Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21Csp-21-2019.pdf
PDF · 69.76 KB
Case nature
Subarea
21Csp/21/2019
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v spore žalobcu I. H., nar. XX. X. XXXX, bytom I. XXX/X, W. I., zastúpeného Poradenským a právnym centrom ochrany spotrebiteľa, so sídlom Vrbická 1894/10, Liptovský Mikuláš, IČO: 52317226 proti žalovanému UniCredit Bank Czech republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 64948242, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky UniCredit Bank Czech republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, Bratislava, Slovenská republika, IČO: 47251336, zastúpeného advokátskou spoločnosťou Patakyová, Bartová, Kovácsová, s.r.o., so sídlom Majzonovo nám. 2, Nové Zámky, IČO: 36855197, v spore o určenie, že spotrebiteľské úvery sú bezúročné a bez poplatkov a o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 200 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Konanie zastavuje.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na tunajší súd 8. 3. 2019 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd určil, že spotrebiteľský úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. EZY-CRL-00129262-2015-BR26- SU uzatvorenej 10. 8. 2015 je bezúročný a bez poplatkov, určenia, že úver zo zmluvy o poskytnutie spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania na bežnom účte a zmluvy o povolenom prečerpaní uzatvorenej 8. 8. 2015 je bezúročný a bez poplatkov, ako aj uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 200 eur právnym titulom bezdôvodného obohatenia a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 200 eur od 16. 2. 2019 do zaplatenia na základe skutkových a právnych tvrdení uvedených v tejto žalobe.
2. Dňa 7. 10. 2019 bolo na tunajší súd doručené späťvzatie žaloby v celom rozsahu, ktoré žalobca odôvodnil tým, že uhradil debet aj s úrokmi v celom rozsahu v sume 249 eur, pretože už chce mať pokoj od neustáleho psychického nátlaku (sms správy, telefonáty) zo strany žalovaného, ktorým urgoval úhradu uvedeného debetu (aj pod vyhrážkami exekúcie.)
úhradou v prospech psychickým šikanovaním a terorizovaním jeho osoby, ako aj najbližších príbuzných zo strany žalovaného, ktoré viedli k úhrade pohľadávky z jeho strany, hoci by inak bol presvedčený o svojej pravde, avšak v záujme toho, aby žil pokojný život a nemal dočinenie so žalovaným požiadal o ukončenie tohto konania.
3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z., v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Podľa § 146 ods. 2 CSP súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
7. Súd zastavil konanie podľa § 145 ods. 1 CSP, pretože žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu a súhlas žalovaného podľa § 146 ods. 1 a ods. 2 CSP nebol v tomto prípade potrebný z dôvodu, že k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo pojednávanie, resp. predbežné prejednanie sporu, a súčasne preto, že nešlo o konanie, v ktorom spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
8. Pri späťvzatí žaloby zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca, s výnimkou prípadov, že tento tvrdí a preukáže, že ju zobral späť pre správanie žalovaného. Žalobca v podaní, ktorým zobral žalobu späť tvrdil, že zobral žalobu späť preto, že zaplatil žalovanému požadovanú sumu, aby mal pokoj od jeho aktivít, ktorými urgoval zaplatenie uvedenej sumy. Vychádzajúc z týchto tvrdení súd dospel k záveru, že primárnym dôvodom pre späťvzatie žaloby žalobcom bola úhrada žalobcu v prospech žalovaného a s tým súvisiaca snaha žalobcu zbaviť sa nátlaku žalovaného smerujúcemu k vymáhaniu tejto sumy, čím vlastne žalobca dobrovoľne de iure uznal odôvodnenosť nárokov žalovaného (aj keď tvrdí, že je inak presvedčený o svojej pravde.) Nie je preto možné za takýchto okolností považovať za dôvod späťvzatia žaloby spomínané vymáhacie praktiky žalovaného (a ak by to aj bolo možné, žalobca ich nijako nepreukázal.) Vzhľadom na uvedené z procesného hľadiska platí, že bol to žalobca, kto zavinil zastavenie tohto konania, a preto podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP súd priznal žalovanému ako protistrane voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Krajský súd v Žiline, a to písomne v dvoch vyhotoveniach, a v lehote 15 dní od jeho doručenia, podaním doručeným na Okresný súd Liptovský Mikuláš (§ 357 ods. 1 písm. a) a písm. m) CSP.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh.)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.