Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-74-2019.pdf
PDF · 115.46 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/74/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej vo veci starostlivosti o maloleté deti: S. J., nar. XX.X.XXXX a I. J., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov: otec - B. J., nar. XX.X.XXXX, bytom A. A. XX, zastúpený: JUDr. Eva Koleničová, advokátka so sídlom Paulínska 20, Trnava, matka - K. S., nar. XX.X.XXXX, bytom D. I. XX, T., zastúpená: JUDr. Lucia Sukopová, advokátka so sídlom Františkánska 5, Trnava, o návrhu otca a matky na zmenu výchovného prostredia, o odvolaní otca detí proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 17. júna 2019, č.k. 19P/37/2017-137, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti zverenia maloletého I. do osobnej starostlivosti matky, určenia výživného, zamietnutia návrhu otca na zverenie maloletého S. a I. do starostlivosti otca, určenia výživného a v časti zmeny rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 8P/80/2013-31 zo dňa 20. februára 2014 potvrdzuje.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti uloženia výchovného opatrenia rodičom v časti počtu konzultácií mení tak, že rodičia majú povinnosť podrobiť sa odbornému poradensko- psychologickému poradenstvu a absolvovať 10 konzultácií.
III. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti úpravy styku otca s maloletým I. a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania ruší a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie maloletého I. s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozhodnutia zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok (výrok I.) a otcovi uložil s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozhodnutia prispievať na výživu maloletého I. sumou vo výške 150 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky (výrok II.). Súčasne súd upravil s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozhodnutia styk otca s maloletým I. tak, že otec je oprávnený s maloletým sa stretávať každý nepárny kalendárny týždeň v roku v čase od piatka od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že maloletého si po skončení vyučovania v piatok prevezme v školskom zariadení a po ukončení styku ho v nedeľu odovzdá v mieste bydliska matky (výrok III.). Ďalej súd napadnutým rozsudkom návrh otca na zverenie maloletého I. a maloletého S. do jeho starostlivosti a určenie výživného matke zamietol (výroky IV. a V.). Rovnako súd zamietol návrh matky na zverenie maloletého S. do jej starostlivosti, určenie výživného otcovi a úpravu styku (výrok VI.). Súd uložil rodičom maloletých povinnosť podrobiť sa odbornému poradensko- psychologickému poradenstvu a absolvovať 30 konzultácií v intervaloch podľa určenia psychológa na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, a to s
účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia, s cieľom zlepšiť komunikáciu medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti o maloleté deti, usmernenia rodičov ohľadom ich spoločnej zodpovednosti za výchovu, vzdelanie a zdravý vývin maloletých detí (výrok VII.). Ďalším výrokom súd rozhodol, že tým sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 8P/80/2013-31 zo dňa 20.2.2014 v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletému I. (výrok IX.). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VIII.).
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 25 ods. 1 a 2, § 37 ods. 2 písm. d), § 36 ods. 1, § 43 ods. 1, § 62 ods. 1, 2 a 3, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom došlo k zmene pomerov. Striedavá starostlivosť sa síce realizovala, ale iba krátko po rozvode manželstva bola bezproblémová. Následne, podľa názoru súdu tým, že obaja rodičia si našli nových partnerov, vzťah rodičov maloletých detí sa stal vysoko konfliktný, ich vzájomná dôvera sa hlboko narušila, čo je zrejmé i z ich výpovedí v priebehu konania - ich tvrdenia sú vo vzájomnom rozpore, jeden druhého obviňujú zo zanedbávania starostlivosti o deti a to tak čo sa týka výchovy a vzdelávania, ako i zanedbávania hygieny, zdravotnej starostlivosti, výživy detí, napokon obaja rodičia - otec i matka obviňujú toho druhého z nadmerného požívania alkoholických nápojov. Za uvedenej situácie je problematické zabezpečiť riadnu starostlivosť o deti po všetkých stránkach, keď je nepochybné, že rodičia maloletých detí nedokážu spolu vôbec komunikovať a nieto ešte riešiť bežné veci týkajúce sa starostlivosti o maloleté deti a ich výchovy. Ako vyplýva zo znaleckého posudku i zo správy psychologičky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, otec nestojí o komunikáciu s matkou ani o stretnutia s ňou, prechováva k nej silne negatívny postoj a nemá záujem pracovať na zmene. Súd sa stotožňuje s názorom matky, že otec sa doposiaľ nevyrovnal s rozvodom manželstva a najmä tým, že matka žije s partnerkou. Vzhľadom na to, že obaja rodičia prejavili záujem o zverenie detí do svojej starostlivosti, súd skúmal, čo je v najlepšom záujme maloletých detí, za týmto účelom pribral do konania znalca a vypočul i maloleté deti, keďže od vypracovania znaleckého posudku uplynulo sedem mesiacov. Maloleté deti vypočul súd opakovane, nakoľko ich vyjadrenie pred znalcom bolo rozdielne ako následne pred súdom dňa 19.11.2018 (znalec odporučil zachovanie striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, prihliadol na ich názor, keď konštatoval, že sa nachádzajú vo veku, kedy sú už schopní posúdiť výchovné prostredie oboch rodičov, vedia vyjadriť svoj názor a postoj; pred súdom maloleté deti uviedli, že chcú byť v starostlivosti matky). Následne pri ďalšom výsluchu pred súdom dňa 23.1.2019 maloleté deti tieto rozdielne vyjadrenia vysvetlili tým, že starší S. nechcel ,,potopiť“ mladšieho I., ktorý chce byť s matkou, preto sa takto pôvodne pred súdom dňa 19.11.2018 vyjadrili obaja (že chcú byť s matkou). Maloletý S. pred súdom dňa 23.1.2019 vyjadril želanie, aby to zostalo tak ako teraz a maloletý I. sa jednoznačne vyjadril, že chce byť s mamou, necíti sa dobre, keď musí chodiť k otcovi (v podstate takýmto spôsobom sa obe deti vyjadrili už pred znalcom, keď S. uviedol: ,,chcem, aby to bolo tak, ako doteraz, mne to takto vyhovuje, aby to zostalo na striedavej starostlivosti.“ Maloletý I. uviedol: ,,To čo je teraz ma veľmi nebaví, ale neviem ako by to bolo dobré. U oboch mi je dobre, lepšie je asi u tej mamy a na víkendy by sme chodili ku otcovi.“). Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že v záujme maloletého S. je, aby napriek vyššie uvedenému a to, že rodičia nie sú schopní racionálnej komunikácie ohľadom výchovy a starostlivosti, zostal v striedavej starostlivosti, keď prihliadol najmä na názor maloletého S., ktorý chce zostať v striedavej starostlivosti. Súd je toho názoru, že maloletý S. je schopný vzhľadom na svoj vek (13 rokov) vyjadriť svoj názor, čo konštatoval i znalec. Súd je toho názoru, že maloletý S. už viac ako I. vyžaduje mužský vzor vo výchove, s otcom majú spoločné záľuby, podľa tvrdenia otca je maloletý technický typ, pomáha mu v garáži, baví ho to. Čo sa týka maloletého I., súd rovnako prihliadol na jeho názor, ktorý takisto vzhľadom na svoj vek (11 rokov) dokáže vyjadriť. Vzhľadom na jeho vek je i pochopiteľné, že je ešte citovo naviazaný viac na matku, čo vyplýva i zo znaleckého dokazovania (,,U maloletého I. pretrváva hlbšia naviazanosť na matku, chcel by s ňou tráviť viac času.“ - citované zo znaleckého posudku). Preto súd zveril maloletého I. do osobnej starostlivosti matky, keď neboli preukázané žiadne tvrdenia otca o zanedbávaní starostlivosti matky o deti, resp. o nevhodnom správaní sa matky k deťom. Čo sa týka nadmerného požívania alkoholických nápojov, matka poprela, že by v súčasnosti mala takýto problém, priznala, že požívala alkoholické nápoje v čase ,keď žila s otcom maloletých detí, bola nešťastná, v súčasnosti požíva alkoholické nápoje len príležitostne. V konaní nebolo preukázané ani to, že výchovné prostredie u matky, ktorá žije s priateľkou je pre deti nevhodné. Skutočnosť, že maloletý I. je citovo naviazaný na matku a chce s ňou tráviť viac času, má pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov zveriť dieťa prednosť pred ostatnými dôvodmi, na ktoré poukazoval otec a ktoré mali byť dôvodmi pre zverenie detí do jeho starostlivosti (miesto kde deti navštevujú školu, kamaráti a pod.) Súd pri rozhodovaní o starostlivosti o maloleté deti zohľadnil i konštatovanie súdneho znalca, že obaja rodičia sú spôsobilí
a majú predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o maloleté deti. Zároveň súd v záujme zdravého vývinu maloletých detí rozhodol, v súlade s ustanovením § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, o uložení výchovného opatrenia rodičom - povinnosti podrobiť sa odbornému poradensko- psychologickému poradenstvu s cieľom zlepšiť komunikáciu ohľadom výchovy a starostlivosti o maloleté deti, usmernenia rodičov ohľadom ich spoločnej zodpovednosti za výchovu, vzdelanie a zdravý vývin maloletých detí, keď v konaní bolo preukázané, že rodičia nedokážu spolu racionálne komunikovať, otec prechováva výrazne negatívne postoje k matke maloletých detí, čo má negatívny vplyv na deti, na ich zdravý vývin. Súd je toho názoru, že bez odbornej pomoci nie je možné eliminovať takéto správanie rodičov, keď nie sú schopní, a to najmä otec, vzájomnej konštruktívnej komunikácie, ktorá je nevyhnutná pre zabezpečenie riadnej starostlivosti a výchovy maloletého S. a maloletého I.. Vzhľadom na uvedené, súd návrh oca na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti a určenie výživného matke, ako i návrh matky na zverenie maloletého S. do jej osobnej starostlivosti, určenie výživného otcovi a úpravu styku zamietol. Pri určení výživného na maloletého I. súd vychádzal zo skutočnosti, že maloletý I. navštevuje 5. ročník ZŠ v A. A., sú s ním len bežné výdavky, matka a otec majú vyživovaciu povinnosť k maloletému S., ktorý navštevuje 7. ročník základnej školy a je v ich striedavej starostlivosti. Matka je zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom 1.005,61 eur, otec je zamestnaný s príjmom 430,35 eur. Otec na pojednávaní dňa 9.10.2017 uviedol, že jeho priemerná čistá mesačná mzda je 1.100 eur, uviedol tiež, že v súčasnosti (ku dňu rozhodnutia) pracuje stále u rovnakého zamestnávateľa. Ako vysvetlenie podstatného zníženia príjmu otec uviedol, že v tom období (októbri 2017) robil aj vodiča aj mechanika, od mája 2018 vykonáva iba prácu mechanika, aby mal viacej času, pretože keď jazdil, chodil každý víkend do Prešova a Košíc, v nedeľu o 18.00 hod. odchádzal a vracal sa nasledujúci deň v pondelok okolo obeda, teraz majú dva platy s partnerkou, ktorá má príjem asi 900 eur netto mesačne, preto sa takto rozhodol. Podľa názoru súdu, v danej veci je dôvodné, aby pri určení výživného súd vychádzal s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine zo skutočnosti, že otec sa vzdal bez dôležitého dôvodu ďalšej pracovnej pozície, ktorú zvládal, a tým i vyššieho príjmu, keď dôvod, ktorý uviedol nemožno považovať za dôležitý, nakoľko ako vodič bol mimo domova len od nedele večera do nasledujúceho dňa obeda, čo je veľmi krátky čas na to, aby bolo možné konštatovať, že vzdanie sa tejto pracovnej pozície je v záujme maloletých detí s cieľom venovať im viac času, keď napokon v pondelok doobeda sú deti v škole. Vzhľadom na uvedené, súd vychádzal pri určení výživného z príjmu otca vo výške 1.100 eur mesačne, ktorý je schopný otec dosahovať a bol toho názoru, že určená výška výživného zodpovedá citovaným zákonným ustanoveniam, teda odôvodneným potrebám maloletého I., ako i zárobkovým možnostiam a schopnostiam povinného - otca a príjmu matky. Súd zároveň upravil styk otca s maloletým I. tak, aby sa obe deti - S. i I. spoločne stretávali u otca, teda každý nepárny kalendárny týždeň, kedy je i S. u otca. Súd rešpektoval názor maloletého I., ktorý sa vyjadril, že sa chce stretávať s otcom, súd bol toho názoru, že takáto úprava styku je dostatočná a v záujme oboch maloletých detí. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zároveň súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, zmenil posledné rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností k maloletému I.. Zmenu práv a povinností k maloletému I. súd určil od právoplatnosti tohto rozhodnutia, nakoľko od podania návrhu až do rozhodnutia sa realizovala striedavá osobná starostlivosť.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti zverenia maloletého I. do osobnej starostlivosti matky, určenia výživného na maloletého I., úpravy styku otca s maloletým I., zamietnutia návrhu otca na zverenie maloletého S. a maloletého I. do jeho starostlivosti a určenie výživného, uloženia výchovného opatrenia, ako aj zmeny rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 8P/80/2013-31 zo dňa 20.2.2014, podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí, ktorý navrhol rozsudok v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci a zároveň nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Namietol, že prvoinštančný súd nevykonal ním navrhnutý dôkaz, a to vyžiadanie si správy/posudku od psychologicky PhDr. H., ktorú maloletý S. navštevuje. Mal za to, že súd rozhodol len na základe vnútorného presvedčenia bez relevantných a objektívnych skutočností. Súdu boli predložené viaceré listiny, bolo vykonané znalecké dokazovanie, ktoré jasne odporúčalo ponechať striedavú osobnú starostlivosť, avšak súd v rozpore so závermi znalca
- odborníka, bez toho, aby ho dopočul alebo vyžiadal si doplňujúci znalecký posudok, rozhodol v priamom rozpore so záujmom maloletého I.. Súd síce maloletého vypočul, avšak aj keď sa maloletý vyjadril (pod vplyvom hmotných darov a zvýhodňovaním pred S.), že by chcel byť s matkou a otca len navštevovať, neznamená to automaticky, že je to v jeho najlepšom záujme. Bol toho názoru, že nie je pre súrodencov v približne rovnakom veku vhodné, aby boli rozdelení autoritatívnym rozhodnutím súdu.
Namietol, že znalecké dokazovanie bolo v konaní vykonané pred rokom a pol, teda ešte 6.4.2018, pričom neprebehlo ani doplňujúce znalecké dokazovanie a znalec nebol ani v konaní vypočutý k možnosti riešenia rozdelenia súrodencov a k dopadom na ich psychický stav. Obe maloleté deti sa sťažovali na prítomnosť detí partnerky otca, avšak tento element sa už v živote maloletých detí nenachádza. Maloletý I. sa vyjadril, že sa mu to už takto páči a je takto spokojný. Rodičia naďalej praktizujú striedavú osobnú starostlivosť a o deti je riadne zo strany otca postarané. Podľa jeho názoru sú objektívne splnené všetky predpoklady pre zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti, pričom podľa odbornej verejnosti a rozhodnutí súdov, ani nesúhlas jedného z rodičov, ako ani zlá komunikácia medzi rodičmi, nemôže byť prekážkou na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, pokiaľ sú splnené ostatné predpoklady na zverenie dieťaťa do takejto starostlivosti. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Ústavného súdu ČR a SR. Odvolateľ ďalej uviedol, že nariadené výchovné opatrenie nekorešponduje s odporúčaniami uvedenými v znaleckom posudku. Otec nesúhlasil s výškou určeného výživného, nakoľko nekorešponduje s rozhodovacou praxou súdov, kedy sa výška výživného pohybuje štandardne v rozmedzí od 20-25% z priemerného čistého príjmu povinného rodiča na všetky vyživované deti. Poukázal tiež na to, že výška výživného bola stanovená nepreskúmateľne, keď matka nepreukázala a ani neuvádzala konkrétne náklady na maloletého. Nesúhlasil tiež s úpravou styku s maloletým I., nakoľko súd v priamom rozpore s vykonaným znaleckým dokazovaním styk upravil len do nedele a nie do pondelka, pričom svoje rozhodnutie žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Namietol tiež, že súd neupravil styk mimo bežného styku počas prázdnin a sviatkov. Záverom poukázal na to, že odôvodnenie napádaného rozsudku nezodpovedá ústavnej požiadavke náležitého odôvodnenia rozhodnutia, a teda ide o ústavne nekonformné právne posúdenie veci.
4. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrili.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 359 a 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné len v časti úpravy jeho styku s maloletým I. a čiastočne v časti uloženia výchovného opatrenia.
6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 19P/37/2017 je zmena výchovného prostredia maloletého S. a maloletého I.. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie maloletého I. s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozhodnutia zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok (výrok I.) a otcovi uložil s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozhodnutia prispievať na výživu maloletého I. sumou vo výške 150 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky (výrok II.). Súčasne súd upravil s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozhodnutia styk otca s maloletým I. tak, že otec je oprávnený s maloletým sa stretávať každý nepárny kalendárny týždeň v roku v čase od piatka od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že maloletého si po skončení vyučovania v piatok prevezme v školskom zariadení a po ukončení styku ho v nedeľu odovzdá v mieste bydliska matky (výrok III.). Ďalej súd napadnutým rozsudkom návrh otca na zverenie maloletého I. a maloletého S. do jeho starostlivosti a určenie výživného matke zamietol (výroky IV. a V.). Rovnako súd zamietol návrh matky na zverenie maloletého S. do jej starostlivosti, určenie výživného otcovi a úpravu styku (výrok VI.). Súd uložil rodičom maloletých povinnosť podrobiť sa odbornému poradensko-psychologickému poradenstvu a absolvovať 30 konzultácií v intervaloch podľa určenia psychológa na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, a to s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia, s cieľom zlepšiť komunikáciu medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti o maloleté deti, usmernenia rodičov ohľadom ich spoločnej zodpovednosti za výchovu, vzdelanie a zdravý vývin maloletých detí (výrok VII.). Ďalším výrokom súd rozhodol, že tým sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 8P/80/2013-31 zo dňa 20.2.2014 v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletému I. (výrok IX.). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VIII.).
7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie (okrem zamietnutia návrhu matky na zverenie maloletého S. do jej starostlivosti, určenie výživného otcovi a úpravu styku - výrok VI).
8. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci pre posúdenie danej úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom (s výnimkou posúdenia rozsahu úpravy styku otca s maloletým I.), výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne i vec správne právne posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v tejto časti, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov, pričom nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa nasledovné:
9. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal v celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení dôkazov nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
10. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo dôvodné v prípade maloletého S. ponechať jeho zverenie v striedavej osobnej starostlivosti rodičov a v prípade maloletého I. bolo dôvodným jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky, pričom súd správne prihliadol i na názor maloletých detí, ktorí i podľa znalca sú schopní tento názor relevantne vyjadriť. Za správne považoval odvolací súd i rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti určenia výživného na maloletého I., keď v podrobnostiach odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti (body 27. a 28.).
11. Znalec v znaleckom posudku síce uviedol, že za najvhodnejší spôsob ďalšej výchovy maloletých detí považuje zachovanie striedavej osobnej starostlivosti rodičov, avšak taktiež uviedol, že za nepriaznivú situáciu považuje fakt, že rodičia nie sú schopní vzájomnej racionálnej komunikácie, ktorá je nevyhnutná pri striedavej osobnej starostlivosti, a teda súd prvej inštancie správne na základe vykonaných dôkazov, ako i s prihliadnutím na názor maloletých detí rozhodol o ponechaní striedavej osobnej starostlivosti v prípade S. a zverení maloletého I. do osobnej starostlivosti matky.
12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zverenia maloletého I. do osobnej starostlivosti matky, určenia výživného, zamietnutia návrhov otca na zverenie maloletého I. a maloletého S. do jeho osobnej starostlivosti a určenie výživného, ako aj zmeny rozsudku o ostatnej úprave práv a povinností rodičov k maloletému I., postupom podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
13. Za správne považoval odvolací súd i rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti uloženia povinnosti rodičom podrobiť sa poradensko-psychologickému poradenstvu s prihliadnutím na to, že títo nie sú schopní vzájomnej racionálnej komunikácie, na čo poukázal i znalec v znaleckom posudku a čo vyplýva i zo správ kolízneho opatrovníka. Odvolací súd však považoval súdom prvej inštancie určený rozsah konzultácií za neprimeraný, keď v prípade, že otec maloletých detí nezmení svoj prístup, nepomôže určenie väčšieho počtu konzultácií, skôr je potrebné apelovať na otca a aj matku, aby v záujme maloletých detí prehodnotili svoje postoje a správali sa racionálne, pričom v prípade zmeny ich prístupu možno považovať za dostatočný počet desať konzultácií.
14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia počtu konzultácií podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
15. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti úpravy styku otca s maloletým I. odvolací súd považoval za predčasné, nedostatočne odôvodnené a vzhľadom na to nepreskúmateľné.
16. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
17. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.
18. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
19. Je potrebné vytknúť súdu prvej inštancie, že v časti úpravy styku otca s maloletým I. nedostatočne odôvodnil (bod 29. odôvodnenia), z takéhoto odôvodnenia nemožno zistiť, akými úvahami sa súd pri úprave styku riadil, na základe čoho dospel k záveru, že uvedená úprava styku je dostatočná, keď je potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že súd styk upravil v menšom rozsahu, ako to navrhol znalec v znaleckom posudku, taktiež je potrebné vytknúť súdu prvej inštancie, že sa vôbec nezaoberal úpravou styku počas prázdnin a sviatkov.
20. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti úpravy styku otca s maloletým I. a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
21. Po vrátení veci súd prvej inštancie vec opätovne na nariadenom pojednávaní prejedná, vykoná potrebné dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci a vo veci úpravy styku opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i náležite odôvodní.
22. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).