Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14Ek-598-2019.pdf
PDF · 86.13 KB
No categories available
14Ek/598/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752; zastúpený právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava proti povinnému: K. Ř., V.: XX.X.XXXX, L. XXXX/XX, XXX XX T. N. L. XXX,XX F. T. Y., vedenej pod sp.zn. 382EX 248/19 u súdneho exekútora, JUDr. Lucia Baničová, so sídlom exekútorského úradu B.S. Timravy 1, 91701 Trnava, IČO:37926179, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Oprávnený m á voči povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 47,42 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 12.04.2019 prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. Ján Harvan domáhal od povinného vymoženia istiny výške 215,82 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Skalica, č. k. 5C/350/2013-33 zo dňa 13.05.2014, ktorý voči povinnému nadobudol vykonateľnosť dňa 01.08.2014.
2. Poverením ECLI: ECLI:SK:OSBB: 2019: 6119268037.1 zo dňa 07.05.2019 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Lucia Baničová, so sídlom exekútorského úradu: B.S. Timravy 1, 91701 Trnava, (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod spisovou značkou 382 EX 248/19.
3. Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 01.08.2019 návrh povinného na zastavenie exekúcie sp. zn. 14Ek/598/2019 spolu s vyjadrením oprávneného s prílohami.
4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že žiada exekúciu zastaviť podľa § 243 ods.1 Exekučného poriadku. Uviedol vo svojom návrhu, že súd prihliadnuť na zákonný dôvod pri vydávaní rozhodnutia a to nevykonateľnosť exekučného titulu. Podľa názoru povinného súd konal v rozpore s ústavou slovenskej republiky a únijným právom, keď vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Ďalej uviedol, že z obsahu návrhu na vykonanie exekúcie ani žiadosti o udelenie poverenia nevyplýva, žeby oprávnený s povinnou uzatvorili akúkoľvek dohodu o splácaní pohľadávky v splátkach. Povinný namieta nesúlad návrhu, titulu, žiadosti a vydaného poverenia so zákonom. Potom sa vyjadril, že v prerokúvanej veci je zrejmé, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť v roku 2014, teda skôr než tri roky pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Preto aplikácia § 61b ods. 3 Exekučného poriadku vedie k tomu, že príslušenstvo pohľadávky malo byť v tejto časti zamietnuté. Na základe vyššie uvedených skutočností žiada povinný exekúciu zastaviť a súdny exekútor nemá nárok na trovy exekúcie.
5. Oprávnený doručil súdnemu exekútorovi svoje vyjadrenia k návrhu na zastavenie, pričom uviedol, že povinný odôvodňuje návrh na zastavenie exekúcie tým že: „ustanovenie § 61b ods. 3 Exekučného poriadku zakazuje vykonať exekúciu pohľadávky, ak bol návrh na jej vykonanie podaný po troch rokoch od vykonateľnosti exekučného titulu. ... Preto aplikácia § 61b) ods. 3 Exekučného poriadku vedie k tomu, že súd by mal žiadosť súdnej exekútorky v tejto časti zamietnuť na základe aplikácie § 243c ods. 1 Exekučného poriadku.“ Oprávnený uviedol ďalej, že Námietka povinného proti vymáhaniu príslušenstva pohľadávky z dôvodu, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný po uplynutí troch rokov od vydania rozsudku je bezpredmetná. Ďalej poukázal, že nárokom na opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky je úrok z omeškania, pokiaľ je priznaný exekučným titulom do budúcna a opakujúcim príslušenstvom nie sú náklady spojené s uplatnením pohľadávky ani trovy konania. Oprávnený sa tiež vyjadril, že ako vyplýva z návrhu na vykonanie exekúcie si uplatnil len toto príslušenstvo -úrok z omeškania len do 01.08.2014, t.j. do nadobudnutia vykonateľnosti rozsudku a v návrhu na vykonanie exekúcie si neuplatnil voči povinnému žiadny nárok na opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky, ktoré by vznikol nárok po dni vykonateľnosti exekučného titulu a nie je preto takýto nárok predmetom vymáhania. Na záver sa oprávnený vyjadril, že povinný neuviedol v návrhu na zastavenie exekúcie žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spôsobovali zánik vymáhaného nároku, bránili jeho vymáhateľnosti resp. by boli dôvodom, pre ktorý by bola exekúcia neprípustná. Vzhľadom na uvedené oprávnený tvrdil, že povinný nepreukázal splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Navrhol preto, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Oprávnený žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100% a ktoré sú k dnešnému dňu v celkovej výške 47,42 eur vrátané DPH.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b. exekučný titul bol zrušený, c. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa §61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
9. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.
10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne,ak sa návrhom uplatňuje nárok na opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky a návrh je podaný po troch rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, a to bez toho, aby bol povinný na splnenie pohľadávky vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, alebo bez toho, aby s povinným bola uzavretá dohoda o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu.
12. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase od začatia exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie
exekúcie namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu. Tieto skutočnosti mal namietať v konaní základnom a ak tak opomenul, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní.
13. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, prípadne ho akokoľvek preskúmavať.
14. K samotným tvrdeniam povinného na zastavenie exekúcie súd uvádza, že tento nepredložil žiadne relevantné dôkazy o tom, že by bol jeho návrh na zastavenie dôvodný. Súd preskúmal návrh na zastavenie exekúcie povinného a po preskúmaní zistil, že skutočnosti, ktoré povinný namieta, to hlavne, že: „ustanovenie § 61b ods. 3 Exekučného poriadku zakazuje vykonať exekúciu pohľadávky, ak bol návrh na jej vykonanie podaný po troch rokoch od vykonateľnosti exekučného titulu. ... Preto aplikácia § 61b) ods. 3 Exekučného poriadku vedie k tomu, že súd by mal žiadosť súdnej exekútorky v tejto časti zamietnuť na základe aplikácie § 243c ods. 1 Exekučného poriadku.“, z ktorého vyplýva námietka povinného proti vykonateľnosti exekučného titulu, z dôvodu, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný po uplynutí troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu je bezpredmetná. Ďalej súd uvádza, že oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie, uplatnil úrok z omeškania len do vykonateľnosti exekučného titulu. Z toho dôvodu nemusela byť oprávneným splnená podmienka uvedená v § 53 ods. 3 písm. g týkajúca sa nároku z opakovaného príslušenstva pohľadávky, na základe ktorej ak sa uplatňuje nárok na opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky a návrh je podaný po troch rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, musí oprávnený povinného vyzvať na splnenie pohľadávky v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený tak nespravil a z toho dôvodu si uplatnil nárok z opakujúceho príslušenstva pohľadávky len do vykonateľnosti exekučného titulu. Na záver súd uvádza, že exekúcia je vykonávaná na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a pri preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie postupoval v súlade so zákonom, čoho dôsledkom bolo vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
15. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti povinného je teda nepochybné, že návrh, ktorý podal povinný, je nedôvodný.
16. Nakoľko, povinný nepreukázal, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo by bránili jeho vymáhateľnosti, súd preto dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a preto návrh na zastavenie exekúcie povinného v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
17. V súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie si oprávnený uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 47,42 Eur vrátane DPH za 2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie tohto vyjadrenia zo sumy 215,82 EUR vo výške 11,95 EUR vrátane DPH /9,96 EUR + 20 % DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 11,76 EUR vrátane DPH /9,80 EUR + 20% DPH/).
18. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
19. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
20. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
21. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
22. Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného. Podľa ustanovenia § 199d Exekučného poriadku, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok teda v zásade predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému. Rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie.
23. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Poukazujúc sa vyššie uvedené, účastník konania - oprávnený, ktorý mal plný úspech v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi
- povinnému, ktorý úspech nemal.
24. Súd zdôrazňuje, že za účelne vynaložené trovy konania považuje trovy právneho zastúpenia za dva polovičné úkony právnej pomoci v zmysle § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky za prevzatie a prípravu zastúpenia a vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a 2 x režijné výdavky, t.j. 2 x po 11,95 Eur vrátane DPH + 2 x 11,76 Eur vrátane DPH, voči povinnému. Vzhľadom na uvedené, súd posúdil oprávnenosť uplatnených úkonov právnej služby ako preukázateľné, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré oprávnený vynaložil na uplatňovanie bránenia svojho práva, v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, za úkony právnej služby tak, ako ich oprávnený žiadal priznať.
25. Súd okrem účelnosti uplatnených trov právneho zastúpenia skúmal aj správnosť ich vyčíslenia v nadväznosti na znenie § 9 až 14 Vyhlášky, na ktoré odkazuje Exekučný poriadok v ustanovení § 199e.
26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie oprávneného, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania vo výške 47,42 EUR, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.