Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23S/201/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: Di Mihálik, s.r.o., so sídlom Jesenského 1089/11, 010 01 Žilina, IČO: 36 393 011, právne zast.: BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., so sídlom Františkánske námestie 4, 080 01 Prešov, IČO: 36 860 441, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100044446/2019 zo dňa 07.01.2019, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, uvedeného v záhlaví tohto rozhodnutia, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa.

2. Žalovaný rozhodnutím č. 100044446/2019 zo dňa 07.01.2019 nevyhovel odvolaniu žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina, pobočka Dolný Kubín č. 101973294/2018 zo dňa 04.10.2018, ktorým bol žalobcovi ako daňovému subjektu určený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby v sume 210.156,43 Eur za zdaňovacie obdobie 2016.

3. Žalobca v zmysle petitu správnej žaloby žiada zrušiť rozhodnutie žalovaného č. 100044446/2019 zo dňa 07.01.2019 a rozhodnutie Daňového úradu Žilina, pobočka Dolný Kubín č. 101973294/2018 zo dňa 04.10.2018 o určení rozdielu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2016 vo výške 210.156,43 Eur a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konania a rozhodnutie.

4. Žalobca zároveň v správnej žalobe navrhol, aby správny súd postupoval podľa (ďalej len ,P") a uznesením odložil vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného. Uvedený návrh žalobca odôvodnil tým, že výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozí žalobcovi závažná ujma spočívajúca v exekúcii daňového nedoplatku dane z príjmov právnickej osoby, keďže podanie správnej žaloby nemá samo o sebe odkladný účinok na vykonateľnosť daňového rozhodnutia. Poukázal na to, že existuje dôvodná obava, že po začatí daňového exekučného konania a eventuálnom aj čiastočnom vymožení daňovej pohľadávky, by správcovi dane v prípade úspechu žalobcu v súdnom konaní, odpadol exekučný titul. Vychádzajúc zo základnej zásady daňového exekučného konania, podľa ktorej navrátenie do predošlého stavu nie je možné, by žalobca musel žalovať daňový úrad o náhradu škody a ušlý zisk. Podľa žalobcu nie je povinný v zmysle právnej úpravy preukazovať, že ujma výkonom rozhodnutia bezprostredne nastane, avšak vyžaduje sa preukázanie, že určitá hrozba závažnej ujmy existuje. Žalobca zároveň poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č.k. - 50 zo dňa 07.12.2010, v ktorom súd vyslovil názor, že žalobca v danom prípade splnil zákonom stanovenú požiadavku, keď vo svojej žalobe uviedol skutočnosti, z ktorých vyplýva hrozba ujmy okamžitým výkonom rozhodnutia. V zmysle zákona žalobca

nie je povinný preukazovať, že ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa ale preukázanie, že výkonom rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Súd preto dospel k presvedčeniu, že pokiaľ by nebola odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, prípadným výkonom daňového rozhodnutia by došlo k zásahu do práv žalobcu. Súd zobral do úvahy výšku vyrubeného rozdielu dane napriek tomu, že zákon o správe daní pozná inštitúty, ktoré umožňujú odvrátiť nepriaznivé účinky daňovej exekúcie, a akceptoval obavu, že výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia by mohla byť ohrozená existencia žalobcu ako podnikateľského subjektu. Žalobca zdôraznil výšku určeného rozdielu dane z príjmov za rok 2016 v prejednávanom prípade.

5. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že nedoporučuje odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného.

6. Žalobca podal správnu žalobu na Krajskom súde v Žiline ako na vecne a miestne príslušnom správnom súde. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. zo dňa 31.07.2019 prikázal vec na prejednanie a rozhodnutie Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

7. Podľa ; Podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

8. Podľa ; Správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

9. Podľa ; o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

10. Podľa ; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

11. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe

12. Po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ako aj s vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu, správny súd nezistil zákonný dôvod vyhovieť návrhu, pretože žalobca neosvedčil, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda alebo finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

13. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil poukazom na možné dôsledky okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy nižšieho stupňa. Svoje tvrdenia však neosvedčil žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami vo vzťahu k svojim ekonomickým a majetkovým, prípadne personálnym pomerom, rovnako ani vo vzťahu k tretím subjektom. Nestačí poukazovať na možný následok eventuálnej daňovej exekúcie, je potrebné ho osvedčiť. Skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sú len v rovine všeobecných tvrdení.

14. Samotné tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy bez ďalšieho samo o sebe neosvedčuje, že by žalobcovi okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia skutočne aj reálne hrozila tvrdená závažná ujma, eventuálne iný vážny nenapraviteľný následok.

15. Správny súd pri rozhodovaní o priznaní odkladného účinku správnej žalobe každú vec posudzuje individuálne. V zásade neprihliada na opodstatnenosť žaloby, nemalo by isť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte nevie ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, čo predpokladá ustanovenie . Relevantnou skutočnosťou je len osvedčenie týchto zákonom predpokladaných dôsledkov, ktoré by mohli nastať v prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia. Pritom preukázanie, že okamžitým výkonom závažná ujma hrozí, treba považovať za osobitnú náležitosť takéhoto návrhu, ako to vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 30.05.2017, sp. zn. .

16. Správny súd zastáva názor, že hrozba samotnej daňovej exekúcie sama o sebe nie je zákonným dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V prípade každého právoplatného a vykonateľného rozhodnutia na plnenie, nevynímajúc rozhodnutia daňových orgánov, nastupuje možnosť jeho vymoženia, pokiaľ povinný subjekt nesplní uloženú povinnosť dobrovoľne sám. Niet pochýb o tom, že akákoľvek exekúcia sa dotkne majetkovej sféry povinného subjektu. Pokiaľ by samotný výkon rozhodnutia (exekúcia) mala byť hrozbou finančnej škody akú predpokladá ustanovenie § 185 písm. a)SSP, čo je v prípade rozhodnutí na peňažné plnenie zákonný dôsledok vykonateľnosti, potom by bolo namieste spájať s podaním správnej žaloby proti takémuto rozhodnutiu odkladný účinok ex lege, ako je tomu napríklad v azylových veciach. Zákonodarca to však tak neupravil.

17. Relevantnou skutočnosťou je len osvedčenie zákonom predpokladaných dôsledkov, ktoré by mohli nastať v prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia, avšak samotná hrozba daňovej exekúcie, z dôvodov vyššie uvedených, takýmto dôvodom nie je.

18. Správny súd poznamenáva, že daňová exekúcia je osobitným konaním orgánu verejnej správy, v rámci ktorého sú inštitúty zmierňujúce dôsledky okamžitého výkonu rozhodnutia (napríklad odklad daňovej exekúcie, povolenie splátok a pod.). Inštitút priznania odkladného účinku správnej žalobe v rámci súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov je len sekundárnou ochranou daňového subjektu - žalobcu, avšak len v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok.

19. Správny súd vychádzajúc z návrhu žalobu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a z vyjadrenia žalovaného nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca sa v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obmedzil len na tvrdenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozí žalobcovi závažná ujma spočívajúca v exekúcii daňového nedoplatku dane z príjmov právnickej osoby. Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcom z rozhodnutia.

20. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, ale len z dôvodov uvedených v alebo písm. b) . V posudzovanom prípade bol žalobcom podaný návrh podľa . Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v , rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa .

21. Správny súd rozhodol o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v lehote 30 dní odo dňa, kedy mu vec bola Krajským súdom v Žiline postúpená.

22. Toto uznesenie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ). Toto uznesenie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Uznesenie je právoplatné jeho doručením ( ). Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (ísm. e) ).