Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Co-107-2021.pdf
PDF · 137.56 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/107/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: S. T., L.. XX.XX.XXXX, P. J. P. Q. XX, J., zast. S. T. W. D., D..O..M.., W.: XX XXX XXX, T. XX, J., proti žalovanému: V. SK, S..D.., W.: XX XXX XXX, R. XX, J., X.. B. S., D..O..M.., W.Č.: XX XXX XXX, L. D. XX, J., o zaplatenie 2.144,82 eura s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku býv. Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10.05.2021, č. k. 24C/34/2020-124, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 2.144,82 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.144,82 eura od 26.04.2020 do zaplatenia a súčasne žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Rozhodnutie s odkazom na ust. § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2 OZ, § 2 písm. g), § 8 ods. 1, 4 zák. č. 30/2019 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov odôvodnil tým, že žalobca preukázal splnenie všetkých podmienok pre doplatenie výhry uvedenej na podaných tiketoch, dosiahnutej stávkovaním na výsledok parlamentných volieb. V konaní mal za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že tieto uzatvorili spotrebiteľský vzťah spočívajúci v tom, že žalobca podal u žalovaného tri akumulované tikety, predmetom ktorých bola stávka na to, že politická strana OĽaNO vyhrá parlamentné voľby a politická strana SMER - SD voľby prehrá. Žalobcom tipované skutočnosti po parlamentných voľbách nastali, jeho tikety sa stali výhernými, čo potvrdil aj žalovaný vyhodnotením tiketov dňa 01.03.2020 ako výherných s pôvodným kurzom, no následne dňa 02.03.2020 výšku výhry prehodnotil takým spôsobom, že zmenil niektoré kurzy na stávkové udalosti na nižšie kurzy, následkom čoho žalobcovi neboli vyplatené výhry v plnej výške tak, ako boli na tiketoch pre prípad výhry uvedené. Následný proces vyhodnocovania tiketov žalobcu úpravou jednotlivých kurzov žalovaný odôvodnil poukázaním na ust. bodu 3.2. herného plánu žalovaného, vydaného na základe rozhodnutia MF SR, účinného od 02.08.2018. Po vyhodnotení predložených dôkazných prostriedkov procesného útoku, ako aj prostriedkov procesnej obrany, a to osobitne i vo vzájomnej súvislosti, dospel súd k záveru, že žalobca ako spotrebiteľ má nárok na vyplatenie výhry vo výške uvedenej na jednotlivých tiketoch, nakoľko tipy žalobcu boli správne a výsledky parlamentných volieb boli v súlade s jeho tipovaním. Žalobca podal tikety s garantovanou výhrou s uvedeným kurzom, žalovaný prijatím tiketov tieto akceptoval a vydal žalobcovi potvrdenie o uzatvorených stávkach. Prvoinštančný súd neprijal argumentáciu žalovaného, že nie je možné, aby jeho pracovník bol schopný odkontrolovať všetky
podané stávky hráčov, s prihliadnutím na preverenie skutočnosti, či sa vzájomne stávky podporujú alebo nepodporujú. Poukázal pritom na to, že žalovaný je profesionálnou stávkovou kanceláriou pohybujúcou sa na stávkovom trhu viac ako dve desaťročia v dôsledku čoho má nepochybne dostatok skúseností a spôsobov na to, aby takéto skutočnosti kontroloval, a aby následne neprichádzalo k nezrovnalostiam ohľadom vyplatenia výhier po tom, ako žalovaný upraví stávkový kurz inak, ako je uvedené na hráčom podanom tikete. Spotrebiteľský právny vzťah vzniká momentom prijatia stávky, teda jeho akceptovaním stávkovou kanceláriou a pre prípad, že stávkujúci hráč tipuje správne, má nárok na vyplatenie svojej výhry v takej výške, ako je uvedené na samotnom tikete. Uvedené označil za v súlade s právnym názorom vyjadreným v rozhodnutí NS SR, na ktorý poukázal advokát žalobcu, t. j. v rozsudku zo dňa 21.10.1996, sp. zn. 2Cdo/87/1996, podľa ktorého „... o náhodilosti výhry alebo prehry (§ 1 ods. 1 zák. č. 194/1990 Zb.) možno hovoriť vždy len s dopadom na konkrétny tiket (žreb, lós) a na jeho podaním a prijatím uzavretú konkrétnu zmluvu o účasti tipujúceho na stávkovej hre, podmienky ktorej určila stávková kancelária. Týmto právnym úkonom sa stávková kancelária zaväzuje tipujúcemu, že mu (predložiteľovi tiketu) vyplatí príslušnú výhru, ak nastane náhodná alebo vopred neznáma, účastníkmi zmluvy neovplyvniteľná okolnosť alebo udalosť, ktorú obe zmluvné strany dobrovoľne a po vzájomnej dohode, vyjadrenej u tipujúceho podaním (jedného) tiketu a stávkovej kancelárie jeho prijatím, označili za právne relevantnú a zakladajúcu vznik práva tipujúceho na výhru, resp. povinnosť stávkovej kancelárie výhru vyplatiť.“ Žalobca podľa súdu prvej inštancie splnil všetky podmienky stávkovej kancelárie, ktorá po dodatočnom prehodnotení určila, že v prípade žalobcu ako stávkujúceho došlo k prijatiu takej kurzovej stávky, ktorú nie je možné zaradiť do jednej AKO, nakoľko stávkové udalosti sa vzájomne podporujú, a preto pri výpočte výhry bude započítaný len prvý kurz v poradí a ostatné stávkové udalosti budú vyhodnocované nižším kurzom 1,0. Stanovisku žalovaného k takto určenej výške výhry predchádzalo potvrdenie tiketov ako výherných s pôvodným kurzom zo strany žalovaného. Takéto správanie žalovaného prvoinštančný súd vyhodnotil ako vysoko neprofesionálne, v rozpore s dobrými spôsobmi podnikania a privádzajúce spotrebiteľa preňho do znevýhodnenej situácie, spôsobujúcej značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V kontexte uvedeného je podľa prvoinštančného súdu potrebné vykladať aj samotné ustanovenie bodu 3.2. herného plánu žalovaného, ktorým zdôvodňuje zníženie kurzu v prípade výhry žalobcu, ktorého znenie nie je pre spotrebiteľa vyjadrené jednoznačne a zrozumiteľne, čím vytvára priestor pre nekalosť zmluvnej podmienky a spôsobuje, že táto podmienka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V zmysle príkladu uvedeného pre vysvetlenie bodu 3.2. herného plánu žalovaného súd prijal argumentáciu žalobcu, podľa ktorej na aplikovanie tohto bodu by musel tiket vyzerať tak, že žalobca najprv vsadí tiket, že OĽaNO vyhrá voľby a potom na tom istom tikete vsadí na stávku OĽaNO- SMER-SD tip 1, čo sa nestalo, tip žalobcu takto neznel. Akákoľvek pochybnosť obsahu zmluvnej podmienky zmysle zákona a tiež smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť súdom vykladaná v prospech spotrebiteľa, ktorý je v spotrebiteľskom vzťahu zraniteľnejšou zmluvnou stranou. Na spotrebiteľskom postavení žalobcu v konaní nemení nič ani poukázanie žalovaného na osobnostné predpoklady žalobcu, jeho vzdelanie, pracovné postavenie, záľuby, v danom vzťahu má jednoznačne „navrch“ žalovaný ako podnikateľský subjekt majúci v predmete svojej činnosti prevádzkovanie kurzových stávok, ktorý si podľa záveru súdu podmienku 3.2. herného plánu vyhodnotil vo svoj prospech, a to nekalým spôsobom dodatočne, po tom, ako sám garantovanú výhru s pôvodným kurzom žalobcovi uznal. Žalovaný tak urobil jednoznačne v neprospech žalobcu- spotrebiteľa a žalovaným prezentovaný výklad sporného ustanovenia herného plánu zvýhodňuje stávkovú kanceláriu, teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to bez ohľadu na subjektívne schopnosti žalobcu, ktoré môžu mať vplyv na dosiahnutie výhry stávkou, no v žiadnom prípade nemôžu zakladať spochybnenie oprávnenosti žalobou uplatneného nároku. Žalobcovi tak okrem žalovanej istiny priznal aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni uvedenom v predžalobnej výzve žalobcu adresovanej žalovanému, do ktorého požadoval žalobca doplatenie svojej výhry, ako prvého dňa omeškania do zaplatenia.
3. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že súd žalobu zamietne, alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Úvodom poukázal na § 2 písm. g), i), § 4 ods. 1 zák. č. 30/2019 Z.z. o hazardných hrách a znenie bodu 3.2. herného plánu, z ktorého je zrejmé, že príklad uvedený v zátvorke s textom „napr. stávka na umiestnenie pretekára/družstva spolu so stávkou na víťazstvo toho istého družstva pretekára v jednotlivom zápase rovnakej súťaže, napr. Nadal :1-4“ spolu s Nadal- Kližan, tip „1“ v rovnakom turnaji“ je len príkladom, t. j. ukážkou toho, čo možno považovať za podpornú stávku. Súd prvej inštancie nepostupoval správne, ak v prejednávanej veci vyhodnotil, že predmetné tikety nemožno
posúdiť a vyhodnotiť s poukazom na bod 3.2. herného plánu, nakoľko podľa názoru žalobcu, ktorý si súd osvojil na to, aby bolo možné aplikovať bod 3.2. herného plánu, „musel by tiket vyzerať tak, že žalobca vsadí tiket, že OĽaNO vyhrá voľby a potom tiket, že OĽaNO-SMER-SD- tip 1“. Skratka „napr.“ znamená napríklad, t. j. uvádza neúplný počet príkladov, alebo iba jeden príklad. Z uvedeného je zrejmé, že súd pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy, že príklad prezentovaný v hernom pláne predstavuje len jeden prípad z veľkej množiny iných prípadov, ktoré môžu nastať, a ktoré žalovaný nevedel a nemohol v hernom pláne všetky uviesť. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu ohľadom toho, ako by mal tiket vyzerať, aby bolo možné aplikovať bod 3.2. herného plánu a celkom ignoroval skutočnosť, že sa jednalo len o príklad, jeden z množiny vopred neurčeného okruhu prípadov. Každý jednotlivý prípad je však podľa žalovaného potrebné individuálne posúdiť, či naň ust. 3.2. herného plánu možno aplikovať alebo nie. Je pritom zrejmé, že pri množstve stávkových udalostí a stávkových príležitostí, žalovaný vo svojom hernom pláne nie je schopný zachytiť všetky prípady, ktoré môžu nastať, a ktoré zároveň možno považovať za stávky, ktoré sa vzájomne podporujú. Žalovaný v hernom pláne mohol uviesť len akési „vodítko“, podľa ktorého bude postupovať pri vyhodnotení tiketov. Sloveso „podporovať“ môže mať aj nasledovný význam „poskytovať pomoc, podporu, ochranu, pomáhať, napomáhať a iné“. Celkový kurz sa pri tzv. AKO stávkach vypočíta ako súčin kurzov jednotlivých tipovaných výsledkov, v dôsledku čoho dochádza k významnému zvyšovaniu kurzu a tým pádom aj potencionálnej výhry (t. j. zásadne možno konštatovať, že nakoľko sa jeden kurz násobí druhým, druhý kurz vzájomne podporí ten prvý a zvýši ho). V danom prípade žalobca na jednom tikete uviedol tip, že určitá politická strana bude víťazom volieb a určitá politická strana víťazom volieb nebude, pričom ako už žalovaný uvádzal, v prípade, že je tip na víťaza správny, a teda ak politická strana OĽaNO voľby vyhrá, tak druhý tip (nie na víťaza- VÍŤAZ NIE) je automaticky správny tiež, nech je tipom na akúkoľvek politickú stranu, pretože iná politická strana už víťazom logicky byť nemôže, keďže víťaz je len jeden. Ak je teda tip na víťaza správny, pri tipe na politickú stranu, ktorá víťazom nie je, nezostáva zachovaný prvok náhodilosti. Iný prípad by bol, keby jeden tip znel na víťaza parlamentných volieb a druhý by znel napr. na umiestnenie na 3. mieste v parlamentných voľbách, pretože v prípade takejto kombinácie ostáva zachovaný prvok náhodilosti a bod 3.2. herného plánu by pri vyhodnotení stávky nebolo možné aplikovať. Vzhľadom na to, že v tomto prípade oba tipy zneli na víťaza, jeden ÁNO, druhý NIE, je potrebné aplikovať bod 3.2. herného plánu. Prvoinštančnému súdu v nadväznosti na uvedené vytkol, že sa dostatočne nevysporiadal so skutočnosťou, či podané stávky možno považovať za podporné, alebo ak nie, tak z akého dôvodu. Opakovane zdôraznil, že výhra sa určí ako súčin kurzu a výšky stávky, pričom v tomto prípade by v prípade započítania oboch kurzov došlo k neúmernému zvýšeniu výhry, a to najmä z dôvodu započítania druhého kurzu v poradí, ktorý podporoval prvý kurz v poradí tým, že oba tipy boli na víťaza, jeden s výsledkom áno, druhý nie, čo v prípade, že tipovaná strana voľby vyhrá, akákoľvek ďalšia politická strana voľby prehrá. Všetky tikety boli vyhodnotené ako výherné, a teda z vkladov v súhrnnej výške 35 eur (1. tiket 20 eur, 2. tiket 10 eur, 3. tiket 5 eur) bola žalobcovi vyplatená výhra v celkovej výške 717,73 eura, čo predstavuje viac ako dvadsaťnásobok vkladu žalobcu. Vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu zhrnul, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to konkrétne dovodil, že stávky na tiketoch nie sú podpornými stávkami s odvolaním sa na prednes žalobcu, že na to, aby bolo možné stávky považovať za podporné, by tiket musel vyzerať tak, že žalobca vsadí tiket, že OĽaNO vyhrá voľby a potom tiket, že OĽaNO- SMER-SD tip 1. Takéto skutkové zistenie je nesprávne, nakoľko stávky na tiketoch sú podporné.
4. V nadväznosti na ďalší odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci súdu prvej inštancie vytkol aj nepresvedčivosť odôvodnenia, ktoré obsahuje všeobecné vyjadrenia s odvolaním sa na smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Nesprávne v ods. 21. odôvodnenia uviedol, že žalobca podal tikety s garantovanou výhrou s uvedeným kurzom. Za bežnú prax označil, že prevádzkovatelia hazardných hier si vo svojich herných plánoch vyhradia možnosti zmeny kurzu, vrátane vkladu, zrušenia stávky a iných zmien opísaných v príslušnom hernom pláne. V procese prijímania tiketu (alebo jeho vyhodnotenia) môže dôjsť ku technickej chybe, zlyhaniu ľudského faktora, alebo inej chybe, ktorá spôsobí, že prijatý tiket je v rozpore s ustanoveniami herného plánu alebo v rozpore so zaužívanou stávkovou praxou (vrátane chyby, že kurzy na stávkovú udalosť sú na tikete uvedené v takom pomere, že ich kombináciou je možné dosiahnuť istú výhru) a v takomto prípade má prevádzkovateľ hazardnej hry právo vykonať zmeny podľa schváleného herného plánu, a to napr. vyhlásiť tiket za neplatný a prijatý vklad vrátiť, započítať len prvý kurz v poradí a iné. V praxi môže nastať aj situácia, že zverejnený výsledok určitej stávkovej udalosti je chybný (napr. z dôvodu technickej chyby, zlyhaním ľudského faktora), a teda musí dôjsť k spätnému prehodnoteniu tiketu. Takéto postupy možno považovať za bežne zaužívanú stávkovú prax a zároveň
aj zákonný, správny postup, keďže v praxi sa často môže stať, že je zaznamenaný chybný výsledok určitej udalosti a v priebehu pár hodín, alebo dní dôjde k oprave finálneho výsledku, v dôsledku čoho prevádzkovateľ hazardnej hry je povinný prehodnotiť už niekedy vyhodnotený tiket podľa opraveného oficiálneho výsledku. V danom prípade žalovaný prijatý vklad nevrátil, ale tiket vyhodnotil s poukazom na bod 3.2. herného plánu a priznal žalobcovi výhru, ktorá predstavuje viac ako dvadsaťnásobok vkladu žalobcu. Napadnutý rozsudok spochybňuje herné plány všetkých prevádzkovateľov hazardných hier, ktoré boli schválené Ministerstvom financií SR a/alebo Úradom pre reguláciu hazardných hier, a to len z dôvodu, že tieto sú podľa názoru súdu neurčité a privádzajú spotrebiteľa do znevýhodnenej situácie spôsobujúcej značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Na preukázanie toho, že aj herné plány iných prevádzkovateľov hazardných hier vrátane Tipos- štátnej lotériovej spoločnosti, obsahujú ustanovenia umožňujúce vykonanie zmeny, vyhlásenia tiketu za neplatný, vrátenie vkladu a pod. predložil žalovaný ich herné plány. V súvislosti s konštatovaním súdu prvej inštancie, že ust. bodu 3.2. herného plánu žalobcu nie je pre spotrebiteľa vyjadrené jednoznačne a nezrozumiteľne, namietal, že nebol vykonaný test proporcionality, ktorý by vychádzal z porovnania skutkového stavu a teoretickej rovnosti zmluvných strán. V súlade s dikciou zákona musí existovať značná alebo hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán, pričom žalovanému nie je zrejmé, v čom konkrétne videl súd túto nerovnováhu. Ak by riadne vykonal test proporcionality, zistil by, že žalovaný postupoval striktne v súlade so schváleným herným plánom a žalobca za svoj vklad obdržal výhru vo výške viac ako dvadsaťnásobku hodnoty vkladu a táto výhra bola žalobcovi aj riadne vyplatená a nevznikla mu tak žiadna škoda, ani ujma, ba naopak, žalobca zhodnotil vložené peniaze viac ako dvadsaťnásobne. Test proporcionality zmluvnej podmienky vychádza z právneho posúdenia jej účinkov a právnych následkov, pričom značná nerovnováha sa identifikuje vzhľadom na dosah týchto účinkov na spotrebiteľa, a teda v kontexte privodenia stavu v neprospech spotrebiteľa. Na to, aby určitá podmienka bola spôsobilá privodiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, musela by byť žalovaným formulovaná tak, že de iure a de facto vždy povedie k hrubej nerovnováhe v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že takýto stav vo svojich účinkoch posilní aj tak dominujúce postavenie žalovaného, resp. zásadným spôsobom uľahčí výkon jeho práv v zmluvnom zväzku. Takýto prejav však v prejednávanej veci nenastal a súd v rozsudku ani neuviedol, v čom konkrétne vidí značnú nerovnováhu, resp. akým spôsobom došlo k zásadnému uľahčeniu výkonu práv žalovaného v zmluvnom zväzku. Poukázal na to, že hodnotenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sa v slovenskom poriadku spája s právnym posúdením rozporu s dobrými mravmi. Bol toho názoru, že neprijateľnosť zmluvnej podmienky nepostačuje odôvodniť tým, že podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu, ale je vždy potrebné relevantne odôvodniť, v čom spočíva táto nerovnováha, k čomu nedošlo, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku nepreskúmateľné a neurčité. Transparentná povaha zmluvnej podmienky, ktorú vyžaduje článok smernice, predstavuje jednu zo skutočností, ktorú treba zohľadniť v rámci posúdenia nekalej podmienky, ktoré má vykonať súd na základe čl. 1 ods. 1 smernice. V prvom rade je v rámci tohto posúdenia povinný posúdiť vzhľadom na všetky okolnosti danej veci možné nedodržanie požiadavky dobrej viery a v druhom rade existenciu prípadnej značnej nerovnováhy na úkor spotrebiteľa, avšak ani takéto posúdenie súd nevykonal, a obmedzil sa len na všeobecné konštatovania ohľadom ochrany spotrebiteľa. Odôvodnenie rozhodnutia malo pritom obsahovať logickú, právnu, a presvedčivú argumentáciu a okrem iného aj právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti rozhodnutia (napr. III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06, III. ÚS 107/07, IV. ÚS 14/07). Žalovaný s odkazom na ust. § 53 ods. 12 OZ uviedol, že v prípade bodu 3.2. herného plánu nie sú naplnené vyššie uvedené dôvody neprijateľnej zmluvnej podmienky, nakoľko ustanovenie je dostatočne určité a nespôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Prvoinštančnému súdu tiež vytkol, že nezohľadnil, že sa jedná o špecifickú oblasť podnikania, kde určitá osoba-spotrebiteľ po úhrade vkladu a vložení stávky môže získať výhru, ak splní vopred určené podmienky, pričom výsledok hazardnej hry závisí úplne alebo čiastočne od náhody alebo od vopred neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti. Podmienky určuje prevádzkovateľ hazardnej hry a spotrebiteľ je povinný sa s nimi vopred oboznámiť. Žalobca ako dlhoročný hráč poznal ustanovenia herného plánu a aj spôsob jeho uplatňovania, preto pred vložením stávky mal vedieť a zrejme aj vedel, že sa jedná o podporné stávky. Súd je povinný vziať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu, k čomu v danej veci zjavne nedošlo. Záverom dodal, že nemožno akceptovať formalistický prístup súdu, bez náležitého právneho posúdenia a obmedzenia sa na všeobecné konštatovania bez náležitého zdôvodnenia z akého dôvodu považuje ust. bodu 3.2. herného plánu za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že sa plne stotožňuje so závermi prijatými prvoinštančným súdom, ktorý vychádzal nielen zo zákona, ale aj z právneho názoru NS SR. Pri posudzovaní veci zohľadnil ust. § 53 ods. 12 OZ a posúdil práva a povinnosti medzi sporovými stranami so zreteľom na skutočnosť, že iba žalobca je spotrebiteľom a žalovaný je profesionálnou stávkovou kanceláriou. Prvoinštančný súd tiež správne vyhodnotil, že konanie žalovaného je neprofesionálne a samo o sebe zakladá dôvodnosť priznaného nároku. Žalobca riadne s podmienkami herného plánu žalovaného vykonal stávku, ktorá mu bola zo strany žalovaného potvrdená a dokonca následne aj po vyhodnotení stávkovej udalosti boli potvrdené tikety ako výherné v zmysle vstaveného kurzu a až následne, ex post boli tikety zo strany žalovaného modifikované, nakoľko malo dôjsť k údajnej kumulácii. Obrana, v ktorej sa žalovaný odvolával na to, že v procese prijímania tiketu môže dôjsť k technickej chybe, zlyhaniu ľudského faktora alebo inej chybe, podľa žalobcu neobstojí, keďže v danom prípade došlo k potvrdeniu tiketu zo strany žalovaného dvakrát a za prípadné nedostatočné softvérové vybavenie, ktoré nevie rozpoznať akumulované stávky, resp. za opakované zlyhanie zamestnancov žalovaného má niesť zodpovednosť žalovaný a nie žalobca, ako spotrebiteľ, ktorý si v dobrej vôli zakúpil službu, ktorá mu bola po potvrdení následne modifikovaná. Je možné, že ak by malo dôjsť k modifikácii už ex ante, a teda pred zakúpením, resp. pri zakúpení, nedošlo by k žiadnemu zakúpeniu tiketov zo strany žalobcu. V súčasnej situácii to je ale možné vnímať ako nalákanie spotrebiteľa na zakúpenie služby, kedy pri výhre môže dôjsť k nevýhodnej modifikácii a pri prehre by možno ani nedošlo k informovaniu žalobcu o tom, že tikety trpia vadou. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že správanie žalovaného pri vyhodnocovaní tiketov bolo v rozpore s dobrými spôsobmi podnikania a zároveň, že bol 3.2. herného plánu žalovaného je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V konaní tiež bolo preukázané, že v prípade tiketov z volieb sa nejedná o podpornú stávku, tak ako je popisované v hernom pláne v bode 3.2. a teda nie je možné tento bod herného plánu aplikovať pri vyhodnocovaní tiketov. Nejedná sa o kombináciu dvoch udalostí stávky na toho istého pretekára. Zároveň súdu bol predložený dôkaz tiketu zo skupinovej fázy Ligy majstrov, kedy išlo o matematicky ekvivalentnú situáciu a zamestnanec žalovaného p. Zvonár potvrdil, že v danej situácii sa nejedná o podpornú stávku. V prípade tiketov z volieb a tiketu z Ligy majstrov sa jedná o existenciu matematického vzťahu implikácie medzi stavenými udalosťami: i) ak Dortmund vyhral skupinu Ligy majstrov, tak so 100% pravdepodobnosťou Atletico Madrid nevyhralo posledný zápas v skupine proti Clubu Brugge, ii) ak OĽaNO vyhralo parlamentné voľby, tak so 100% pravdepodobnosťou Smer- SD nevyhralo voľby, iii) ak Atletico Madrid nevyhralo posledný zápas, tak to nič nehovorí o tom, či Dortmund vyhral skupinu Ligy majstrov, iv) ak Smer- SD nevyhral voľby 2020, tak to nič nehovorí o tom, či OĽaNO vyhralo. To, že sa nemôže jednať o podpornú stávku podľa žalobcu podporuje aj vyjadrenie p. Zvonára, ktorá uvádza vo svojom vyjadrení nasledovné: „V hernom pláne spoločnosti FORTUNA SK sa v čl. IV. v bode 2 uvádza, že do jednej akumulovanej stávky nie je možné zaradiť také stávkové udalosti, ktoré sa vzájomne podporujú, čo znamená, že stávku FORTUNA SK neprijme.“ Predmetné vyjadrenie logicky vylučuje možnosť, že sa na prijatých tiketoch nachádzajú stávkové udalosti, ktoré sa vzájomne podporujú. Zopakoval tiež, že tikety v danej veci boli kontrolované bookmakerom, schválené a prijaté. Udalosti na nich teda nemožno považovať za podporné. O ich podpornosti nebol klient ako spotrebiteľ informovaný, dokonca ani v deň výhry, kedy boli tikety riadne vyhodnotené v prijatom kurze. Tvrdenie žalovaného, že stávkujúci vedel, že sa jedná o podpornú stávku, označil za ničím nepodloženú špekuláciu, ktorá je zároveň irelevantná vo vzťahu k predmetnému konaniu. V konaní bola preukázaná vôľa žalovaného pri vyhodnocovaní tiketov, ktorá je priamym dôkazom nejednoznačnosti a nezrozumiteľnosti bodu 3.2. herného plánu. Svojvôľa vyhodnocovania je zjavná z predloženého dôkazu, a to iných tiketov z parlamentných volieb 2020 (kombinácia: OĽANO skončí do 3. miesta, SMER- SD nevyhrá voľby, Sme rodina vyhrá voľby; kombinácia: SMER- SD nevyhrá voľby, SaS vyhrá voľby), kedy boli stávky na rovnaké udalosti vyhodnotené rôznym algoritnom, t. j. pri niektorých tiketoch bol uplatnený bod 3.2. herného plánu a pri niektorých logicky ekvivalentných tiketoch nebol uplatnený tento bod herného plánu, resp. bol uplatnený iným spôsobom (čo je vážne pochybenie zo strany žalovaného odporujúce zákonu, pretože neposkytuje všetkým hráčom rovnaké podmienky). K uvedenému dôkazu a príčinám neposkytnutia rovnakých podmienok všetkým hráčom pri vyhodnocovaní tiketov sa žalovaný nevyjadril. Svojvôľa žalovaného je podľa žalobcu evidentná práve z vyjadrenia p. Zvonára, kedy v matematicky ekvivalentnej situácii nepovažoval stávku z Ligy majstrov za podpornú a naopak stávku z volieb považoval za podpornú. Preukázané správanie sa žalovaného tak označil v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca bol tiež toho názoru, že v konaní bolo preukázané, že bod 3.2. herného plánu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, a to hneď z viacerých dôvodov: 1. Je v rozpore s právnym názorom vyjadreným v rozsudku NS SR zo dňa 21.10.1996, sp. zn. 2Cdo/87/1996, podľa ktorého „je výlučne vecou stávkovej kancelárie, aby si stanovila podmienky (stávkové udalosti a
kurzy) hry tak, aby bol výsledok pre ňu priaznivý.“, pričom bod 3.2. herného plánu prenáša bremeno zodpovednosti za nastavenie kurzov a prípustných kombinácií na spotrebiteľa. 2. Je v rozpore s § 8 ods. 4 zák. č. 30/2019 Z.z., nakoľko umožňuje vyplácanie výhier v inom kurze ako bola stávka prijatá. 3. Je v rozpore aj s ust. § 8 ods. 1 zák. č. 30/2019 Z.z., pretože dáva prevádzkovateľovi priamy vplyv na výsledok stávkovej udalosti pri vyhodnocovaní tiketov, t. j. vyhodnocovanie udalostí nezávisí od oficiálneho výsledku udalosti, čo sa prejavilo svojvôľou vyhodnocovania tiketov žalovaným. Zhrnul, že bod 3.2. herného plánu umožňuje zmenu kurzu udalosti po prijatí stávky na základe svojvôle prevádzkovateľa, čo je v jednoznačnom rozpore so základnými princípmi stávkovej hry. Okrem tohto tento bod herného plánu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože prenáša bremeno zodpovednosti za nastavenie kurzov a prípustných kombinácií na spotrebiteľa a zároveň umožňuje uvádzanie spotrebiteľa do omylu. Snahu žalovaného v odvolacej argumentácii vyhodnocovať tikety na základe celkovej výhodnosti alebo nevýhodnosti pre žalovaného označil za v rozpore s právnym názorom NS SR vysloveným v rozhodnutí zo dňa 21.10.1996, sp. zn. 2Cdo/87/96.
6. Žalovaný odvolaciu repliku v súdom stanovenej lehote nedoručil.
7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
8. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval výšku výhry žalobcu v stávkovej hazardnej hre, konkrétne 3 akumulovaných kurzových stávok, predmetom ktorých bol výsledok parlamentných volieb v roku 2020 ako nešportová stávková udalosť, a to v nadväznosti na pravidlá hazardnej hry stanovené žalovaným ako jej prevádzkovateľom. Ako správny a legitímny neuznal po vykonanom dokazovaní postup žalovaného, ktorý po tom, ako dňa 01.03.2020 vyhodnotil všetky tri tikety žalobcu ako výherné, nasledujúceho dňa 02.03.2020 ponížil kurz, v ktorom boli stávky prijaté odvolávajúc sa na bod 3.2. herného plánu, t. j. klasifikovaním prijatých stávok ako vzájomne sa podporujúcich, v dôsledku čoho bolo žalobcovi namiesto výhry v súhrnnej výške 2.862,55 eura uvedenej na tiketoch, vyplatená suma 717,73 eura zodpovedajúca poníženým kurzom za všetky tri tikety. Zohľadnil pritom spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, v ktorom žalovaný vystupuje ako slabšia zmluvná strana oproti žalovanému, ktorý je profesionálnou stávkovou kanceláriou pohybujúcou sa na stávkovom trhu viac ako dve desaťročia, čo zakladá dostatok skúseností na to, aby pred prijatím stávky túto preveril z hľadiska, či sa stávky vzájomne podporujú alebo nie a nedochádzalo z jeho strany k nezrovnalostiam ohľadom výhier a dodatočnej úprave kurzov. V kontexte uvedeného vyhodnotil konanie žalovaného ako v rozpore s dobrými mravmi podnikania a privádzajúce spotrebiteľa do znevýhodnenej situácie, spôsobujúcej značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ako aj znenie bodu 3.2. herného plánu, ktoré nie je pre spotrebiteľa vyjadrené jednoznačne a zrozumiteľne, čím vytvára nekalosť zmluvnej podmienky a robí ju neprijateľnou zmluvnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy. Stotožnil sa so žalobcom, že v zmysle príkladu uvedeného pre vysvetlenie v bode 3.2. herného plánu by musel jeho tip znieť tak, že najprv by vsadil na to, že OĽaNO vyhrá voľby a potom na tom istom tikete by vsadil na stávku OĽaNO- SMER- SD tip 1, čo sa v danom prípade nestalo. Dodal, že v prípade akýchkoľvek pochybností o obsahu zmluvnej podmienky tak v zmysle zákona, ako aj smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť výklad zvolený v prospech spotrebiteľa ako zraniteľnejšej zmluvnej strany a za irelevantné v tejto súvislosti označil osobnostné predpoklady žalobcu.
9. Odvolací súd po oboznámení s predmetnou vecou dospel k záveru, že vyššie uvedené a riadne odôvodnené úvahy súdu prvej inštancie vychádzajú zo správnych skutkových záverov podriadených pod ustanovenia príslušnej právnej normy. Prvoinštančný súd celkom správne vzhľadom na charakter zmluvného vzťahu a postavenie zmluvných strán na vec aplikoval aj ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľský právny režim a v kontexte žalovaným nejednoznačne formulovaného bodu 3.2. herného plánu sa priklonil na stranu žalobcu ako slabšieho subjektu daného právneho vzťahu založeného prijatím stávky na výsledky parlamentných volieb 2020, potvrdenej vystavením v konaní predložených tiketov. Pre doplnenie vecnej správnosti prijatého záveru odvolací súd dopĺňa nižšie uvedené.
10. Zásadné v danej veci, tak ako uviedol žalovaný v odvolaní, bolo posúdenie, či žalobcom označené stávky na jednotlivých tiketoch predstavujú stávky na vzájomne sa podporujúce stávkové udalosti, čo by v zmysle bodu 3.2. herného plánu ako záväzného dokumentu regulujúceho vzájomné práva a povinnosti strán zo žalovaným prijatých stávok, žalovaného legitimovalo pri výpočte výhry započítať len prvý kurz v poradí. Žalovaný v tomto bode herného plánu nárok na výhru v prípade akumulovanej kurzovej stávky (pozn. súdu kurzová stávka na viac stávkových udalostí súčasne, pri ktorej celkový kurz predstavuje súčin kurzov jednotlivých tipovaných výsledkov) podmienil pozitívne tým, že hráč správne určí výsledky všetkých realizovaných stávkových udalostí. Negatívne možnosť výhry v akumulovanej kurzovej stávke žalovaný determinoval nemožnosťou zaradenia do akumulovanej kurzovej stávky takých stávkových udalostí, ktoré sa vzájomne podporujú s tým, že ak dôjde k prijatiu takejto stávky, bude pri výpočte výhry započítaný len prvý kurz v poradí a všetky ostatné podporujúce sa stávkové udalosti budú vyhodnotené kurzom 1,0. Žalovaný v bode 3.2. herného plánu použitú formuláciu vzájomne podporujúce sa stávkové udalosti žiadnym spôsobom nevysvetlil, nezadefinoval, obmedzil sa výlučne len na uvedenie nasledovného príkladu: „stávka na umiestnenie pretekára/ družstva spolu so stávkou na víťazstvo toho istého pretekára v jednotlivom zápase rovnakej súťaže, napr. Nadal „1-4“ spolu s Nadal- Kližan, tip „1“ v rovnakom turnaji.“ Stávky pritom prijímal nielen na výsledky športovej, ale aj nešportovej stávkovej udalosti (medzi inými aj víťazstvo, umiestnenie, uskutočnenie sa a iné v parlamentných a prezidentských voľbách). Ako vyplýva aj zo žalobcom predložených tiketov, t. j. v zmysle bodu 2.9.1. herného plánu potvrdení o uzatvorených stávkach, žalovaný umožnil hráčom v súvislosti s parlamentnými voľbami 2020 tipovať na umiestnenie politickej strany, ako aj na víťazstvo. Žalovaný túto možnosť využil a prostredníctvom troch akumulovaných stávok tipoval v rámci tipu na víťaza volieb tak, že SMER- SD nezvíťazí a v rámci tipu na umiestnenie politickej strany tipoval, že prvá bude strana OĽaNO. Zohľadniac uvedené pri nespornom spotrebiteľskom charaktere daného vzťahu odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že z neurčitého a nezrozumiteľného pojmu podporujúca sa stávková udalosť nie je možné jednoznačne dôjsť k záveru, že tipy žalobcu znejú na vzájomne podporujúce sa stávky. Vzhľadom na absenciu popisu či charakteristiky takejto stávky v hernom pláne žalobcu, ktorú by podporne bolo možné doplniť aj uvedením nejakých prípadov, nie je možné jednoznačne ustáliť, čo všetko je možné zahrnúť pod tento žalovaným nevymedzený pojem, a ktoré stávkové udalosti nepochybne spĺňajú parametre vzájomnej podpory. Zohľadniť je pritom potrebné, že situáciu, ktorá nastala v prípade žalovaným prijatých akumulovaných stávok žalobcu, bolo z pohľadu odvolacieho súdu bez obtiažností možné predvídať už pri vyhlasovaní predmetnej stávkovej udalosti žalovaným (pri účasti viacerých politických strán možnú jednosmernú previazanosť tipu na prehru jednej politickej strany s tipom na víťazstvo inej politickej strany), v reakcii na čo mal žalovaný vopred uskutočniť dostatočné opatrenia pre zamedzenie prijímania stávok, ktoré na základe subjektívneho výkladu považoval za vzájomne sa podporujúce (napr. vyškolením zamestnancov prijímajúcich v jeho prevádzkach stávky, vylepšením software), alebo mal a mohol túto skutočnosť zohľadniť práve pri stanovení stávkového kurzu. Uvedený záver plne korešponduje aj s právnymi závermi vyslovenými NS SR v rozhodnutí zo dňa 21.10.1996, sp. zn. 2Cdo/87/1996 (R 112/1998), na ktoré v tejto súvislosti poukazoval žalobca aj prvoinštančný súd a rovnako aj písomné vyjadrenie zamestnanca žalovaného, I. X., ktorý tip na výhru jednej politickej strany a prehru inej politickej strany označil za základný príklad podpornej stávky, na čo žalobca pri prijímaní stávky nebol zamestnancom žalovaného upozornený. Upravovanie stávkových kurzov ex post za danej situácie, t. j. pri nedostatočnom negatívnom vymedzení akumulovanej kurzovej stávky a prijatí stávky žalobcu, v ktorej v súvislosti s jednou stávkovou udalosťou (parlamentné voľby 2020) umožnil tipovať tak na víťazstvo/ prehru a súčasne aj na umiestnenie politickej strany, t. j. na dve obsahovo rozdielne udalosti v súvislosti s parlamentnými voľbami (na čo žalovaný v argumentácii rovnako nereflektuje) s tým, že žalobca tipoval víťazstvo a umiestnenie dvoch politických strán (jeho tip neznel na víťazstvo strany OĽaNO a umiestnenie OĽaNO na prvom mieste), nemožno považovať konanie žalovaného za profesionálne, ako správne uzavrel aj súd prvej inštancie. Rovnako je potrebné uviesť, že žalobcom zvolenými tipmi zostala zachovaná aj náhodilosť stávky ako pojmový substrát stávkovej hry, nakoľko skutočnosť, že prehrá strana SMER-SD nezakladá správnosť tipu, že OĽaNO v celkovom umiestnení skončí na prvom mieste. Pochybnostiam pri zohľadnení určitej previazanosti výsledku tipovania na víťazstvo OĽaNO v súvislosti s tipom na prehru SMER-SD nasvedčuje aj nemožnosť absolútneho nazerania na prvok neistoty alebo náhodilosti v stávkovej hre, ktorý je relativizovaný práve aj hernými podmienkami (viď rozsudok NS SR zo dňa 21.10.1996, sp. zn. 2Cdo/87/1996). Odvolací súd vníma logické súvislosti v argumentácii žalovaného, je však toho názoru, že týchto si mal byť vedomý ešte pred vypísaním stávkovej udalosti a ako už uviedol zohľadniť ich mal napr. pri tvorbe stávkového kurzu, t. j. pri určovaní pravdepodobnosti s akou daný výsledok nastane, vrátane možnosti tipovaných výsledkov a ich kombinácií, tak aby neboli kurzy stanovené príliš vysoko v
neprospech žalovaného, čo bolo v danom prípade dôvodom úpravy kurzu, a nie ex post. Z dlhoročného pôsobenia žalovaného ako prevádzkovateľa hazardných hier pritom možno nepochybne vyvodiť, že sa nejednalo o prvé parlamentné voľby ako predmet stávkovej udalosti.
11. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď namietaný bod 3.2. v časti úpravy kurzu v prípade vzájomne sa podporujúcich stávok, vyhodnotil pre nedostatočnosť jeho formulácie aj ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ, na ktorú nebolo možné prihliadať. Základnou charakteristikou neprijateľných zmluvných podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán je práve to, že dodávateľovi priznávajú silnejšie postavenie ako spotrebiteľovi. Práve v súvislosti s prejednávaným prípadom je potrebné zdôrazniť, že znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky v intenciách ust. generálnej klauzuly vyjadrenej v § 53 ods. 1 OZ však nenapĺňa len hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán, ale aj podmienka neurčitá a nezrozumiteľne formulovaná, zo znenia ktorej nemožno jednoznačne určiť práva a povinnosti pre spotrebiteľa, nie je možné ustáliť obsah takejto podmienky, t. j. režim práv a povinností z nej vyplývajúcej je pre spotrebiteľa právne neistý (obdobne viď Š., C.., K., S.., J., I.., V., C.., D.T., V.., P., C.. a kol. Občiansky zákonník I. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, str. 564). Za situácie, kedy žalovaný disponujúci odbornou personálnou základňou použil v ním zostavenom hernom pláne pojem vzájomne podporujúca sa stávková udalosť bez toho, aby jasne determinoval obsah tohto pojmu, správne súd prvej inštancie uzavrel, že akékoľvek pochybnosti v súvislosti s výkladom tohto pojmu nemôžu byť pripísané na vrub žalovaného (§ 54 ods. 3 OZ). Pokiaľ preto žalovaný v rámci odvolacej argumentácie prvoinštančnému súdu vytýkal, že sa dostatočne nevysporiadal s tým, či sú žalovaným prijaté stávky podporujúce sa, je potrebné uviesť, že úlohou súdu nie je sanovať nedostatočnosť vymedzenia pojmu determinujúceho výsledok stávky a špekulovať nad tým, čo všetko mienil žalovaný subsumovať do pojmu podporujúca sa stávka. Pokiaľ preto sám žalovaný ním použitý pojem nijako nevymedzil (pozn. odvolacieho súdu za dostatočné nemožno považovať obmedzenie sa na uvedenie jediného zložito formulovaného podporného príkladu vo vzťahu k športovým udalostiam ako predmetom stávky), nevyložil jeho obsah, nevytvoril súdu priestor za použitia niektorej z výkladových metód tento pojem vyložiť a vykonať namietaný test proporcionality. Rovnako samotná skutočnosť, že žalobca umožňuje stávkovať na množstvo stávkových udalostí neznamená nemožnosť všeobecnej formulácie vzťahov medzi podporujúcimi sa stávkovými udalosťami. Pokiaľ sa týka namietaného nekonkretizovania značnej nerovnováhy odvolací súd uvádza, že žalovaný aj napriek tomu, že v bode 2.5. označil pre obe zmluvné strany za záväzný kurz platný v čase uzatvorenia kurzovej stávky, čo korešponduje s ust. § 8 ods. 4 zák. č. 30/2019 Z.z., prostredníctvom neurčitého a nedefinovaného pojmu podporujúca stávková udalosť si vytvoril časovo neobmedzený priestor na zásah do vopred stanovených pravidiel ovplyvňujúcich výšku výhry, a tým aj správanie spotrebiteľa pri rozhodovaní o výške stávky a uskutočnení daného tipu, a to aj napriek tomu, že spotrebiteľ má podľa bodu 4.1. herného plánu možnosť reagovať na chyby v uzavretej kurzovej stávke v termíne do 10 minút od vydania tiketu.
12. Na uvedenej argumentácii nič nemení ani charakter zmluvného vzťahu, na ktorý sa v konaní snažil poukázať žalovaný, obsahom ktorého bolo (hazardné) zhodnotenie majetku spotrebiteľa s výnosom dosiahnutým aj po úprave kurzu žalovaným, a ktorý sám o sebe bez ďalšieho aj pri zohľadnení ust. § 53 ods. 12 OZ nezakladá imunitu vo vzťahu k posudzovanému hrubo neprofesionálnemu konaniu žalovaného. Vec nemožno posudzovať optikou žalovaného založenou výlučne na tom, či stávka bola alebo nebola pre žalobcu ako stávkujúceho výherná. Kurz ako výherný pomer, pri ktorom bola stávka prijatá, je aj v zmysle bodu 2.5. herného plánu záväzný pre obe strany, bez ohľadu na jeho akékoľvek neskoršie zmeny a vzhľadom k tomu, že tento nastavoval žalovaný, mal pri ňom zohľadniť pravdepodobnosť správneho uskutočnenia všetkých tipov na akumulovanú kurzovú stávku. Správne súd prvej inštancie nezohľadnil ani obranu žalovaného, v ktorej sa snažil zodpovednosť za neurčitú formuláciu režimu podporujúcich sa stávok preniesť na žalobcu ako slabšiu zmluvnú stranu, ktorá nijako neparticipovala na tvorbe herného plánu a nijak nemohla ovplyvniť jeho obsah, a to s poukazom na jeho osobnostné predpoklady a žalovaným tvrdenú vedomosť o tom, že sa jedná o podporujúcu sa stávku. Absurdne za danej situácie vyznieva argumentácia žalovaného o tom, že žalobca mal mať vedomosť o tom, že sa jedná o podporujúce sa stávky, keď na túto skutočnosť pred prijatím stávok nereflektovali ani samotní vyškolení pracovníci žalovaného, ktorí na rôznych pobočkách tri stávky žalobcu ako akumulované stávky prijali.
13. Vo vzťahu k dôkazom žalovaným predloženým až v rámci odvolacieho konania (herné plány iných prevádzkovateľov hazardných hier) odvolací súd uvádza, že na tieto v systéme neúplnej apelácie
vzhľadom na prísny procesný režim zákazu novôt, z ktorého vyplýva neprípustnosť prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany neuplatnených pred súdom prvej inštancie, nemohol prihliadnuť. Žalovaný oneskorené použitie tohto prostriedku procesnej obrany nijako nezdôvodnil a z charakteru týchto dôkazov nevyplýva, že by sa malo jednať o niektorú z výnimiek zo zákazu novôt v odvolacom konaní vyjadrených v ust. § 366 CSP.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, na zistený skutkový stav aplikoval príslušné zákonné ustanovenia a vec správne právne posúdil, odvolací súd napadnutý prvoinštančný rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa zásady úspechu vyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 CSP. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).