Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_6To-13-2019.pdf
PDF · 82.68 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/13/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného Z. M., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom O. XXXX/X, I. - Z., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Piešťany proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 19.11.2018, č. k. 16T/71/2018-123, na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.10.2019 v Trnave takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Piešťany zamieta.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného Z. M. za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
napriek tomu, že vedel, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III spisová značka 0T/94/2017 zo dňa 10.05.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.05.2017, uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona, za čo mu súd okrem iného uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 2 roky, dňa 03.11.2017 v čase 21:03 hodine viedol po diaľnici D1 v 79,80 kilometri v katastri mesta Piešťany smerom na Bratislavu osobné motorové vozidlo značky Ford Mondeo, evidenčné číslo BL 177EE, pričom v dôsledku mikrospánku prednou časťou vozidla narazil do zadnej časti návesu zn. Stas, evidenčné číslo BB 631YI, vlečeného nákladným motorovým vozidlom značky Volvo FH, evidenčné číslo BB 250FP a spôsobil tak dopravnú nehodu.
Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 49 ods. 2, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 1.400 eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona bol obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace. A podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 43 Trestného zákona mu bol uložený ďalší trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 3 roky. Zároveň bol obžalovaný podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazaný k povinnosti nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. škodu vo výške 932,37 eur.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom 19.11.2018 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. V dôsledku tohto vyhlásenia okresný súd v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, teda dopytoval obžalovaného, pričom tento na všetky položené otázky odpovedal súhlasne „Áno“. Následne bolo zisťované stanovisko prokurátora k vyhláseniu obžalovaného, pričom prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Následne okresný
súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásil uznesenie, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o jeho vine. Zároveň okresný súd rozhodol podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.
K výroku o treste okresný súd uviedol, že v prípade obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti a síce, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval (§ 36 písm. l) Trestného zákona) a že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (§ 36 písm. n) Trestného zákona) a to nielen s poukazom na realizované vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní, ale aj jeho postoj pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Poľahčujúcu okolnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. j) Trestného zákona), mu podľa názoru okresného súdu nebolo možné priznať vzhľadom na početné priestupky spáchané na úseku cestnej premávky a fakt, že súdený trestný čin bol práve v doprave. Priťažujúce okolnosti u obžalovaného súd nezistil. Pôvodne priznanú priťažujúcu okolnosť, že už bol v minulosti odsúdený (§ 37 písm. m) Trestného zákona) okresný súd prehodnotil a na odsúdenie cudzozemským súdom z roku 1999 na podmienečný trest odňatia slobody s koncom skúšobnej doby 21.03.1999 neprihliadol. V konečnom súčte tak u obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich nad priťažujúcimi okolnosťami (2:0), preto v súlade s § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona došlo k modifikácii trestnej sadzby znížením hornej hranice o jednu tretinu, teda súd by mal ukladať trest odňatia slobody v rozpätí do 16 mesiacov. Keďže sa obžalovaný dopustil súdeného skutku v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, musel okresný súd pri konkrétnych úvahách o druhu a výmere trestu prihliadnuť aj na § 49 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého platí, že ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, nemôže páchateľovi takého činu výkon trestu odňatia slobody opätovne podmienečne odložiť na skúšobnú dobu.
Okresný súd dospel k záveru, že u obžalovaného účel trestu splní aj peňažný trest na úrovni presahujúcej jeho dve čisté mesačné mzdy, konkrétne vo výške 1.400 eur. Okresný súd dôvodil, že tento druh trestu mu dosiaľ uložený nebol, obžalovaný má finančné prostriedky na jeho zaplatenie a Trestný zákon ani judikatúra súdov jeho uloženie v súdenom prípade nevylučuje.
Pri určení druhu a výmery trestu okresný súd prihliadol na charakter ním spáchanej trestnej činnosti, tiež obžalovaným prezentovaný motív, ktorý objektivizuje aj výpoveď svedkyne O. K. z prípravného konania, ale i na osobné a rodinné pomery obžalovaného, kedy by nepodmienečný trest odňatia slobody mohol neprimeraným spôsobom zasiahnuť aj ostatných členov jeho rodiny, konkrétne jeho 15 ročného syna, voči ktorému si pravidelne plní vyživovaciu povinnosť a stará sa o neho, ale aj matku obžalovaného, ktorej spolu s jeho otcom pomáhajú so zariaďovaním rôznych záležitostí, keďže je po operácií kĺbu obmedzená v hybnosti.
Zároveň okresný súd vzhľadom na charakter spáchanej trestnej činnosti prihliadol aj na správanie sa obžalovaného ako vodiča v cestnej premávke. Obžalovaný je držiteľom vodičského oprávnenia od roku 1993, od roku 2013 doposiaľ má evidovaných celkovo 10 priestupkov na úseku cestnej premávky, všetko sú priestupky menšej závažnosti. V priemere za ostatné roky dostal dve blokové pokuty ročne, čo pri obžalovanom, ktorý ako SZČO dochádza za prácou a najazdí ročne tisíce kilometrov, nesvedčí o tom, že by išlo o extrémne nedisciplinovaného vodiča. Okresný súd skonštatoval, že nehodu, ktorú spôsobil, zavinil z nedbalosti, nakoľko pre únavu zaspal za volantom. Alkohol u neho po nehode zistený nebol. Pri nehode nedošlo k ublíženiu na zdraví, dokonca si poškodené strany (s výnimkou poisťovne) neuplatnili ani nárok na náhradu škody v súvislosti s predmetnou nehodou.
Okresný súd dodal, že už samotné prejednanie veci pred súdom prispelo k tomu, aby si obžalovaný uvedomil dôsledky svojho konania a v budúcnosti sa ho vyvaroval, čo je zrejmé z jeho kritického postoja k žalovanej trestnej činnosti. Aj preto nebolo podľa názoru okresného súdu potrebné na jeho osobu dôsledne pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody, ktorý vo svojej podstate predstavuje najprísnejší právny následok trestného činu a je najväčším zásahom do osobnej slobody, občianskych a iných práv jednotlivca.
Pri určení náhradného trestu okresný súd prihliadol na skutočnosť, že ak by obžalovanému ukladal nepodmienečný trest, tento by bol pri dolnej hranici modifikovanej trestnej sadzby, preto i náhradný trest odňatia slobody určil pri dolnej hranici modifikovanej trestnej sadzby. Obžalovaný sa dopustil trestného
činu v súvislosti s vedením motorového vozidla, preto mu okresný súd zároveň uložil aj ďalší trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 3 roky.
V rámci tzv. adhézneho konania okresný súd taktiež rozhodoval o nároku poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., na náhradu škody, ktorý si riadne a včas uplatnila vo výške 932,37 eur. Preto potom súd zaviazal obžalovaného nahradiť zdravotnej poisťovni škodu v celom uplatnenom rozsahu, lebo v konaní pred súdom bola táto preukázaná a obžalovaný ju aj uznal čo do dôvodu a výšky.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala prokurátorka odvolanie a to do výroku o treste v neprospech obžalovaného. Uviedla, že s napadnutým rozsudkom sa nestotožňuje a výrok o treste považuje za nezákonný. Citovala rozhodnutie R 19/1973 podľa ktorého, za predpokladu, že zrejmá náchylnosť obvineného k porušovaniu predpisov o pravidlách cestnej premávky je prejavom jeho nedisciplinovanosti ako vodiča a jeho bezohľadnosti voči užívateľom ciest so slabšími vozidlami, nemožno dôvodne urobiť záver, že na dosiahnutie zákonom ustanoveného účelu trestu postačí len výkon trestu zákazu činnosti vedenia motorového vozidla spolu len s hrozbou výkonu trestu odňatia slobody.
Prokurátorka ďalej dôvodila, že obžalovaný bol doposiaľ 10 krát prejednávaný v priestupkovom - blokovom konaní a má evidované dve odsúdenia, pričom za relevantné považovala odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10.05.2017, sp. zn. 0T/94/2017 za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona. Podľa názoru prokuratúry treba na obžalovaného hľadieť ako na recidivistu, ktorý notoricky porušuje dopravné predpisy, pričom uloženie podmienečného trestu nemalo na neho žiadny prevýchovný efekt. Napriek tomu, že od spáchania tohto trestného činu uplynulo len 5 mesiacov, obžalovaný úmyselne porušil súdom uložený trest zákazu činnosti a v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia spáchal ďalší úmyselný trestný čin.
Podľa názoru prokurátorky je nevyhnutné prihliadať aj na tú skutočnosť, že v dôsledku konania obžalovaného došlo k dopravnej nehode a bolo len otázkou šťastia, že sa nikto vážnejšie nezranil. Neobstojí podľa nej ani argument, že obžalovaný pravidelne platí výživné na svojho syna a pomáha matke a otcovi, ktorí sú starí, pričom matka je imobilná.
Na záver prokurátorka uviedla, že súd nedostatočne vyhodnotil gradáciu protiprávneho konania obžalovaného a jeho opätovné spáchanie úmyselného trestného činu. A navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušiť a obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, na jeho výkon ho zaradiť do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 3 roky a zároveň obžalovanému uložiť tiež povinnosť nahradiť poškodenému škodu.
Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry, obžalovaný ako i poškodení I. M. a O. K..
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu súdu odvolaniu prokuratúry vyhovieť. Obžalovaný navrhol odvolanie prokuratúry zamietnuť.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a to proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone a dospel k zisteniu, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie ohľadom výroku o treste, správne vyhodnotil osobu obžalovaného a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu. Rovnako okresný súd správne zistil poľahčujúcu okolnosť v súlade s § 36 písm. l), psím. n) Trestného zákona, ktorá bola dôvodom na aplikáciu § 38 ods. 3 Trestného zákona. Okresný súd tiež správne skonštatoval, že v prípade obžalovaného M. nie je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný vzhľadom na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že v prípade obžalovaného M. je uloženie peňažného trestu dostatočné tak na nápravu obžalovaného, ako aj ochranu spoločnosti, pričom tento uložený trest zodpovedá potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a je tak dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli Trestný zákon.
Nepochybil ani tým postupom, keď obžalovanému uložil ďalší trest zákazu činnosti vo výmere 3 roky.
Prokurátor svoje odvolanie v prevažnej miere postavil na skutočnosti, že obžalovaný je recidivista na úseku priestupkov v cestnej premávke. Odvolací súd sa s týmto názorom však nestotožnil, pretože obžalovaný od roku 2013 má doposiaľ evidovaných 10 priestupkov na úseku cestnej premávky, čo vzhľadom na dlhé sledované obdobie nemožno prísť k záveru, že ide o nedisciplinovaného vodiča.
Odvolací súd uzatvára, že trest uložený obžalovanému prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku, zohľadňujúc všetky zákonné kritéria na uloženie zákonného a spravodlivého trestu, prihliadnuc tak najmä na charakter spáchanej trestnej činnosti, motív obžalovaného, osobné a rodinné pomery obžalovaného, dostatočne odôvodňujú uloženie peňažného trestu obžalovanému, bez nevyhnutnej potreby na neho v posudzovanom prípade pôsobiť prísnejším trestom, trestom odňatia slobody v kombinácii s trestom zákazu činnosti tak, ako sa domáhala ich uloženia prokurátorka podaným odvolaním. Uložený trest v napadnutom rozsudku prvostupňového súdu je konformným s očakávaným účelom trestu podľa § 34 Trestného zákona, ktorý aj podľa odvolacieho súdu naplní individuálno-preventívny a s ním spojený generálno-preventívny účinok a vyjadruje aj dostatočnú mieru morálneho odsúdenia.
Odvolací súd preto podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie prokurátorky podané v neprospech obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.