Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sd/32/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: M. Z., trvale bytom N. XX, XXX XX N., právne zast. JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č.8 a 10, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 1.2.2016 z r u š u j e a v r a c i a vec odporcovi na ďalšie konanie podľa , v spojení s ustanovením Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 100 %, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

V preskúmavanej veci odporca rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 1.2.2016 zamietol žiadosť navrhovateľa o zvýšenie sumy starobného dôchodku zo dňa 25.11.2015 podľa , , a o sociálnom poistení (ďalej len „“) v znení neskorších predpisov. Odporca rozhodnutie odôvodnil tým, že citoval ustanovenia , konkrétne , podľa ktorého má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca. Podľa uvedeného právneho ustanovenia navrhovateľ dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 62 rokov veku, t. j. k 20.06.2011. Uviedol, že podľa , sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. V ďalšej časti odôvodnenia odporca citoval , podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, vrátane doby služby zaradenej do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31.12.2023 a podľa o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v , ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v a , 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v až h/,

d/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i/ až l/, alebo e/ 60 rokov.

Podľa v znení neskorších predpisov občan, ktorý vykonával pred 01.01.2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31.12.1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol dôchodkový vek. Podľa v znení neskorších predpisov podmienkou nároku na starobný dôchodok je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999. Uviedol, že navrhovateľovi bol priznaný rozhodnutím Úradu vlády Slovenskej republiky od 01.04.1999 výsluhový príspevok podľa v spojení s a o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý sa podľa Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky považuje za výsluhový dôchodok. Na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia bola navrhovateľovi zhodnotená doba vojenskej základnej služby v III. pracovnej kategórii od 23.10.1968 do 30.09.1970 a doba zamestnania, funkcia colníka od 01.10.1970 do 31.03.1999 v III. pracovnej kategórii. Celková zhodnotená doba služobného pomeru bola v rozsahu 30 rokov a 167 dní. Odporca ďalej argumentoval tým, že navrhovateľ vykonával zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie, nebol zaradený do funkcie, teda nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií, ani s prihliadnutím na nie je možné znížiť dôchodkový vek navrhovateľa, pretože zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie ani podľa predpisov účinných pred 01.01.2004 nárok na zníženie dôchodkového veku nezakladalo. Rozhodnutím odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.08.2011 bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok podľa a v znení neskorších predpisov od 20.06.2011, t. j. od dovŕšenia dôchodkového veku. Na nárok na určenie sumy starobného dôchodku bolo navrhovateľovi zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Nakoľko získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa a Z z. v znení neskorších predpisov, obdobie služby nebolo zhodnotené. Rozhodnutie odporcu napadol včas podaným návrhom navrhovateľ, ktorý navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na nové konanie. Konštatoval, že odporca poukázal len všeobecne na viaceré rozsudky, ale neuviedol konkrétny rozsudok, ktorý by potvrdzoval závery a rozsudky, ktorými bolo opakovane rozhodnuté v totožných veciach. Odporca sa zameral výlučne na otázku spojenú s kategóriami funkcií. Navrhovateľovi nie je zrejmé, na základe čoho odporca posudzoval žiadosť navrhovateľa o prepočítanie dôchodku ako žiadosť na zníženie dôchodkového veku. Namietal, že odporca postupoval s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom tieto rozsudky sú vo všetkých záveroch jednoznačné a sú v nich dané odpovede aj na aplikáciu jednotlivých ustanovení, ktoré bez vlastnej správnej úvahy v odôvodnení rozhodnutia odporca cituje. Ďalej navrhovateľ prezentoval názor, že je nesporné, že odôvodnenie rozhodnutia odporcu je založené na všeobecnom konštatovaní a strohej citácii zákonných ustanovení a čo do dôvodov je nepreskúmateľné, pričom odporcovi z rozsudkov musí byť známe, že rozsudky súdov sa zaoberali nielen otázkou dôchodkového veku u osôb, ktoré boli zaradené do I. a II. kategórii funkcií podľa , ale aj otázkou hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia, spôsobu výpočtu a pod.. Z rozsudkov, napr. sp. zn.: vyplýva, že odporca nesprávnym výlučne gramatickým výkladom zákona diskriminuje poistencov osobitného systému, pretože im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia a v danom prípade sa odporca obmedzuje na citáciu právnych predpisov. Následne navrhovateľ cituje z uvedeného rozsudku (citácia): „Absolútne vylúčenie hodnotenie doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia, a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových

dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistené plnenie za obdobie, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporcu sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im zvyšná časť dôchodku zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne preto odporca musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporcu." Navrhovateľ uzavrel, že z uvedeného jednoznačne vyplýva, že tento a aj ďalšie rozsudky sa nezaoberajú problematikou izolovane a odporca o týchto skutočnostiach má vedomosť. Zásadnou otázkou v predmetnej veci je posúdenie celkovej doby poistenia navrhovateľa. Ako vyplýva z uvedeného záveru Najvyššieho súdu SR, navrhovateľ splnil podmienku doby poistenia. Aj tento, ako aj ďalšie rozsudky sú založené na tom, že pri posudzovaní doby poistenia odporca musí brať do úvahy aj dobu poistenia v osobitnom systéme poistenia a je povinný pri priznávaní starobných dôchodkov prihliadať aj na skutočnosti známe z úradnej činnosti a jeho povinnosťou je dbať na to, aby právne predpisy boli interpretované rovnako na rovnaké právne vzťahy, v danom prípade doba poistenia musí byť posudzovaná rovnako u všetkých výsluhových dôchodcov, ktorí požiadali o priznanie starobného dôchodku, ak dosiahli dôchodkový vek podľa preferovaných zamestnaní alebo dosiahli dôchodkový vek podľa všeobecného systému. Navrhovateľ tiež zdôraznil, že z hľadiska starobného dôchodku, nie je možné u jednej skupiny výsluhových dôchodcov pristupovať tak, že pri výpočte výšky starobného dôchodku sa bude u jednej skupiny brať do úvahy celá doba poistenia a u inej skupiny občanov sa toto pravidlo nepoužije. Argumentoval aj tým, že spôsob, ktorým odporca postupoval, je v rozpore s čl. 33 Dohovoru 128, z ktorého jednoznačne vyplýva, že odporca po zohľadnení všetkých období dôchodkového poistenia a všetkých vymeriavacích základov, môže vypočítanú sumu dôchodkovej dávky znížiť o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku. To, že navrhovateľovi bola na účely priznania starobného dôchodku zhodnotená doba 5954 dní potvrdzuje, že výška starobného dôchodku, ktorý bol navrhovateľovi priznaný, nebola určená správne a že odporca nebral do úvahy celkový počet rokov dôchodkového poistenia a výšku dôchodku určil iným spôsobom ako u iných výsluhových dôchodcov a nielen u nich. Podľa v znení neskorších predpisov, osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie, alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa druhej vety považuje za zaplatené. V dôsledku nesprávneho postupu odporcu je nesprávne určený aj osobný mzdový bod navrhovateľa a aj priemerný osobný mzdový bod navrhovateľa. V závere návrhu na preskúmanie, navrhovateľ poukázal na to, že postup odporcu nie je v súlade s právnymi predpismi. Odporca sa k návrhu na preskúmanie vyjadril v písomnom podaní zo dňa 10.10.2018 a navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. K skutkovému a právnemu stavu uviedol, že navrhovateľ žiadosťou napísanou 25.11.2015 požiadal o zvýšenie sumy starobného dôchodku. Rozhodnutím odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.02.2016 bola navrhovateľovi podľa , , , a a Z. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietnutá žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku. Podľa v znení má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa v znení dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, a v neustanovuje inak. Podľa v znení sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj doba zamestnania, ktorá je zároveň dobou služby a nebola zaradená do I. a/ alebo II. pracovnej kategórie, ak ju poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový

dôchodok a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Podľa sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojaka prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Navrhovateľ dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 62 rokov veku, teda dňom 11.08.2011. K tomuto dňu získal 5 954 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je podľa v znení neskorších predpisov 16 rokov a 114 dní obdobia dôchodkového poistenia.

Podľa rozhodnutia Úradu vlády Slovenskej republiky bol navrhovateľovi od 01.04.1999 priznaný výsluhový príspevok podľa v spojení s a o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý sa podľa Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky považuje za výsluhový dôchodok. Celková zhodnotená doba služobného pomeru bola v rozsahu 30 rokov a 167 dní. Zamestnanie colníka nebolo zaradené do I. ani do II. kategórie funkcií, ale bolo zaradené do III. pracovnej kategórie, čo je potvrdené aj v evidenčných listoch dôchodkového poistenia, vyhotovených zamestnávateľom a potvrdených pobočkou odporcu. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Nakoľko navrhovateľ nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Navrhovateľ má podľa rozhodnutia Úradu vlády Slovenskej republiky priznaný výsluhový dôchodok, podľa preukázaného stavu výkonu zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a preto pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a čl. 33 Dohovoru č. 128. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté v colnej správe nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme. Podľa konania podľa tretej hlavy piatej časti začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Krajský súd podľa a nasledujúcich ustanovení (ďalej len „“) preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom predloženého dávkového spisu odporcu a zistil tento skutkový stav. Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľ neformálnou žiadosťou zo dňa 25.11.2015, požiadal o zvýšenie sumy starobného dôchodku. Tak, ako uvádza odporca, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.08.2011 bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok podľa a v znení neskorších predpisov od 20.06.2011 v sume 151,90 eur mesačne. Na nárok na starobný dôchodok bola navrhovateľovi zhodnotená doba štúdia na všeobecnovzdelávacej škole v Bratislave od 01.09.1964 do 31.08.1967, doba štúdia na Žilinskej univerzite od 01.09.1967 do 30.09.1968, obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie od 01.04.1999 do 14.04.1999 a obdobie dôchodkového poistenia od 15.04.1999 do 19.06.2011. Navrhovateľovi bol priznaný rozhodnutím Úradu vlády Slovenskej republiky od 01.04.1999 výsluhový príspevok podľa v spojení s a o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý sa podľa Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky považuje za výsluhový dôchodok. Na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia bola navrhovateľovi zhodnotená doba vojenskej základnej služby v III. pracovnej kategórii od 23.10.1968 do 30.09.1970 a doba zamestnania, funkcia colníka od 01.10.1970 do 31.03.1999 v III. pracovnej kategórii. Celková zhodnotená doba služobného pomeru bola v rozsahu 30 rokov a 167 dní.

Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že navrhovateľ tak, ako namieta v návrhu na preskúmanie rozhodnutia, nežiadal o priznanie starobného dôchodku v dôsledku zamestnania v I. kategórii funkcií a zníženie dôchodkového veku, a teda aj podľa názoru súdu argumentácia odporkyne v odôvodnení rozhodnutia ustanovením § 274 zákona č. 4461/2003 Z. z. a ustanovením je nenáležitá. Je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že navrhovateľ žiada, aby mu bol starobný dôchodok prepočítaný podľa a to v spojení s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejnené v Zbierke . Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru - ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto dohovore, a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktoré sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Je síce pravdou, že ustanovenie upravuje, že za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že nemožno duplicitne započítavať dobu výkonu služby policajta aj pre uplatnený nárok navrhovateľa na starobný dôchodok v tzv. všeobecnom systéme sociálneho poistenia. v upravuje, že obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, ak toto obdobie nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. V súvislosti s námietkou navrhovateľa, že oproti poistencom, ktorým vznikol nárok na starobný dôchodok výlučne zo všeobecného systému, je navrhovateľ diskriminovaný, sa súd stotožňuje. v (1) upravuje, že Slovenská republika je zvrchovaný demokraticky a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Podľa bodu 2 tohto článku Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. Takýmto je aj Dohovor č. 128, ktoré súd cituje v rozsudku vyššie. S poukazom na navrhovateľom citované rozsudky NS SR jednoznačne vyplýva, že v rozpore s judikačnou praxou Najvyššieho súdu rozhodol odporca, ak žiadosť navrhovateľa o zvýšenie sumy starobného dôchodku zamietol, nerešpektujúc zákaz diskriminácie a postupoval tak, že nevypočítal navrhovateľovi teoretickú výšku dôchodku započítaním celej doby poistenia, vrátane doby poistenia v služobnom pomere a civilných zamestnaní. Od teoretickej výšky dôchodku je potrebné odpočítať sumu výsluhového dôchodku a rozdiel medzi týmito sumami je starobný dôchodok navrhovateľa zo všeobecného systému. Nepostupujúc uvedeným spôsobom je navrhovateľ diskriminovaný oproti poistencom, ktorí sú poistencami iba vo všeobecnom systéme. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že odporca vo veci rozhodol na základe nesprávneho právneho názoru, rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, preto podľa a v spojení s ustanovením , napadnuté rozhodnutie zrušil a vracia vec odporcovi na ďalšie konanie. Odporca v ďalšom konaní je povinný o žiadosti navrhovateľa opätovne rozhodnúť a vo veci postupovať podľa právneho názoru súdu uvedenom v tomto rozsudku. Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Správny súd priznal navrhovateľovi podľa v spojení s náhradu trov konania vo výške 100 %, predstavujúce odmenu advokáta. Podľa druhá veta , o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).