Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-258-2009.pdf
PDF · 80.39 KB
Case nature
Subarea
2Er/258/2009
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému: A. Z., nar. XX.X.XXXX, T. N. XXXX/X, XXX XX K. R., v konaní o vymoženie 1.542,24 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Oprávnený n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
III. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. MVDr. Pavlovi Kovaľovi, Exekútorský úrad so sídlom Radničné námestie 15, 085 01 Bardejov, vo výške 45,37 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 15. 10. 2009 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na podklade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučných titulov - právoplatného a vykonateľného Platobného výmeru č. k. PV 701/07844/2008 zo dňa 12. 5. 2009 (právoplatnosť dňa 23. 6. 2009 a vykonateľnosť dňa 9. 7. 2009) vydaného Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočkou Prešov. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia istiny vo výške 1.542,24 eur.
2. Okresný súd Stará Ľubovňa poveril dňa 20. 10. 2009 súdneho exekútora vykonaním exekúcie poverením č. 5710 016552*.
3. V priebehu exekučného konania poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 26. 3. 2018 podnet na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a oprávnený bol s nevymožiteľnosťou vymáhanej pohľadávky oboznámený. Súdny exekútor zároveň uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie v celkovej výške 51,61 eur.
4. Podľa § 243h ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), sk tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia súd exekúciu zastavil, avšak podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení alebo nezastavení exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, hoci táto je vždy teoreticky možná. Majetkové pomery povinného sa zisťujú v čase vedenia exekúcie a nie do budúcnosti, pretože takýto spôsob zisťovania majetku ani nie je možný. Súd konštatuje, že nie je možné dlhodobo očakávať, že povinný možno v budúcnosti nadobudne majetok, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností. Uvedená skutočnosť by bola významná iba z toho hľadiska, že oprávnený v budúcnosti môže podať nový návrh na vykonanie exekúcie v prípade, že povinný nadobudne majetok, z ktorého je možné vymáhanú pohľadávku, resp. jej zvyšok, uspokojiť, pretože zastavenie exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného netvorí tzv. res iudicata (t. j. prekážku rozhodnutej veci).
8. Podľa § 9a zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 256 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. V sporovom konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). Výnimočne, ak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, a to aj napriek tomu, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania voči strane, ktorá zastavenie konania procesne zavinila (§ 257 CSP). Ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanom spore neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
12. V uvedenom prípade má súd za to, že zastavenie konania zavinil v zásade povinný, pretože svoj dlh voči oprávnenému neuhradil, a to či už pred začatím exekučného konania alebo formou vymoženia v priebehu exekúcie. Oprávnený by mal preto voči povinnému nárok na náhradu trov konania. Dôvodom zastavenia exekúcie je však skutočnosť spočívajúca v nemajetnosti povinného a úhrada trov konania oprávneného by z jeho strany prichádzala do úvahy len s veľkými ťažkosťami. Súd preto pri rozhodovaní o náhrade trov konania zohľadnil majetkové pomery povinného a dospel k záveru o úplnom nepriznaní trov konania oprávnenému.
13. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
14. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodnej aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
15. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
16. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“) v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
17. Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl. v znení účinnom do 31. 3. 2017, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
18. Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl. v znení účinnom do 31. 3. 2017, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
19. O trovách exekúcie rozhodol súd v súlade s citovanými ustanoveniami § 196 EP, § 200 ods. 2 EP a v súlade s § 14 a § 15 cit. vyhl. v znení účinnom do 31. 3. 2017 tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 45,37 eur.
Tieto trovy pozostávajú z:
1./ § 14 a § 15 cit. vyhl. v znení účinnom do 31. 3. 2017 - odmena exekútora pri zastavení exekúcie
- minimálna odmena......................................................................................................33,19 eur
2./ § 22 cit .vyhl. - náhrada hotových výdavkov
- poštovné.........................................................................................................................1,92 eur
- poštovné (budúce výdavky)...........................................................................................1,70 eur
- poplatky za súčinnosť (banky, REGOB).......................................................................1,00 eur
3./ 20 % DPH...................................................................................................................7,56 eur
Trovy exekúcie celkom: 45,37 eur
21. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal ním požadovanú náhradu vo výške 10,- eur za archiváciu spisu. Pri posudzovaní otázky náhrady trov exekúcie a po preskúmaní exekučného spisu súd dospel k záveru, že súdny exekútor tieto náklady nijak nezdôvodnil, nepreukázal a ani v exekučnom spise sa nenachádza žiaden doklad preukazujúci vznik týchto nákladov, a teda sú súdom nepreskúmateľné. Uvedené náklady nemožno subsumovať pod ustanovenie § 22 cit. vyhl., hoci toto stanovuje demonštratívny výpočet hotových výdavkov, a to vzhľadom na skutočnosť, že ich nemožno považovať za náklady účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Vynaloženie výdavkov na založenie a vedenie spisu je zákonnou administratívnou povinnosťou exekútorského úradu (rovnako ako napr. vedenie účtovníctva, personálnej agendy a pod.). Náklady na túto činnosťou nie je možné prenášať na účastníkov exekučného konania. Ide o prevádzkovú réžiu exekútorského úradu, ktorá je už zahrnutá v odmene podľa § 25 cit. vyhl. a sama o sebe nesmeruje k vymoženiu pohľadávky a ani s takýmito úkonmi priamo nesúvisí, preto súd túto náhradu nákladov súdnemu exekútorovi osobitne nepriznal.
22. Súdny exekútor si v rámci vyúčtovania trov exekúcie uplatnil aj náklady na kancelársky materiál (papier, farba, spinky, spisový obal atď.) spolu vo výške 3,32 eur + 20 % DPH, ktoré mu však súd nepriznal, pretože na výkon administratívnych prác v súvislosti s exekučnom činnosťou sú jednoznačne
potrebné aj vyššie uvedené náhrady, pričom ide o zákonnú administratívnu povinnosť exekútorského úradu (rovnako ako napr. vedenie účtovníctva, personálnej agendy a pod.). Náklady na túto činnosťou nie je možné prenášať na účastníkov exekučného konania. Ide o prevádzkovú réžiu exekútorského úradu, ktorá je už zahrnutá v odmene podľa § 25 cit. vyhl. a sama o sebe nesmeruje k vymoženiu pohľadávky a ani s takýmito úkonmi priamo nesúvisí, preto súd túto náhradu nákladov súdnemu exekútorovi osobitne nepriznal.
23. Zo sumy 3,20 eur, ktoré si súdny exekútor vyúčtoval za vynaložené poštovné, mu bolo súdom priznaná iba časť vo výške 1,92 eur tak, ako to vyplýva z priložených doručeniek v ex. spise. Prevyšujúca časť tejto sumy nebola žiadnym spôsobom špecifikovaná ani vydokladovaná, súdnemu exekútorovi preto prináleží iba odmena za riadne vykázané doručovanie. Súdny exekútor navyše v jednej obálke doručoval písomnosti k viacerým exekučným konaniam, preto mu bola za uvedené doručenie priznaná pomerná odmena za úhradu tohto doručenia.
24. Z uplatnenej náhrady hotových výdavkov súd súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu hotových výdavkov za služby elektronických komunikácii v sume 0,60 eur + 20 % DPH, nakoľko z predloženého exekučného spisu a vyhotoveného vyúčtovania súd nemal preukázané a konkretizované, akým spôsobom súdny exekútor dospel k vyčísleniu uvedenej sumy hotových výdavkov vo vzťahu ku predmetnému konaniu, pretože priznať možno len náhradu skutočne vynaložených hotových výdavkov, ktoré boli vynaložené v konkrétnej výške v príčinnej súvislosti s konkrétnym exekučným konaním. V žiadnom prípade však uvedené výdavky nemožno nahrádzať v paušálnej výške bez preukázania ich vynaloženia v konkrétnej výške v súvislosti s konkrétnym exekučným konaním. Navyše, komunikáciu prostredníctvom dátovej schránky je podobne ako v predchádzajúcom bode prevádzkovou činnosťou exekútorského úradu, za ktorých úhradu nemožno prenášať na účastníkov konania.
25. Podľa § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
26. Podľa § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
27. Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného a súčasne mu uložil uhradiť tieto trovy súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti I. a II. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti III. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.