Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoE-42-2019.pdf
PDF · 78.85 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/42/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika
- Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 811 09 Bratislava, proti povinnému: N. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. D. XXX, XXX XX H. D., o vymoženie 66,39 eura s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 12Er 219/2008 - 10 zo dňa 23.12.2014, jednomyseľne takto
rozhodol:
I. Návrh oprávneného na zmenu účastníka konania zamieta.
II. Potvrdzuje uznesenie.
III. Nepriznáva účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 39,83 eura a na ich úhradu zaviazal povinného v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 58 ods. 1 písm. f) v spojení s § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „Zákon o priestupkoch“) v znení účinnom do 31.08.2008 majúc za to, že uplynula trojročná prekluzívna lehota určená na výkon rozhodnutia, teda v dôsledku zániku práva priznaného exekučným titulom po jeho vydaní.
3. Proti uzneseniu, a to proti výroku o zastavení exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 6MCdo/12/2012 a uviedol, že predmetná pokuta bola uložená dňa 07.02.2007 a jej vykonateľnosť nastala dňa 23.02.2007, nemožno hovoriť o preklúzii, nakoľko trojročná lehota na jej vymoženie začala plynúť dňom 23.02.2007, pričom počas jej plynutia dňa 01.09.2008 nadobudla účinnosť novela Zákona o priestupkoch vykonaná zákonom č. 298/2008 Z. z., v dôsledku čoho už od uvedeného dátumu účinnosti nie je potrebné dodržať lehotu troch rokov na vykonanie rozhodnutia, ale postačuje už len v trojročnej lehote výkon rozhodnutia nariadiť, ako to vyplýva z ust. § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Právna úprava lehoty, do ktorej je možné rozhodnutie správneho orgánu nútene vymáhať, sa nachádzala v Správnom poriadku, aj v Zákone o priestupkoch. Účelom novely Zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z. v súvislosti so zmenou v § 88 ods. 1 formou jeho vypustenia bolo dať právnu úpravu v Zákone o priestupkoch do súladu s právnou úpravou v Správnom poriadku. Všeobecný právny predpis vo vzťahu k Zákonu o priestupkoch upravuje pri výkone rozhodnutí vydaných správnymi orgánmi lehotu, do ktorej je možné takéto rozhodnutie vymáhať. V konaní je potrebné podporne použiť ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
4. Rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
5. Povinný ani súdny exekútor sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrili
6. Sudca súdu 1. inštancie postupujúc v zmysle ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku vyslovil, že odvolaniu proti výroku I uznesenia nemieni vyhovieť.
7. V priebehu odvolacieho konania podaním zo dňa 22.05.2017 navrhol súdny exekútor zmenu účastníka konania na strane oprávneného, a to na základe návrhu predloženého Slovenskou konsolidačnou, a.s. súdnemu exekútorovi dňa 27.03.2017. Dôvodom zmeny účastníka konania je postúpenie predmetnej pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok štátu zo dňa 10.10.2016 uzatvorenej medzi oprávneným ako postupcom a správcom Slovenskou konsolidačnou, a.s. ako postupníkom.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Podľa ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred. 1 aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Podľa ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ako aj s dôvodmi tam uvedenými a len na doplnenie konštatuje:
Podľa § 88 ods. 1 priestupkového zákona účinného do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
10. Odvolací súd k odvolacím námietkam oprávneného na doplnenie uvádza, že zákonom č. 298/2008 Z. z. bolo s účinnosťou od 01.09.2008 zrušené ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pričom prechodné ustanovenia tejto novely neupravujú posudzovanie prekluzívnej doby, ktorá začala plynúť pred uvedeným dňom.
11. V danom prípade bolo potrebné vyriešiť otázku, ako postupovať v prípade, ak prekluzívna doba začala plynúť podľa skoršieho právneho predpisu a v čase jeho platnosti sa plynutie ešte neskončilo. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na právnu zásadu zákazu retroaktivity právnej normy, v zmysle ktorej je potrebné vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo.
12. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného, ale aj pre právo súkromné, aj keď s určitými odchýlkami. Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnych lehôt len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie (porov. Stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Snj 84/02).
13. V danom prípade, ak nový zákon neobsahuje prechodné ustanovenie, upravujúce plynutie prekluzívnej doby, ktorá síce začala plynúť pred účinnosťou zákona č. 298/2008 Z. z., ktorá ale do účinnosti tohto zákona ešte neuplynula, skončenie prekluzívnej doby sa spravuje zákonom účinným v čase, kedy bol exekučný titul vydaný. Pokiaľ bolo rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, vydané podľa právneho predpisu v znení účinnom v čase jeho vydania, je potrebné aj lehotu, do ktorej je
toto rozhodnutie možné vykonať - ako vlastnosť exekučného titulu - posudzovať podľa právnej úpravy upravujúcej jej plynutie v dobe vydania exekučného titulu.
14. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.10.2008 vo veci sp. zn. 20Cdo/1802/2007, ktorého skutkové a právne okolnosti sú analogické voči tomuto posudzovanému prípadu.
15. Pre posúdenie predmetnej veci je významné tiež stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. Snj 84/02, vyslovené tiež v skutkovo a právne analogickej veci. Najvyšší súd v predmetnom stanovisku uvádza, že pre oblasť práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania, novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší.
16. Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že orgán musí aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemôže sa správny orgán riadiť novším právnym predpisom, platným v čase jej rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia.
17. Porušenia zákona, sankcionované ukladaním osobitného druhu poplatku, penále alebo pokutami preto patria do oblasti správneho trestania, preto aj dôsledky z nich vyplývajúce je potrebné posudzovať podľa zásad, platných pre správne trestanie a plynutie lehôt treba počítať podľa právneho stavu, platného v čase, kedy došlo ku konaniu, odôvodňujúcemu sankčný postih. Práve vzhľadom na túto skutočnosť začínajú plynúť a až do ich skončenia bežia lehoty podľa práva, platného v čase, kedy lehoty začali plynúť.
18. Na základe vyššie uvedeného možno preto pre daný prípad konštatovať, že aplikácia zákona č. 298/2008 Z. z. je z hľadiska plynutia prekluzívnej doby pre povinného, ktorý porušil právnu povinnosť nevýhodnejšia, lebo umožňuje trestanie v dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava. Preto je potrebné v danom prípade aplikovať právnu úpravu, ktorá je pre povinného výhodnejšia, a tou je právna úprava zákona o priestupkoch, účinného v čase vydania exekučného titulu.
19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považuje odvolacie námietky oprávneného za nedôvodné, preto uznesenie v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP ako správne potvrdil.
Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (EP) účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.8.2005 proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41).
Podľa ustanovenia § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“): „Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.“ 20. Oprávnený a Slovenská konsolidačná, a. s. prostredníctvom súdneho exekútora navrhli, aby bola pripustená zmena účastníka konania na strane oprávneného, pretože v priebehu konania došlo zmluvou o postúpení pohľadávok štátu č. 3/2016/MV SR/P-KE-PO zo dňa 10.10.2016 v znení Dodatku č. 1 k tejto zmluve zo dňa 03.02.2016 k prevodu práva z exekučného titulu z oprávneného na Slovenská konsolidačná, a.s.. Pohľadávku, ktorá nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia, nemožno postúpiť
(§ 525 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka). Exekúcia bola zastavená, pretože exekučný titul sa stal neúčinným a nemožno už na základe neho vykonávať exekúciu. Vzhľadom na toto konštatovanie odvolací súd dospel k záveru, že predmetnú pohľadávku nebolo možné postúpiť, keďže túto v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej zákonom pre vykonanie rozhodnutia odo dňa 23.02.2010 nebolo možné postihnúť výkonom rozhodnutia. Súd vzhľadom na to návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného zamietol.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 a § 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP. Oprávnený bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnému povinnému preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli. Z tohto dôvodu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania žiadnemu z účastníkov konania.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).