Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/120/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1, Praha 4 - Michle, Česká republika, IČ: 649 48 242, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 47 251 336, zast. ALTER IURIS, s.r.o., Tolstého 9, Bratislava, IČO: 36 708 771, proti žalovanej: 1/ O. H., nar. XX.XX.XXXX, R. XXX/XX, R. pri E., 2/ O. H., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXX/XX, R. pri E., v konaní o zaplatenie sumy X.XXX,XX EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Malackách zo dňa 03.11.2017, č.k. -52, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu v Malackách, zo dňa 03.11.2017, č.k. -52 v jeho napadnutej časti, v ktorej žalobu žalobcu zamietol a v časti trov prvoinštančného konania, p o t v r d z u j e .

Žalovaným sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a zaplatiť žalobcovi sumu XXX,XX EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy XXX,XX EUR od 22.09.2015 do zaplatenia, a to na účet žalobcu, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanej v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne, a to v rozsahu 22,52%, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou v 1. rade ako dlžníkom a žalovanou ako spoludlžníkom uzavrel zmluvu o úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške X.XXX eur. Pretože žalované porušili svoje povinnosti, žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úverového rámca ku dňu 21.09.2015, pričom celkový nedoplatok žalobca vyčíslil vo výške X.XXX,XX eur, z toho istina X.XXX,XX eur, dlžný riadny úrok XX,XX eur, dlžný úrok z omeškania X,XX eur a dlžné poplatky, X,XX eur. Žalovaná v 2. rade žiadala o vystavenie splátkového kalendára mesačne po XX eur, žalovaná v 1. rade sa k žalobe nevyjadrila.

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania predložením zmluvy o úvere, z oznámenia o predčasnej splatnosti úveru, z prehľadu splácania úveru a prehľadu výpočtov úrokov úverov má za preukázané, že strany sporu uzatvorili zmluvu o úvere s tým, že žalované celkovo uhradili sumu X.XXX,XX eur. Súd prvej inštancie predmetnú zmluvu o úvere posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, ktorú podriadil pod právny režim o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu

uzavretia zmluvy. Následne zisťoval splnenie zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zistil, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa a to termín konečnej splatnosti úveru, keď obsahuje len určenie, že posledná splátka bude splatná 60 mesiacov od prvého čerpania úveru. Čerpanie úveru bolo určené lehotou do 3 mesiacov od uzavretia zmluvy, pričom takto určený termín konečnej splatnosti je neurčitý, a preto naň nie je možné prihliadať. Taktiež zmluva podľa súdu prvej inštancie neobsahuje náležitosť podľa a to celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ na úver zaplatiť, pretože zmluva obsahuje len určenie, že RPMN vo výške 13,43 % p.a., a že celkové náklady dlžníka spojené s úverom sú XXX,XX eur. Celková čiastka, ktorú je dlžník - spotrebiteľ povinný zaplatiť, však v zmluve absentuje. Zároveň podľa súdu prvej inštancie zmluva neobsahuje náležitosť podľa a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a ich poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Spotrebiteľ nemá reálnu možnosť uvedenú výšku si vypočítať, navyše účelové určenie každej platby si takto určuje veriteľ bez konkrétnej dohody so spotrebiteľom a to aj na úhradu akýchkoľvek pohľadávok. Žalované nemali vedomosť, z akých položiek a v akej výške pozostáva navýšenie úveru, žalobca sám určil účel platieb. Znova obsahuje len výšku mesačnej splátky XX,XX eur bez bližšej špecifikácie a teda nie je uvedené, z čoho jednotlivá splátka pozostáva. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinnosti dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval nároky, na ktoré nemá právo. Preto súd prvej inštancie celý vzťah považoval v zmysle za bezúročný a bez poplatkov.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi nepatrí ani nárok na zaplatenie poistného, ktoré malo byť so žalovanými dojednané v bode 2. a v bode 21. čl. II. zmluvy, v spojení s bodom 1. čl. IX. Zmluvy. Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že text bol vopred pripravený veriteľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov a spotrebiteľ, ak by aj mal možnosť oboznámiť sa s textom tejto zmluvy, nemohol ovplyvniť jej obsah, najmä bod 21., č.l. II. zmluvy, v spojení s bodom 1. čl. IX. Zmluvy. Podľa , tieto ustanovenia nemožno považovať za individuálne dojednané, žalované nemali možnosť ovplyvniť obsah tohto vopred veriteľom navrhnutého a fixne formulovaného dojednania, týkajúceho sa uzatvorenia poistnej zmluvy. Mohli zmluvu iba ako celok odmietnuť alebo ju prijať spolu s ustanoveniami o poistení. Teda, ak chceli žalované získať spotrebiteľský úver, čo bolo primárnou pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu so žalobcom, nemali na výber a museli podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá obsahovala aj záväzok uzatvoriť poistnú zmluvu. S poukazom na tieto dôvody, je preto právny úkon spotrebiteľa - žalovaných, t.j. dojednanie o uzatvorení poistnej zmluvy neplatný, s poukazom na .

5. Žalobca postupoval v rozpore so zásadou dobromyseľnosti a v rozpore s dobrými mravmi, keď dojednania o poistení vyhotovil drobným písmom a tým vlastne využil omyl spotrebiteľa, ide teda o konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. . Žalobca porušil zmluvnú slobodu žalovaných, keď im nanútil vlastne podpisom jednej zmluvy, podpis ďalšej, ale bez bližšie dohodnutých podmienok, iba s odkazom na rámcovú poistnú zmluvu a všeobecné podmienky ERGO poisťovne a.s.. Jedná sa preto o nekalú praktiku, ktorá nemôže požívať právnu ochranu v zmysle o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch, v znení neskorších predpisov, a jezakázaná. Navyše je dojednanie medzi zmluvnými stranami v rozpore s ust. , pretože nebolo urobené slobodne a vážne, ako aj v rozpore s dobrými mravmi podľa , a preto je neplatné. Súd prvej inštancie preto nárok žalobcu ako dôvodný posúdil v časti XXX,XX eur (X.XXX eur - X.XXX,XX eur = XXX,XX eur), vo zvyšnej úrokov a poplatkov, ktoré žalobca na splatenie úveru nesprávne započítal, žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Zároveň súd prvej inštancie priznal žalobcovi 8,05% ročný úrok z priznanej sumy, zároveň nepriznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške X,XX eur, pretože žalobca tento úrok z omeškania počítal aj zo sumy poplatkov a úrokov, na ktoré mu nevznikol nárok.

6. K žiadosti žalovanej v 2. rade o umožnenie splatiť dlžnú sumu v splátkach XX eur, súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že majetkové pomery skutočne odôvodnili povolenie platiť dlh v inej lehote ako v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

7. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa a žalobcovi priznal náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 22,52 %.

8. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že podáva odvolanie voči rozsudku v celom rozsahu a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalované v 1. a 2. rade sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi X.XXX,XX eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy X.XXX,XX eur od 22.09.2015 do zaplatenia a zároveň, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

9. Žalobca má za to, že zmluva o úvere obsahovala náležitosti vyžadované v ust. § 11 ods. 1 písm. a) Zák. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, a preto podmienka na to, aby bol poskytnutý úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov, pre absenciu náležitostí, nebola splnená. K náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) Zák. o spotrebiteľských úveroch, žalobca uviedol, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Klára Biróová, sp.zn. C-42/15 zo dňa 09.11.2016, v zmysle ktorého nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Podľa žalobcu, výklad z vyššie citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) je príliš rigidný a neodzrkadľuje reálne spoločenské vzťahy. Je nezmyselné určovať termíny jednotlivých splátok a termín konečnej splatnosti konkrétnym dátumom, keď čerpanie úveru v konečnom dôsledku ani nemusí prísť.

10. Poukázal na bod 7 odôvodnenia smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, a zrušení smernice Rady č. 87/102/EHS a uviedol, že ust. § 9 ods. 2 písm. f) cit.zák., je potrebné vykladať eurokonformne.

11. K náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) Zák. o spotrebiteľských úveroch, žalobca uviedol, že výklad súdu je opäť príliš rigidný, ak úver bol poskytnutý vo výške X.XXX eur, pričom celkové náklady žalovaných v deň splatnosti zmluvy, sú vo výške XXX,XX eur, je zrejmé, aká je celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Opätovne poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ sp.zn. C-42/15, v zmysle ktorého za primerané by sa však nemalo považovať, ak v súlade s touto vnútroštátnou právnou úpravou uplatnenie takejto sankcie vyvoláva voči veriteľovi závažné následky, v prípade neuvedenia niektorých náležitostí, napr. upravených v čl. 10 ods. 2 Smernice č. 2008/48, ktoré svojou povahou nemôžu mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku. Mal za to, že čl. sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Mal za to, že celková čiastka, ktorú majú žalované zaplatiť, je vo výške X.XXX,XX eur (X.XXX eur ako poskytnutý úver plus XXX,XX eur čiastka celkových nákladov žalovaných spojených s úverom).

12. K náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) Zák. o spotrebiteľských úveroch, žalobca opätovne poukázal na závery Súdneho dvora EÚ vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti Klára Bíróová, sp.zn. C-42/15, v zmysle tohto rozsudku čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice, sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú, ustanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia, v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice, bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Zároveň poukázal na bod 7 smernice, v zmysle ktorého, ak sa má uľahčiť vytvorenie riadne fungujúceho vnútorného trhu so spotrebiteľskými úvermi, je potrebné, aby sa v niektorých kľúčových oblastiach ustanovil harmonizovaný rámec Spoločenstva. Zároveň ďalej poukázal na bod 9 odôvodnenia smernice a bod 10 odôvodnenia smernice. Taktiež poukázal na SR, ako i na niektoré rozsudky Súdneho dvora EÚ a zdôraznil, že smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pričom voľba foriem a metód sa ponecháva vnútroštátnym orgánom.

13. K neplatnosti dojednania o uzatvorení poistnej zmluvy sa žalobca so záverom súdu prvej inštancie nestotožnil, keďže mal za to, že uzatvorenie poistnej zmluvy nebolo podmienkou poskytnutia úveru, ako to vyplýva aj v čl. II bod 16 zmluvy, v zmysle čl. X. bod 10 OP vyplýva, že poistenie predstavuje doplnkovú službu. Pristúpenie k poisteniu je právom dlžníka, nie povinnosťou. Preto nebolo povinnosťou žalovaných uzatvoriť poistnú zmluvu, pričom dojednania o poistení bolo zahrnuté na žiadosť žalovaným.

Žalobca nevyužil omyl žalovaných a nekonal v rozpore s dobrými mravmi a tým nedošlo ani k porušeniu zmluvnej slobody žalovaných, a preto postup žalobcu nemožno kvalifikovať ako nekalú praktiku.

14. Odvolanie žalobcu bolo doručované žalovanej v 1. rade uložením na pošte dňa 25.04.2018, žalovanej v 2. rade dňa 07.03.2018.

15. Žalovaná v 1. a 2. rade sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.

16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť v zmysle nasledovných dôvodov.

17. V posudzovanej veci súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť, spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu XXX,XX eur, vrátane úroku z omeškania, vo zvyšku žalobu zamietol. Z uvedeného výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca bol na súde prvej inštancie čiastočne úspešný, keď sa žalobou voči žalovaným v 1. a 2. rade domáhal zaplatenia celkom sumy X.XXX,XX eur s príslušenstvom. Z odvolania žalobcu vyplýva, že žalobca podáva odvolanie v celom rozsahu (viď. str. 2 odvolania) a následne v petite odvolania žalobca navrhol, aby odvolací súd uložil povinnosť žalovaným v 1. a 2. rade, spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu X.XXX,XX eur, vrátane úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy X.XXX,XX eur od 22.09.2015 do zaplatenia. Odvolací súd je viazaný podľa (ďalej len ), rozsahom odvolania s výnimkami uvedenými v ust. až c), tak, že kvantitatívnu stránku odvolania je odvolací súd zásadne viazaný, avšak odvolacím návrhom ( - petit odvolania), t.j. spôsobom, formou rozhodnutia navrhovaného odvolateľom, súd viazaný nie je. Preto odvolací súd vzhľadom na obsah odvolania ustálil, že žalobca, pokiaľ sa týka rozsahu odvolania, napadol výrok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti, t.j. v časti, v ktorej bola žaloba žalobcu zamietnutá a nie aj výrok, ktorým súd prvej inštancie žalobe žalobcu čiastočne vo výške XXX,XX eur, vrátane úroku z omeškania vyhovel tak, ako je to uvedené v petite rozsudku súdu prvej inštancie. Zároveň odvolací súd preskúmal i výrok rozsudku súdu prvej inštancie, týkajúci sa trov prvoinštančného konania a to v súlade s ust. .

18. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania, ktoré špecifikoval v odôvodnení napadnutého rozsudku, poukázal na a , Zákona o spotrebiteľských úverov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len zák. ZoSÚ) a konštatoval, že po preskúmaní zmluvy o úvere, pokiaľ sa týka splnenia zákonných náležitostí zmluvy, uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi dňa 16.10.2012, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške X.XXX eur s úrokovou sadzbou 8,5% p.a., že zmluva neobsahuje náležitosť podľa , a to termín konečnej splatnosti úveru. Podľa súdu prvej inštancie zmluva obsahuje len určenie, že posledná splátka bude splatná 60 mesiacov od prvého čerpania úveru. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá dňom nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ktorý sa svojim číselným označením zhoduje s dňom prvého čerpania úveru, pričom čerpanie úveru bolo určené lehotou do 3 mesiacov od uzavretia zmluvy. Aj podľa odvolacieho súdu, takto určený termín konečnej splatnosti v zmluve je neurčitý, zmluva takúto náležitosť, ktorú uvádza ust. a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru neobsahuje. Záver súdu prvej inštancie je správny, keď žalované v 1. a 2. rade nemali možnosť riadne a s istotou identifikovať termín konečnej splatnosti úveru zo zmluvy, ktorá obsahuje len určenie, že posledná splátka bude splatná 60 mesiacov od prvého čerpania úveru s tým, že splatnosť prvej splátky bude dohodnutá dňom nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ktorý sa svojim číselným označením zhoduje s dňom prvého čerpania úveru, nie je jasným a zrozumiteľným termínom konečnej splatnosti úveru. Záver súdu prvej inštancie nie je v rozpore ani so závermi rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti Klára Bíróová, sp.zn. zo dňa 09.11.2016, z ktorého je zrejmé, že síce nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, ale i podľa odvolacieho súdu, zmluva má obsahovať také podmienky zmluvy, ktoré spotrebiteľovi bez ťažkostí umožnia s istotou identifikovať dátumy splátok, čo zo zmluvy o úvere, uzavretej medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade, nevyplýva.

19. Správny je záver súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) cit.zák., t.j. celkovú čiastku, ktorú má povinnosť spotrebiteľ (v danom prípade žalovaná v 1. a 2. rade) na úver zaplatiť, a taktiež zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) cit.zák. a

to, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, tiež poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru, na účely jeho splatenia. Neobstojí odvolacia námietka žalobcu, že výklad súdu prvej inštancie je príliš rigidný, t.j. neohybný, nepružný, tvrdý. Podľa odvolacieho súdu, naopak, výklad žalobcu, že v zmysle zmluvy je zrejmé, že úver bol poskytnutý vo výške X.XXX eur, celkové náklady žalovaných v deň splatnosti sú vo výške XXX,XX eur a že z týchto údajov je absolútne zrejmé, aká je celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je nesúladný s ust. § 9 ods. 2 písm. j) Zák. o spotrebiteľských úveroch. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva obsahuje len určenie, že RPMN je vo výške 13,43% p.a. a že celkové náklady dlžníka spojené s úverom sú XXX,XX eur. Z tohto údaju je zrejmé, že celková čiastka, ktorú je dlžník, t.j. žalovaná v 1. a 2. rade povinná zaplatiť, v zmluve absentuje.

20. K odvolacím námietkam žalobcu, ktorý v odvolaní poukazuje na rozsudok Súdneho dvora - Tretej komory z 09.11.2016, v ktorom Súdny dvor poukazuje na čl. 23 smernice č. 2008/48 a to, ako sa má tento článok vykladať, odvolací súd uvádza, že slovenský právny poriadok definuje v porovnaní so Smernicou EP a Rady č. 200/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, precíznejšie a širšie podmienky, ktoré musí spĺňať zmluva o spotrebiteľskom úvere tak, aby nebola postihnutá sankciou, spočívajúcou v tom, že bude úver z nej vyplývajúci posudzovaný a kvalifikovaný ako úver, poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov. Takýto výklad nie je v rozpore s komunitárnym právom a príslušnou smernicou, pretože rozširuje z dôvodov ochrany spotrebiteľa podmienky, stanovené základnou normou komunitárneho práva a poskytuje širšiu mieru ochrany spotrebiteľovi. Zákonodarca v ust. , a jasne deklaroval, aké následky sú spojené s absenciou obligátorných náležitostí, uvedených v cit. ustanoveniach , a odvolací súd v danom prípade nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu.

21. V danom prípade, zmluva o spotrebiteľskom úvere, uzatvorená medzi stranami sporu, neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru v zmysle , neobsahuje celkovú čiastku, ktorú má povinnosť spotrebiteľ na úver zaplatiť v zmysle a tiež neobsahuje náležitosti podľa Pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje čo len niektorú z obligatorných náležitostí uvedených v Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý úver sa v zmysle cit.zák., považuje za bezúročný a bez poplatkov.

22. Podľa odvolacieho súdu, spotrebiteľ má právo, aby zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bol jasne uvedený termín konečnej splatnosti úveru a nie neurčito, ako to bolo uvedené v predmetnej zmluve. Zmluva neobsahuje výšku a poradie jednotlivých zložiek mesačnej splátky, pričom z ust. § 9 ods. 1 písm. k) Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že pri stanovení výšky mesačnej splátky má dodávateľ v úverovej zmluve presne stanoviť mesačnú výšku splátky istiny, úrokov, poplatkov a to oddelene. V predmetnej zmluve chýba členenie termínu splátok istiny, úrokov, ako aj iných poplatkov. V zmluve je uvedená len celková splátka 41,04 eur. V zmysle § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľskom úvere je potrebné umožniť spotrebiteľovi získať všetky potrebné informácie už v čase vzniku zmluvného vzťahu.

23. Správny je záver súdu prvej inštancie, pokiaľ sa týka záveru súdu prvej inštancie, že žalobcovi nepatrí ani nárok na zaplatenie poistného dojednané v bode 2 a v bode 21, čl. II Zmluvy, v spojení s bodom 1 čl. IX zmluvy. Je nesporné, že žalované v 1. a 2. rade nemali žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred veriteľom navrhnutého textu, týkajúceho sa uzatvorenia poistnej zmluvy, čo vyplýva z predtlače úverovej zmluvy. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že žalované sa súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísali aj pod tú časť predtlače listiny, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu, a to uzavretia poistenia schopnosti splácať úver. Preto odvolacia námietka žalobcu, že žalované neboli povinné uzatvoriť poistnú zmluvu, je nedôvodná. Žalované nemali možnosť uzavrieť zmluvu o úvere bez poistenia, ak chceli získať spotrebiteľský úver, museli podpísať predtlač listiny, ktorá v sebe obsahovala záväzok uzatvoriť poistnú zmluvu. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdí, že dojednanie o poistení bolo do zmluvy zahrnuté na žiadosť žalovaných, túto skutočnosť v priebehu prvoinštančného konania žiadnym spôsobom nepreukázal a nepreukázal ju ani v odvolacom konaní.

24. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav sa odvolací súd, ktorý nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke sa stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

26. Svoj právny záver súd prvej inštancie dostatočným spôsobom odôvodnil a podal dostatočne zrozumiteľný výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku, ktorým rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , v spojení s ust. . Žalované v 1. a 2. rade mali v odvolacom konaní plný úspech vo veci, avšak im žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovaným sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).