Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-95-2023.pdf
PDF · 123.51 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/95/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Miroslav Juričko, v právnej veci maloletých detí: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, deti rodičov: matka D. B., nar. XX.XX.XXXX, E. XXXX/ X, F. B. G. a otec C. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, H., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
I. Zvyšuje sa výživné zo strany otca na mal. A. zo sumy 90 Eur mesačne na sumu 200 Eur mesačne a na mal. C. zo sumy 60 Eur mesačne na sumu 160 Eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 19.04.2023 opakovane do budúcna.
II. Dlžné výživné, ktoré vzniklo zvýšením výživného za obdobie od 19.04.2023 do 31.01.2024 na mal. A. vo výške 1.034,- Eur a na mal. C. vo výške 940,- Eur, spolu na obe maloleté deti vo výške 1.974,- Eur, je otec povinný uhradiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3P/358/2019 – 82 zo dňa 30.11.2020 vo výroku o výživnom zo strany otca na mal. A. a mal. C..
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom na zvýšenie výživného doručeným na tunajší súd dňa 19.04.2023 domáhala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na maloletú A. zo sumy 90 Eur na sumu 200 Eur mesačne a maloletého C. zo sumy 60 Eur mesačne na sumu 160 Eur mesačne.
2. Podaný návrh matka odôvodnila tým, že dcéra A. končí základnú školu, hodlá navštevovať SUŠ v Trenčíne alebo Svite. Výdavky na dcéru sú vysoké, ceny stúpli. Doteraz určené výživné 90 Eur nepostačuje na úhradu nákladov, pričom otec nehradí ani určené výživné, ku dňu 28.12.2022 má dlh na výživnom 3.694,25 Eur. Bol aj odsúdený za neplatenie výživného. Rovnako tak určená suma výživného na syna C. 60 Eur je veľmi málo, ak bolo niečo potrebné zakúpiť, nemala z čoho. Otec detí pre dcéru nezakúpil nič, aspoň synovi však v novembri 2022 zakúpil obuv v hodnote 42 Eur, pričom podrástol, tak sú mu už malé.
3. Spolu s návrhom navrhovateľka doručila aj rodný list maloletej A. a C., potvrdenia o návšteve školy, Trestné rozkazy a exekučný príkaz.
4. Súd predvolal rodičov aj na informatívne stretnutie, ktoré bolo nariadené na deň 22.05.2023, na ktoré sa však otec bez ospravedlnenia nedostavil.
5. Otec sa k podanému návrhu v súdom určenej lehote nevyjadril, ani nepredložil žiadne návrhy na vykonanie dokazovania.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca, oboznámením sa so stanoviskom kolízneho opatrovníka a listinnými dôkazmi preukazujúcimi príjmové a výdavkové pomery rodičov, na základe čoho zistil tento skutkový stav :
7. Súd rozsudkom č.k. 3P/358/2019 – 82 zo dňa 30.11.2020 schválil rodičovskú dohodu, ktorou rozhodol o zvýšení výživného na mal. A. zo sumy 60 Eur na sumu 90 Eur mesačne a na mal. C. zo sumy 40 Eur na sumu 60 Eur mesačne.
8. Matka vo svojej účastníckej výpovedi zotrvala na podanom návrhu a na dôvodov v ňom uvedených. Uviedla, že spoločne so svojou matkou a 3 maloletými deťmi bývajú v 3izbovom byte, ktorého vlastníkom je jej matka. Mesačne uhrádza inkaso 300,56 Eura poplatok za TV a internet 49,60 Eur. Za zvyšok peňazí zakupuje stravu. Jej príjem je invalidný dôchodok 261,80 Eur, prídavky na 3 maloleté deti 180 Eur a náhradné výživné 150 Eur. Pracuje tiež na dohodou o pracovnej činnosti. Trpí epilepsiou, má 1 až 2 záchvaty mesačne, psoriázou, osteoporózou, za lieky, ak jej vyjdú finančné prostriedku dopláca 40 Eur mesačne. Ďalej uviedla, že dcéra A. navštevuje Školu umeleckého priemyslu vo Svidníku, matka mesačne uhrádza za internát 50 Eur, 170-180 Eur stravu, cestové 40 Eur a 20 Eur vreckové. Na začiatku školského roka matka dcére zakúpila školské potreby v hodnote 100 Eur. V roku 2023 dcére zakúpila okuliare v hodnote cca 40 Eur. Telefónny paušál vo výške 16 Eur mesačne dcére hradí jej starší, plnoletý brat. Dcéra je zdravá. F. C. navštevuje 7. ročník Základnej školy Komenského v Smižanoch. Mesačne matka uhrádza 4 Eur za obedy, na začiatku šk. roku uhradila jednorazový poplatok ZRPŠ 10 Eur. Dcére zakúpila šijací stroj, ktorý potrebuje na domácu prípravu. Syn navštevuje v škole futbalový krúžok, ktorý je bez doplatkov. Kredit na mobil predpláca zhruba každé 2 až 3 mesiace v sume 4 Eur, vreckové synovi zatiaľ nedáva. V novembri roku 2023 zakúpila synovi okuliare v hodnote 56 Eur. Uviedla, že otec sa s deťmi nekontaktuje ani nestretáva, nad rámec výživného dcére tohto roku prispel 120 Eur k narodeninám a synovi v novembri 2022 zakúpil obuv v hodnote 42 Eur.
9. Matka súdu na pojednávaní doručila SIPO doklad za január 2024, potvrdenie o výške platieb internetu a TV, potvrdenie o výške invalidného dôchodku, dohodu o pracovnej činnosti, výpis z účtu o príjme za obdobie august až december 2023, oznámenie Školy umeleckého priemyslu Svidníku o udelení pochvaly pre mal. A. a faktúru o zakúpení šijacieho stroja.
10. Otec vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 30.01.2024 uviedol, že už 2 roky býva v chatovej oblasti v D. I.. Pôvodne býval pri svoje matke od ktorej však odišiel, nakoľko jej po smrti otca začalo preskakovať. Mesačne výdavky má na úhradu nájomného 250 Eur a 44 Eur cestovného do práce. Prispieva dcére ak niečo potrebuje, uhrádza výživné, je však v mínuse. Na hygienické potreby mesačne minie 20-30 Eur, stravu si berie z práce, nefajčí ani nepije. Od konca roka pracuje v pizzerií 10 dní v mesiaci 9-10 hodín denne. Mzdu dostáva týždenne v hotovosti na ruku, zarobí asi 600 Eur mesačne. Predtým naposledy pracoval začiatkom roka asi 2,5 mesiaca, avšak vzhľadom na to, že v pracovnej zmluve bolo uvedené č.ú. na ktorý majú uhrádzať mzdy, matky, a ktorá sa vyjadrila, že žiadne peniaze jej neprišli, prestal tam pracovať, nebude pracovať kde ho neplatia. Medzitým brigádoval v okolí Žiliny po stavbách, avšak ani tam mu nevyplatili žiadne peniaze, dlhujú mu tak 5000-7000 Eur. Sú voči nemu vedené viaceré exekúcie, za neplatenie výživného, a ďalej ani nevie za čo. Tiež bol odsúdený za neplatenie výživného. Absolvoval elektrotechnickú školu v Žiline, s uplatnením elektrikára, avšak túto prácu nikdy nevykonával. V poslednej dobe začal mať problémy so srdcom, bol aj 2krát hospitalizovaný. Lekár mu neodporučil vykonávať fyzicky náročnú prácu, pokiaľ nebude mať absolvované všetky potrebné vyšetrenia, nakoľko vtedy u neho môže dôjsť k zástave srdca. Fyzickou sa rozumie napr. na stavbe, zdvíhať ťažké veci, práca v pizzerií fyzicky namáhavá nie je. Nemá však žiadne lekárske potvrdenia. Podnikal v minulosti, túto činnosť však už nevykonáva, nakoľko podnikanie na Slovensku je hotová katastrofa. Nemá so sebou žiadne daňové priznania, ani výpisy z podnikateľského účtu. S deťmi na nestretáva, nemá na to peniaze aby chodil za deťmi, ani sa s nimi nekontaktuje, naposledy bol v kontakte so synom cez Messenger 17.01.2023. Výživné neplatil, lebo nemá z čoho. Má však s vedúcim dohodnuté, že mu požičia 1500 Eur aby uhradil výživné. Na narodeniny dcére poslal 120 Eur, na Vianoce však deťom neposlal nič. Skúšal si nájsť prácu, krátku dobu pracoval v herni, avšak mu po 4 dňom práce bol znemožnený vstup na pracovisko.
11. Otec súdu predložil na pojednávaní Dohodu o pracovnej činnosti a príjmove pokladničné doklady.
12. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
16. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 220/2023 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2023 suma alebo úhrn súm 122,77 Eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
17. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 1.7.2023 predstavuje čiastku 36,80 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
18. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
21. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
22. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
24. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
25. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
26. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
27. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
28. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
29. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
30. Podľa § 111 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje aj o výžive maloletého.
31. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
32. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, najmä s prihliadnutím na zmenu pomerov na strane maloletých detí ako aj s ohľadom na ich odôvodnené potreby.
33. Zákon o rodine explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností na strane účastníkov konania k tomu, aby súd rozhodoval o zmene pôvodného rozhodnutia, ktorým bolo určené výživné zo strany povinného rodičia na maloleté dieťa. Aj súčasne platné a účinné znenie Civilného mimosporového poriadku v § 157 CMP uvádza, že rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. Vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a ani prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch (nestačila by len úvaha o nedostatočnosti doteraz určeného výživného, prípadne úvaha, že výživné bolo priznané nad rámec odôvodnených potrieb dieťaťa, prípadne nad rámec schopnosti a možnosti povinného rodiča, pokiaľ tento voči samotnému rozhodnutiu nevyužil príslušné opravné prostriedky) a už vonkoncom súdu neprináleží preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, ale sa musí zaoberať otázkou, či sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie opakujúcich sa dávok výživného. V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 zákona o rodine už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama o sebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného.
34. Súd k určeniu vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa zo strany povinného rodiča vo všeobecnosti uvádza, že vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečiť pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden zo základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, t.j. deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou ale tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako bežného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napríklad výška mesačných nákladov rodiča a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery, životné poistky, náklady na mobilný telefón apod. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri určení jej výšky, je zistenie mesačných nákladov povinného rodiča. Častokrát totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného na svoje dieťa nedosahuje ani jeho mesačné náklady na platenie úverov, poistiek, či telefónneho paušálu. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.
35. Súd teda pri preskúmaní existencie zmeny pomerov dospel k záveru, že zmenu pomerov možno konštatovať u maloletých detí. V prípade maloletej A. došlo od poslednej úpravy výživného k nástupu na strednú školu. Mal. C. nastúpil na druhý stupeň základnej školy. Je nespochybniteľné, že s nástupom na ďalší stupeň vzdelávania u maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na takéto dieťa. Pokiaľ sa maloleté dieťa dostáva na vyšší stupeň vývoja a to ako z hľadiska biologického, rastie, menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, napr. sa zvyšujú nároky na starostlivosť o zovňajšok, čo so sebou prináša zvýšené náklady ktoré doposiaľ spravidla neexistovali. Náklady na maloleté dieťa tak podľa zistenia súdu objektívne vzrástli a to jednak pokiaľ ide o výdavky na školu, jednak aj pokiaľ ide o náklady na bežné oblečenie, obuv, kultúrne vyžitie a v neposlednom rade aj hygienické potreby, berúc tiež na zreteľ jeho vek. Vo vzťahu k maloletej A. súd zvlášť prihliadal na zvýšené náklady na prípravu na budúce povolanie. Súd však vo vzťahu k zvýšeniu u maloletých pristúpil aj v zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorej súd pri konštatovaní zmeny pomerov na strane oprávneného dieťaťa je povinný vždy prihliadať aj na vývoj životných nákladov, ktorý nastal od poslednej úpravy, ktorou bolo dieťaťu priznané výživné zo strany povinného rodiča. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že životné náklady oproti obdobiu, v ktorom sa rozhodovalo o poslednej úprave výživného (koniec rok 2020) pre maloleté deti stúpli a preto súd musel brať túto okolnosť tiež na zreteľ, nakoľko nesporne došlo od poslednej úpravy výživného v roku 2020 k navýšeniu životných nákladov, náklady na bežný každodenný život vzrástli, stúpli ceny energií, ošatenia, obuvi a hlavne potravín. Vzhľadom na uvedené, súd preto konštatuje, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že podaný návrh je z dôvodu zmeny pomerov dôvodný.
36. Pokiaľ ide o výživné zo strany otca, hľadiskami určujúcimi rozsah vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti a možnosti povinného. Je potrebné zdôrazniť, že výživné má zabezpečiť približne také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa,
v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Primeraná hranica výživného je daná pritom samou spotrebnou povahou výživného, v ktorej je potrebné uspokojovať aj rozumné ďalšie potreby dieťaťa nad hranicu základných potrieb, pokiaľ ich uspokojovanie dovoľujú možnosti a schopnosti povinného rodiča. Pri ustálení výšky výživného je nutné vziať do úvahy aj priamu starostlivosť o dieťa, ktorá sa jeho vekom mení, ako aj na rozsah stretávania sa povinného rodiča s dieťaťom.
37. Matka maloletých je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku, od 01.01.2024 vo výške 260,80 Eur, vykovaná práce na základe dohody o pracovnej činnosti. Za obdobie od augusta 2023 až januára 2024 bol matkin mesačný príjem 92,21 Eur. Matka poberá prídavky na tri maloleté deti 180 Eur mesačne. Obýva spoločne so svojou matkou a 3 maloletými deťmi 3izbový byt, uhrádza inkaso 300,58 Eur mesačne.
38. Ďalšie náklady matka uviedla: TV a internet 49,60 Eur, náklady na lieky 40 Eur mesačne a strava do domácnosti podľa finančných možnosti.
39. Otec maloletých detí súdu preukázal pracovný pomer vzniknutý Dohodou o pracovnej činnosti od 17.11.2023, s deklarovaným príjmom vo výške minimálnej mzdy (700 Eur v 1. st. náročnosti). Sú voči nemu vedené exekúcie, od roku 2015 bezúspešná exekúcia súdnym exekútorom Ing. JUDr. Radoslavom Kešeľakom, Ex 566/2015 z dôvodu nehradenia výživného. Bol doposiaľ 2krát právoplatne odsúdený za trestný čin neplatenia výživného. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že C. F., IČO: XX XXX XXX s miestom podnikania Jaseňova 10, Žilina, má živnostenské oprávnenie, od roku 29.10.2019 s predmetom podnikania Poskytovanie služieb osobného charakteru, a ďalším rozsahom otvorených živností od 09.02.2022 Poskytovanie služieb v poľnohospodárstve a záhradníctve, Výroba a opracovanie jednoduchých výrobkov z kovu, Výroba elektrických zariadení a elektrických súčiastok, Uskutočňovanie stavieb a ich zmien, Prípravné práce k realizácii stavby, Dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov a Vŕtanie studní s dĺžkou do 30 m. V účastníckej výpovedi uviedol, že trpí zdravotnými problémami, nemôže vykonávať fyzicky náročnú prácu. Uvedené nepreukázal. Svoje náklady otec uviedol nájomné 250 Eur a cestové do práce 44 Eur.
40. Výživné na deti neuhrádza s výnimkou príspevku dcére v januári 2024 k narodením 120 Eur a zakúpenie obuv v sume 42 Eur.
41. Maloletá A. je žiačkou 1. ročníka Školy umeleckého priemyslu vo Svidníku. Matka vyčíslila náklady na maloletú A. : školský internát 50 Eur, strava 170-180 Eur, cestovné do školy cca 40 Eur, vreckové asi 20 Eur na mesiac. V súvislosti s nástupom maloletej do 1. ročníka strednej školy jej bolo potrebné zakúpiť pomôcky do školy v hodnote 100 Eur, a šijací stroj v sume 186 Eur. Dcére uhrádza starší syn telefónny paušál 16 Eur, matka dcére zakúpila okuliare v hodnote 46. Voľnočasové aktivity nemá žiadne. Súd považoval tieto pravidelné mesačné výdavky dôvodné a oprávnené, zodpovedajúce životnej úrovni matky, vo výške 290 Eur bez výdavkov a oblečenie a obuv. Rovnako tak súd považoval mimoriadne úhrady výdavkov za odôvodnené a nevyhnuté.
42. Maloletý C. je žiakom 7. ročníka Základnej školy Komenského v Smižanoch. Na maloletého C. matka vyčíslila náklady: poplatok na stravovanie 4 Eur, ZRPŠ 10 Eur/5 mesiacov (školský polrok), teda 2 Eur/ mesiac, telefónny kredit 2 Eur/mesačne. Vrámci voľnočasovej aktivity sa venuje futbalovému krúžku, ktorý je bez mesačného doplatku. Výška odôvodnených mesačných výdavkov maloletého sú tak vo výške 8 Eur bez výdavkov a oblečenie a obuv.
43. Výdavky súvisiace s bývaním u matky a maloletých predstavujú spolu 455 Eur (300 Eur inkaso + 49,60 Eur TV a internet) delené piati členovia domácnosti (matka, jej 3 maloleté deti a stará matka) = 69,92 Eur na jedného člena domácnosti, avšak bez vyčíslených nákladov na stravu a ostatné potreby, vrátane ošatenia matky a maloletých detí.
44. Pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal súd z odôvodnených potrieb maloletých, z mesačného príjmu matky, zohľadnil jej mesačné výdavky v súvislosti s bývaním, stravovaním, hygienickými potrebami a nákladmi na lieky. Súd však pri určení výšky výživného zo strany otca na jednej strane zohľadnil tú skutočnosť, že matka dlhodobo rádovo obdobie rokov zabezpečuje celkovú a úplnú starostlivosť o obe maloleté deti sama, vrátane nákupu ošatenia, zabezpečovania bývania a stravy
a prihliadal na rozsah a dôvody nestretávania sa otca s maloletými deťmi, kde dlhodobo stretávanie ani žiaden kontakt neprebieha vôbec. Pri príjme otca súd poukazuje a vychádza z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého má pri posudzovaní možnosti a schopností povinného rodiča brať na zreteľ aj skutočnosť, že takýto rodič berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Tu treba mať na zreteli exekúcie vedené voči otcovi. V danom konaní bol nesporný fakt, že príjem otca a jeho životná úroveň je vzhľadom na jeho pasivitu v konaní zistená súdom len z verejne dostupných registrov, otec svoje tvrdenia s výnimkou predloženej dohody o pracovnej činnosti z 16.11.2023 nepreukázal, mal však na pamäti neochotu otca napriek deklarovanému tvrdeniu o vôli sa riadne zamestnať, vzhľadom na vedenie exekúcie voči nemu, kde by značná časť jeho príjmu bola nesporne exekučné postihnutá. Nutné dodať, že otec sa do tejto situácie dostal svojím zapríčinením, dlhodobým nehradením výživného, kde dlh exponencionálne rastie jednak na bežnom výživnom, jednak na trovách exekúcie a nič nezmenilo ani to, že otec bol dokonca už 2krát právoplatne odsúdený za trestný čin nehradenia výživného. Súd teda zistil, že otec má živnostenské oprávnenia na rôzne druhy podnikania. Je nutné dodať, že účelom otca je vyhýbať sa povinnosti hradiť výživné aké zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí. Konanie otca nemôže byť v tomto smere inak posudzované ako také, že sa bez dôležitého dôvodu vzdal svojho príjmu. Rovnako k zdravotnej spôsobilosti otca, podľa ktorej tvrdí že mu zdravotný stav bráni sa riadne zamestnať a vykonávať fyzicky náročné práce, súd dodáva, že kým otec na jednej strane poukazuje na rozsah svojich zdravotných problémov, že nie je spôsobilý vykonávať fyzicky namáhavé práce, pokiaľ pracuje nikto mu neuhrádza mzdu, príjem z podnikania popiera, (pričom sám pripustil, že v lete minulého roka vykonal prácu ).
45. Súd teda vychádzal z ustanovenia § 75 ods. 1 zákona o rodine, má zato, že otec vzhľadom na široký okruh živnostenských oprávnení má možnosť dosahovať príjem, z ktorého bude schopný hradiť aj určené výživné, teda dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca, aby plnil vyživovaciu povinnosť na mal. A. v sume 200 Eur mesačne a na mal. C. v sume 160 Eur mesačne, pričom preukázaný príjem otca je vo výške minimálnej mzdy (tvrdených 600,00 Eur).
46. Vo vzťahu k výdavkom otca súd taktiež uvádza, že v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, má plnenie vyživovacej povinnosti prednosť pred uspokojením jeho vlastných potrieb, čo znamená, že až potom, ako zabezpečí výživu svojich detí, má právo využiť svoje zostatkové finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb. Primárne súd skúma možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča.
47. Pokiaľ súd priznal zvýšené výživné počnúc dňom 11.05.2023 (t.j. od doručenia návrhu na súd), a to z dôvodu, že zmena pomer už existovala v čase doručenia návrhu na súd. Týmto vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 19.04.2023 do 31.01.2024 na mal. A. vo výške 1034 Eur a mal. C. vo výške 940 Eur, spolu na obe maloleté deti 1974 Eur. Nedoplatok súd u detí vyčíslil za dané obdobie u maloletej A. ako súčin sumy novourčeného zvýšeného výživného 200 Eur a doposiaľ judikovaného, zročného výživného v sume 90 Eur mesačne a maloletého C. ako súčin sumy novourčeného zvýšeného výživného 160 Eur a doposiaľ judikovaného, zročného výživného v sume 60 Eur mesačne, teda nedoplatok za dané obdobie predstavuje sumu nedoplatku na výživnom 110 Eur u maloletej A. a 100 Eur u maloletého C. za mesiace máj 2023 – január 2024, spolu 9 mesiacov po 110 Eur resp. 100 Eur na každého z maloletých a pomernej časti novourčeného výživného za mesiac apríl 2023 zodpovedajúcej 12 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 19.04.2023 do 30.04.2023, čo predstavovalo u maloletej A. čiastku 3,66 Eur na deň (t.j. 110 Eur / 30 dní x 12 dni) a maloletého C. čiastku 3,33 Eur na deň (t.j. 100 Eur / 30 dní x 12 dni).
48. Súd zároveň s poukazom na § 232 CSP neurčil otcovi splácať dlžné výživné v mesačných splátkach spolu s bežným výživným, otec výslovne splácať dlh na výživnom hradiť v splátkach nežiadal, ale zaviazal ho uhradiť dlžné výživné do 30 dní, ktorá doba sa javí súdu ako odôvodnená vzhľadom k výške určeného dlhu a dobe nehradenia výživného. Úhrada dlžného výživného je podľa názoru súdu v možnostiach a schopnostiach otca (sám otec uviedol, že si ide požičať sumu 1500 Eur na úhradu výživného) aj v súlade so záujmom detí, nakoľko otec dlhodobo neuspokojoval žiadne potreby svojich detí.
49. Týmto rozhodnutím súd súčasne zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 3P/358/2019 – 82 zo dňa 30.11.2020 vo výroku o určení výživného zo strany otca na maloleté detí A. a C..
50. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
51. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
52. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
53. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
54. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil. Z uvedeného vyplýva, že účastníci si znášajú trovy, ktoré im v konaní vznikli sami (napr. súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia a pod.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP) .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.