Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Ek-779-2019.pdf
PDF · 77.95 KB
Case nature
Subarea
3Ek/779/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ZLATNER, spol. s r.o., so sídlom Hronská 5985/6A, 934 01 Levice, IČO: 34 109 919, zast.: WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA S.R.O., Horná 65/A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 257 164, proti povinnému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o vymoženie 26.156,82 EUR s príslušenstvom, zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Iveta Ailerová, so sídlom exekútorského úradu J. Bottu 21, 934 01 Levice, pod sp. zn. 402EX 347/2019, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 05.05.2019 domáhal od povinného vymoženia 26.156,82 EUR s príslušenstvom a to na základe exekučných titulov - Rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 31Cb/203/2015 zo dňa 17.05.2017 v spojení s Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/238/2017 zo dňa 27.11.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.01.2019 a vykonateľnosť dňa 11.01.2019.
2. Poverením č. ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6119286723 zo dňa 17.05.2019 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Ivetu Ailerovú, so sídlom exekútorského úradu J. Bottu 21, 934 01 Levice, pod sp. zn. 402EX 347/2019 (ďalej len ,,súdny exekútor“).
3. Súdny exekútor dňa 20.05.2019 vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 22.05.2019. Dňa 20.06.2019 súdny exekútor postúpil návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 06.06.2019 spolu s vyjadrením oprávneného súdu.
4. Povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnom stanovenej 15-dňovej lehote, nakoľko sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu (ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku). Svoj návrh odôvodnil tým, že proti exekučnému titulu podal mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie a to z dôvodu porušenia zákona, ústavného princípu právnej istoty a práva na súdnu ochranu. Podľa názoru povinného je exekučný titul materiálne nevykonateľný, nakoľko bol vydaný v konaní, v ktorom došlo k porušeniu zákona a jeho ústavných práv (ako žalovaného). Povinný je toho názoru, že s najväčšou pravdepodobnosťou dôjde k zrušeniu exekučného titulu dovolacím súdom a následnému zastaveniu exekúcie a to vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky pre ľudské práva. Zároveň poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a princípu, že v rovnakých podmienkach sa musí dať rovnaká odpoveď (napr. II. ÚS 159/07, III. ÚS 328/05, IV. ÚS 88/07) ako aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 192/06 zo dňa 03.11.2006, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že „podľa názoru ústavného súdu, ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená podstatne
odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy“. Na základe vyššie uvedených skutočností povinný žiada, aby súd exekúciu zastavil.
5. Oprávnený sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril dňa 10.06.2019 a to tak, že s návrhom a argumentáciou povinného sa nestotožňuje a to hlavne z toho dôvodu, že exekučný titul je právoplatný a vykonateľný. Oprávnený poukázal na ustanovenie § 444 ods. 4 zákona č. 16/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“) ,,Dovolanie má odkladný účinok, ak bolo podané proti rozhodnutiu vydanému v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky“, a teda nakoľko sa nejedná o konanie, v ktorom sa uplatňuje nárok zo zmenky, nebol naplnený dôvod k tomu, aby malo odvolanie odkladný účinok. Oprávnený ďalej poukázal na to, že povinný nepreukázal k návrhu na zastavenie exekúcie relevantné dôkazy t. j. samotné dovolanie a jeho úplnou textáciou k posúdeniu, či takéto dovolanie nebude súdom v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zamietnuté a najmä nebola preukázaná existencia takéhoto podania. Na záver uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené nesúhlasí so zastavením exekúcie, nakoľko povinný nepreukázal existenciu skutočností, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu.
6. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril nasledovne: ,,Vzhľadom k tomu, že nie účastníkom konania v základnom (nachádzacom) konaní, neprináleží sa mi vyjadrovať k dôvodom povinného, na základe ktorých žiada zastavenie exekúcie, už vôbec nie vyjadrovať sa k rozhodnutiu okresného súdu, ktorý exekučný titul vydal, nakoľko toto patrí výlučne do rozhodovacej činnosti súdov“.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnila.
12. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd
môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktoré vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
13. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou a materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd skúmať po hmotnoprávnej stránke, teda z materiálnej právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.
14. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie ako aj z vyjadrenia oprávneného dospel k záveru, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť. Dôvodom podania návrhu povinného na zastavenie exekúcie bolo podanie dovolania voči exekučnému titulu. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, respektíve preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánov) vydaných v základnom konaní - tzv. materiálnu vykonateľnosť. Exekučný súd je teda viazaný obsahom týchto rozhodnutí (exekučných titulov) a musí z nich priamo vychádzať. V prípade, ak by existovali vady v čase priebehu základného konania tie sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky základného konania sú pre exekučné bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Samotné dovolanie nemá suspenzívny účinok a teda podanie dovolania nezakladá odklad vykonateľnosti ex offo. Táto skutočnosť nastáva len v prípade, že dovolací súd na návrh odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody osobitného zreteľa.
15. Súd má za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mal oprávnený voči povinnému peňažný nárok vo výške 26.156,82 EUR s príslušenstvom, priznaný právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi a teda exekúcia začala dôvodne. Súd dospel k záveru, že oprávnený sa len domáha toho, čo mu priznávajú právoplatné a vykonateľné exekučné tituly.
16. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako nedôvodný zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.