Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/96/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: Plastcom, spol. s r.o., so sídlom Hattalova 4, Bratislava, IČO: 17 318 378, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou BÁNOS s.r.o., so sídlom Hlavná 979/23, Galanta proti žalovanému: Inšpektorát práce Trenčín, so sídlom Trenčín, Hodžova 36, IČO: 35 627 620, o preskúmanie zákonnosti Protokolu č. ITN-57-47-2.3/P-E24, A25-18 zo dňa 24.8.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti Protokolu č. ITN-57-47-2.3/ P-E24, A25-18 zo dňa 24.8.2018, v ktorom žalovaný zhrnul výsledky inšpekcie práce vykonanej u kontrolovaného subjektu Plastcom, spol. s r.o. (ďalej aj žalobca) v čase od 13.7.2018 do 24.8.2018 zameranej na dodržiavanie pracovnoprávnych a mzdových predpisov a kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania u žalobcu ako zamestnávateľa, konkrétne v jeho prevádzke v Novom Meste nad Váhom, za obdobie od 3/2018 do 5/2018. Pri výkone inšpekcie bol zistený nedostatok spočívajúci v tom, že zamestnávateľ neposkytol zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu náhradu preukázaných cestovných výdavkov a náhradu preukázaných potrebných vedľajších výdavkov, čím porušil ustanovenie a o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Porušenie spočíva v tom, že zamestnávateľ neposkytol zamestnancovi napr. Ing. F. R., nar. XX.XX.XXXX /pracovná zmluva zo dňa 12.06.2006/ náhradu preukázaných cestovných výdavkov a náhradu preukázaných potrebných vedľajších výdavkov za pracovné cesty, na ktoré bol vyslaný v mesiaci 04/2018. Zamestnávateľom bol predložený doklad "Vyúčtovanie cestovných výdavkov" za pracovné cesty uskutočnené v mesiaci 04/2018 bez udania dátumu, na základe ktorého vznikol uvedenému zamestnancovi nárok na náhradu preukázaných cestovných výdavkov a náhradu preukázaných potrebných vedľajších výdavkov za pracovné cesty s miestom výkonu pracovnej cesty

- Raj. Lesná a účelom pracovnej cesty - „Kovos - kooperácie" dňa 03.04.2018, s miestom výkonu pracovnej cesty - Bratislava a účelom pracovnej cesty - „výr. porada s TR" v dňoch 04. - 05.04.2018, s miestom výkonu pracovnej cesty - Púchov a účelom pracovnej cesty - "pohovor s prac. na logistiku" dňa 10.04.2018, s miestom výkonu pracovnej cesty - Bratislava, Nitra a účelom pracovnej cesty - "porada s TR a ZPQ" dňa 11.04.2018 a s miestom výkonu pracovnej cesty - Žilina a účelom pracovnej cesty - „IPESOFT - poruchy PMT“ dňa 19.04.2018 spolu vo výške 371,48 €, pričom zamestnávateľ nepreukázal, že by zamestnancovi Ing. F. R., nar. XX.XX.XXXX uvedenú sumu poskytol. Zamestnávateľ tiež predložil k R.. F. R., nar. XX.XX.XXXX doklad „Vyúčtovanie cestovných výdavkov" za mesiac 03/2018 + detail pohybu na účte zo dňa 25.04.2018, z ktorých je zrejmé, že uvedenému zamestnancovi boli cestovné náhrady za pracovné cesty uskutočnené v mesiaci 03/2018 zaslané na jeho účet v peňažnom ústave

dňa 25.04.2018. Na základe vyjadrenia zamestnávateľa do Zápisnice o podaní informácie spísanej dňa 24.08.2018 vyššie uvedený zamestnanec vykonal pracovné cesty v mesiaci 03/2018 a aj v mesiaci 04/2018 a spoločnosť Plastcom, spol. s r.o. v tomto období nezmenila spôsob vyplácania cestovných náhrad zamestnancom, a teda zamestnancovi Ing. F. R., nar. XX.XX.XXXX vznikol nárok na náhradu preukázaných cestovných výdavkov a náhradu preukázaných potrebných vedľajších výdavkov aj za pracovné cesty uskutočnené v mesiaci 04/2018. 2. Žalovaný v preskúmavanom protokole nariadil žalobcovi odstrániť vyššie zistený nedostatok do 10 dní od prevzatia protokolu a dodržiavať stále a uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a predložiť informáciu o prijatých opatreniach. 3. V správnej žalobe žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci a procesné pochybenie majúce za následok nezákonnosť protokolu. Za nedostatok považoval uloženie nešpecifikovaných nekonkrétnych opatrení podľa § 14 ods. 2 v spojení s § 12 ods. 2 zákona, ktoré má žalobca prijať za účelom odstránenia zistených nedostatkov, resp. porušení predpisov a ich príčin. Obmedzil sa len na opis ustanovení zákona o inšpekcii práce bez toho, aby uviedol, ktoré konkrétne opatrenia je žalobca povinný prijať za účelom odstránenia zistených nedostatkov a porušení predpisov a ich príčin. Žalovaný nešpecifikoval konkrétne opatrenia aj napriek tomu, že v predmetnom Protokole konštatoval porušenie konkrétneho ustanovenia právneho predpisu, a rovnako spôsob, akým malo dôjsť k deklarovanému porušeniu. Bez uvedenia konkrétnych opatrení a povinností, ktoré má žalovaný splniť, Protokol nemôže byť vykonateľným rozhodnutím inšpektorátu práce ako správneho orgánu, keďže splnenie neuložených (abstraktných) a nevykonateľných opatrení či povinností nemožno následne skontrolovať. V tejto súvislosti poukázal na konkrétne protokoly a rozsudky súdov, v ktorých sa poukazovalo na povinnosť uložiť presne špecifikované a konkrétne opatrenia. 4. V žalobe ďalej poukázal na fakt, že žalovaný mu kládol za vinu nevyplatenie cestovných náhrad a s tým súvisiacich výdavkov bez skúmania, či bola pracovná cesta zamestnávateľom nariadená. Zo Stanoviska ku kontrole inšpektorátu práce zo dňa 31.07.2018, ktoré žalobca predložil žalovanému vyplýva, že zamestnancovi nebol daný príkaz na vykonanie pracovnej cesty v súlade so zákonom o cestovných náhradách, a tiež zo strany žalobcu nedošlo k schváleniu vyúčtovania cestovných výdavkov. Zamestnanec v postavení riaditeľa závodu si sám nariadil a schválil pracovnú cestu. Ignoroval pritom Smernicu na vykonávanie pracovných ciest z roka 2014, podľa ktorej nemôže sám sebe schvaľovať pracovné cesty. Na výzvu konateľa nebol ani schopný predložiť zápisy z porád - pracovných ciest. Žalovaný jednostranne dal za pravdu sťažujúcemu sa zamestnancovi bez toho, aby skúmal, či mu nárok na výplatu cestovných náhrad vznikol alebo nie a akýmkoľvek spôsobom sa nevysporiadal s doloženým Stanoviskom a v ňom doloženými dôkazmi, čo zakladá porušenie práva žalobcu na spravodlivé konanie. Žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keďže podľa o cestovných náhradách môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu len zamestnávateľ a len písomnou formou. Keďže písomne nebol zamestnanec žalobcom vyslaný, nešlo o pracovnú cestu, a teda právo na náhradu nákladov s ňou spojených mu nevzniklo. 5. Žalobca mal ďalej za to, že uložením opatrení v protokole žalovaný sledoval zaplatenie cestovných náhrad (v nešpecifikovanej výške), čím sa mal odstrániť zistený nedostatok zo strany žalobcu. Uloženým opatrením však žalovaný prejudikoval rozhodnutie, ktoré má byť ešte len výsledkom správneho konania. Súčasne dochádza k porušeniu zásady prezumpcie neviny, keďže v rámci správneho konania sa primerane aplikujú zásady trestného konania. Opatrenie ako sankcia je tak uložené ešte pred tým, ako prebehne správne konanie, v rámci ktorého má žalobca možnosť predkladať dôkazy za účelom preukázania, že z jeho strany k porušeniu povinnosti nedošlo (uvedené možno prirovnať k situácií, kedy vyšetrovateľ nariadi obvinenému nahradiť škodu poškodenému ešte predtým ako dôjde k vykonaniu dokazovania v trestnom konaní, t.j. ešte pred tým, ako by došlo k právoplatnému odsúdeniu a vyčísleniu škody). Opatrenie uvedené v protokole je teda predčasné a nezákonné. 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe sa domáhal zamietnutia žaloby. Konštatoval, že v protokole je presne špecifikované porušenie, ktorého sa konkrétny zamestnávateľ dopustil, pričom v priamej súvislosti s týmto porušením je zamestnávateľ i zaviazaný k odstráneniu nedostatkov. Má za to, že dané porušenie bolo jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom formulované. V danom prípade bol žalobca zaviazaný ku konkrétnemu cieľu resp. výsledku a teda, že mal povinnosť daný existujúci protiprávny stav odstrániť. Inšpektorát práce z objektívnych dôvodov nie je schopný vymedziť všetky možnosti. akými má tak urobiť. Je teda na samom subjekte a na subjektívnych okolnostiach, ako tak učiní, avšak má povinnosť' vykonať také opatrenia, aby daný existujúci protiprávny stav odstránil a svoje deliktuálne konanie napravil. Inšpektor práce nevzal do úvahy Smernicu na vykonávanie pracovných ciest a vyúčtovanie cestovných nákladov zo dňa 22.04.2014 ako relevantný dokument. Konateľ žalobcu Juraj K. sa do Zápisnice o podaní informácie zo dňa 24.08.2018 vyjadril. že R.. R. vykonal v marci a apríli

2018 pracovné cesty, pričom Ing. R. mal a má ako riaditeľ závodu oprávnenie nariadiť si služobné cesty, ktoré boli následne schválené s TR a konateľmi. Ďalej uviedol. že R.. R. pri schvaľovaní jeho služobných ciest a vyúčtovaní postupuje roky rovnako aj keď bol Ing. N. riaditeľ spoločnosti. V neposlednom rade uviedol, že spoločnosť' aspoň 5 rokov. možno viac nezmenila spôsob vyplácania služobných ciest a nezmenila ani kompetencie pri vysielaní a schvaľovaní služobných ciest. Obdobne sa do Zápisnice o podaní informácie zo dňa 24.08.2018 vyjadrila aj konateľka žalobcu Ing. Rút Somorčíková. Z právnej úpravy výkonu inšpekcie práce žalovanému nevyplýva povinnosť' zistené porušenia právnych predpisov v rámci vyhotovenia Protokolu dokazovať. Skutkové zistenia žalovaného uvedené v Protokole ako zistené nedostatky (porušenia právnych predpisov) nie sú založené na hodnotení dôkazov, ale vychádzajú len z posúdenia žalobcom predložených podkladov a vyjadrení počas výkonu inšpekcie práce, resp. z inšpekčných zistení na mieste samom. Závery žalobcu sa týkajú výlučne skutkového stavu a nie samotných náležitostí protokolu, pričom predmetom súdneho prieskumu je len zákonnosť protokolu v intenciách nariadených povinností a uložených opatrení. Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že uloženým opatrením žalovaný prejudikoval rozhodnutie, ktoré má byť ešte len výsledkom správneho konania a že uloženým opatrením v protokole dochádza k porušeniu zásady prezumpcie neviny, nakoľko na protokol sa nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, a už vôbec nie zásady trestného konania, nakoľko v ňom nie je konštatované žiadne naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu. 7. Vo svojich ďalších vyjadreniach zotrvali účastníci konania na svojich pôvodných tvrdeniach. 8. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len správny súd) preskúmal napadnutý protokol a postup správneho orgánu podľa v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe ( ), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný ( ), vrátane dôvodov podľa , a ustálil, že žaloba nie je dôvodná. 9. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti: 10. Žalovaný vykonal u žalobcu inšpekciu práce zameranú na dodržiavanie pracovnoprávnych a mzdových predpisov a kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania v jeho prevádzke v Novom Meste na Váhom za obdobie od 3/2018 do 5/2018. Začatie výkonu inšpekcie práce bolo oznámené žalobcovi oznámením zo dňa 13.7.2018. Žalobca na oznámené začatie kontroly doručil žalovanému Stanovisko ku kontrole Inšpektorátu práce zo dňa 31.7.2018, v ktorom s poukazom na interné prepisy ako je Smernica z 22.4.2014 zdôvodnil prečo riaditeľovi podniku Ing. Imriškovi nevznikol nárok na cestovné náhrady. 11. Kontrolné zistenia žalovaný zhrnul do protokolu č. ITN-57-47-2.3/P-E24, A25-18 zo dňa 24.8.2018, v ktorom konštatoval vyššie uvedený nedostatok. 12. Žalovaný v preskúmavanom protokole nariadil žalobcovi odstrániť vyššie zistený nedostatok do 10 dní od prevzatia protokolu a dodržiavať stále a uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a predložiť informáciu o prijatých opatreniach. S obsahom protokolu bol oboznámený zástupca žalobcu, ktorý sa vyjadril, že zistenému nedostatku porozumel. 13. Podľa o inšpekcii práce (ďalej aj zákon) na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených, 14. Podľa zákona protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v . Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 15. Podľa a zákona v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa , uloží opatrenia podľa , , , a a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych

zmlúv a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. 16. Podľa § 14 ods. 3 písm. a) zákona inšpektor práce po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu. 17. Predmetom súdneho prieskumu je protokol z inšpekcie práce zo dňa 24.8.2018, v ktorom žalovaný konštatoval vyššie uvedené nedostatky u žalobcu, ktorému žalovaný z tohto dôvodu podľa § 12 ods. 2 nariadil odstrániť zistený nedostatok a podľa § 14 ods. 2 zákona uložil povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a predložiť žalovanému písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. 18. Pokiaľ ide o možnosť súdneho prieskumu protokolu, inšpekcia predstavuje proces zisťovania skutkového stavu, ktorého výsledky slúžia ako podklad pre rozhodnutie, či má byť následne začaté vo veci správne konanie. Inšpekčné závery sú zhrnuté v protokole, ktorý predstavuje v správnom konaní o uložení sankcie jeden z dôkazných prostriedkov. Protokol o inšpekcii práce pritom nemá formálne znaky rozhodnutia a nie je ani výsledkom správneho konania. Súdnou praxou je však ustálené, že napriek uvedenému je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, pretože protokol je vydaný orgánom štátnej správy pri výkone jeho právomoci zverených mu osobitným zákonom, ktorý na základe zistenia porušenia povinností ukladá kontrolovanému subjektu povinnosť odstrániť zistené nedostatky a prijať opatrenia na odstránenie porušení predpisov. Týmto určením povinností dochádza k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry kontrolovaného subjektu a zasahuje do právneho postavenia žalobcu, čím sa zakladá preskúmateľnosť protokolu správnym súdom v rozsahu vysporiadania sa s vyjadreniami kontrolovaného subjektu a v rozsahu uloženia povinností. Možnosť súdneho prieskumu je teda v zásade obmedzená na zákonnosť procesu samotnej inšpekcie ako aj uloženia povinností, resp. dôvodnosť uloženia povinností a na zachovanie zákonných náležitostí protokolu. 19. Správny súd vyhodnotil námietky žalobcu čo do právneho posúdenia žalovaným vytýkaných nedostatkov za neprípustné. Ako už bolo vyššie uvedené, rozsah súdneho prieskumu protokolu z inšpekcie práce je možný v intenciách nariadených povinností, uložených opatrení, zákonnosti procesu samotnej inšpekcie a náležitostí protokolu. V tomto štádiu správneho konania vzhľadom na povahu veci a predmet súdneho prieskumu správny súd nemôže preskúmavať zákonnosť kontrolných zistení, resp. porušení zákona, ku ktorým dospel kontrolný orgán. Ak bol žalobca toho názoru, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho vyjadreniami v Stanovisku zo dňa 31.7.2018, mal právo a možnosť pri alebo po oboznámení sa s protokolom podať k jeho záverom vyjadrenie, čo však podľa obsahu spisového materiálu neurobil. Preto žalovaný nemal povinnosť prijímať stanovisko k neexistujúcemu, resp. neoznámenému vyjadreniu kontrolovaného subjektu podľa § 14 ods. 1 zákona. Opätovne však treba zdôrazniť, že pri súdnom prieskume zákonnosti protokolu správny súd nepreskúmava správnosť, úplnosť a presvedčivosť skutkových a právnych záverov kontrolného orgánu. 20. Správny súd taktiež nepovažoval za dôvodné žalobné námietky žalobcu, ktorými namietal neurčitosť uložených opatrení a povinností, keď mu správny orgán uložil odstrániť zistené nedostatky a povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Správny súd je toho názoru, že uvedený postup žalovaného je správny a v súlade so zákonom. Správny orgán nie je oprávnený určiť kontrolovanému subjektu konkrétny spôsob vykonania nápravy, ale len cieľ, ktorý sa má touto nápravou dosiahnuť, čomu zodpovedá spôsob vyjadrenia a naformulovania nariadenia a povinnosti, ktorý je obsiahnutý v napadnutom protokole. Je potom na každom kontrolovanom subjekte, aby si s prihliadnutím na svoje osobitné pomery a podmienky určil najefektívnejší spôsob na dosiahnutie nápravy vytýkaného stavu. 21. Za nedôvodnú správny súd považuje aj námietku o prejudikovaní neskoršieho rozhodnutia o uložení sankcie, v dôsledku čoho opatrenie ako sankcia je uložené ešte pred tým, ako prebehne správne konanie, v rámci ktorého má žalobca možnosť predkladať dôkazy za účelom preukázania, že z jeho strany k porušeniu povinnosti nedošlo. Súdny prieskum protokolu je možný len za predpokladu, že obsahuje autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinností kontrolovanému subjektu, ktorými sa zasahuje do práv a záujmov žalobcu s cieľom dosiahnuť nápravu zistených nedostatkov. S poukazom na uvedené v protokole uložené opatrenia a povinnosti nemajú povahu sankcie. Zmyslom protokolu je čo najúplnejšie zistiť skutkový stav a preveriť, či skutkové zistenia odôvodňujú vysloviť právny záver o porušení právnych povinností, nad držiavaním ktorých vykonáva Inšpekcia práce dozor v zmysle § 2 zákona. V tomto štádiu kontroly správny orgán v podstate len zhromažďuje informácie, dôkazy za účelom vyvodenia, či boli dodržané alebo porušené kontrolované predpisy. Ak zistí ich porušenie, má právo prijať len opatrenia na odstránenie zistených skutkových pochybení a na obnovenie právneho stavu. Správny orgán preto ešte

nie je oprávnený vyvodzovať sankčnú zodpovednosť, nakoľko v samotnom protokole sa nekonštatuje spáchanie správneho deliktu, resp. naplnenie znakov jeho skutkovej podstaty. Ako vyplýva aj z obsahu preskúmavaného protokolu, kontrolný orgán v ňom na základe objasnených skutočností len zaujíma stanovisko k zisteným nedostatkov. Obsah kontrolných zistení sa obmedzuje na skutkové tvrdenia spočívajúce v opise skutkových okolností, ktoré predstavujú porušenie toho ktorého právneho predpisu. Ide o vyjadrenie skutkových a právnych záverov, t.j. zistení len vo vzťahu k dodržiavaniu príslušných právnych predpisov bez vyvodenia deliktuálnej zodpovednosti voči konkrétnemu subjektu. Vzhľadom k tomu uložené opatrenia a povinnosti nemajú a nemôžu mať sankčnú povahu a nepredstavujú sankciu s cieľom postihovať kontrolovaný subjekt v podobe ujmy na jeho právach, pretože ich zmyslom je len dosiahnuť nápravu protiprávneho stavu a uviesť skutkový stav do súladu s právnym stavom a nie trestať kontrolovaný subjekt. 22. Vzhľadom na vyššie uvedené je správny súd toho názoru, že s prihliadnutím na žalobné dôvody a rozsah súdneho prieskumu v prejednávanej veci žalovaný postupoval v súlade so zákonom, a žalobu preto zamietol. 23. Podľa žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 24. Pretože v konaní úspešný žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a na ich náhradu žalovanému správny súd ani nezistil spravodlivý dôvod, žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.