Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-136-2019.pdf
PDF · 84.28 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/136/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a členov senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Drahomíry Mikulajovej a v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s. , so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: L. L.- X., (nar.XX.XX.XXXX), K.: XX XXX XXX, s miestom podnikania X. Y. XXXX/X, XXX XX F., o vymoženie 628,99 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Romanom Liščákom, Exekútorský úrad so sídlom Hlohovec, Nám. Sv. Michala 5, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 3Er/1697/2011-43 zo dňa 09. apríla 2019, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Brezno (ďalej len „súd prvej inštancie“) zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 56,63 Eur.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že súdny exekútor mu doručil podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného. Súdny exekútor si uplatnil náhradu trov exekúcie vo výške 56,63 Eur. Podnet na zastavenie exekúcie mal byť súdu prvej inštancie doručený dňa 23.04.2018 a jeho prílohou mali byť aj lustrácie zo Sociálnej poisťovne spolu s oznámením zamestnávateľa, lustrácie v bankách, oznámenie Okresného dopravného inšpektorátu Brezno a výpis z katastra nehnuteľností.
3. K podnetu exekútora na zastavenie exekúcie sa vyjadril aj oprávnený, ktorý uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a to z dôvodu, že povinný je v produktívnom veku, a teda je u neho predpoklad, že v budúcnosti nadobudne majetok. Zároveň zdôraznil, že pohľadávka predstavuje neuhradené zdravotné poistenie, ktoré je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt na území SR. Za týchto okolností považoval oprávnený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného za nedôvodný.
4. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplynulo, že súdny exekútor vykonal lustráciu majetku povinného za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou. Z vykonaných lustrácií mal súd prvej inštancie zistiť, že povinný nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku. Zároveň však zistil, že povinný je vlastníkom dvoch motorových vozidiel, ktoré sú však blokované exekútormi so skorším poradím. Ďalej mal mať povinný vedený účet v banke, na ktorom sa však nenachádzal dostatok finančných prostriedkov (ku dňu 13.4.2018 bol účtovný zostatok vo výške 15,34 Eur). Súd prvej inštancie mal tiež
za preukázané, že povinný je zamestnaný a má pravidelný mesačný príjem, z ktorého sa mu však, na úhradu pohľadávok so skorším poradím, vykonávajú zrážky zo mzdy. S poukazom na tieto okolnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo za daných okolností v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti konania. Súd prvej inštancie sa preto stotožnil s podnetom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a preto podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal na úhradu trov exekúcie vo výške 56,63 Eur.
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že povinný je v produktívnom veku, pričom v budúcnosti nie je vylúčené, že bude mať príjem, resp. nadobudne majetok iným spôsobom. Oprávnený poukázal na to, že povinný môže vlastniť aj hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácie. Podľa jeho názoru súdny exekútor nedostatočne preskúmal to, či povinný je vlastníkom tých práv, ktoré možno postihnúť výkonom exekúcie (napr. práv na plnenie z poistných zmlúv uzatvorených s povinným). Poukázal na skutočnosť, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné, pričom výkon verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami, preto je dôležite, aby sa pri dobrovoľnom neplnení povinností postupovalo obzvlášť dôsledne. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného. Súd prvej inštancie pritom musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku, pričom ak nezistí dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo, musí umožniť pokračovanie v exekúcii. Z týchto dôvodov oprávnený navrhol, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, resp. aby toto zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
6. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.
9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Odvolací súd zistil, že dňa 20.09.2011 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor podaním zo dňa 26.09.2011 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie vydal dňa 19.10.2011 poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je výkaz nedoplatkov č. 1110023407 zo dňa 14.07.2011. Podaním zo dňa 13.04.2018 predložil súdny exekútor súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrhu na zastavenie exekúcie vyhovel, pretože mal dostatočne preukázaný záver o nemajetnosti povinného.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
13. Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku obsahuje taxatívny výpočet dôvodov, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez zreteľa na to, či to účastník konania navrhol. Zastavenie exekúcie pre tzv. nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku prichádza do úvahy vtedy, ak súdny exekútor náležitým spôsobom zisťoval majetkové pomery povinného a bolo zistené, že majetok,
ktorý povinný vlastní, nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zistenia súdneho exekútora o nedostatku majetku povinného musia byť nielen preukázané, ale aj aktuálne.
14. Aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku prichádza do úvahy pri nemajetnosti, resp. nedostatku majetku povinného. Predpokladom pre postup súdu podľa tohto zákonného ustanovenia je náležité zistenie majetku povinného v celom rozsahu s tým, že výsledky tohto zisťovania musia byť preukázané a aktuálne v čase, kedy ich konajúci súd vzhľadom na účelnosť a hospodárnosť ďalšieho vedenia exekúcie vyhodnocuje. V § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je zakotvený princíp ochrany osoby povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia preukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je konfrontovaný s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou.
15. Záver o nemajetnosti povinného musí vychádzať predovšetkým zo zistení súdneho exekútora a má za následok vznik povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Poverený súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie oznámenie o tom, že vykonaným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. K predmetnému podnetu pripojil aj výsledok aktuálnych lustrácií majetku povinného, z ktorých vyplynulo, že vzhľadom na majetkové pomery povinného a množstvo prednostných exekútorských blokácií, ktoré sú vedené na zistenom majetku povinného ( dve motorové vozidlá, pozn. odvolacieho súdu) by nebolo hospodárne ani účelné, ak by sa v exekúcii naďalej pokračovalo. Súdny exekútor však exekučnému súdu predložil aj správu o tom, že povinný je zamestnaný, v dôsledku čoho má pravidelný mesačný príjem, z ktorého sú ďalšími exekúciami vykonávané zrážky zo mzdy. Odvolací súd tak dospel k záveru, že záver súdu prvej inštancie o nemajetnosti povinného nie je správny, nakoľko povinný preukázateľne majetok vlastní. Skutočnosť, že na majetok povinného sú vedené aj ďalšie exekúcie, ešte nezakladá záver o tom, že povinný je nemajetný v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Záver o nemajetnosti povinného musí odzrkadlovať objektívny a riadne zistený stav, kedy povinný nevlastní žiaden majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou. O takúto situáciu však v tomto prípade nejde, pretože existuje reálny predpoklad toho, že vymáhaná pohľadávka bude v budúcnosti uspokojená zo zisteného majetku povinného.
16. Odvolací súd má za to, že rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku prichádza do úvahy len vtedy, keď v konaní nastane objektívna a reálne preukázateľná okolnosť nemajetnosti povinného. Z tohto dôvodu by mal odvolací súd aplikovať ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku len v prípade neperspektívnych exekúcií a nie vytvoriť povinnému priestor, aby sa vyhol svojej povinnosti, ak existuje reálny predpoklad vymoženia.
17. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom posúdiť, či na strane povinného skutočne nastali také objektívne okolnosti, v dôsledku ktorých by bolo možné vyvodiť záver o nemajetnosti povinného.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacie súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP)