Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/25/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: SPP-distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpený: Mgr. Miroslav Hanec, advokát, so sídlom Hruštiny 602, 010 01 Žilina, IČO: 37 976 486, proti žalovanému: HOFLEX, s.r.o., so sídlom Pílska 2002/9, 955 01 Topoľčany, IČO: 31 442 765, zastúpený: JUDr. Ľubomír Kišac, advokát, so sídlom Škultétyho 1597/7, 955 01 Topoľčany, IČO: 37 854 925, o zaplatenie 6.602,89 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. -286 zo dňa 18. decembra 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. -286 zo dňa 18. decembra 2018 p o t v r d z u j e.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 72,62 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Topoľčany napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 903,75 eura s príslušenstvom do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). Vo zvyšku žalobu zamietol (II. výrok). Žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomernej časti vo výške 72,62 % (III. výrok). Žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (IV. výrok). Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (V. výrok).

2. V odôvodnení tohto rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu istinu vo výške 6.602,89 eura s úrokom z omeškania 9,50 % ročne od 11.09.2013 do zaplatenia. Žalobu podal z dôvodu, že žalovaný odoberal plyn na odbernom mieste Pilská 9/2002, Topoľčany. Pri kontrole odberného miesta dňa 01.08.2013 zistili, že žalovaný odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom bola porušená plomba - overovacia a zabezpečovacia značka - na číselníku meradla, o čom bol vyhotovený zápis. Plynomer bol demontovaný a odoslaný na posúdenie znalcovi. Znaleckým posudkom č. 281/PL-2013 zo dňa 09.08.2013 znalec Ing. Peter Leška zistil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Nárok na náhradu škody si uplatnil s poukazom na ustanovenie a o energetike. Spôsob výpočtu škody spôsobenej prevádzkovateľovi distribučnej siete za určené obdobie neoprávneným odberom plynu je stanovený Vyhláškou MH SR č. Dňa 27.08.2013 vyfakturovali žalovanému škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu vypočítanú podľa citovaného predpisu vo výške 8.041,42 eura faktúrou č. 9000163053 splatnou dňa 10.09.2013. Prílohou faktúry je výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zo dňa 07.08.2013. Postúpením časti z tejto pohľadávky vo výške 1.438,53 eura, čo bolo

žalovanému oznámené podaním z 27.11.2013, zostáva neuhradená časť pohľadávky vo výške 6.602,89 eura. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 29.04.2016 č. k. -133 bola žaloba žalobcu zamietnutá. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 06.12.2016 č. k. -173 odvolací súd rozsudok potvrdil. Krajský súd vo veci uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní existencie protiprávneho úkonu, ktorým bol neoprávnený odber, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi. Vo veci nebolo možné bez ďalšieho vyvodiť záver, že žalovaný vykonal neoprávnený zásah do meradla, ktoré by následne nezaznamenávalo skutočný odber plynu a žalobcovi by vznikla škoda v uplatnenom rozsahu. Podľa krajského súdu žalobca nepreukázal žiadny zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu. 3. Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre podal žalobca dovolanie. Uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.03.2018 č. k. -235 bol rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 06.12.2016 č. k. -173 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 24.04.2017 č. k. -183, rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 29.04.2016 č. k. -133 a uznesenie Okresného súdu Topoľčany zo dňa 29.05.2017 č. k. -190 zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že v prípade žaloby o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu je povinnosťou súdov dôsledne vychádzať z toho, podľa akej skutkovej podstaty uvedenej v ustanovení § 82 ods. 1 zákona o energetike si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody. V rozhodovanej veci si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike. Vychádzajúc z vyššie citovanej ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu dovolací súd konštatuje, že podľa uvedeného zákonného ustanovenia je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu. Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (t. j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2 zákona o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu vrátane ušlého zisku. Za splnenia týchto predpokladov nemožno skonštatovať, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie žiadneho z predpokladov zodpovednosti za škodu. Uvedené znamená, že za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon (§ 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike) považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c/ zákona o energetike, podľa ktorej si však žalobca v rozhodovanej veci neuplatnil svoj nárok. Dovolací súd zároveň v tejto súvislosti poukázal na to, že druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosti medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody. Dovolací súd konštatoval, že vzhľadom na súdom prvej inštancie zistený skutkový stav (zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že bol urobený zásah do plomby číselníka meradla, na základe čoho možno s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou) neobstojí právne posúdenie veci uskutočnené odvolacím súdom (a súdom prvej inštancie), v zmysle ktorého žalobca neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní existencie protiprávneho úkonu (neoprávneného odberu), vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi, keďže nebolo preukázané, či v dôsledku porušenia plomby bolo meracie zariadenie nefunkčné a či žalovaný vykonal neoprávnený zásah do meradla neoprávnenou manipuláciou s ním, v dôsledku ktorého by následne nezaznamenávalo skutočný odber plynu. Žalobca preto v dovolaní opodstatnene namietal, že odvolací súd sa pri riešení

právnej otázky odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (viď body 16 až 18 vyššie) a zároveň dôvodne namietal nesprávne právne posúdenie uskutočnené súdmi nižšej inštancie. Vzhľadom k tomu, že dovolací súd dospel k záveru o nesprávnosti záverov súdov nižšej inštancie týkajúcich sa neoprávneného odberu plynu ako jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu, najvyšší súd uiedol, že sa nezaoberal otázkou určovania výšky škody, v ktorej videl dovolateľ prípustnosť dovolania podľa a ani otázkou, či dovolateľ môže v jednom dovolaní uviesť, že jeho dovolanie je prípustné podľa a zároveň aj podľa písm. b/ , hoci ide o vyriešenie viacerých právnych otázok, od posúdenia ktorých bolo rozhodnutie odvolacieho súdu závislé a prípustnosť v každej z nich mohla byť daná podľa iného zákonného ustanovenia. Skúmanie uvedených otázok by bolo v rozhodovanej veci vzhľadom na záver dovolacieho súdu o dôvodnosti dovolania v otázke neoprávneného odberu plynu ako jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu predčasné. Toľko z uznesenia Najvyššieho súdu SR. Následne bola vec zapísaná pod sp. zn. . 4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, na základe ktorého mal za preukázané, že na odbernom mieste žalovaného Pílska 9/2002, Topoľčany bola dňa 01.08.2013 vykonaná kontrola odberného miesta stavu plynomera č. 997407202197. Plynomer bol zaslaný na expertízu na overenie platnosti overovacej a zabezpečovacej značky číselníka plynomeru znalcovi. Znalec Ing. Peter Leška v znaleckom posudku uviedol, že zistil, že sporný odtlačok čeľuste plombovacích klieští a kontrolný odtlačok neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Na základe zistených skutočností s veľkou pravdepodobnosťou predpokladal, že bol urobený zásah do plomby číselníka meradla. Na základe zistených skutočností môže s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. V dôsledku uvedeného titulom neoprávneného odberu vyfakturoval žalobca žalovanému faktúrou č. 9000163053 škodu za fakturovacie obdobie od 19.11.2012 do 01.08.2013 vo výške 8.041,42 eura, berúc zreteľ na denný počet hodín používania spotrebičov v počte 16. V danej veci si žalobca svoj nárok voči žalovanému uplatnil podľa ustanovenia

5. Skutková podstata neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) citovaného zákona je založená na objektívnom princípe a bez možnosti liberácie, nakoľko na vznik zodpovednosti odberateľa za škodu stačí, ak prevádzkovateľ prepravnej siete preukáže, že odber plynu bol meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Povinnosťou odberateľa podľa § 76 ods. 11 citovaného zákona je prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla je zakázaný. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v uznesení zo dňa 22.03.2018 sp. zn. , ktorý je pre súd prvej inštancie záväzný. Podľa tohto názoru za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu považuje v platnom znení v neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle tohto ustanovenia rozhodujúce samotné porušene zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu výlučne podľa citovaného zákona. Toľko z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Vzhľadom na vyslovenú námietku žalovaného vo veci súd prvej inštancie dodal, že aj keby poškodenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii nebolo spôsobené priamou činnosťou odberateľa za takéto poškodenie je zodpovedný, pretože poškodením došlo k porušeniu jeho povinnosti prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil meradlo.

6. K námietke žalovaného, že žalobca v konaní nepreukázal, že by na odbernom mieste u žalovaného došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii súd uviedol, že z dokazovania vyplýva, že pracovníci žalobcu vykonali dňa 01.08.2013 výmenu meradla, ktoré zabalili a poslali znalcovi. Za podstatné súd považoval potvrdenie znalca v znaleckom posudku v časti II., kde uvádza, že zistil, že mu bol v nepoškodenom obale predložený plynomer s výrobným číslom 9974072-021-97-II, ktorý mal na počítadle údaj 08047,297. V konaní nebolo pritom preukázané, že by znalec nebol odborne spôsobilý na vypracovanie znaleckého posudku, z ktorého záveru vyplýva, že môže potvrdiť, že sporný odtlačok čeľuste plombovacích klieští a kontrolný odtlačok neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Môže s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že bol urobený zásah do plomby číselníka meradla a že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou

plombou. Žalobca tak znaleckým posudkom preukázal porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, čo potom zakladá objektívnu zodpovednosť žalovaného za škodu bez možnej liberácie.

7. Žalovaný vo veci namietal spôsob výpočtu škody, ktorá mala byť skutočne zistená a nie podľa vyhlášky. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný v období od 19.11.2012 do 01.08.2013 zemný plyn odoberal a žalobcovi tak vznikla škoda. Žalobca nevedel vyčísliť skutočne vzniknutú škodu, a preto ju určil podľa ustanovenia a to v súlade s Vyhlášky č. Výšku škody nie je možné presne určiť, pretože sa nedá určiť okamih, kedy došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a ani množstvo plynu neoprávnene odobratého. Výška škody za predmetné obdobie bola vyčíslená vo výške 8.041,42 eura. Postúpením z tejto pohľadávky vo výške 1.438,53 eura podľa žalobcu zostala neuhradená suma 6.602,89 eura, pričom pri výpočte vychádzal z ustanovenia Vyhlášky č. teda vychádzajúc z kategórie objektov administratívne priestory a počtu hodín používania spotrebičov 16.

8. Žalovaný v konaní namietal jeho zaradenie do kategórie uvedené v § 1 ods. 5 písm. e) citovanej vyhlášky, keď správne mal byť zaradený pod písmeno b. Podľa § 1 ods. 5 písm. b) citovanej vyhlášky v prípade objektov, v ktorých sa plyn používa v súvislosti s poskytovaním služieb alebo v súvislosti s predajom tovarov (napríklad reštauračné zariadenia, obchodné prevádzky), doba určená prevádzkovými hodinami daného subjektu. Z výpisu obchodného registra žalovaného súd zistil, že v predmete jeho činnosti je uvedené veľkoobchod - stroje, zariadenie a príslušenstvo; sprostredkovanie obchodu - stroje, zariadenie a príslušenstvo; spracovanie technickej a technologickej dokumentácie; podnikateľské poradenstvo; účtovné poradenstvo a reklamné činnosti. Hlavná pracovná náplň je ako prvá uvedená veľkoobchod - stroje, zariadenie a príslušenstvo. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil ako dôkaz otváracie hodiny, z ktorých vyplýva, že tieto sú u žalovaného od pondelka do piatka v čase 7,30-12,00, obed, 12,30-15,30, teda počet hodín na deň je 7,5. Na základe uvedeného sa súd stotožnil s tvrdeniami žalovaného, že pri výpočte škody mal žalobca postupovať podľa Vyhlášky č. a v takom prípade výpočet škody predstavuje sumu 2.342,28 eura vyplývajúcej z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii kategória objektov: obchodné priestory s denným počtom hodín používania spotrebičov 7,5. Po započítaní pohľadávky vo výške 1.438,53 eura nárok žalobcu na náhradu škody potom predstavuje sumu 903,75 eura. Preto súd vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

9. Vo zvyšku, z dôvodov uvedených vyššie, súd žalobu zamietol.

10. O úroku z omeškania rozhodol súd podľa , Nariadenia vlády č. , keď do omeškania sa žalovaný dostal nasledujúcim dňom po splatnosti faktúry.

11. Vychádzajúc zo zásady úspešnosti v konaní vzhľadom na výsledok konania danej veci podstatnejší úspech v konaní mal žalovaný, nakoľko žalobca si uplatnil zaplatenie sumy 6.602,89 eura, priznané mu bolo 903,75 eura čo predstavuje jeho úspešnosť v konaní 13,69 % a jeho neúspešnosť a úspešnosť žalovaného 86,31 %, a preto súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli pred súdom prvej inštancie vo výške 72,62 %.

12. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania. vzhľadom na výsledok tohto konania súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Trovy strany sporu musia byť vynaložené v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom vo veci k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku. V prípade zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie trovy dovolacieho konania patria medzi trovy konania, ktoré vznikajú v konaní v súvislosti s uplatnením a bránením práva a aj na tieto trovy sa vzťahuje princíp náhrady trov konania podľa pomeru úspechu strany v zmysle . Pretože žalobca mal v konaní úspech iba čo do priznanej sumy 903,75 eura čo predstavuje jeho úspešnosť 13,69 %, takže žalovaný má vo veci podstatnejší úspech, ktorý predstavuje 86,31 %, súd žalobcovi preto nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.

13. Pri rozhodovaní o pôvodných trovách odvolacieho konania súd vychádzal z toho, že i keď v odvolacom konaní bol žalovaný úspešný, avšak rozhodnutie odvolacieho súdu bolo následne vyššie citovaným uznesením NS SR zrušené a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. Proti tomuto rozsudku podali obe strany sporu odvolanie.

15. Žalobca podal odvolanie v časti II., III. a IV. výroku napadnutého rozsudku z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Podľa jeho názoru predmetný objekt slúži ako administratívna budova, pri ktorej sa uvažuje so 16-hodinovou prevádzkou spotrebičov. Súd nevysvetlil, ako dospel k výpočtu škody v sume 2.342,28 eura. Žalobca bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, a preto mu mal súd priznať aj túto náhradu trov konania. Žalobca preto žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť, žalobe vyhovieť a priznať trovy konania.

16. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.01.2019 k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca voči nemu nemá žiaden nárok, keďže nebol preukázaný neoprávnený odber. Žalobca ho nesprávne zaradil do kategórie administratívne priestory. Vzhľadom na charakter činnosti žalovaný mal byť zaradený medzi obchodné prevádzky, čo ostatne vyplýva i z jeho výpisu z obchodného registra. Výpočet priznanej sumy 903,75 eura je správny a v súlade s vyhl. č.

17. Žalovaný podal odvolanie v časti I., III., IV. a V. výroku rozsudku z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Tvrdí, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané porušenie plomby číselníka, a teda ani neoprávnený odber. Nebol teda splnený základný predpoklad pre nárok na náhradu škody. Navyše v konaní nebolo preukázané, že plomba skúmaná a znehodnotená znalcom je totožná s plombou, ktorá bola na plynomeri v čase jeho odobratia. Žalovaný tvrdí, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik a výšku skutočnej škody, ktorá mu mala vzniknúť. Žalovaný preto žiadal v napadnutej časti žalobu zamietnuť a priznať trovy konania.

18. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 17.01.2019 k odvolaniu žalovaného poukázal na vo veci vyslovený právny názor dovolacieho súdu. Podľa neho objekt slúži ako administratívna budova, a preto jej zaradenie do kategórie e) bolo správne. S poukazom na svoje doterajšie prednesy a vyjadrenia, ako i odvolanie žiadal žalobe v plnom rozsahu vyhovieť.

19. Podľa (ďalej len „“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, t. j. predo dňom 01.07.2016 (konanie v tejto veci začaté 30.07.2015).

20. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach podaných odvolaní a dospel k záveru, že odvolania žalobcu a žalovaného nie sú dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku vopred oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Rozsudok bol vyhlásený dňa 08.10.2019. 21. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 22. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 23. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov ( ). 24. K odvolacej námietke žalobcu o správnom zaradení predmetného objektu do kategórie administratívna budova, keďže je tam sídlo spoločnosti, odvolací súd uvádza, že pre správne zaradenie je rozhodujúci predmet, resp. charakter činnosti žalovaného, ktorý vyplýva z jeho zapísania v obchodnom registri, t. j. obchodná prevádzka. Pokiaľ ide o spôsob výpočtu škody v sume 2.342,28 eura odvolací súd poukazuje na bod 25.1 odôvodnenia napadnutého rozsudku. K nepriznaniu trov konania žalobcovi v dovolacom konaní odvolací súd uvádza, že pri rozhodovaní o nich je rozhodujúca zásada úspešnosti v konaní, v súvislosti s uplatnením a bránením práva v konečnom rozhodnutí (nie teda len v dovolacom

konaní). Ostatne nepriznanie tejto náhrady trov konania (dovolacieho konania) súd prvej inštancie vysvetlil v bode 32. odôvodnenia napadnutého rozsudku. 25. K odvolaciemu dôvodu žalovaného, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané porušenie plomby číselníka, a teda ani neoprávnený odber v zmysle o energetike, a teda nebol splnený základný predpoklad pre nárok na náhradu škody, odvolací súd poukazuje na bod 24. odôvodnenia napadnutého rozsudku. S týmto odôvodnením súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje. V ďalšom odvolací súd odkazuje na právne názory Najvyššieho súdu SR vyslovené v jeho rozhodnutí sp. zn. zo dňa 22.03.2018. K čiastočnému priznaniu trov konania žalovanému, resp. ich nepriznaniu v plnom rozsahu odvolací súd poukazuje na body 31. - 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorých súd prvej inštancie uviedol svoje úvahy pri rozhodovaní o nich. Odvolací súd sa s nimi stotožňuje. 26. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vo výroku vecne správny potvrdil. 27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a . V odvolacom konaní čiastočne úspešnému žalovanému ich priznal voči žalobcovi v rozsahu 72,62 % (úspech žalobcu 13,69 %, úspech žalovaného 86,31 %). O ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). 28. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v až pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).