Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-1CbZm/1164/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Dašou Štefánikovou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanému: D. S., E. č. 5, zastúpená Z.. Andrejom Cifrom, advokátom, J.Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie 8197,20 eur s príslušenstvom a odmenou zo zmenky, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 2 401,20 Eur, úrok 6% ročne zo sumy 2 401,20 Eur od 07.10.2015 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 16,28 Eur, a to formou pravidelných mesačných splátok vo výške 50 Eur splatných vždy ku koncu kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom v ktorom nadobudne rozsudok právoplatnosť, s možnosťou straty výhod splátok v prípade omeškania.

II. Súd konanie v zmenkovej sume 5 796 Eur, 6% úroku ročne zo sumy 5 796 Eur od 07.10.2015 do zaplatenia a zmenkovej odmene vo výške 11,04 Eur zastavuje.

III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 19,20 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 05.11.2015 sa žalobca domáhal, aby žalovaná zaplatila zmenkovú sumu 8.197,20 eur spolu so 6 % úrokom ročne od 07.10.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 27,32 eur a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že vystavením zmenky zo dňa 13.05.2014 sa žalovaná zaviazala, že zaplatí zmenkovú pohľadávku vo výške 8197,20 eur dňa 06.10.2015, pričom na zmenku nemalo byť nič ku dňu podania žaloby zaplatené.

2. Vo vyjadrení zo dňa 11.05.2018 žalovaná poukázala na to, že zmenku vystavila a odovzdala v súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere č. 192497-42306 zo dňa 13.05.2014, ktorú zároveň v kópii predložila. V deň uzavretia zmluvy navštívila pobočku v Rimavskej Sobote so žiadosťou o poskytnutie úveru. S pracovníčkou D. S., ktorá zmluvu dojednávala, vôbec neriešila otázku, že úver mal byť poskytnutý na účely výkonu podnikateľskej činnosti, ale výlučne na osobnú potrebu. Prostriedky získané z úveru mali byť a aj boli použité na opravu osobného automobilu používaného výlučne na osobné účely. Žalobca využil, že mu v procese pred uzavretím zmluvy o úvere predložila aj listinu, z ktorej vyplýva, že je v Rakúsku zapísaná v živnostenskom registri a opísal z nej číslo. Všetky listiny predložila len za účelom preukázania toho, kde pracuje a akú prácu vykonáva, pričom v Rakúsku pracuje ako opatrovateľka bez toho, aby bola odkázaná na získanie úveru za účelom financovania nákladov v súvislosti s jej prácou opatrovateľky. Zmluva o úvere uzavretá v režime podnikateľskom podľa jej bola predložená bez toho, aby sa vopred s takou skutočnosťou oboznámila, čo považuje za snahu žalobcu zbaviť ju postavenia spotrebiteľa. Zdôraznila, že dôkazné bremeno ohľadom toho, že úver bol

poskytnutý na výkon podnikania ťaží žalobcu. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp. zn. zo dňa 31.05.2010 a rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. zo dňa 10.01.2012. Na záver dodala, že v súvislosti so zmluvou o úvere ako zmluvou spotrebiteľskou bolo v čase jej uzavretia a vystavenia zmenky neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom. Žiadala žalobu zamietnuť.

3. V podaní zo dňa 18.05.2018 žalovaná vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu.

4. Súd nariadil vo veci pojednávanie. Vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to zmenkou, zmluvou o revolvingovom o úvere, žiadosťou o úver, prekladom živnostenského oprávnenia žalovanej, a výsluchom žalovanej a svedkyne D. S..

5. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 26.03.2015 uviedol, že všeobecný údaj v zmluve o úvere o tom, že úver je poskytnutý na výkon podnikania, nie je postačujúci, pretože nedáva odpoveď na otázku, aké je podnikanie žalovanej a aký súvis poskytnutý úver s daným podnikaním žalovanej má. Poukázal na to, že toto ustanovenie v zmluve o úvere je vopred predformulované a zmluva o úver ako celok bola vyhotovená výlučne žalobcom. Mal za to, že žalovaná pri uzatváraní zmluvy vystupovala ako spotrebiteľ. Žalobca ešte pred poskytnutím úveru z neho stiahol určitú časť - zmluvnú odmenu, pričom takéto poskytovanie úveru považovala žalovaná za rozporné so zmyslom právnej úpravy úveru. Zmluvu o úvere považovala za neplatný právny úkon, a to s poukazom na rozpor s dobrými mravmi a rozpor so zákonom. Žalobca trval na tom, že zmluva o úvere bola uzavretá medzi dvomi podnikateľskými subjektmi.

6. Žalobca podaním zo dňa 03.07.2019 špecifikoval zmenkovú sumu, pričom uviedol, že zmenková suma pozostáva z výšky nesplatených mesačných splátok po zosplatnení vo výške 2070 eur a zmluvnej sankcie za omeškanie vo výške 331,20 eur, spolu 2401,20 eur.

7. Na pojednávaní dňa 08.10.2019 na návrh žalovanej súd vykonal dôkaz jej výsluchom a výsluchom svedkyne D. S.. Žalobca predložil ako dôkaz žiadosť o poskytnutie úveru.

8. Žalobca vzal na pojednávaní žalobcu čiastočne späť, nakoľko v priebehu konania žalovaná plnila celkovo 2.384 eur. Zároveň vzal žalobu späť v sume zodpovedajúcej zmluvnej pokute vo výške 3.312 eur, celkovo tak žalobca vzal žalobu späť v sume 5.796 eur, vrátane 6 % úroku ročne z tejto sumy od 07.10.2015 a k tomu zodpovedajúcej zmenkovej odmene. Žalobca trval na zaplatení zmenkovej sumy 2.401,20 eur, úroku 6% ročne z tejto sumy od 07.10.2015 do zaplatenia a zmenkovej odmeny 16,28 eur.

9. Žalovaná s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasila. Uviedla, že nie je živnostník a ani nebola, lebo už 10 rokov robí v Rakúsku ako opatrovateľka, a na to živnosť nepotrebovala. V súvislosti s úverom uviedla, že potrebovala peniaze, nakoľko bola vo finančnej tiesni. Úver dojednávala s pani S. s tým, že potrebovala peňažné prostriedky vo výške 2000 eur. Ona jej povedala, že musí uviesť, na aký účel peniaze potrebuje, pričom toto uviesť nevedela, preto jej pani S. povedala, že ako účel sa uvedie potreba opravy auta. Podotkla, že bola chyba, že si zmluvu neprečítala. Na otázku právneho zástupcu, aby uviedla, aké listiny od nej pani S. požadovala, uviedla, že chcela od nej živnostenský list, ale ten nemá, predložila jej nejaké papiere, z ktorých ona vybrala jeden, ktorý mal potvrdzovať, že robí v Rakúsku. Ďalej na otázky právneho zástupcu odpovedala, že na stretnutí s p. S. neodznelo, že má ísť o úver na podnikanie. Na otázku, či mala možnosť si pred podpisom zmluvy možnosť ju prečítať uviedla, že pani S. jej dala iba papier na podpis. Nebolo jej vysvetlené, čo je to zmenka. Pri žiadosti o úver uviedla, že má chorého manžela a že má finančné problémy a potrebuje peniaze, na čo jej p. S. povedala, že musí uviesť nejaký účel a navrhla, aby uviedla opravu alebo kúpu auta. Nebola odkázaná na to, aby si brala úver na financovanie nákladov práce opatrovateľky.

10. Svedkyňa D. S. vo svojej výpovedi uviedla, že pre žalobcu pracovala ako sprostredkovateľka. Žalovaná ju navštívila s tým, že potrebuje úver, ona jej uviedla, aké sú úverové podmienky a aké doklady má predložiť. Po ich predložení to posunula nadriadenej, ktorá to ďalej podala do Bratislavy, tam sa to skontrolovalo a na základe toho bol žalovanej poskytnutý úver. Na otázky právneho zástupcu žalovanej odpovedala, že žalovanej boli vysvetlené podmienky úveru, aké doklady treba doniesť a spísala s ňou žiadosť o úver. Podmienkou spoločnosti žalobcu v súvislosti s poskytnutím úveru bolo predložiť daňové priznanie, živnostenský list a honorárne listy - výplatné pásky, zmluvu s rodinou, pre ktorú pracovala

a osobné doklady. Nepamätala si, čo jej žalovaná uviedla, na aký účel potrebuje finančné prostriedky. Skonštatovala tiež, že žalovaná vedela, že má ísť o podnikateľský úver, čo usudzovala z toho, že bola podpísaná žiadosť o úver určená pre podnikateľov, vyberala si splátky splácania a keď už mala doniesť doklady, vedela, že má ísť o podnikateľský úver. Žiadosť, ktorú podpisovala žalovaná bola len pre podnikateľov. Na otázku právneho zástupcu žalovanej, či v zmysle čl. 5 žiadosti o úver mohol žiadateľ

- podnikateľ uviesť len jeden z navolených účelov, alebo mohol uviesť aj účel iný, svedkyňa odpovedala, že sa tam mohla dať poznámka a uviesť iný účel. Nevedela sa vyjadriť k tomu, aký bol postup, ak bol klient podnikateľ, ale úver žiadal na súkromné účely, pričom v tejto súvislosti uviedla, že na riešenie takého postupu boli kompetentní iní ľudia. Nepamätala si, či jej žalovaná uviedla, že finančné prostriedky potrebuje preto, že je vo finančnej tiesni a má chorého manžela. Na otázky právneho zástupcu žalobcu uviedla, že v súvislosti s dojednaním úveru sa so žalovanou stretla asi tri - štyrikrát. Každý mal možnosť oboznámiť sa s dokumentáciou, ktorá sa podpisovala. Na otázku, či predložila žalovaná živnostenský list odpovedala, že áno, pretože ak by niečo chýbalo, nebol by jej poskytnutý úver. Klienti si boli vedomí toho, že úver súvisí s podnikaním. 11. Právny zástupca žalobcu uviedol, že svedkyňa potvrdila, že v čase vyplnenia žiadosti o úver a uzavretia zmluvy žalovaná vedela, že úver účelu je podnikateľský. Právny zástupca žalovanej mal za to, že z dokazovania vyplýva, že podmienkou bolo predložiť živnostenský list a keď bol tento predložený žalobca mal už pripravený formulár, určený pre podnikateľov, pričom podnikateľ si mohol ako účel čerpania úveru zvoliť len preddefinovaný účel a nemohol si zvoliť iný. Tiež uviedol, že svedkyňa neuviedla, že by zisťovala, na aký účel žalovaná úver potrebovala, a teda žalobca nemal vedomosť o tom, že má ísť o podnikateľský úver.

12. Z prvopisu zmenky, odkazujúcej na zmluvu č. 192497-42306, ktorá bola vystavená v Rimavskej Sobote dňa 13.05.2014, súd zistil, že sa žalovaná zaviazala zaplatiť na rad žalobcu dňa 06.10.2015 v Československá obchodní banka, a.s., zahraničná pobočka v SR, Námestie SNP 29, Bratislava, zmenkovú sumu 8.197,20 eur, s doložkou bez protestu.

13. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Predložením jej prvopisu žalobca svoje zmenkové práva preukázal.

14. Z vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že zaviazanosť žalovanej zmenkou nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Kauzálnym vzťahom zmenky bola zmluva o revolvingovom úvere č. 192497-42306, ktorú žalobca uzavrel so žalovanou, s uvedením živnostenského registra Rakúskej republiky, v ktorom je zapísaná ako živnostníčka. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru na výkon podnikateľskej činnosti dlžníka. Žiadosť o poskytnutie úveru zo dňa 07.05.2014 žalovaná podávala ako fyzická osoba - podnikateľ. Súd považuje za nepodstatné, či žalovaná podávala žiadosť o úver, ktorá sa týka fyzických osôb podnikateľov z vlastnej iniciatívy alebo jej bola žiadosť predložená s tým, že jej nebola daná na výber iná možnosť. Žiadosť žalovaná podpísala dobrovoľne so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi.

15. Súd pripúšťa, že napriek označeniu dlžníka v úverovej zmluve ako podnikateľa nie je vylúčené, že by mohla byť zmluva spotrebiteľská. Podľa bodu 1.1 zmluvy o revolvingovom úvere sa však veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti a tie sa dlžník v bode 2.1 zaviazal splatiť veriteľovi v splátkach podľa splátkového kalendára. Podpísaním zmluvy žalovaná podnikateľský účel úveru schválila. Skutočnosť, že zmluva ako aj žiadosť boli vopred pripravené žalobcom, nemá pre posúdenie charakteru záväzkového vzťahu medzi stranami žiaden vplyv. Rozhodujúce je to, na aký účel bola zmluva uzavretá, teda či žalovaná pri uzatváraní zmluvy konala, resp. nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Pre posúdenie právneho vzťahu je bez právnej relevancie skutočnosť, kto zmluvu pripravoval. Podpísaním zmluvy s takto pripraveným obsahom žalovaná vyslovila súhlas.

16. Zmluvu o revolvingovom úvere uzavreli dvaja podnikatelia v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou. Z dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii, nevyplýva, že žalovaná pri dojednávaní úveru a uzatváraní zmluvy svojim správaním u žalobcu ako druhého účastníka zmluvy vzbudzovala dojem, že nekoná na podnikateľské účely, ale že úver žiada na súkromné účely. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 20.1.2005 č. C-464/01, podľa ktorého pri hodnotení, či podnikateľ konal pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, treba brať do úvahy, či sa osoba, ktorá sa

dovoláva postavenia spotrebiteľa, správala tak, že u druhého účastníka zmluvy mohla oprávnene vzbudiť dojem, že koná na podnikateľské účely.

17. Zo svedeckej výpovede Eriky S. vyplynulo, že žalovaná si bola vedomá toho, že úver bude podnikateľský. Potvrdila, že žalovaná svoj status podnikateľky preukázala predložením živnostenského oprávnenia. Žalovaná mala možnosť oboznámiť sa s dokumentáciou, ktorú podpisovala. Sama žalovaná uviedla, že bola chyba, že si zmluvu neprečítala. Súd uvádza, že nevedomosť dlžníka ohľadom toho, v akom režime uzatvára úverovú zmluvu, nespôsobuje konverziu obchodnoprávneho vzťahu na spotrebiteľský. Je potrebné opätovne poukázať na to, že už v čl. 1 bod 1.1 Zmluvy o revolvingovom úvere je uvedené, že veriteľ poskytne dlžníkovi peňažné prostriedky na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Tento účel je deklarovaný už v prvých ustanoveniach na prvej strane zmluvy, pričom už pri troche obozretnosti musí účastník zmluvy túto skutočnosť zaznamenať.

18. V tomto prípade žalobca nemal dôvod pochybovať, že poskytuje úver žalovanej ako podnikateľke na podnikateľské účely, dokonca ani z následného postupu žalovanej nemohlo byť žalobcovi zrejmé, že žalovaná v skutočnosti nemienila úver použiť na ňou deklarovaný účel. Žalovaná sa ochrany ako spotrebiteľ začala dovolávať až v priebehu súdneho konania. Rozhodujúcim okamihom pre posúdenie charakteru kauzálneho vzťahu medzi stranami, je moment uzavretia zmluvy a nie následné kroky a správanie sa strán. Žiaden z predložených dôkazov nenasvedčoval tomu, že v čase uzavretia zmluvy žalobca vedel alebo mohol vedieť, že žalovaná v skutočnosti žiada o úver na svoju osobnú potrebu. Práve naopak priamo zo zmluvy vyplýva, že išlo o obchodnoprávny vzťah a tento potvrdila aj svedkyňa, ktorá uviedla, že žalovaná si toho bola vedomá.

19. Ak žalovaná svojím správaním u žalobcu ako druhého účastníka zmluvy oprávnene vzbudzovala dojem, že koná na podnikateľské účely, nemôže sa dovolávať ochrany ako spotrebiteľ. Bolo teda na žalovanej, aby v konaní preukázala, že sa nejedná o úver na podnikateľskú činnosť, ale že ide o spotrebiteľský úver a finančné prostriedky mienila použiť na osobnú spotrebu a nie na podnikateľské účely, a že žalobca v čase uzavretia zmluvy o tejto skutočnosti mal vedomosť. Žalovaná podľa názoru súdu nepreukázala žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by naznačovali, že z jej správania musel žalobca ako druhý účastník zmluvy vedieť, že úver nežiada na podnikateľské účely, jej tvrdenia svedeckou výpoveďou neboli preukázané.

20. K námietke, že zmluvná odmena, ktorá predstavovala úrok za poskytnutie úveru, bola započítaná voči pohľadávke na vyplatenie nominálnej výšky úveru, v dôsledku čoho bola žalovanej poskytnutá suma 2000 eur, súd uvádza, že pre obchodnoprávne vzťahy platí princíp zmluvnej voľnosti, ustanovenia o záväzkových vzťahoch majú len dispozitívnu povahu a účastníci zmluvného vzťahu sa od nich môžu odchýliť, pokiaľ z nevyplýva opak. Účastníci zmluvy sa preto mohli odchýliť od úpravy uvedenej v a dojednať si, že zmluvná odmena, ktorá plní funkciu úrokov z úveru, sa stáva splatnou ku dňu poskytnutia peňažných prostriedkov a bude zaplatená započítaním.

21. Na námietku miestnej nepríslušnosti súd neprihliadal, nakoľko túto v zmysle súd skúma iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania. Žalovaná námietku vzniesla oneskorene, nakoľko prvým procesným úkonom, ktorý jej patril, bolo vyjadrenie k žalobe.

22. O čiastočnom späťvzatí žaloby súd rozhodol podľa .

23. O nároku na náhradu trov konania rozhodoval súd podľa v spojení s . Žalobca mal úspech v sume 2401,20 eur, v ktorej časti mu bolo vyhovené. Nárok na náhradu trov mu vznikol aj zo sumy 2.384 eur, v ktorej vzal žalobu späť pre jej dodatočnú úhradu žalovanou. V časti 3.312 eur zodpovedajúcej zmluvným sankciám, v ktorej vzal návrh späť bez odôvodnenia, zavinil zastavenie konania žalobca. Úspech žalobcu tak predstavuje 59,60 %, neúspech predstavuje 40,40 %, v konečnom dôsledku pomerný úspech žalobcu je 19,20 %.

24. O výške náhrady trov bude na základe rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.