Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/7/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: AGRON s. r. o., Jabloňová 735/3, 946 52 Imeľ, IČO: 36 555 142, zastúpený: Mgr. Daniela Oravczová, advokátka, Nám. M. R. Štefánika 6, 945 01 Komárno, proti žalovanému: Poľovnícke združenie Ďulov Dvor, Pri železnici 7, 945 01 Komárno

- Ďulov Dvor, IČO: 35 594 772, zastúpený: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s. r. o., Podzámska 32, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 813 401, o zaplatenie 3 033 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. - 255 zo dňa 7. novembra 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. - 255 zo dňa 7. novembra 2018 p o t v r d z u j e.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (I. výrok) a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na , , , , , , , , , o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a v časti trov konania s poukazom na a , (ďalej len „“).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3 033 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorú mal žalovaný spôsobiť žalobcovi na poraste kukurice tým, že ako užívateľ poľovného revíru zanedbal svoje povinnosti hospodáriť v poľovnom revíri tak, aby dosiahol a udržiaval v poľovnom revíri normovaný kmeňový stav zveri, predpísanú vekovú a pohlavnú štruktúru populácií jednotlivých druhov zveri a jej dobrý zdravotný stav. V dôsledku toho, že to tak nebolo, došlo k poškodeniu porastu kukurice žalobcu diviačou zverou a k výpadku produkcie kukurice. Žalobca v žalobe, ako aj vo svojom procesnom útoku počas dokazovania a aj v záverečnej reči pred súdom tvrdil, že žalovaný spôsobil žalobcovi škodu na výpadku produkcie kukurice v dôsledku poškodenia porastu kukurice diviačou zverou na ním poľnohospodársky obhospodarovanom poli na pozemku parcely č. XX XXX, orná pôda, o výmere 35,07 ha v katastrálnom území S.. Užívateľom poľovného revíru v zmysle je žalovaný, ktorý obhospodaruje poľovný revír, a

ktorého zodpovednosť za túto škodu vyplýva z a v spojení s tým, že ako užívateľ poľovného revíru zodpovedá za škodu spôsobenú jeho nesprávnym užívaním, ktorým sa rozumie poľovnícke hospodárenie, okrem iného, v rozpore s jeho povinnosťou dosiahnuť a udržať v poľovnom revíri normovaný kmeňový stav zveri, ktorá zodpovednosť je koncipovaná ako objektívna, bez ohľadu na zavinenie. V súvislosti so svojimi tvrdeniami žalobca predložil súdu dôkazy, o ktoré opiera svoje tvrdenia, najmä však listinné dôkazy, ktorými podľa jeho názoru preukazuje včasnosť a dôvodnosť uplatneného nároku, ako aj znalecký posudok, ktorým preukazuje najmä výšku spôsobenej škody. S poukazom na procesnú obranu žalovaného žalobca ďalej uviedol, že naplnenie žiadneho z liberačných dôvodov uvedených v ustanovení žalovaný nepreukázal a samotná škoda presiahla hranicu bagateľnej škody. V zmysle jej určenia znalcom na príslušnej parcele dosiahla v priemere úroveň cca 7,4 %. Žalobca vo svojom procesnom útoku poukázal aj na , z ktorého vyplýva, že v poľovných oblastiach s chovom malej zveri, kde nie je diviak zaradený do kvalitatívnej triedy, ho možno loviť v dobe lovu bez schváleného plánu chovu a lovu, a to aj na spoločnej poľovačke a na vnadisku, čo mal žalovaný vykonať, aby zabránil vzniku škody. Zároveň podľa by sa z usmernení príslušného ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy na úseku poľovníctva nepovažoval takýto lov za nesprávny spôsob lovu. Žalobca bol teda toho názoru, že intenzívnym lovom diviačej zveri by žalovaný určite zabránil vzniknutej škode. Na druhej strane žalobca urobil aj primerané preventívne opatrenia, ktorých vykonanie preukazoval počas dokazovania jednak listinnými dôkazmi, ako aj výpoveďami strán konania a svedka. Žalovaný podľa názoru žalobcu počas dokazovania nepredložil dôkaz o tom, že odlákavacie kŕmenie nebolo žalobcom vykonané správne. Argumenty žalovanej strany v tomto smere považuje iba za výhovorky, t. j. za účelovú obranu žalovaného s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti. Diviačia zver nebola v predmetnom revíri zverou bonitovanou, v predmetnom poľovnom revíri bola zverou nežiaducou, preto sa tam nemala vôbec nachádzať, za čo bol zodpovedný žalovaný. Žalobca je preto toho názoru, že si škodu voči žalovanému uplatnil plne v súlade so , a to postupom podľa , , ktorého správnosť a včasnosť preukázal počas dokazovania listinnými dôkazmi. K námietke nedodržania 15-dňovej lehoty žalobca uviedol, že v danom prípade ide o lehotu podliehajúcu procesnoprávnemu počítaniu času, a preto nie je nevyhnutné doručenie podania žalovanému, ale len poštové odoslanie predmetného podania, t. j. jeho podanie orgánu, ktorý má povinnosť na doručenie predmetného podania. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v odpore, vo vyjadreniach počas dokazovania, ako aj v záverečnej reči pred súdom uviedol, že si svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona splnil, avšak naopak poukázal na konanie žalobcu, ktorý v rozpore s neprijal opatrenia na zamedzenie vzniku škôd. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa je splnenie viacerých kritérií. Podľa názoru žalovaného je v prvom rade potrebné preukázať, že by užívateľ poľovného revíru, t. j. žalovaný užíval revír v rozpore s . Pokiaľ žalobca poukázal na porušenie , v zmysle tohto ustanovenia je užívateľ poľovného revíru povinný hospodáriť v poľovnom revíri tak, aby dosiahol a udržiaval v poľovnom revíri normovaný kmeňový stav zveri, predpísanú vekovú a pohlavnú štruktúru jednotlivých druhov zveri a jej dobrý zdravotný stav. Normované kmeňové stavy u žalovaného sú určené len na srnčiu, zajačiu a bažantiu zver. Diviak nie je v kmeňovom stave žalovaného a teda výlov zveri, ktorá nie je v revíri bonitovaná, ktorá nie je v kmeňovom stave, nepatrí medzi povinnosti, ktoré by zakladali vznik zodpovednosti za škodu tak, ako to má na mysli ustanovenie . Bez ohľadu na uvedené žalovaný trvá na tom, že neporušil žiadnu zo svojich povinností, a to ani vo vzťahu k výlovu nebonitovanej zveri, teda výlovu diviakov. Žalovaný vykonával a vykonáva opatrenia na predchádzanie vzniku škôd, budoval posedy, používal mechanické, ako aj zvukové zábrany. Realizáciu týchto opatrení v konaní preukazoval skutkovými tvrdeniami žalovaného, ako aj vypočutého svedka. Podľa názoru žalovaného je podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu dodržanie zákonných lehôt podľa . Žalobcovi zanikol nárok z dôvodu, že nenahlásil požadovanú výšku náhrady škody včas, keď sa v lehote do 15 dní po vykonaní zberu takýto prejav vôle nedostal do dispozície žalovaného. Lehota 15 dní je lehotou hmotnoprávnou, nie je to lehota, ktorá by bola lehotou v správnom konaní, ale ide o lehotu v spore medzi dvoma súkromnoprávnymi subjektmi. Ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je, že aj sám vlastník, resp. nájomca poľovných pozemkov je povinný urobiť primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd. Žalobca takéto opatrenia v dostatočnej miere nevykonal. Jediné opatrenie, ktoré zrealizoval, bolo prikrmovanie zveri, ktoré však tým, že nebolo robené odborne, malo skôr charakter prilákacieho kŕmenia a nie odvádzacieho kŕmenia a je teda možné, že si žalobca vlastným konaním prilákal zver na vlastné pozemky. Žalobca mal možnosť si pozemky aj

oplotiť, ako to robia iní hospodári. Žalovaný v neposlednom rade poukázal aj na to, že žalobca odmietol podpísať dohodu o minimalizácii škôd, čo počas dokazovania nesporne sám potvrdil. Žalovaný namietal aj výšku uplatnenej škody, pričom poukázal aj na závery znaleckého posudku s tým, že v bode 2.1 znaleckého posudku, ktorý predložil žalobca sa uvádza, že škoda na menšej ploche ako 14 ha je 2 % na poraste. V tomto smere žalovaný poukázal na , z ktorého vyplýva, že užívateľ poľovného revíru nie je povinný uhradiť škody spôsobené zverou nepresahujúce 3 % očakávanej úrody. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca škodu na poľnohospodárskych plodinách (poraste kukurice) na pozemku, ktorý má žalobca v nájme pre poľnohospodárske účely, a to parcelu registra „C“ evidovanú na katastrálnej mape parcelné číslo XXXXX orná pôda (mimo zastavaného územia obce) zapísanej Okresným úradom Komárno, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX obec a katastrálne územie S., ktorú mu mala spôsobiť pravdepodobne diviačia zver, preukázateľne zistil najskôr dňa 02. 08. 2017 a rozsah škody, ako aj výšku škody zistil definitívne najneskôr dňa 06. 10. 2017 podľa ohliadky pozemkov znalcom, ktorá slúžila k zisteniu skutočného stavu, ako to vyplýva aj z predloženého znaleckého posudku. Žalobca svoj nárok odvodzuje od zodpovednosti žalovaného za správne užívanie poľovného revíru. Je nutné potvrdiť, že nárok na náhradu škody si žalobca uplatnil správne u žalovaného ako subjektu, ktorý je užívateľom poľovného revíru a to listom zo dňa 10. 08. 2017 v zmysle . Zároveň uviedol aj opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie škôd spôsobených zverou. Z predmetného uplatnenia nároku na náhradu škody je zrejmé kedy žalobca škodu zistil, avšak nie je zrejmé, kedy mala byť škoda presne spôsobená, t. j. kedy vznikla. Z uvedeného dokladu teda možno dedukovať, že škoda mohla vzniknúť najneskôr dňa 02. 08. 2017 (prehliadka porastu kukurice žalobcom), čo zrejme aj žalobca považoval za termín vzniku škody, nakoľko z toho potom vychádzal aj pri svojich ďalších postupoch súvisiacich s určením výšky a rozsahu škody, ako aj pri svojich prednesoch v rámci dokazovania pred súdom, pretože iné termíny už pred podaním žaloby na súd neoznačil. Iný čas vzniku škody totiž žalobca žalovanému neoznámil v žiadnom oznámení, liste, či výzve, ktorú by bolo možné považovať za uplatnenie nároku na náhradu škody. Nakoľko v čase uplatnenia nároku na náhradu škody v liste zo dňa 10. 08. 2017 nemohlo dôjsť ku konečnému ustáleniu rozsahu a výšky škody, zo zákona vyplýva, že žalobcovi začala plynúť dvojmesačná objektívna prekluzívna lehota „odo dňa, keď škoda vznikla“, v ktorej bolo nutné zo strany žalobcu splniť podmienky uvedené v posledná veta , aby bol neskôr v prípadnom spore úspešný. Ak škoda vznikla dňa 02. 08. 2017, žalobca mal výšku škody ustáliť, teda určiť najneskôr do 02. 10. 2017 ( a nasl. ). To však žalobca neurobil a v rámci dokazovania ani nepreukázal, že by tak bol zákonným spôsobom urobil. V liste označenom ako „Vyčíslenie sumy na náhradu škody spôsobenej na porastoch kukurice diviačou zverou“ zo dňa 23. 10. 2017 žalobca síce odkazuje na znalecký posudok zo dňa 23. 10. 2018, ako aj na uplatnenie nároku na náhradu škody listom zo dňa 08. 10. 2017, zároveň však predkladá žalovanému aj faktúru so splatnosťou dňa 06. 11. 2017, ale ide tu o dosť zmätočné uplatnenie alebo vyčíslenie výšky škody, pretože sa v ňom opätovne neuvádza čas kedy škoda vznikla, resp. uvádza sa opätovne iba termín „prehliadka porastu kukurice“, vykonaná dňa 02. 08. 2017. Z toho opätovne vyplýva, že dvojmesačná prekluzívna lehota určená v a nebola žalobcom dodržaná. Dokonca ani vo výzve na nahradenie škody na poraste kukurice spôsobenej diviačou zverou vyčíslenej v sume 3 033 eur s prísl. zo dňa 10. 10. 2017 nie je definovaný iný dátum uplatnenia nároku na náhradu škody, alebo iný nárok než ten, ktorý bol uplatnený od 02. 08. 2017. Žalovaná strana na pojednávaní dňa 11. 04. 2018 opätovne dôvodne namietala, že: „ ... nie je jednoznačne preukázané, kedy škoda vznikla ...“, ako aj to, že: „ ... diviačia zver sa na pozemkoch nachádzala aj v takých dátumoch, za ktoré nárok na náhradu škody uplatnený nebol a zákonná lehota už uplynula.“ V tomto smere je relevantné aj právne vyjadrenie žalovanej strany, že: „ ... malo dôjsť k dvom úkonom, t. j. k uplatneniu nároku a následne hneď aj k vyčísleniu škody. Takto to predpokladá aj zákon. Ak však vyčíslenie nie je okamžite možné, čo je situácia tvrdená žalobcom, bol povinný škodu vyčísliť do 15 dní po vykonaní zberu. Takýto prejav vôle však žalovanému doručený nebol v zákonnej 15-dňovej lehote.“ Žalobca teda pri uplatnení nároku na náhradu škody nedodržal zákonom upravený postup vyplývajúci z , podľa ktorého musia byť pre také uplatnenie, ako aj vyčíslenie výšky škody kumulatívne splnené všetky predpoklady: po 1) uplatnenie nároku na náhradu škody v lehotách uvedených v , po 2) súčasné nahlásenie požadovanej výšky náhrady škody (ak ju zistil a ak ju vedel zistiť iba v čase zberu )

po 3) uvedenie opatrení, ktoré vykonal na zabránenie škôd spôsobených zverou. pri uplatnení náhrady škody vyžaduje určitú perfektnosť tejto výzvy na náhradu škody, resp. jej nahlásenia (poškodený si ju má uplatniť u užívateľa poľovného revíru v stanovenej lehote a súčasne s uplatnením škody má uviesť jej výšku a opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie škôd spôsobených zverou), pri nenaplnení ktorých nárok poškodeného na náhradu škody zaniká. S poukazom na uvedené zistenia súdu, ako aj všetky relevantné skutočnosti, nárok žalobcu na náhradu škody zanikol z dôvodu preklúzie práva a súd žalobu ako nedôvodnú zamietol bez ďalšieho skúmania žalobcom tvrdeného porušovania právnych povinností žalovanou stranou podľa a nasl. nesprávnym užívaním poľovného revíru. Nakoľko mal žalovaný vo veci plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100 % ( ) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o prekludovaní jeho práva, keďže žalobca vo veci uplatnenia predmetného nároku na náhradu škody prvýkrát kontaktoval žalovaného oznámením zo dňa 10. 08. 2017, v ktorom ho upozornil, že pri prehliadke porastu kukurice vykonanej dňa 02. 08. 2017 bola zistená škoda a hrozba vzniku ďalších škôd vyvolaná evidentnou prítomnosťou nežiaducej diviačej zveri v množstve, z ktorého bolo možné predpokladať vznik škody a oznámil mu opatrenia ním vykonávané na zabránenie a minimalizovanie škôd spôsobených zverou. Teda listom zo dňa 10. 08. 2017 došlo prvýkrát k uplatneniu nároku na náhradu škody, ktorej skutočný rozsah bolo možné zistiť až podľa stavu porastu kukurice v čase zberu, ktorý bol vykonaný počas dvoch dní 07. 10. 2017 a 08. 10. 2017. Následne si žalobca výzvou zo dňa 23. 10. 2017 adresovanou žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody, teda 15 dní po vykonaní zberu na základe jej vyčíslenia znalcom. Škoda od zistenia prítomnosti diviačej zveri na začiatku augusta 2017 (02. 08. 2017) priebežne narastala, keďže zver ju páchala priebežne až od zberu plodiny. Dátum 02. 08. 2017 je deň, kedy pri obhliadke poľa žalobca zistil, že diviaky sú prítomné a začali s poškodzovaním porastu kukurice, ktoré pretrvávalo až do zberu plodiny. Škoda, ktorej náhrada je predmetom žaloby, spočíva vo výpadku produkcie očakávanej úrody ako dôsledku diviačou zverou poškodeného porastu kukurice, ktoré začalo v zmysle oznámenia žalobcu zo dňa 10. 08. 2017, teda bolo prvýkrát zistené pri prehliadke parcely dňa 02. 08. 2017 a skončilo sa až zberom plodiny. Znalec v zmysle posudku vykonal obhliadku dňa 06. 10. 2017 a zistil, že v kukuričnom poraste sú škody spôsobené vylamovaním a udlávením diviačou zverou, čo vyplýva aj z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou znaleckého posudku. Konateľ žalobcu Ing. J. F. počas výsluchu na pojednávaní dňa 11. 04. 2018 uviedol, že listom zo dňa 10. 08. 2017 oznámená škoda zistená pri obhliadke dňa 02. 08. 2017 začala vznikať, keď kukuričné klasy boli tzv. mliečno voskovej zrelosti, porast bol polámaný a konzumovaný zverou. Uviedol, že v liste bolo uvedené, že škody budú narastať, čo sa aj dialo, čo potvrdil aj v odpovedi na otázku právnej zástupkyne žalovaného, že škoda začala vznikať začiatkom augusta 2017 a skončila zberom. Z uvedeného je zrejmé, že nárok žalobcu nie je prekludovaný, škoda vznikla (bola dokonaná) až zberom kukurice, ktorý bol zrealizovaný v dňoch 07. 10. 2017 a 08. 10. 2017, nie dňa 02. 08. 2017, kedy žalobca zistil a žalovanému listom zo dňa 10. 08. 2017 oznámil začatie jej vzniku. Súd prvej inštancie pristúpil len k čisto formálnemu výkladu a v ňom použitého výrazu „ ... keď škoda vznikla“, a to až do takej miery, že sa dostal do rozporu s účelom a zmyslom tohto zákonného ustanovenia, za predpokladu, že ním nie je nahlasovanie škody vo vzťahu k jednotlivým klasom kukurice v ten-ktorý deň jej pestovania, ktoré je nereálne. Škodu v tomto prípade treba brať globálne na celom poraste kukurice na danom poli, a to až do jej zberu, do ktorého reálne narastala jej priebežným páchaním diviačou zverou. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom a navrhuje ho potvrdiť. Poukázal na to, že od počiatku namietal nedodržanie lehoty na riadne uplatnenie nároku žalobcu tak, ako to vyplýva z . Dátum vzniku škody musí byť ustálený pre účely uplatnenia nároku na náhradu škody podľa predmetného ustanovenia. Nemožno teda hovoriť o neprimeranej formálnosti, pokiaľ súd na úspešné uplatnenia nároku požaduje ustálenie týchto termínov a dodržanie lehôt, ktoré zákon výslovne uvádza.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalobcom ( , ) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania ( ).

7. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd preto musí preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie len v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu ( ). Odvolacie námietky žalobcu vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil už pred súdom prvej inštancie a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol pritom starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo v súlade s ustanovením .

9. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci čo do prekludovania jeho práva na náhradu škody argumentujúc tým, že listom zo dňa 10. 08. 2017 došlo prvýkrát k uplatneniu nároku na náhradu škody, ktorej skutočný rozsah bolo možné zistiť až podľa stavu porastu kukurice v čase zberu, ktorý bol vykonaný počas dvoch dní, a to dňa 07. 10. 2017 a 08. 10. 2017. Následne si žalobca výzvou zo dňa 23. 10. 2017 uplatnil u žalovaného nárok na náhradu škody, teda 15 dní po vykonaní zberu na základe jej vyčíslenia znalcom. Znalec v zmysle posudku vykonal obhliadku dňa 06. 10. 2017 a zistil, že v kukuričnom poraste sú škody spôsobené vylamovaním a udlávením diviačou zverou, čo vyplýva aj z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou znaleckého posudku. Podľa názoru žalobcu nie je jeho nárok prekludovaný, keďže škoda vznikla (bola dokonaná) až zberom kukurice, ktorý bol zrealizovaný v dňoch 07. 10. 2017 a 08. 10. 2017, teda nie dňa 02. 08. 2017, kedy žalobca zistil a žalovanému listom zo dňa 10. 08. 2017 oznámil začatie jej vzniku. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že z obsahu spisu a vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalobca vznik škody po prvýkrát zistil dňa 02. 08. 2017 a že táto priebežne narastala, čo vykonanou obhliadkou zistil aj znalec dňa 06. 10. 2017. K definitívnemu ustáleniu spôsobenej škody tak bolo možné dospieť až po zbere kukurice, ku ktorému došlo v dňoch 07. 10. 2017 a 08. 10. 2017. K uplatneniu nároku na náhradu škody spolu s uvedením jej výšky bol žalobca za daných skutkových okolností povinný pristúpiť do 15 dní po vykonaní zberu, a to v zmysle a tretej vety . Sankciou za nedodržanie uvedenej lehoty je zánik nároku na náhradu škody ( veta druhá ). Žalobca uplatnenie nároku na náhradu škody preukazoval súdu prvej inštancie listom zo dňa 10. 08. 2017 a jej výšky listom zo dňa 23. 10. 2017, z ktorých zhodne vyplýva, že k zisteniu vznikajúcich škôd na poraste kukurice došlo pri prehliadne dňa 02. 08. 2017. V liste zo dňa 23. 10. 2017 žalobca konkretizoval opatrenia, ktoré vykonal za účelom zabránenia ďalších škôd a že si pred zberom úrody jej výšku nechal posúdiť znalcom v znaleckom posudku č. 13/2017, na základe ktorého vystavil žalovanému faktúru č. 2017025, ktorú v lehote jej splatnosti žiadal v plnej výške (3 033 eur) uhradiť. Deň 23. 10. 2017 (pondelok) je síce posledným dňom zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty počítanej odo dňa 08. 10. 2017, kedy bolo možné škodu definitívne ustáliť, no za kvalifikované uplatnenie náhrady škody ho bez preukázania doručenia tohto listu žalovanému rozhodne považovať nemožno. Zo žiadneho dôkazu produkovaného v priebehu prvoinštančného konania však nevyplýva, že by tento list bol žalovanému najneskôr do 23. 10. 2017 doručený, čo žalovaný pred prvoinštančným súdom v rámci svojej procesnej obrany dôvodne namietal. Za daného skutkového stavu preto súd prvej inštancie správne ustálil, že si žalobca svoj nárok u žalovaného neuplatnil včas, v dôsledku čoho jeho právo na náhradu škody zaniklo.

10. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil ( ), vrátane závislého výroku o trovách konania, na ktoré súd prvej inštancie správne aplikoval , keď žalovanému priznal náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % s prihliadnutím na jeho plný úspech v konaní.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a tak, že odvolací súd priznal plne úspešnému žalovanému ich náhradu proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle .

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v až pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.