Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20Cb-52-2019.pdf
PDF · 121.42 KB
Case nature
Area
Subarea
20Cb/52/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivanou Stehlíkovou, v právnej veci žalobcu: P.. B. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.. U.. S. XX, XXX XX Q.X., právne zastúpenej advokátkou JUDr. Vierou Novákovou, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Jaroslav Kuľhavý - SEMIS TATRY, IČO: 40 978 001, so sídlom Konská 202, 032 04 Konská, právne zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Vozárom, so sídlom Kukučínova 2324/20, 031 01 Liptovský Mikuláš, o zaplatenie 1.740,32 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 130,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,05 % ročne zo sumy 130,- eur od 11.12.2015 do zaplatenia, sumu 130,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,05 % ročne zo sumy 130,- eur od 11.01.2016 do zaplatenia, sumu 130,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,05 % ročne zo sumy 130,- eur od 11.02.2016 do zaplatenia, sumu 130,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,05 % ročne zo sumy 130,- eur od 11.03.2016 do zaplatenia, sumu 130,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,05 % ročne zo sumy 130,- eur od 11.04.2016 do zaplatenia, sumu 130,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,05 % ročne zo sumy 130,- eur od 11.05.2016 do zaplatenia, sumu 130,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,05 % ročne zo sumy 130,- eur od 11.06.2016 do zaplatenia, sumu 130,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,05 % ročne zo sumy 130,- eur od 11.07.2016 do zaplatenia, sumu 130,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,05 % ročne zo sumy 130,- eur od 11.08.2016 do zaplatenia, sumu 130,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,05 % ročne zo sumy 130,- eur od 11.09.2016 do zaplatenia, sumu 130,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,05 % ročne zo sumy 130,- eur od 11.10.2016 do zaplatenia, sumu 130,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,05 % ročne zo sumy 130,- eur od 11.11.2016 do zaplatenia, sumu 130,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,05 % ročne zo sumy 130,- eur od 11.12.2016 do zaplatenia, sumu 50,32 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,05 % ročne od 11.01.2017 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou upomínaciemu súdu (Okresný súd Banská Bystrica) dňa 15.10.2018, sa žalobca domáhal zaplatenia 130,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,05 % ročne zo sumy 130,- eur od 11.12.2015 do zaplatenia, sumu 130,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,05 % ročne zo sumy 130,- eur od 11.01.2016 do zaplatenia, sumu 130,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,05 % ročne zo sumy 130,- eur od 11.02.2016 do zaplatenia, sumu 130,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,05 % ročne zo sumy 130,- eur od 11.03.2016 do zaplatenia, sumu 130,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,05 % ročne zo sumy 130,- eur od 11.04.2016 do zaplatenia, sumu 130,- eur,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,05 % ročne zo sumy 130,- eur od 11.05.2016 do zaplatenia, sumu 130,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,05 % ročne zo sumy 130,- eur od 11.06.2016 do zaplatenia, sumu 130,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,05 % ročne zo sumy 130,- eur od 11.07.2016 do zaplatenia, sumu 130,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,05 % ročne zo sumy 130,- eur od 11.08.2016 do zaplatenia, sumu 130,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,05 % ročne zo sumy 130,- eur od 11.09.2016 do zaplatenia, sumu 130,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,05 % ročne zo sumy 130,- eur od 11.10.2016 do zaplatenia, sumu 130,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,05 % ročne zo sumy 130,- eur od 11.11.2016 do zaplatenia, sumu 130,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,05 % ročne zo sumy 130,- eur od 11.12.2016 do zaplatenia, sumu 50,32 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,05 % ročne od 11.01.2017 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o nájme zo dňa 12.06.2014 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 13.06.2014 prenajal žalobca ako prenajímateľ žalovanému ako nájomcovi časť nehnuteľnosti
- parcela reg. C-KN parcelné č. 160 o výmere 2.421 m2, zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXXX, pre katastrálne územie Q., pričom predmetom nájmu bola časť uvedenej parcely o výmere 18 m2, vyznačená v Prílohe č. 1 zmluvy. Žalobca prenajal časť nehnuteľnosti žalovanému za účelom umiestnenia predajného stánku „Rýchle občerstvenie“. Zmluva o nájme bola uzvaretá na dobu určitú od 01.07.2014 do 30.06.2019. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 130 eur mesačne, splatné vždy do 10. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Dňa 17.07.2015 bol žalobcovi doručený list žalovaného, ktorým žalovaný vypovedal zmluvu o nájme z dôvodu podľa § 9 ods. 3 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb. Žalobca oznámila žalovanému, že výpoveď zmluvy o nájme je neplatná. Tento list prevzal žalovaný dňa 18.09.2015, avšak nijako naň nereagoval. Nakoľko žalovaný dňa 01.11.2015 prestal uhrádzať dohodnuté nájomné, žalobca ho opakovane vyzýval na úhradu dlžného nájomného, avšak bezúspešne. Dňa 12.12.2016 uzavreli žalobca a žalovaný kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca odkúpil stánok vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný neuhradil nájomné za mesiace november 2015 až december 2016, celkovo vo výške 1.740,32 eur. Podľa čl. V. bod 5.3. zmluvy v prípade ak je nájomca v omeškaní, zmluvné strany si dohodli úrok zo omeškania vo výške 0,05 % z neuhradenej sumy za každý deň omeškania. Vzhľadom na § 3 ods. 6 písm. a) zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 13,05 % (8,05 % + 5 bodov). Žalobca si uplatnil aj náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 560 eur (14 pohľadávok po 40 eur).
3. Upomínací súd vyzval dňa 29.01.2019 žalobcu, aby uviedol, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka, pretože uplatnená náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 560 eur bola neprijateľná a žalobcovi bolo možné priznať iba sumu 40 eur. Žalobca s vydaním platobného rozkazu po úprave súhlasil, preto platí, že návrh bol vo zvyšnej časti vzatý späť a konanie sa v tejto časti zastavilo. Upomínací súd vydal dňa 12.02.2019, sp. zn. 31Up/819/2018, platobný rozkaz. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor dňa 24.04.2019, ktorý odôvodnil tým, že zmluvné strany si vymienili skončenie nájmu výpoveďou zo strany nájomcu aj prenajímateľa s výpovednou dobou 4 mesiace. Žalovaný využil túto možnosť a dňa 17.07.2015 doručil žalobcovi výpoveď nájomnej zmluvy. Žalobca považoval výpoveď za neplatnú. S jej argumentáciou žalovaný nesúhlasil, nakoľko je toho názoru, že nájomnú zmluvu, hoci bola uzavretá podľa Občianskeho zákonníka, ide o všeobecnú úpravu, pričom osobitná úprava (zákon č. 116/1990 Zb.) má pred ňou prednosť. Podľa § 9 ods. 2 a 3 zákona č. 116/1990 Zb. možno nájomnú zmluvu vypovedať z tam uvedených dôvodov alebo dohodou. Dňom 27.06.2015 zaniklo žalovanému oprávnenie vykonávať živnosť: Pohostinská činnosť a výroba hotových jedál pre výdajne. Podľa názoru žalovaného nájomný vzťah skončil uplynutím výpovednej doby, t.j. 30.11.2015 v súlade s čl. VIII. bod 8.5 nájomnej zmluvy.
4. Podaním zo dňa 01.07.2019 žalobca navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP. Žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe a odpor žalovaného považuje za účelový. Opätovne uviedol, že považuje výpoveď nájomnej zmluvy za neplatnú. Žalovaný pristúpil k ukončeniu nájomnej zmluvy z dôvodu podľa § 9 ods. 3 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb. Žalobca skutočnosť, že považuje výpoveď nájomnej zmluvy za neplatnú oznámil žalovanému listom, ktorý prevzal dňa 18.09.2015, pričom naň nijakým spôsobom nereagoval.
5. Na základe návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní upomínací súd postúpil dňa 12.07.2019 spor na miestne príslušný súd podľa Civilného sporového poriadku. Na prejednanie a rozhodnutie veci
súd nariadil pojednávanie. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na dôvodoch podanej žaloby a uviedol, že pokiaľ sa týka výpovede, zákon č. 116/1990 Zb. sa na tento vzťah neuplatňuje. Keby aj prichádzali do úvahy dôvody podľa § 9 tohto zákona, podľa názoru žalobcu neboli naplnené, pretože stratu spôsobilosti na strane žalovaného vníma ako účelovú a v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Z výpisu zo živnostenského oprávnenia žalovaného vyplýva, že po ukončení živnosti s názvom Pohostinská činnosť a výroba hotových jedál pre výdajne mal žalovaný zapísané ďalšie živnosti, na základe ktorých mohol prevádzkovať stánok s rýchlym občerstvením. Žalobca poukázal na živnosti zapísané pod bodom 7, 8 a 9 vo výpise zo živnostenskom oprávnení žalovaného. Preto dôvody výpovede neboli naplnené, k ukončeniu nájomného vzťahu došlo v momente, kedy žalobca odkúpil stánok od žalovaného, t.j. dňa 12.12.2016. Do tohto času si žalobca uplatňuje nájomné tak, ako to je uvedené v žalobe, vo výške 130 eur mesačne za každý mesiac, počas trvania nájomného vzťahu a pomernú časť nájomného za mesiac december 2016. Žalobca poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky, rozhodnutie sp. zn. 28Cdo/3454/2007, podľa ktorého strata jednej živnosti nie je dôvodom na ukončenie nájomného vzťahu výpoveďou, pokiaľ je možné uskutočňovať podnikanie v predmete nájmu na základe iných živností.
6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní poukázal na náležitosti nájomnej zmluvy. V nájomnej zmluve musí byť špecifikovaný predmet nájmu, účel nájmu a určenie veci jasne a konkrétne tak, aby to nebolo medzi zmluvnými stranami sporné. Súhlasná vôľa zmluvných strán ohľadom náležitostí zmluvy musí byť už na začiatku pri uzatvorení zmluvy, k špecifikácii nájomnej zmluvy nemôže dôjsť až po jej uzavretí. V predmetnej nájomnej zmluve sa konštatuje, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemku a časť pozemku o výmere 6 x 3 m2, čo je 18 m2, poskytuje do dočasného užívania žalovanému. Podľa názoru žalovaného predmet nájomnej zmluvy nebol určený jasne a tohto dôvodu považuje žalovaný nájomnú zmluvu za neplatnú. Nebolo bližšie určenie, kde sa táto plocha v rámci pozemku, ktorý žalobca vlastní, nachádza, nebol pripojený grafický náčrt. Žalovaný poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 9Cdo/955/2007 a 21Cdo/949/2002. V zmluve o nájme je vymedzený účel, a to stánok s občerstvením. Tým, že zaniklo živnostenské oprávnenie žalovanému, nebol naplnený účel zmluvy, preto aj z tohto dôvodu nájom skončil. Žalobca uvádza ako titul na zaplatenie nájomného zo strany žalovaného nájomnú zmluvu. Žalovaný rozporuje, že došlo ku kúpe stánku dňa 12.12.2016. Bolo podané aj trestné oznámenie pre prečin krádeže, kde žalovaný vystupuje len ako svedok, nemá preto bližšie informácie ani prístup k vyšetrovaciemu spisu. Tvrdenie o odkúpení stánku, považuje za nepravdivé. Žalovaný navrhol, aby súd vyžiadal od Obvodného oddelenia v Ružomberku vyšetrovací spis sp. zn. ČVS:ORP-320/OO-RK-2017.
7. Žalovaný na pojednávaní poukázal na to, že vykonával pohostinskú činnosť a výrobu hotových jedál pre výdajne, pričom podľa jeho vedomostí tento druh živnosti prevádzkoval už v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy. Musel si vybaviť papiere, pretože išlo o viazanú živnosť, potreboval preto zodpovedného zástupcu. Nakoľko však tento zástupca neskôr ochorel na onkologické ochorenie, živnosť už ďalej prevádzkovať nemohol. Pokiaľ sa týka podmienok na prevádzkovanie stánku, boli nevyhovujúce, niekoľkokrát kontaktoval žalobcu, že je problém s elektrinou, vodou, kanalizáciou, často krát zamrzla voda, hygienicky nebolo možné ani otvorenie stánku. Reklamovali to u žalobcu, žiadali zníženie nájmu, avšak žalobca to neakceptoval. Potom sa dohadovali na tom, že žalovaný nájde vhodného kupujúceho na stánok. Pokiaľ sa týka skončenia nájmu, žalovaný chcel všetko vyriešiť dohodou. Z dôvodu, že žalobca nesúhlasil s tým, aby odišiel a prestal prevádzkovať tento stánok, dohodli sa, že nájde nejakého záujemcu o kúpu stánku. Aj v rozpore s touto dohodou poskytol žalobca stánok tretej osobe. Stánok je stále vlastníctvom žalovaného. V rámci trestného konania na OR PZ Ružomberok je nariadené znalecké dokazovanie.
8. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to zmluvou o nájme zo dňa 12.06.2014, dodatkom č. 1 k zmluve o nájme zo dňa 13.06.2014, výpoveďou nájmu zo dňa 29.06.2015, odpoveďou na ukončenie nájmu výpoveďou zo dňa 08.09.2015, výzvou na dodržiavanie zmluvného vzťahu zo dňa 28.12.2015, výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 08.10.2018, výpisom zo živnostenského registra žalovaného, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise, pričom súd z týchto listinných dôkazov zistil a ustálil nasledovný skutkový stav:
9. Zmluvou o nájme zo dňa 12.06.2014, uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom prenechal žalobca žalovanému do dočasného užívania časť pozemku parcelné č. 160
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXXX vedeného
Okresným úradom Ružomberok, katastrálne územie Q. v celosti na prenajímateľa, ktorý pozemok je situovaný pred Obchodným centrom ADRIA Ružomberok a je určený pôdorysom o rozmere cca dl. 6 m x hl. 3 m, za účelom umiestnenia predajného stánku „Rýchle občerstvenie“. Prílohou č. 1 zmluvy o nájme bola kópia katastrálnej mapy. Podľa čl. II. bod 2.4. zmluvy o nájme sa zmluvné strany dohodli, že nájomca bude rešpektovať presné určenie umiestnenia predajného stánku prenajímateľom pred Obchodným centrom ADRIA Ružomberok, ktoré sa môže počas trvania zmluvy zo strany prenajímateľa meniť. Podľa čl. III. bod 3.1. zmluvy o nájme účelom nájmu je prenechanie časti pozemku nájomcovi za účelom prevádzkovania predajného stánku rýchleho občerstvenia, v ktorom bude nájomca uskutočňovať predaj mrazených produktov a poskytovať služby rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu v zmysle predmetu jeho podnikania. Prílohou č. 2 zmluvy o nájme bol výpis zo živnostenského listu nájomcu. Podľa čl. IV. bod 4.1. zmluvy o nájme bola zmluva uzavretá na dobu určitú od 01.07.2014 do 30.06.2019. Podľa čl. V. bod 5.1. a 5.2. zmluvy o nájme bolo nájomné dojednané vo výške 130 eur mesačne so splatnosťou vždy do 10. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Podľa čl. V. bod 5.3. zmluvy o nájme, v prípade, že sa nájomca oneskorí s úhradou nájomného je prenajímateľ oprávnený účtovať nájomcovi dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05 % z neuhradenej sumy za každý deň omeškania, a to od prvého dňa, keď sa nájomca dostal do omeškania. Podľa čl. VIII. zmluvy o nájme zmluva zaniká skončením dohodnutej doby nájmu, písomnou dohodou zmluvných strán, okažitým odstúpením od zmluvy alebo podľa bodu 8.5. zmluvy o nájme výpoveďou zo strany prenajímateľa a nájomcu z výpovedných dôvodov podľa § 9 zákona č. 116/1990 Zb. Výpovedná doba je štvormesačná a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená druhej zmluvnej strane. Podľa čl. VIII. bod 8.4. zmluvy o nájme sa zmluvné strany dohodli, že nevybavenie nájomcom potrebných povolení, posudkov, rozhodnutí od príslušných orgánov, ktoré sú potrebné k vykonávaniu činnosti na predmete nájmu alebo obdržanie zamietajúceho stanoviska od príslušných orgánov, nie je dôvodom na ukončenie nájmu, odstúpenie od zmluvy alebo vypovedanie zmluvy zo strany nájomcu ani z dôvodov uvedených v § 9 zákona č. 116/1990 Zb.
10. Podľa bodu 1. Dodatku č. 1 k zmluve o nájme zo dňa 13.06.2014 sa mení čl. III. zmluvy o nájme (Účel nájmu a spôsob užívania) tak, že predmet nájmu prenajímateľ dáva do užívania nájomcovi za účelom umiestnenia predajného stánku rýchleho občerstvenia. Podľa bodu 3. uvedeného dodatku sa vypúšťa v čl. VIII. zmluvy o nájme (Skončenie nájmu) ods. 8.4. a 8.5. zmluvy.
11. Podľa výpisu zo živnostenského registra žalovaného zo dňa 11.06.2014 žalovaný mal ako predmet podnikania zapísané v živnostenskom registri okrem iného pod bodom 7. aj živnosť s názvom predaj na priamu konzumáciu nealkoholických a priemyselne vyrábaných mliečnych nápojov, koktailov, piva, vína a destilátov (deň vzniku oprávnenia 01.10.2003), pod bodom 8. živnosť s názvom predaj na priamu konzumáciu zmrzliny, ak sa na jej prípravu použijú priemyselne vyrábané koncentráty a mrazené krémy (deň vzniku oprávnenia 01.10.2003), pod bodom 9. živnosť s názvom predaj na priamu konzumáciu tepelne rýchlo upravovaných mäsových výrobkov a obvyklých príloh ako aj bezmäsitých jedál (deň vzniku oprávnenia 01.10.2003). Podľa úplného výpisu zo živnostenského registra žalovaného žalovaný mal ako predmet podnikania zapísaný v živnostenskom registri živnosť Pohostinská činnosť a výroba hotových jedál pre výdajne s dňom vzniku oprávnenia 16.07.2014 a dňom zániku oprávnenia dňa 27.06.2015.
12. Výpoveďou zo dňa 29.06.2015 žalovaný vypovedal zmluvu o nájme s odkazom na § 9 ods. 3 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb., nakoľko mu zaniklo oprávnenie spôsobilosti prevádzkovať živnosť, na ktorú bol prenajatý priestor dňom 27.06.2015. Nájomný vzťah teda končí dňom 31.10.2015. Listom zo dňa 08.09.2015 žalobca zaslal žalovanému odpoveď na vypovedanie zmluvy, pričom výpoveď považuje za absolútne neplatnú. Na uvedenú zmluvu sa neaplikujú ustanovenia zákona č. 116/1990 Zb., pretože zmluva sa riadi Občianskym zákonníkom. Žalobca zároveň vyzval žalovaného na dodržiavanie zmluvy o nájme a riadne prevádzkovanie predmetu nájmu. Po vykonanom dokazovaní súd spor nasledovne právne posúdil:
13. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
14. Podľa § 665 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať
prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom. Nájomca je povinný vec užívať iba v prípade, že sa tak dohodlo alebo že neužívaním by sa vec znehodnotila viac než jej užívaním.
14. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
15. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou.
16. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
17. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného ku dňu omeškania dlžníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, § 369a a 369b, aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
18. Podľa § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, účinného ku dňu omeškania dlžníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona, je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
19. Podľa ustanovenia § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
20. Podľa ustanovenia § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
21. Podľa ustanovenia § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
22. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 12.06.2014 k uzavretiu platnej zmluvy o nájme v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 13.06.2014, ktorej predmetom bol nájom časti pozemku Parcely reg. C-KN parcelné č. 160 o výmere 18 m2, katastrálne územie Q., špecifikovaného v nájomnej zmluve tak, že jej Prílohu č. 1 tvorila kópia katastrálnej mapy, v ktorej bola vyznačená časť pozemku, ktorý bol predmetom nájmu, za účelom umiestnenia predajného stánku s rýchlym občerstvením. Doba nájmu bola podľa nájomnej zmluvy dojednaná na dobu určitú od 01.07.2014 do 30.06.2019. Na základe nájomnej zmluvy bol žalovaný povinný platiť žalobcovi nájomné v dojednanej výške 130 eur mesačne riadne a včas. Žalovaný si však túto povinnosť nesplnil a nájomné za mesiace november 2015 až december 2016 žalobcovi neuhradil. Žalovaný zaslal žalobcovi výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 29.06.2015 s odôvodnením, že dňom 27.06.2015 mu zaniklo oprávnenie spôsobilosti prevádzkovať živnosť, na ktorú bol prenajatý priestor. Poukázal pri tom na ustanovenie § 9 ods. 3 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb. Žalobca túto výpoveď neakceptoval, považoval ju za neplatnú, o čom informoval žalovaného listom zo dňa 08.09.2015. Obrana žalovaného v podanom odpore proti platobnému rozkazu spočívala v tom, že keďže vypovedal nájomnú zmluvu, táto zanikla uplynutím štvormesačnej výpovednej doby, t. j. dňa 31.10.2015, od ktorého času nebol povinný uhrádzať žalobcovi nájomné. Vzhľadom na titul, na základe ktorého si žalobca uplatňoval proti žalovanému pohľadávku (zmluva o nájme) a vzhľadom na obranu žalovaného (vypovedanie zmluvy o nájme) súd prejudiciálne skúmal platnosť výpovede zmluvy o nájme zo strany žalovaného.
23. Sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, keď je na stranách, aby tvrdili a dokazovali rozhodujúce skutočnosti. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha tú stranu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená, bola v konaní preukázaná ako pravdivá. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v konaní budú preukázané jej tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je procesný neúspech v konaní. Zároveň podľa citovaných ustanovení CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Obrana žalovaného spočívala v tom, že podľa jeho názoru platne vypovedal zmluvu o nájme a to už dňa 29.06.2015, pričom zmluva zanikla dňom 31.10.2015, uplynutím štvormesačnej výpovednej doby, preto nebol povinný od tohto času uhrádzať nájomné. Poukázal pritom na zánik živnosti s názvom „Pohostinská činnosť a výroba hotových jedál pre výdajne“, čo malo zakladať dôvod výpovede. Žalovaný až na nariadenom pojednávaní argumentoval neplatnosťou samotnej zmluvy o nájme, poukázal na neurčitosť zmluvy o nájme a na to, že nemohol užívať predmet nájmu riadne pre nevyhovujúce podmienky na prevádzkovanie predajného stánku a poukázal aj na trestné konanie vedené na Obvodnom oddelení OR PZ v Ružomberku, sp. zn. ČVS:ORP-320/OO- RK-2017. Súd konštatuje, že všetky uvedené prostriedky procesnej obrany mohol žalovaný predložiť súdu už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Zo strany súdu došlo k príprave pojednávania na základe toho, čo doposiaľ (do nariadenia pojednávania) strany v konaní predložili a uviedli ako prostriedky ich procesného útoku a procesnej obrany tak, aby súd rozhodol na jednom pojednávaní. Súd konštatuje, že žalovaný sa v rozhodnom čase, keď mu patrilo právo využiť prostriedky procesnej obrany, nesprával dostatočne obozretne, keď nevyužil všetky prostriedky, ktoré mu procesný predpis, Civilný sporový poriadok, poskytoval. Súd preto vychádzal z tvrdení a dôkazov uvedených v žalobe a v podanom odpore proti platobnému rozkazu, keď postupom podľa § 153 CSP neprihliadol na tvrdenia žalovaného prednesené na pojednávaní dňa 09.10.2019. Súd nad uvedené poznamenáva, že aj v prípade, ak by nedošlo zo strany súdu k uplatneniu postupu podľa § 153 CSP, obrana žalovaného nevyvrátila tvrdenia žalobcu o dôvodnosti ním uplatneného nároku na zaplatenie sumy 1.740,32 eur s príslušenstvom.
24. Súd považoval zmluvu o nájme za platnú, pretože obsahovala všetky podstatné náležitosti, ktoré boli zmluvnými stranami vymienené určitým a zrozumiteľným spôsobom. Pokiaľ právny zástupca žalovaného na pojednávaní poukazoval na neurčitosť predmetu zmluvy, keď nemalo byť jasné, ktorá časť pozemku je predmetom nájmu (k zmluve nebol pripojený grafický náčrt), takáto argumentácia neobstojí, nakoľko z textu samotnej zmluvy o nájme vyplýva, ktorý pozemok je predmetom nájmu a kde sa nachádza časť pozemku o výmere 18 m2, ktorá je predmetom nájmu (pred obchodným domom AGRIA v Ružomberku) a navyše prílohou č. 1 k zmluve o nájme je kópia katastrálnej mapy, v ktorej je jednoznačne vyznačená plocha, ktorá bola predmetom nájmu. Žalovaný uvedenú plochu od počiatku nájomného vzťahu užíval, umiestnil na túto časť pozemku predajný stánok, preto nie je na mieste tvrdiť, že predmet nájmu nebol vymedzený v zmluve určitým a jasným spôsobom. Z dokazovania nevyplynulo, že by mal žalovaný kedykoľvek počas trvania nájmu pochybnosti o tom, čo je predmetom nájmu. Súd poukazuje tiež na to, že vypovedať možno len platnú zmluvu, preto pokiaľ žalovaný zmluvu o nájme vypovedával, v čase jej vypovedania (29.06.2015) ju považoval za platnú. Napokon až do pojednávania žalovaný nikdy platnosť zmluvy o nájme nespochybňoval. Pokiaľ žalovaný poukázal na to, že mu bolo bránené v riadnom užívaní predmetu nájmu a predajný stánok nemohol riadne prevádzkovať, uvedené skutočnosti zostali zo strany žalovaného iba v rovine tvrdení. Žalovaný nijako nepreukázal (a to najmä v čase, keď tak mohol bez omeškania urobiť) tieto jeho tvrdenia, preto súd nemohol na túto nepreukázanú a oneskorenú obranu žalovaného prihliadať.
25. Súd pre posúdenie opodstatnenosti nároku žalobcu posudzoval platnosť výpovede zmluvy o nájme zo dňa 29.06.2015. Žalovaný vypovedal zmluvu o nájme s odkazom na ustanovenie § 9 ods. 3 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov z dôvodu, že stratil oprávnenie na prevádzkovanie živnosti „Pohostinská činnosť a výroba hotových jedál pre výdajne“, na ktorú bol priestor prenajatý a to dňom 27.06.2015. Súd konštatuje, že predmetný nájomný vzťah nie je možné posudzovať podľa ustanovení zákona č. 116/1990 Zb. Podľa § 1 tohto zákona sa zákon vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani
spoločné priestory domu a na byty, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely. Predmetom zmluvy o nájme uzavretej medzi zmluvnými stranami bola časť pozemku vo vlastníctve žalobcu. Zmluva o nájme bola uzavretá podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Hoci v prípade žalobcu a žalovaného ide o podnikateľov (§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka), nájomná zmluva je ako zmluvný typ upravená iba v Občianskom zákonníku, preto sa spravuje týmto zákonom. Hoci zmluvné strany v zmluve o nájme v čl. VIII., bod 8.5. zmluvy uviedli ako možnosť skončenia nájomného vzťahu výpoveď zo strany prenajímateľa alebo nájomcu z dôvodu podľa § 9 zákona č. 116/1990 Zb., tento bod zmluvy bol Dodatkom č. 1 k zmluve o nájme na základe súhlasnej vôle oboch zmluvných strán zo zmluvy vypustený. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že aj v prípade, ak by bolo možné posudzovať zmluvný vzťah strán sporu podľa zákona č. 116/1990 Zb., výpoveď zmluvy o nájme zo dňa 29.06.2015 nie je možné považovať za platnú, pretože živnostenské oprávnenie na prevádzkovanie živnosti s názvom „Pohostinská činnosť a výroba hotových jedál pre výdajne“ nebolo vymienené ako účel zmluvy o nájme (činnosť, na ktorú bol predmet nájmu prenajatý), ako to predpokladá ustanovenie § 9 ods. 3 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb. Účelom zmluvy o nájme bolo umiestnenie predajného stánku rýchleho občerstvenia. Teda bola možnosť plniť účel zmluvy aj na základe prevádzkovania inej živnosti, ktorá žalovanému umožňovala prevádzkovať stánok s rýchlym občerstvením. Žalovaný má aj v súčasnosti podľa aktuálneho výpisu zo živnostenského registra zapísaný ako predmet činnosti pod bodom 7. živnosť s názvom „predaj na priamu konzumáciu nealkoholických a priemyselne vyrábaných mliečnych nápojov, koktailov, piva, vína a destilátov, pod bodom 8. živnosť s názvom „predaj na priamu konzumáciu zmrzliny, ak sa na jej prípravu použijú priemyselne vyrábané koncentráty a mrazené krémy“ a pod bodom 9. živnosť s názvom „predaj na priamu konzumáciu tepelne rýchlo upravovaných mäsových výrobkov a obvyklých príloh ako aj bezmäsitých jedál“. Všetky uvedené živnosti je oprávnený žalovaný vykonávať od 01.10.2003 doposiaľ. Podľa názoru súdu, na základe uvedených živností, je žalovaný spôsobilý prevádzkovať predajný stánok rýchleho občerstvenia, tak ako bol účel zmluvy o nájme vymedzený v čl. III. bod 3.1. zmluvy o nájme. Navyše pokiaľ ide o živnosť s názvom „Pohostinská činnosť a výroba hotových jedál pre výdajne“, oprávnenie na túto živnosť žalovaný získal až dňa 16.07.2014, teda po uzavretí zmluvy o nájme a vymedzení jej účelu a oprávnenie zaniklo dňa 27.06.2015. Preto sa účel zmluvy o nájme ani nemohol vzťahovať na túto živnosť, keď v čase uzavretia zmluvy žalovaný ešte ani nebol oprávnený ju prevádzkovať.
26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd posúdil výpoveď zmluvy o nájme zo dňa 29.06.2015 za nedôvodnú, a preto neplatnú. Žalovaný bol preto povinný riadne a včas uhrádzať nájomné po dobu trvania nájomnej zmluvy, t. j. po dobu užívania predmetu nájmu. Zmluva o nájme bola uzavretá na dobu určitú od 01.07.2014 do 30.06.2019. Žalovaný v rozhodnom čase nerozporoval tvrdenia žalobcu o kúpe predajného stánku dňa 12.12.2016, do ktorej doby predajný stánok prevádzkoval. Pokiaľ aj na pojednávaní rozporoval predaj stánku, opäť tieto skutočnosti zostali len v rovine nepreukázaných tvrdení. Žalovaný nerozporoval, že aj po tom ako považoval zmluvu o nájme za zaniknutú uplynutím výpovednej doby, naďalej užíval predmet nájmu. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázanú dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku, preto vyhovel žalobe v celom rozsahu. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie nájomného za mesiace november 2015 až december 2016, t. j. 13 mesiacov po 130 eur + sumu 50,32 eur ako pomernú časť nájomného za 12 dní mesiaca december 2016, t. j. spolu sumu vo výške 1.740,32 eur. Ako príslušenstvo pohľadávky si žalobca uplatnil dohodnuté úroky z omeškania, ktoré s ohľadom na ustanovenie § 3 ods. 6 písm. a) zákona č. 307/2016 Z. z., boli uplatnené vo výške 13,05 % ročne z jednotlivých žalovaných súm nájomného, s ktorých zaplatením bol žalovaný v omeškaní. Súd žalobcovi priznal žalobcovi úroky z omeškania od 11. dňa toho-ktorého mesiaca, keď splatnosť nájomného bola zmluvnými stranami dohodnutá na 10. deň v mesiaci. Súd žalobcovi priznal aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorú po jej korigovaní na účely vydania platobného rozkazu (pôvodne uplatnená suma 560 eur), žalobca uplatnil vo výške 40 eur.
27. Súd podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože mal plný úspech vo veci, súd žalobu vyhovel v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.