Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Csp-64-2017.pdf
PDF · 131.04 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/64/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobcu: Štátny fond rozvoja bývania, so sídlom Lamačská cesta 8, 833 04 Bratislava 37, IČO: 31 749 542, v konaní právne zastúpený GARAJ & Partners s.r.o., Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 125 proti žalovaným: X/ Z. E., H.. XX.XX.XXXX, C. Č. S. K. Č.. XXX, XXX XX, Š. X. K., X/ A. E., H.. XX.XX.XXXX, C. Č. S. K. Č.. XXX, XXX XX, Š. X.B. K., zast. Občianskym združením právna pomoc poškodeným, so sídlom Janka Kráľa č. 12, Lipany, IČO: 50 951 947, zastúpený štatutárnym zástupcom A.. A. Z., o zaplatenie 15.620,91 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1/, 2/, sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi istinu v sume 15.620,91 EUR, zmluvný úrok 2,6 % ročne od 28. 01. 2017 zo sumy 15.620,91 EUR do 09.09.2019 vo výške 726,78 EUR, zmluvný úrok vo výške 2,6 % ročne od 09.09.2019 zo sumy 15.620,91 EUR do zaplatenia, úrok z omeškania v sume 8 % ročne od 28.01.2017 zo sumy 15.620,91 EUR do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.
II. Konanie v časti sumy 2139,92 EUR z a s t a v u j e.
III. Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
IV. P r i z n á v a žalobcovi proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania vo výške 95,20 % s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.
V. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.03.2017 sa žalobca domáhal na žalovaných zaplatenia sumy 15.620,91 EUR spolu so zmluvným úrokom vo výške 277,77 EUR, zmluvným úrokom vo výške 2,6 % ročne od 28. 01.2017 istiny vo výške 15.620,91 EUR do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 30,63 EUR, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 28. 01. 2017 istiny vo výške 15 620,91 EUR do zaplatenia, ďalej si uplatnil titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 414,62 EUR a zmluvnú pokutu vo výške 1496,82 EUR.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako štátny účelový fond poskytol na základe zmluvy o poskytnutí podpory č. XXX/XXXX/XXXX žalovaným v 1. a 2. rade úver vo výške 23 235,74 EUR, pri základnej úrokovej sadzbe 2,6 % ročne s lehotou splatnosti 30 rokov.
3. Poukázal na to, že podľa čl. IV zmluvy o úvere: „ žiadateľ sa zaviazal splatiť fondu celý úver so základnou úrokovou sadzbou vo výške 2,6 % na účet v banke, ktorý fond ako veriteľ oznámi písomne dlžníkovi do 45 dní odo dňa uzavretia tejto zmluvy. Dlžník sa súčasne zaviazal, že dlh v ktorý sa skladá z úveru a úroku bude splácať pravidelnými mesačnými splátkami, a to tak, že platba bude vykonávaná vždy do 15. kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca počas celej lehoty splatnosti úveru. Uviedol, že žalovaným zaslal výzvu zo dňa 08.07.2016 v zmysle, ktorej vyzval žalovaných, aby uhradili svoj dlh na omeškaných splátkach pričom žalovaný v 1. rade zásielku neprevzal v odbernej lehote (dátumom uloženia dňa 17. 07. 2016) žalovaná v 2. rade si zásielku prevzala dňa 15.07.2016. Uviedol, že napriek výzve na úhradu nedošlo zo strany žalovaných k úhrade uvedeného dlhu na omeškaných splátkach. Žalovaní mali zmluvu platobnú disciplínu mesačné splátky neuhrádzali pravidelne a v dohodnutej výške, v niektorom mesiaci uhradili časť splátky, čím sa dostali do omeškania so zvyšnou časťou splátky, následne neskôr uhradili vyššiu čiastkou, ktorá sa započítala s niektorými dlžnými splátkami, s ktorými už boli žalovaní v omeškaní. Žalobca poukázal na to, že žalovaní mali pri výške mesačnej splátky 93,04 EUR uhradiť ročne sumu 1116,48 EUR rozdiel medzi tým, čo boli povinní uhradiť a sumou, ktorú skutočne uhradili je vyznačený na konci riadkov história pohybov na účte.
4. Uviedol, že žalovaní boli k dátumu 15. 12. 2016 v omeškaní z 8 splátkami v sume 744,32 EUR, čím došlo k splneniu podmienky v ustanovení čl. VIII. bod 8. 4 zmluvy o úvere oprávňujúcej žalobcu odstúpiť od zmluvy a požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty.
5. Žalobca uviedol, že má zato, že vzťah medzi žalobcom a žalovanými je obchodnoprávny vzťah a vzhľadom na to, že tento typ zmluvy je upravený v ustanoveniach § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka.
6. Žalobca uviedol, že dojednania o odstúpení od zmluvy a zmluvná pokuta predstavujú miernejšiu úpravu možnosti odstúpenia od úverovej zmluve podľa § 506 Obchodného zákonníka, ktorý obsahuje osobitný spôsob odstúpenia od úverovej zmluvy, ktorý uvádza, že veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
7. Žalobca odstúpil od zmluvy o úvere podaním zo dňa 22. 12. 2016, čím sa stal dlh splatným. Preto žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie istiny vo výške 15.620,91 EUR, nesplateného zmluvného úroku ku dňu 22. 12. 2016 v zmysle ustanovenia čl. IV zmluvy o úvere vo výške 277,72 EUR, nesplateného úroku z omeškania z nesplatených splátok splatných pred odstúpením vo výške 30,63 EUR zmluvnej pokuty vo výške 1589,86 EUR.
8. Pokiaľ ide o uplatnený nárok nákladov spojených s uplatnením pohľadávky tento žalobca odôvodnil v zmysle ustanovenia § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka o uviedol, že ide o náklady za odstúpenia od zmluvy o úvere (2016) - úkon v sume 336,94 EUR a režijný paušál 8,85 EUR + 20 % DPH v sume 69,10 EUR.
9. Žalobca spolu so žalobou predložil listinné dôkazy a to zmluvu o poskytnutí podpory uzavretú podľa ustanovení zákona č. 124/1996 Z.z. o štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov zo dňa 17.06.2003, výzvu k úhrade dlhu upomienku č. 2 zo dňa 08. 07. 2016, kópiu doručenky, históriu pohybov na účte, splátkový kalendár.
10. Po podaní žaloby žalobca dopĺňal žalobu ďalšími vyjadreniami, kde právne argumentoval a to doručenými súdu dňa 11. 4. 2017, dňa 20. 4. 2017, dňa 1. 6. 2017.
11. Žaloba spolu s doplnením bola žalovaným doručená v dňa 14.08.2017.
12. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k žalobe vyjadrili podaním doručeným súdu dňa 25. 08. 2017 a vo veci uviedli že predmetný úver splácali až do roku 2016, kedy začali mať finančné problémy. Potvrdili, že žalobca listom zo dňa 22.12. 2016 im oznámil odstúpenia od úverovej zmluvy č. XXX/XXXX/XXXX z dôvodu, že porušili povinnosť riadne poskytnutý úver splácať a zároveň ich vyzval k úhrade sumy 17.519,20 EUR v lehote do tridsiatich dní od odstúpenia od zmluvy. Uviedli však, že majú zato, že na daný právny vzťah potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka nie Obchodného zákonníka a s tým, že odstúpením od zmluvy došlo k účinkom podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka podľa ktorého, ak je zmluva neplatná alebo, ak bola zrušená je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému
všetko čo podľa nej dostal. Tým, že žalobca od zmluvy odstúpil došlo preto k zániku, respektíve zrušeniu zmluvného vzťahu „ex tunc“ a žalobcovi teda vzniklo právo na vrátenie bezdôvodného obohatenia, žiadali teda započítať všetky uhradené sumy oproti poskytnutým finančným prostriedkom s tým, že by boli zaviazaní zaplatiť len rozdiel.
13. Žalobca na uvedené reagoval a poukázal na to, že žalobca ako štátny účelový fond poskytuje podporu vo forme úveru na základe zmluvy o poskytnutí podpory a uviedol, že poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 9Co/14/2016 zo dňa 28.02. 2017, zaoberajúce sa účinkami odstúpenia od zmluvy v súvislosti s trvaním záväzkového vzťahu a jeho zabezpečenia. Kde v bode 16. odôvodnenia uznesenia bolo uvedené „ Odvolací súd zhodne s námietkami žalobcu poukazuje na to, že odstúpením od úverovej zmluvy nedochádza k zániku hlavného záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje a nedochádza ani k zániku ručiteľského záväzku, že aj súdna prax sa zjednotila na tom, že právna skutočnosť odstúpenia od zmluvy o úvere nespôsobuje zánik záväzku, t. j. nespôsobuje zánik povinnosti splatiť dlh a z toho dôvodu nezaniká ani existencia ručiteľského záväzku žalovaných. “. Následne poukázal na bod 17. odôvodnenia, kde bolo uvedené „ Odstúpením žalobcu od zmluvy o úvere, nedošlo k zániku povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade splatiť dlh a v nadväznosti na to, ručiteľský záväzok žalovaných v 3. a 4. rade existoval. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaní v 3. a 4. rade sa svojim ručiteľským vyhlásením zaviazali uhradiť všetky finančné záväzky dlžníka vzniknuté na základe úverovej zmluvy, pokiaľ ich neuhradil dlžník. “ poukázal aj na rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 29. 3. 2007 na sp.zn. 14C/1/2014. Pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy poukázal na rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 29. 3. 2017 č.k. 14C/1/2014 a uviedol, že dáva do pozornosti kľúčové ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorými sa súd prvej inštancie spravoval na tieto odôvodňujú aplikáciu Obchodného zákonníka na právny vzťah založený zmluvou o úvere. Poukázal na to, že pre posúdenie právneho vzťahu strán sporu založeného zmluvou o poskytnutí podpory vo forme úveru je podstatný práve účel poskytnutia peňažných prostriedkov, pričom v danom prípade nevyhnutné aplikovať ustanovenie § 8 ods. 1 zákona ŠFRB, podľa ktorého jedným z druhov podpory úver. Žalobca namietal, že v uvedenom konaní potrebné skúmať predmet záväzkového vzťahu založeného zmluvou o úvere podľa ustanovení zákona ŠFRB, ktoré upravujú účel použitia podpory. Na základe zmluvy o úvere bola poskytnutá podpora vo forme úveru, čo podmieňuje aplikovanie výlučnej úpravy úverového záväzkového vzťahu v zmysle Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že zmluva o úvere uzatváraná medzi žalobcom a žalovanými spĺňa pojmové znaky zmluvy o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. Ďalej poukázal na rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp.zn. 4C/1/2014. Namietal, že plnenie poskytnuté pred odstúpením od zmluvy nie je možné posúdiť ako plnenie bez právneho dôvodu z neplatného právneho úkonu, z právneho dôvodu, ktorý odpadol ani ako majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, preto usporiadanie vzájomných nárokov nemožno subsumovať pod ustanovenie § 451 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Žalobca namietal, že na základe zmluvu o úvere poskytuje úvery s nízkou úrokovou sadzbou oproti iným úverom poskytovaným bankami.
14. Na uvedené vyjadrenie reagovali obaja žalovaní a uviedli že podľa ich názoru štátny fond rozvoja bývania je verejnoprávnym dodávateľom a preto sa naň vzťahuje smernica rady 93/13/ EHS. Mali zato, že predmetná zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a poukázali v tomto smere na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách pri MS SR za 15.4.2010, kde bola posudzovaná zmluva žalobcu.
15. Žalobca navrhol, aby súd v zmysle uvedeného zastavil konanie v časti o zaplatenie 2139,92 EUR a uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi 15 620,91 EUR spolu so zmluvným úrokom vo výške 2,6 % ročne od 28. 1. 2017 nesplatenej istiny vo výške 15 620,91 EUR do 09. 09. 2019 vo výške 726,78 EUR a zmluvný úrok vo výške 2,6 % ročne od 09.09.2019 z nesplatenej istiny vo výške 15.620,91 EUR do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne od 28. 1. 2017 z istiny vo výške 15.620,91 EUR do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 414,62 EUR, s tým, že splnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.
16. Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
17. Podľa § 145 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
18. Žalobca podaním doručeným súdu na pojednávaní dňa 10.09.2019 zobral svoju žalobu v časti späť a poukázal na to, že žalovaní vykonali po podaní žaloby čiastočné úhrady dlhu v jednotlivých splátkach vo výške po 93,04 EUR a to v dňoch od 17.03.2017 do 17.06.2019 a to spolu v celkovej sume 2139,92 EUR. Žalobca uviedol, že nasledovné platby započítal na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 1496,82 EUR a zostávajúcu časť vo výške 643,11 EUR použil ďalej na úhradu zmluvného úroku vo výške 277,72 EUR, následne zostávajúcu časť vo výške 365,39 EUR použil na úhradu úroku z omeškania vo výške 30,63 EUR a ďalšiu časť vo výške 334,76 EUR použil na úhradu zmluvného úroku vo výške 2,6 % ročne od 28.01.2017 istiny vo výške 15.620,91 EUR do 09.09.2019 t. j. vo výške 1061,54 EUR po odpočítaní sumy 334,76 EUR zostáva uhradiť 726,78 EUR. Z toho dôvodu navrhol, aby súd zastavil konanie, ak to nároku uplatňovaného titulom zmluvnej pokuty vo výške 1496,82 EUR zmluvného úroku vo výške 277,72 EUR, úroku z omeškania vo výške 30,63 EUR, zmluvného úroku vo výške 2,6 % ročne od 28. 01. 2017 zistený vo výške 15.620,91 EUR od 09. 09. 2019 vo výške 334,76 EUR.
19. Súd v časti o zaplatenie 2139,92 EUR vzhľadom na procesný úkon žalobcu konanie zastavil.
20. Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o poskytnutí podpory uzavretej podľa ustanovení zákona č. 124/1996 Z.z. o štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov uzavretej dňa 17.06.2003 medzi zmluvnými stranami a to žalobcom a žalovaným v 1. rade a žalovanou 2. rade.
21. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie podpory z prostriedkov fondu podľa zákona č. 124/1996 Z.z. na základe žiadosti žiadateľa č. 1706/ Ž/2003 zo dňa 19.03.2003 vo forme úveru.
22. Podľa čl. II . zmluvy fond sa zaviazal, že poskytne žiadateľovi podporu vo výške úveru 700.000, - SK (23235,74 EUR) pri základnej úrokovej sadzbe 2,6 % a doby splatnosti 30 rokov.
23. Podľa čl. IV. žiadateľ sa zaviazal splatiť fondu celý úver so základnou úrokovou sadzbou vo výške 2,6 % na účet v banke, ktorý fond ako veriteľ oznámi písomne dlžníkovi do 45 dní odo dňa uzatvorenia zmluvy. Dlžník sa súčasne zaviazal, že dlh, ktorý sa skladá z úveru a úroku bude splácať pravidelnými mesačnými splátkami a to tak, že platba bude vykonaná vždy do 15. dňa nasledujúceho mesiaca počas celej lehoty splatnosti úveru. Podľa bodu 4. 2. prvá až 359 splátka je vo výške 2803, - SK .
24. Podľa čl. VIII. Bodu 8. 4. v prípade, ak bol dlžník v omeškaní s úhradou ktorejkoľvek splátky dlhšie ako 6 mesiacov je fond oprávnený po doručení výzvy k vyrovnaniu splátok od zmluvy odstúpiť jednostranne, ak nebudú splnené podmienky uvedené vo výzvach. Veriteľ môže od zmluvy odstúpiť jednostranne aj v tých prípadoch, ak dlžník závažným spôsobom poruší zmluvu a to napríklad opakovaným nesplácaním úveru, porušením stavebných predpisov, zmenou stavby bez súhlasu veriteľa, zriadením záložného práva v prospech tretích osôb, zmenou vlastníctva bez súhlasu veriteľa a podobne. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade nesplnenia bodu 8. 4. Je dlžník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z celej dlžnej sumy, t. j. zo súčtu zostatku istiny a úroku a vrátiť na účet veriteľa istinu, zostatok úroku a bol poskytnutý nenávratný príspevok aj ten, v termíne do 30 dní od doručenia výzvy dlžníkovi.
25. Podľa výzvy k úhrade zo dňa 08.07.2016 bol žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade informovaní, že ku dňu 08.07.2006 na sumu omeškaní s platením istiny, úrokov a úrokov z omeškania v celkovej sume 424,80 EUR a súčasne bol informovaný, aby v lehote do siedmich dní odo dňa doručenia výzvy túto dlžnú sumu zaplatili.
26. Podľa predloženej histórie pohyboch na účte klienta žalovaného v 1. rade splátky žalovanými boli realizované riadne až do vkladov realizovaných v roku 2006 vtedy 4. mesiaci až 6. nebola uhradená splátka, čím došlo tomu, že nebolo uhradených 186,08 EUR v nasledujúcom roku 2007 neboli uhradené splátky za 7. mesiac a následne od 10. 11. 12. mesiaca, naopak následne do roku 2008 boli uhradené splátky naviac pričom posledná splátka zo strany žalovaných bola uhradená dňa 29. 11. 2016 až došlo k odstúpeniu od úverovej zmluvy ku dňu 15. 12. 2017 dôvodu omeškaných splátok vo výške 744,32 EUR. Žalobca ďalej uviedol, že vklady po odstúpení boli realizované dňa 19. 1. 2017 a to vo výške 93,04 EUR.
27. Žalobca ďalej preukázal, že odstúpil od úverovej zmluvy listom zo dňa 22. 12. 2016, ktorý bol doručený žalovanému 1. rade dňa 28. 12. 2016, z dôvodu porušenia čl. IV, ku dňu 15. 12. 2016 boli žalovaní v omeškaní s ôsmimi mesačnými splátkami, spolu vo výške 744,32 EUR. Žalobca informoval
žalovaných, že dlžná suma pozostáva z nesplatenej istiny vo výške 15.620,91 EUR, nesplateného zmluvného úroku vo výške 277,72 EUR, nesplateného úroku z omeškania vo výške 30,63 EUR a zmluvnej pokuty podľa čl. VIII bod 8. 4. vo výške 1589,86 EUR, ktorú mali žalovaní uhradiť v lehote do tridsiatich dní odo dňa doručenia výzvy.
28. Žalovaní prostredníctvom zástupcu následne uvádzali, že k porušeniu povinnosti došlo z toho dôvodu, že sa dostali do finančnej tiesne a najmä žalovanému 1. rade nebola uhrádzaná riadne mzda zo strany zamestnávateľa a uvedené tvrdenie podporil predložením kópie podnetu adresovanému inšpektorátu práce, výpoveďou adresovanou zamestnávateľovi a odpoveďou na podnet na výkon inšpekcie práce.
29. Podľa § 1 zákona č. 124/1996 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania ( ďalej len ,,Zákon“ účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy), zriaďuje sa Štátny fond rozvoja bývania 1) (ďalej len "fond") ako účelový fond na financovanie štátnej podpory (ďalej len "podpora") výstavby bytov a ubytovní, dodatočného zateplenia bytových domov a rodinných domov, stavebných úprav bytových domov, odstránenia statických chýb bytových domov a dokončenia rozostavaných objektov bývalej komplexnej bytovej výstavby, prostredníctvom ktorého sa uskutočňuje pomoc štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. Fond je právnická osoba so sídlom v Bratislave.
30. Podľa § 3 Zákona, zdrojmi fondu sú a) splátky úverov poskytnutých z fondu, b) splátky úrokov z úverov poskytnutých z fondu, c) sankcie za porušenie zmluvných podmienok alebo za odstúpenie od zmluvy, alebo za neoprávnené použitie podpory poskytnutej z fondu, d) úroky z prostriedkov fondu uložených v banke, e) príspevky poskytnuté z Fondu národného majetku Slovenskej republiky za podmienok ustanovených osobitným predpisom, f) úvery z domácich a zahraničných zdrojov, g) dary, h) dotácie zo štátneho rozpočtu, i) ďalšie zdroje, ak tak ustanoví osobitný predpis.
31. Podľa § 12 zákona, na základe rozhodnutia podľa § 11 ods. 9 uzavrie fond so žiadateľom zmluvu. Zmluva musí obsahovať najmä a) údaje o zmluvných stranách, b) účel, výšku a druh poskytovanej podpory, c) spôsob plnenia záväzkov zmluvných strán, d) zabezpečenie záväzkov, e) bezhotovostný spôsob úhrady z podpory, f) technické podmienky stavby a dĺžku času jej uskutočnenia, g) sankcie za porušenie zmluvných podmienok, h) spôsob kontroly plnenia zmluvných podmienok a dôsledky ich nedodržania, i) ak je žiadateľom osoba podľa § 7 písm. a), tak aj minimálny čas, v ktorom bude stavbu užívať on alebo jeho rodinní príslušníci.
32. Podľa § 4 ods. 1 Zákona, prostriedky fondu možno použiť na a) podpory poskytované na účel uskutočnenia pomoci štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu, b) správu fondu, c) poskytovanie štátnej prémie podľa osobitného predpisu. Účel podpory vyplýva z § 5 cit. zák.
33. Zákon č. 607/2003 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania účinný od 1. 1. 2004 zrušil zákon č. 124/1996 Z.z.. Následne zák. č. 607/2003 Z.z. bol zrušený a nahradený zákonom č. 150/2013 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania.
34. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase vzniku každého zmluvného vzťahu ( ďalej len ,,Obz“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716) .
35. Podľa § 497 Obz, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
36. Podľa § 499 Obz, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
37. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
38. Podľa § 511 ods. 1 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
39. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či na predmetnú Zmluvu o poskytnutí podpory formou úveruje možné aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, resp. ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Fond zriadený na financovanie priorít štátnej bytovej politiky schválených vládou Slovenskej republiky pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je potom v zmysle ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Štátny fond rozvoja bývania je právnickou osobou zriadenou zákonom, ktorej správcom v čase uzatvorenia Zmluvy o podpore bolo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Zároveň, v zmysle zákona Štátnom fonde rozvoja bývania účinného v čase uzatvorenia zmluvy je fond zriadený na financovanie štátnej podpory (ďalej len "podpora") výstavby bytov a ubytovní, dodatočného zateplenia bytových domov a rodinných domov, stavebných úprav bytových domov, odstránenia statických chýb bytových domov a dokončenia rozostavaných objektov bývalej komplexnej bytovej výstavby, prostredníctvom ktorého sa uskutočňuje pomoc štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. Po preskúmaní predmetnej žaloby ako aj Zmluvy o poskytnutí podpory uzatvorenej podľa zákona 124/1996 Z.z. súd dospel k záveru, že predmetná zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle a čase uzatvorenia zmluvy platného a účinného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko podľa ustanovenia § 1 ods. 3 písm. p) spotrebiteľským úverom nie je úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu.
40. Súd v tomto smere poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Cdo/106/2018 zo dňa 29. 04. 2019, kde Najvyšší súd konštatoval, že ŠFRB je osobitný subjekt zriadený zákonom na realizáciu podpory štátu v oblasti bytovej politiky zákonom upravenými nástrojmi, pri ktorej nemá postavenie dodávateľa podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ním uzatvorené zmluvy pri realizácii podpory štátu v oblasti bytovej politiky nemajú charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
41. Súd posúdil záväzkový vzťah medzi stranami sporu z uzavretej zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru v zmysle citovaných ustanovení ako zmluvu o úvere, keď s použitím citovaného § 216 ods. 3 písm. d) ObZ, sa treťou časťou zákona: obchodné záväzkové vzťahy, spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov okrem iných i záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.
42. Z tejto právnej úpravy vyplýva, že za obchodné záväzkové vzťahy považuje právna úprava aj ďalšie vzťahy, bez zreteľa na povahu účastníkov, ktoré sú taxatívne vymedzené, okrem iného založené zmluvou o úvere, preto zo zákona reprezentujú doktrinálnu kategóriu tzv. „absolútnych obchodov“. V právnom vzťahu vyplývajúcom zo zmluvy o úvere sa nevyžaduje, aby išlo výlučne o vzťahy medzi podnikateľmi, je rozhodujúca forma (typ) vzťahu a subjekty sa riadia ustanovenia Obchodného zákonníka. Pre vzťahy, ktoré sa podľa § 261 spravujú týmito ustanovenia si nemôžu ani dohodnúť, že ich vzťah sa bude spravovať iným zákonom napr. Občianskym zákonníkom, pretože ustanovenie § 261 ods. 3 písm. d) ObZ je ustanovením kogentným.
43. V ustanovení § 263 ObZ sú stanovené výnimky, kedy sa môžu strany odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s citovaním výnimiek ustanovení, medzi ktorými je uvedené ustanovenie § 261 ObZ, teda vzťah na základe zmluvy o úvere a preto si strany nemohli platne dojednať, že sa ich vzťah bude riadiť Občianskym zákonníkom.
44. V čl. XII bod 12.3 zmluvy si strany ani nedohodli výlučne len tento zákon, ale predovšetkým ZoŠRB, ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a príkladom najmä Občianskym zákonníkom. Súd preto posúdil záväzkový vzťah strán sporu v zmysle ustanovení ObZ.
45. Podľa § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
46. Podľa § 503 ods. 1,2,3 ObZ, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
47. Podľa § 504 ObZ, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
48. Podľa § 506 ObZ , ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
49. Podľa § 344 ObZ, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
50. Podľa § 349 ods. 1 ObZ, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.
51. Podľa § 351 ods. 1, 2 ObZ, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
52. Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
53. V konaní bolo preukázané a i nesporné, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o úvere na základe, ktorej bol dlžníkom poskytnutý úver.
54. Žalovaní si neplnili svoju povinnosť zo zmluvy splácať úver, pričom vznikol nesplatený dlh úveru v žalovanej výške.
55. Na základe úverovej zmluvy vzniká záväzkový vzťah, z ktorého má veriteľ povinnosť poskytnúť dlžníkovi na požiadanie dlžníka finančné prostriedky a dlžník má povinnosť ich vrátiť spolu s úrokmi. Povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky spolu s úrokmi zostáva platnou povinnosťou aj po odstúpení od zmluvy (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 31Cdo/2851/99, 33Cd/113/2008.
56. Odstúpením od zmluvy nezanikajú všetky práva a povinnosti strán z tejto zmluvy. Povinnosť dlžníka vrátiť peňažné prostriedky a zaplatiť úroky odstúpením od zmluvy nezaniká, veriteľovi z tohto dôvodu ani žiadna nová pohľadávka nevzniká. Odstúpením od zmluvy sa iba menia podmienky, za ktorých je
dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť. Dlžník naďalej nie je povinný plniť v splátkach a v lehotách stanovených v zmluve, ale na požiadanie veriteľa a v plnom rozsahu.
57. Povinnosť dlžníka vrátiť veriteľovi dlžnú čiastku s úrokmi sa po odstúpení od zmluvy o úvere modifikovala vo svojej splatnosti, na požiadanie veriteľa sa stáva splatnou celá pohľadávka.
58. V danej veci ide o typický znak, ktorý charakterizuje záväzkový vzťah vzniknutý na základe zmluvy o úvere (§ 497, § 504, § 505, § 507 ObZ). Povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere po odstúpení od zmluvy nie je dôsledkom všeobecnej reštitučnej povinnosti vyplývajúcej z § 351 ods. 2 ObZ, ale vyplýva priamo z ustanovenia § 506 ObZ, ktoré je vo vzťahu k všeobecnej úprave odstúpenia od zmluvy podľa § 344 a nasl. resp. § 351 ods. 2 ObZ špeciálnou úpravou.
59. Žalovaní majú povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky spolu s úrokom aj po odstúpení od zmluvy .
60. Žalovaní sa zaviazali vrátiť poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 2,6 % a súd má za to, že s použitím ustanovenia § 502 ods. 2 ObZ sa dojednaná výška úrokov týka ročného obdobia.
61. Súd preto priznal žalobcovi vyčíslený dohodnutý zmluvný úrok z nesplatenej istiny k 28.01.2017, prevzatia odstúpenia od zmluvy + 30 dní do zaplatenia.
62. Žalobca preukázal účinné odstúpenie od zmluvy v súlade s čl. VIII bod. 8.4 zmluvy podaním zo dňa 22.12.2006, ktorým oznámil žalovaným, že odstupuje od zmluvy z dôvodu omeškania so splatením 8 splátok napriek predchádzajúcim upomienkam a vyzval žalovaných na zaplatenie dlhu s vyčíslením istiny 15.620,91 EUR, nesplateného úroku 277,72 EUR, nesplateného úroku z omeškania 30,63 EUR, zmluvnej pokuty 1589,86 EUR v lehote 30 dní od prevzatia výzvy.
63. Žalovaný v 1. rade prevzal výzvu dňa 28.12.2016, žalovaná v 2. rade prevzatie nepopierala.
64. Podľa § 394 ods. 1 ObZ, pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy, plynie premlčacia doba odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil.
65. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
66. Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
67. Súd posúdil uplatnený nárok žalobcu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 1589,86 EUR v súvislosti so spôsobom dojednania zmluvnej pokuty, či tento je súladný so zákonným ustanovením a má za to, že zmluvná pokuta bola medzi strana dohodnutá v súlade so zákonom a dohodnutými podmienkami v zmluve v čl. VIII bod 8.4. V prípade naplnenia bodu 8.4, teda ak je dlžník v omeškaní s úhradou ktorejkoľvek splátky dlhšie ako 6 mesiacov, je dlžník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z celej dlžnej sumy v termíne do 30 dní od doručenia výzvy dlžníkovi. V spore bolo preukázané, že žalovaní boli v omeškaní s úhradou splátok dlhšie ako 6 mesiacov, pre ktorý dôvod žalobca od zmluvy odstúpil. Dlžná suma istiny a príslušenstva predstavuje spolu sumu 1589,86 EUR (15620,91 + 277,72), z ktorej 10 % predstavuje žalovanú sumu zmluvnej pokuty. Žalobca však z tejto čiastok odpočítal sumu 93,04 EUR, ktorú sumu žalovaní uhradili po odstúpení od zmluvy o úvere. Žalobca tak titulom zmluvnej pokuty uplatňoval sumu 1496,82 EUR v ktorej časti žalobu zobral späť pre zaplatenie žalovanými, ako je vyššie uvedené po podaní žaloby.
68. Podľa § 369 ods. 1, 2 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
69. Podľa § 3 Nar. vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonník, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
70. Podľa § 3 Nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
71. Žalovaní riadne nesplácali dohodnuté mesačné splátky úveru v dohodnutej výške a termíne ich splatnosti, čím sa dostali do omeškania s peňažným plnením. Žalobcovi tak vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania z jednotlivých splátok v zákonnej výške, ktoré vyčíslil ku dňu 28.01.2017.
72. Žalovaní sa dostali do omeškania s plnením celého peňažného dlhu aj po tom, čo uplynula doba 30 dní od doručenia poslednej výzvy žalobcu dňa 28.12.2016 a to dňom 28.01.2017. Súd preto priznal žalobcovi uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.
73. Súd vo vzťahu k žalovaným ustálil, že sa u nich jedná o solidárnych spoludlžníkov vo vzťahu k žalobcovi pri peňažnom plnení, ktoré je plnením deliteľným. Platí pritom, že každý zo solidárnych spoludlžníkov je vo vzťahu k veriteľovi zaviazaný k plneniu celého dlhu, čo znamená, že veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie na ktoromkoľvek zo zaviazaných dlžníkov alebo môže podľa svojej úvahy plnenia medzi nich rozvrhnúť. V prípade, že dlh splnil len jeden z dlžníkov, čo i len sčasti, zaniká povinnosť ostatných dlžníkov v rozsahu, v ktorom bolo plnené. Súd preto rozhodol o povinnosti žalovaných tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť ostatných žalovaných.
74. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
75. Žalobca v rámci príslušenstva navrhol priznať náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 414,62 EUR. V tejto časti súd nepovažoval žalobu za dôvodnú, nakoľko sa nejedná podľa názoru súdu o náklady spojené s uplatnením pohľadávky voči žalovaným, nakoľko ako aj sám žalobca uviedol, jedná sa o náklady spojené s odstúpením od úverovej pozostávajúce z odmeny za úkon právnej služby zástupcu žalobcu a režijného paušálu. Jedná sa o náklady spojené s úkonom žalobcu, ktorý síce vykonal vo vzťahu k žalovaným, avšak v dôsledku využitia jeho práva na odstúpenie od úverovej zmluvy v zmysle dojednaní dohodnutých medzi stranami sporu. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu (napr. zaobstaranie znaleckého posudku objasňujúceho vznik a výšku škody, cestovné náklady a iné obdobné náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky). Tieto náklady sa musia týkať zročnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. Výnimočne môžu byť náklady spojené s uplatnením pohľadávky totožné s trovami súdneho konania.
76. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
77. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
78. Žalobca požadoval zaplatenie sumy 17 840,70 EUR ( 15.620,91 EUR + 277,72 + 30,63 +414,62 +1496,82). Žalobcovi bola priznaná suma 17.426,08 EUR (súd pripočítal aj sumu, v ktorej časti bolo zastavené konanie, nakoľko v tejto časti by bol žalobca úspešný, pretože došlo k zastaveniu konania pre procesné zavinenie žalovaných, keďže časť nároku žalobcu uhradili po podaní žaloby). Úspech žalobcu
- 97,60 %, úspech žalovaných - 2,4 %, čistý úspech žalobcu 95,20 %(97,60 - 2,4 ) . Žalobcovi tak patrí náhrada 95,20 % z účelne vynaložených výdavkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.