konaní preukázaná. Procesná obrana žalovaného zostáva nepreukázaná, pričom zo strany žalovaného išlo o jedinú námietku vo vzťahu k nároku uplatňovaného žalobcom. O riadnom vyhotovení geodosky svedčí aj záznam v stavebnom denníku zo 07.09.2011, ako aj svedectvo svedka T. B., pričom geodoska sa odovzdala žalovanému bez vád a pripravená k betonáži.

Pokiaľ ide o úlohu T. W. na predmetnej stavbe, tak z listinných dôkazov, ako aj z výsluchu svedka B. a výsluchu svedka W. vyplynulo, že tento bol zamestnancom žalovaného a po 07.09.2011, kedy na stavbe prevzal vykonanú geodosku, podpisoval aj dodacie protokoly k betonáži a tak isto aj protokol zo dňa 14.09.2011 o odovzdaní drátkovo-betónovej podlahy investorovi, v ktorom protokole sa konštatuje, že geodoska a podlaha bola odovzdaná bez závad a nedorobkov. T. W. bol teda oprávnený na predmetnom a spornom úseku stavby realizovať a dohliadať na dokončenie geodosky a následnej betonáži, ktorá prebiehala kontinuálne a následne odo dňa 08.09.2011 po odovzdaní geodosky. Navyše, investor potvrdil, že celé dielo bolo vykonané riadne, bez vád a nebol mu zo strany žalovaného refakturovaný betón, resp. jeho nadspotreba. Pokiaľ ide o právnu stránku obrany žalovaného, žalobca poukázal na to, že daný nárok by nebolo možné posúdiť ako škodu, s odkazom na v spojení s . Žalovaný žalobcovi nikdy nevytkol žiadne vady geodosky a neuplatnil si žiaden nárok zodpovedajúci prípadným vadám diela. V stavebnom denníku sa po dni 07.09.2011 tak isto neobjavuje žiadna námietka vo vzťahu k zhotovenej geodoske, pričom stavebný denník bol žalovanému stále k dispozícii a samotná betonáž dokonca začala o týždeň skôr, ako to bolo predpokladané v zápise zo dňa 02.09.2011 v stavebnom denníku.

35. Titulom záverečnej reči sa žalovaný odvolal na svoje vyjadrenie zo dňa 14.06.2016 v rámci ktorého sa podrobne vyjadril k nadspotrebe betónu ako aj k samotným dôvodom, na základe ktorých podľa k tejto nadspotrebe došlo. Naďalej trvá na tom, že pokiaľ by dielo zo strany žalobcu bolo vykonané riadne a teda najmä pokiaľ ide o podkladovú vrstvu, tak by k nadspotrebe betónu nedošlo. Žalobu navrhol zamietnuť.

36. Podľa ustanovenia (ďalej len „"), kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

37. Podľa ustanovenia , zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

38. Podľa ustanovenia , dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

39. Podľa ustanovenia , cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

40. Podľa ustanovenia a , zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom. Objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

41. Podľa ustanovenia , objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

42. Podľa ustanovenia veta prvá , zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom.

43. Podľa ustanovenia , dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.

44. Podľa ustanovenia , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

45. Podľa ustanovenia a , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

46. Podľa ustanovenia Nariadenia vlády SR č. , namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

47. Podľa ustanovenia , ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.

48. Podľa ustanovenia , zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

49. Podľa ustanovenia , ak o to požiada ktorákoľvek strana, spíše sa o odovzdaní predmetu diela zápisnica, ktorú podpíšu obe strany.

50. Podľa ustanovenia a , dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania (); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.

51. Podľa ustanovenia , objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.

52. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd právny záver, že žaloba je dôvodná. Žalovaný ako objednávateľ na jednej strane a žalobca ako zhotoviteľ na strane druhej uzatvorili zmluvu o dielo č. 075-2011-002, na základe ktorej žalobca vykonal pre žalovaného okrem iného zemné práce na komunikáciách - zemné práce a podsypy, inak povedané realizáciu podkladovej vrstvy (geodoska) pre betonáž, ktorú už žalobca v rámci zmluvy o dielo nerealizoval (t.j. žalobca realizoval základné podložie, na ktoré bolo následne realizované betónové podložie). Uvedenej zmluve predchádzala zmluva o dielo č. 075-2011-001 uzatvorená medzi žalovaným ako zhotoviteľom a investorom ako objednávateľom. Tieto skutočnosti medzi stranami sporné neboli. Za vykonanie uvedených zemných prác vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 610008 znejúcu na sumu 17.091,68 Eur, so splatnosťou dňa 04.12.2011, z ktorej žalovaný uhradil dňa 19.12.2011 sumu vo výške 15.231,60 Eur a vo zvyšku svoj záväzok ku dňu 31.12.2011 žalobcovi písomne potvrdil dňa 07.02.2012 (pričom nie je vylúčené, aby takýmto spôsobom došlo k uznaniu záväzku čo do dôvodu a výšky). Tieto skutočnosti taktiež neboli medzi stranami sporné, pričom žalovaný nárok žalobcu v konaní nepoprel. Sporným však ostalo tvrdenie žalovaného o vzniku škody spôsobenej žalobcom, ktorý mal podľa žalovaného porušiť svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o dielo a to dodať žalovanému geodosku bez vád. Nakoľko však žalobca (podľa žalovaného) zrealizoval geodosku s vadami, došlo k vyššej spotrebe betónu pri realizácii betónovej podlahy, z dôvodu ktorého žalovaný vystavil žalobcovi faktúru č. 11153 Eur na sumu 1.860,08 Eur s DPH, so splatnosťou dňa 20.10.2011 a to za nadspotrebu betónu o 22,30 m3 vyššiu oproti plánovanej. Žalobca žalovaným vystavenú faktúru neuznal, nakoľko má za to, že za uvedenú nadspotrebu betónu nezodpovedá, z dôvodu, že betónovú podlahu nerealizoval.

53. Úvodom súd konštatuje, že nakoľko žalovaný nárok žalobcu nepoprel (nárok žalobcovi písomne potvrdil dňa 07.02.2012), súd tento považoval za nesporný a preto sa ďalej zaoberal iba posudzovaním nároku žalovaného na náhradu tvrdenej škody v rámci jeho procesnej obrany. Žalovaný tvrdil, že žalobca tomuto spôsobil škodu vyhotovením geodosky s vadami (nesprávna nivelita geodosky), v dôsledku skutočnosti ktorej došlo k nadpostrebe betónu, ktorú žalovaný musel uhradiť dodávateľovi betónu. V prvom rade súd poukazuje na zrejmú nesprávnosť majúc pochybnosti o tvrdení žalovaného, keď žalovaný prevzal faktúru č. 2541110128 o dodávke betónu od investora dňa 22.09.2011 (č.l. 157), naproti tomu faktúru č. 11153 za nadspotrebu betónu žalovaný vystavil žalobcovi už dňa 20.09.2011 (dva dni pred prevzatím faktúry od investora), kedy s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou ešte žalovaný nemohol vedieť o tom, že vôbec nejaká nadspotreba betónu vznikla. Tvrdenia žalovaného o nadspotrebe betónu z dôvodu nesprávnej nivelity geodosky vykonanej zo strany žalobcu tak vyznievajú nepravdivo a účelovo. Odhliadnuc od uvedeného, ak žalovaný tvrdil, že žalobca tomuto spôsobil škodu spočívajúcu v nadspotrebe betónu, za ktorú by mal byť zodpovedný žalobca, bolo povinnosťou žalovaného túto skutočnosť súdu preukázať v rámci procesnej obrany. Súd uvádza, že nárok na náhradu škody je potrebné posudzovať podľa ustanovenia , podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej obchodnoprávnej zodpovednosti je porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou. Uvedená zodpovednosť za porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu je zodpovednosťou absolútnou, tzv. neskúma sa zavinenie toho, kto ju spôsobil. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých troch vyššie uvedených predpokladov, pričom pri neexistencii čo i len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

54. Ak žalovaný tvrdil, že porušenie povinnosti zo strany žalobcu dielo riadne, t.j. aj napriek reklamácii žalobca nezhotovil v súlade so zmluvou, vykonaným dokazovaním sa preukázal opak. Zápis vád geodosky bol vykonaný v stavebnom denníku dňa 02.09.2011, pričom dňa 05.09.2011 a dňa 06.09.2011 žalobca odstraňoval v zmysle bodu VII.18 Zmluvy o dielo, vytknuté vady geodosky. O tom, že tieto vady geodosky boli skutočne odstránené svedčí zápis v stavebnom denníku zo dňa 07.09.2011, pričom výsledok výškového merania zodpovedá požiadavke uvedenej v zápise v stavebnom denníku zo dňa 02.09.2011. Uvedené potvrdil i svedok T. B. (stavbyvedúci žalobcu). Žalovaný v tejto súvislosti namietal, že záznam v stavebnom denníku zo dňa 07.09.2011, nepodpísala osoba, ktorá bola oprávnená v tomto smere konať v mene žalovaného, a to I.. U. W., nakoľko tento záznam podpisoval jeho syn T. W., ktorý sa len náhodou na stavbe vyskytoval a nemal so stavbou nič spoločné, len z osobného záujmu chodil po stavbách so svojim otcom. Súd však uvedenému tvrdeniu neuveril, nakoľko ako vyplynulo i z výpovede svedka I.. Ľ. C. (zástupcu žalovaného pre stavebnú časť), T. W. bol technikom žalovaného. Navyše totožná osoba je podpísaná i za odovzdanie dosky po betonáži dňa 14.09.2011 investorovi, z dôvodu ktorého je nepochybné, že uvedená osoba mohla za žalovaného konať, pričom konanie tejto osoby za žalovaného bolo v stavebnom denníku akceptované. Geodoska vyhotovená žalobcom tak bola odovzdaná ako pripravená k betonáži zástupcom žalovaného bez závad. Záznam je opatrený podpisom zástupcu žalobcu pánom B. a zástupcom žalovaného pánom W.. Z uvedeného vyplýva, že žalobca odovzdal žalovanému dielo bez vád a nedorobkov. Navyše, toto potvrdzuje i odovzdávací a preberací protokol medzi žalovaným a investorom zo dňa 14.09.2011, predmetom ktorého bolo odovzdanie drátkobetónovej podlahy bez vád a nedorobkov, ako i výpoveď investora. Zo strany žalovaného navyše nebol v konaní namietaný rozsah vykonaných a fakturovaných prác a rovnako nebola namietaná z jeho strany skutočnosť, že došlo k odovzdaniu a prevzatiu diela.

55. Pokiaľ žalovaný ďalej tvrdil, že žalobca svojim konaním spôsobil žalovanému škodu v nadpostrebe betónu vynaloženého na betonáž vykonávanú na podložie vadne zhotovenom žalobcom, s takýto tvrdením žalovaného sa opäť súd nemohol stotožniť, nakoľko ani znalecký posudok nepreukázal, že nadspotreba betónu bola spôsobená vadným vyhotovením geodosky. Navyše podľa vyjadrenia znalca, ani prípadné zistenia hrúbky odvrtov betónovej dosky nemusia jednoznačne určiť príčinu nadspotreby. Z uvedeného vyplýva, že žalobca preukázateľne a jednoznačne nebol pôvodcom škody tvrdenej žalovaným.

56. Tvrdená škoda v podobe skutočnej škody (damnum emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti,

zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného - v tomto prípade žalovaného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Príčinnú súvislosť však nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou, inými slovami, neplatí zásada "ante hoc, propter hoc" (uvedené opisuje logickú chybu spočívajúcu v tom, že sa z časovej následnosti dvoch udalostí usudzuje existencia príčinného vzťahu medzi nimi). Časová súvislosť napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Tvrdenia žalovaného v konaní, že žalobca spôsobil žalovanému škodu vo výške uplatneného nároku (za nadspotrebu betónu, ku ktorej by nedošlo ak by nemala geodoska vady spôsobené žalobcom), pri poukazovaní na vzťah príčiny a následku, sú čisto hypotetické a z pohľadu ním uplatneného nároku pred súdom nespôsobilé privodiť pre žalovaného priaznivý výsledok sporu.

57. Zhodnotením vykonaných dôkazov tak súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal pre vznik zodpovednosti za škodu kumulatívne splnenie všetkých troch vyššie uvedených predpokladov (porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou), preto procesnej obrane žalovaného nemožno pričítať úspech v konaní.

58. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil žalobcovi cenu za vykonané dielo, dostal sa v zmysle ustanovenia do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto súd priznal žalobcovi v zmysle ustanovenia Nariadenia vlády SR č. , aj úroky z omeškania vo výške 9,25% p.a., tak ako si ich žalobca uplatnil v podanej žalobe, keďže splatnosť faktúry nastala dňom 04.12.2011, dňom 05.12.2011 sa žalovaný dostal do omeškania s plnením. Tým, že žalovaný zaplatil časť faktúry vo výške 15.231,60 Eur dňa 19.12.2011, vo zvyšnej časti dlhu sa dostal do omeškania odo dňa 20.12.2011.

59. Záverom súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípade sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Súd rovnako tak nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci.

60. Podľa ustanovenia a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

61. Podľa ustanovenia o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

62. O trovách konania tak súd rozhodol podľa ustanovenia ods. <aspi:// module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523255'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a ustanovenia <aspi:// module='ASPI'&link='160/2015> a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania z dôvodu, že žalobca mal vo veci úspech v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( <aspi://module='ASPI'&link='233/1995%20Z.z.%252329'&ucin-k-dni='30.12.9999'> <aspi://module='ASPI'&link='233/1995%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>).