Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/187/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobkyne: A. B., C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX, proti žalovanému: A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. E. XXX, o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. -58 z 19. augusta 2022, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že je vlastníčkou v žalobe označených pozemkov (ďalej v texte aj ako „sporné nehnuteľnosti“), nachádzajúcich sa v k. ú. D. E. (výrok I.), zároveň rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.). Pri právnom posúdení veci vychádzal z ust. , , a (ďalej „“). Primárne, podľa , posudzoval, či má žalobkyňa na žiadanom určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam naliehavý právny záujem. Zistil, že podľa aktuálneho zápisu v katastri nehnuteľností vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam svedčí žalovanému, čím mal preukázaný naliehavý právny záujem žalobkyne na žiadanom určení. Následne, sa zaoberal posúdením vecnej dôvodnosti žalobou uplatneného nároku. Tvrdenia žalobkyne o spôsobe, akým mala nadobudnúť vlastníctvo k v žalobe uvedeným nehnuteľnostiam považoval za rozporné. Poukázal na obsah žaloby, v ktorej uvádzala, že tieto pozemky jej daroval otec a na obsah jej vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného, v ktorom už uvádzala, že jej otec sporné pozemky darovať chcel, ale nemohol tak urobiť písomne, nakoľko sa nenachádzali na liste vlastníctva. Žalovaný popieral darovanie nehnuteľností žalobkyni otcom.

2. Okresný súd ustálil, že žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenia o nadobudnutí vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam. Konštatoval, že z darovacej zmluvy datovanej 01.07.1999, uzatvorenej medzi otcom žalobkyne G. C. ako darcom a žalobkyňou ako obdarovanou sa uvádza, že parcela č. 3533/1, na ktorej je postavený dom č. súp. XXX je neusporiadaná a nie je predmetom darovania, ani iné pozemky neboli ako predmet darovania v tejto zmluve uvedené. Pokiaľ by aj vychádzal z tvrdení žalobkyne, že otec, keď jej daroval rodinný dom, č. súp. XXX, jej zároveň daroval aj sporné nehnuteľnosti, tak podľa v tom čase platnom znení by tak musel urobiť písomnou zmluvou. Uvedené zákonné ustanovenie stanovuje obligatórnu (povinnú) písomnú formu zmlúv o prevode nehnuteľností. Eventuálny právny omyl zmluvnej strany ústnej zmluvy o prevode nehnuteľností vychádzajúci z neznalosti jednoznačného zákonného ustanovenia, nie je

ospravedlniteľný. Keďže sporné nehnuteľnosti nemohli byť prevedené písomnou zmluvou, lebo neboli majetkovoprávne vysporiadané, čo bolo priamo v darovacej zmluve z 01.07.1999 konštatované, nešlo ani o omyl zmluvných strán, resp. žalobkyne, ohľadom nedostatku písomnej formy, lebo nebola medzi zmluvnými stranami ani vôľa scudziť, resp. nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti. V nadväznosti na tieto zistenia okresný súd uzavrel, že na strane žalobkyne nemožno uvažovať ani o dobromyseľnosti. Ako bezpredmetné označil jej tvrdenia, že sporné nehnuteľnosti užíva nepretržite, nerušene a dobromyseľne od roku 1980. Táto skutočnosť bez ďalšieho nezakladá pre žalobkyňu titul pre nadobudnutie vlastníctva, pretože je zrejmé, že pokiaľ by aj tieto pozemky skutočne od roku 1980 užívala, v tom čase boli ich vlastníkmi jej rodičia a žalobkyňa ich mohla užívať ako dcéra vlastníkov, nie však ako vlastníčka. Podľa vlastných tvrdení sa ich vlastníčkou mala stať až darovaním v roku 1999, a to spolu s rodinným domom č. súp. XXX. Za právne irelevantnú považoval okresný súd okolnosť, že na sporných pozemkoch sa nachádzajú stavby, ktorých vlastníčkou je žalobkyňa. Stavba a pozemok, na ktorom je postavená, sú samostatné veci a nemusia bez ďalšieho zdieľať spoločný osud. Za irelevantné tiež považoval spochybňovanie vlastníckeho práva žalovaného, pretože pokiaľ sa žalobkyňa domáhala pozitívneho určenia, že ona je vlastníčkou sporných nehnuteľností, zaťažovalo ju bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, že práve ona vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nadobudla. Iba preukázanie týchto skutočností by mohlo viesť k úspechu v spore. Vychádzajúc z takýchto úvah okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa . Žalobkyňa nebola v spore úspešná ani sčasti, preto by inak žalovanému voči nej patril nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, žalovanému však žiadne trovy nevznikli, preto mu súd nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal.

3. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd vrátil vec okresnému súdu na opätovné prejednanie s tým, že opätovne vec preskúma a vykoná dokazovanie, vyzve ju na predloženie ďalších dôkazov, resp. predvolá prípadných svedkov, ak to bude k objektívnemu dokazovaniu potrebné. Žalobkyňa namietala, že okresný súd zle interpretoval jej vyjadrenia. Vyjadrenie, že jej otec chcel darovať pozemky spolu s rodinným domom, ale neboli vysporiadané, sa neprieči s vyjadrením, že jej otec tieto pozemky ústne daroval v roku 1980, naopak to len potvrdzovalo, že si za svojím slovom stál. Pripustila, že pozemky a stavby, ktoré sa na nich nachádzajú sú samostatné veci, ale navzájom spolu súvisia. Prístup k týmto stavbám a údržba, resp. ich rekonštrukcia, je priamo vedená cez tieto pozemky, preto tvrdenia, že nehnuteľnosti užíva nepretržite, nerušene a dobromyseľne od roku 1980 na základe daru otca v nepísanej forme, sa zakladajú na pravde a na týchto trvá. Namietala, že súd neskúmal skutočný priebeh získania predmetných pozemkov žalovaným a skutočný vzťah jej osoby k predmetným pozemkom.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne zo 04.10.2022 uviedol, že tvrdenia žalobkyne o darovaní sporných nehnuteľností jej osobe v roku 1980 ich otcom sa nezakladajú na pravde. Do svojej smrti bola podielničkou na predmetných parcelách ich nebohá matka, G. C., ktorá zomrela XX.XX.XXXX. Medzi rodičmi a žalobkyňou nikdy nedošlo k ústnej darovacej zmluve. Žalobkyňa nežila v spoločnej domácnosti s otcom, ale bývala v inej časti obce D. E.. H. otec bol vo všetkom sebestačný, staral sa o malé hospodárstvo, z ktorého úžitok mala najmä žalobkyňa. V roku 2002 mu otec sporné nehnuteľnosti daroval ústnou darovacou zmluvou, v ktorej zároveň daroval aj ostatné parcely jeho súrodencom, žalobkyňu vydedil z dôvodu jej nezáujmu o jeho osobu. V rámci dedičského konania platnosť listiny o vydedení žalobkyňa nenamietala.

5. Žalobkyňa v odvolacej replike k vyjadreniu žalovaného z 24.10.2022 uviedla, že na argumentoch v žalobe ako aj v podanom odvolaní trvá. Opätovne zopakovala skutočnosti, na základe ktorých sa domnieva, že je vlastníčkou sporných nehnuteľností.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (, ) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa .

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. . Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa

v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ). K odvolacím námietkam žalobkyne zároveň uvádza nasledovné :

8. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana pred súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami. Odvolacie námietky žalobkyne k spôsobu vyhodnotenia dokazovania okresným súdom z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobe nevyhovel, pričom k tomuto záveru dospel v kontexte všetkých vykonaných dôkazov s prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Okresný súd uviedol, že žalobkyňa tvrdenia o nadobudnutí vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam spôsobom opísaným v žalobe a doplneným v replike k vyjadreniu žalovaného nepreukázala, resp. neoznačila dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Ďalej sa podrobne zaoberal posúdením možnosti nadobudnutia vlastníctva sporných nehnuteľností žalobkyňou v prípade, ak by existenciu ústnych zmlúv, ktorými malo dôjsť k prevodu týchto nehnuteľností na jej osobu, preukázala. Konštatoval nemožnosť nadobudnutia vlastníctva na základe zmluvy v ústnej forme, pretože zákonom bola vyžadovaná písomná forma právneho úkonu – zmluvy, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľností. Nedôvodné boli námietky žalobkyne, že súd neskúmal skutočný priebeh získania predmetných pozemkov žalovaným, ani jej skutočný vzťah k týmto pozemkom. Okresný súd mohol posudzovať uplatnený nárok len v rozsahu tvrdení žalobkyne a v rozsahu vykonaných dôkazov navrhnutých stranami sporu, resp. žalobkyňou. Žalobkyňa v odvolaní v konkrétnostiach neuvádza, ktoré ňou navrhované dôkazy neboli zo strany okresného súdu vykonané, ani čo by sa týmito dôkazmi malo preukázať. Pokiaľ ide o vzťah žalovaného k sporným pozemkom, okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia správne konštatoval, že primárne sa žalobkyňa domáhala určenia svojho vlastníctva k sporným pozemkom, preto bolo vecou žalobkyne, aby preukázala skutočnosti svedčiace jej vlastníckemu právu k označeným nehnuteľnostiam. Nebolo potrebné zaoberať sa posúdením, či žalovaný je, alebo nie je vlastníkom sporných nehnuteľností. Iba skutočnosť, že vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam by žalovanému nesvedčalo neznamená, že by automaticky mala byť ich vlastníčka žalobkyňa. Žalobkyňa bola povinná tvrdiť a preukázať, označením a predložením relevantných dôkazov, skutočnosti svedčiace o tom, že je vlastníčkou sporných nehnuteľností, čo však neučinila a okresný súd dospel k správnemu záveru, keď žalobu z dôvodu nepreukázania nároku uplatneného žalobkyňou zamietol. Odvolací súd, preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

9. Odvolací súd preskúmaval aj správnosť výroku okresného súdu o trovách konania, hoci nebol v konkrétnostiach zo strany žalobkyne v odvolaní napadnutý. Výrok o trovách konania je však závislým výrokom od výroku o rozhodnutí vo veci samej, ktorý aj keď nie je priamo odvolaním dotknutý, podlieha prieskumu odvolacieho súdu. Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vychádzal správne zo zásady úspechu strany v spore a správne aplikoval na nárok na náhradu trov konania , preto rozsudok okresného súdu aj v tomto výroku potvrdil ako vecne správny.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s . Odvolanie podala žalobkyňa, ktorá však v odvolacom konaní nebola úspešná, preto žalovanému voči jej osobe priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to v rozsahu 100 %.

11. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).