Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-15T/45/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jána Odnogu a členov senátu A. O. W. U. Ž. v trestnej veci obžalovaných B. J., E.. XX.XX.XXXX K. A., Y. S.Á., E.. XX.XX.XXXX K. A. W. B. Z., E.. XX.XX.XXXX K. A. pre prečin krádeže podľa , , spolupáchateľstvom podľa u B. J. a prečin krádeže podľa , spolupáchateľstvom podľa , na hlavnom pojednávaní dňa 8.10.2019 takto

rozhodol:

Obžalovaní: 1) B. J., E.. XX.XX.XXXX K. A., trvalé bydlisko G. Č.. XXX, t. č. v Ústave na výkon trestu Ilava,

2) Y. S., E.. XX.XX.XXXX K. A., trvalé bydlisko G. Č.. XXX

3) B. Z., E.. XX.XX.XXXX K. A., trvalé bydlisko G. Č.. XXX, na slobode,

s ú v i n n í, ž e

všetci traja obžalovaní dňa 12.01.2019 približne v čase medzi 02.30 hod. až 03.00 hod. v Čachticiach po predchádzajúcej vzájomnej dohode vnikli do novostavby rodinného domu č. XXX tak, že na uvedené miesto prišli na osobným motorovým vozidle zn. Ford Mondeo tmavozelenej farby nezisteného evidenčného čísla, ktoré viedol B. Z., do obce Čachtice, kde na ceste v smere do obce Višňové zastavili, vo vozidle podľa dohody zostal sedieť Y. S. spolu s B. Z., zatiaľ čo B. J. z vozidla vystúpil, prešiel asi 40 metrov, preskočil oplotenie novostavby s popisným číslom XXX, vošiel do neuzamknutej neobývanej novostavby, vzápätí prešiel schodiskom do pivničných priestorov, kde vzal krompáč a s tým následne odstránil visiaci zámok na drevených dverách s petlicou, potom vošiel do pivnice a z tejto vzal karbobrúsku zn. Makyta, v hodnote 210 ,-- Eur malú karbobrúsku zn. GMI, v hodnote 15,-- Eur, Aku vŕtačku zn. Extol v hodnote 80,-- Eur a kotúčovú pílu zn. Graphite, v hodnote 80,-- Eur, ktoré predmety vložil do v pivnici nájdeného čierneho plastového vreca a následne so všetkými odcudzenými vecami odišiel, hodil ich do zadnej časti motorového vozidla, ktorým následne všetci traja obžalovaní odišli a odcudzené veci odviezli, pričom týmto konaním spôsobili poškodenému L.Š. Š. škodu vo výške 395,- Eur, hoci bol B. J. rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto and Váhom sp.zn. zo dňa 25.04.2017, právoplatný dňa 27.04.2017, odsúdený pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa , , ods 3 písm. b) ,

t e d a

B. J.

spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, čím spáchal vlámaním, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený

Y. S. W. B. Z.

spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a spôsobili tak malú škodu, uvedený čin spáchali vlámaním,

č í m s p á c h a l i

B. J.

prečin krádeže podľa , , spolupáchateľstvom podľa

Y. S. W. B. Z.

prečin krádeže podľa , spolupáchateľstvom podľa

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

1/ B. J.

Podľa s prihliadnutím na , , , , na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

2/ Y. S.

Podľa , s prihliadnutím na , , , na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa , obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa , obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu ukladá povinnosť v skúšobnej dobe získať určitú pracovnú kvalifikáciu alebo zúčastniť sa na rekvalifikačnom kurze.

Podľa , obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu ukladá povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa , obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu ukladá povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo preukázateľne uchádzať sa o zamestnanie.

3/ B. Z.

Podľa , s prihliadnutím na , , , , s použitím k trestu povinnej práce vo výmere 100 (sto) hodín.

Podľa , je obžalovaný povinný vykonať trest povinnej práce najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu a práce je povinný vykonať osobne vo svojom voľnom čase a bez nároku na odmenu.

Podľa , obžalovanému ukladá povinnosť do jedného roka od nariadenia výkonu trestu povinnej práce získať určitú pracovnú kvalifikáciu alebo zúčastniť sa na rekvalifikačnom kurze.

Podľa , obžalovanému ukladá povinnosť do jedného roka od nariadenia výkonu trestu povinnej práce povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo preukázateľne uchádzať sa o zamestnanie.

Podľa sú obžalovaní B. J., Y. S. W. B. Z. povinní spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému L. Š., E.. X.X.XXXX, J. I. I.Á. Č.. XXX, Č. X. náhradu škody vo výške 90 €.

Podľa sa poškodený L. Š.E., E.. X.X.XXXX, J. I. I. Č.. XXX, Č. X. odkazuje so zvyškom svojho nároku na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 3.6.2019 na tunajšom súde obžalobu sp. zn. -15 zo dňa 31.5.2019 na obžalovaných B. J., E.. XX.XX.XXXX K. A., Y. S., E.. XX.XX.XXXX K. A. W. B. Z., E.. XX.XX.XXXX K. A., pre zločin krádeže podľa , s poukazom na formou spolupáchateľstva podľa , ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že: „všetci traja obžalovaní dňa 12.01.2019 približne v čase medzi 02.30 hod. až 03.00 hod. v Čachticiach po predchádzajúcej vzájomnej dohode vnikli do novostavby rodinného domu č. XXX tak, že na uvedené miesto prišli na osobným motorovým vozidle zn. Ford Mondeo tmavozelenej farby nezisteného evidenčného čísla, ktoré viedol B. Z., do obce Čachtice, kde na ceste v smere do obce Višňové zastavili, vo vozidle podľa dohody zostal sedieť Y. S. spolu s B. Z., zatiaľ čo B. J. z vozidla vystúpil, prešiel asi 40 metrov, preskočil oplotenie novostavby s popisným číslom XXX, vošiel do neuzamknutej neobývanej novostavby, vzápätí prešiel schodiskom do pivničných priestorov, kde vzal krompáč a s tým následne odstránil visiaci zámok na drevených dverách s petlicou, potom vošiel do pivnice a z tejto vzal karbobrúsku zn. Makyta, v hodnote 210 ,-- Eur malú karbobrúsku zn. GMI, v hodnote 15,-- Eur, Aku vŕtačku zn. Extol v hodnote 80,-- Eur a kotúčovú pílu zn. Graphite, v hodnote 80,-- Eur, ktoré predmety vložil do v pivnici nájdeného čierneho plastového vreca a následne so všetkými odcudzenými vecami odišiel, hodil ich do zadnej časti motorového vozidla, ktorým následne všetci traja obžalovaní odišli a odcudzené veci odviezli, pričom týmto konaním spôsobili poškodenému L. Š. škodu vo výške 395,- Eur“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní ihneď po prečítaní obžaloby doplnil jej modifikáciu a to v skutkovej vete doplnil : „hoci bol B. J. rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto and Váhom sp.zn. zo dňa 25.04.2017, právoplatný dňa 27.04.2017, odsúdený pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa , , ods 3 písm. b) “ a právnu vetu modifikoval: „Y. S. W. B. Z. spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a spôsobili tak malú škodu, uvedený čin spáchali vlámaním, B. J. spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, čin spáchal vlámaním, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený, čím spáchali: Y. S. W. B. Z. prečin krádeže podľa , spolupáchateľstvom podľa a B. J. prečin krádeže podľa , , spolupáchateľstvom podľa “.

Obžalovaným bolo zo strany súdu vysvetlené, že došlo k zmene zákona v prípade trestného činu krádeže, ktorá zmena je pre nich priaznivejšia, nakoľko sa znížila trestná sadzba.

Všetci traja obžalovaní po prečítaní a oboznámení sa aj s modifikáciou obžaloby a po vysvetlení zo strany súdu na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8.10.2019 na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie podľa , a o následkoch v rozsahu ods. 5 až 8 vyhlásili podľa , že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe s príslušnou modifikáciou. Následne preto súd postupoval podľa

ods. 5 a obžalovaným kládol otázky uvedené v , , , a , na ktoré všetci traja obžalovaní odpovedali : c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpoveď obžalovaných : áno d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, odpoveď obžalovaných : áno f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu odpoveď obžalovaných : áno g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, odpoveď obžalovaných : áno h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin, odpoveď obžalovaných: áno

Nakoľko obžalovaný B. J., Y. S. ako aj B. Z. odpovedali na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal pochybnosti o pravdivosti ich priznania, k spáchaniu trestnej činnosti sa priznávali už v prípravnom konaní, po zistení stanoviska prokurátora vyhlásenie obžalovaných o vine podľa prijal a zároveň podľa rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Na základe uvedeného, súd potom obžalovaných uznal za vinných a to B. J. z prečinu krádeže podľa , , spolupáchateľstvom podľa a Y. S. a B. Z. zo spáchania prečinu krádeže podľa , spolupáchateľstvom podľa , nakoľko obžalovaní svojím konaním naplnili všetky znaky skutkovej podstaty predmetného trestného činu. Súd aplikoval príslušné ustanovenie účinné od 1.8.2019, nakoľko od spáchania trestného činu po vyhlásenie rozsudku došlo k zmene zákona v prípade trestného činu krádeže, ktoré ustanovenie o tomto trestnom čine účinné od 1.8.2019 bolo pre obžalovaných priaznivejšie ( ).

Z toho dôvodu súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním znaleckých posudkov v súlade s ustanovením a oboznámením listinných dôkazov v súlade s ustanovením a to tak ako je uvedené v zápisnici z hlavného pojednávania, pričom po prečítaní správy sociálnej poisťovne na obžalovaného B. Z., súd považoval za potrebné vykonať aj bez návrhu výsluch obžalovaného Z. k jeho osobe voči čomu procesné strany nemali námietky. Okrem toho súd oboznámil spisy tunajšieho súdu ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Podľa súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa , trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa , pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

Podľa súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Podľa súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa súd môže za podmienok uvedených v podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa trest povinnej práce môže súd uložiť so súhlasom páchateľa vo výmere od 40 do 300 hodín, ak ho odsudzuje za prečin, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody, ktorého horná hranica sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov.

Podľa trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonať najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu. Súd môže páchateľovi na túto dobu uložiť aj primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v a , smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, spravidla mu uloží, aby podľa svojich síl a schopností nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil. Do doby výkonu trestu povinnej práce sa nezapočítava doba, počas ktorej odsúdený a) nemohol vykonávať trest povinnej práce pre dočasnú práceneschopnosť alebo preto, že mu v tejto dobe práca nebola určená, b) vykonával povinnú vojenskú službu alebo inú službu namiesto povinnej vojenskej služby, c) zdržiaval sa v cudzine, d) bol vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody v inej veci.

Podľa trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonávať osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.

Z listinných dôkazov na obžalovaného B. J., ktorý má 25 rokov súd zistil nasledovné: Z odpisu z registra trestov a oboznámených spisov vyplýva, že bol doposiaľ 8 krát odsúdený za spáchanie trestného činu a jeden krát bolo jeho trestné stíhanie podmienečne zastavené. Z výnimkou jedného odsúdenia (rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. ) sa u neho jednalo vždy o majetkovú trestnú činnosť. Posledný krát bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 21.2.2019, právoplatným dňa 9.3.2019 za pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa v súbehu zo zločinom krádeže podľa , s poukazom na . Za to mu bol uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň boli týmto trestom zrušené výroku o trestoch uložených Trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn.

zo dňa 13.03.2015, právoplatným dňa 13.03.2015, Trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. zo dňa 30.04.2015, právoplatným dňa 27.05.2015, Trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. zo dňa 11.11.2015, právoplatným dňa 29.01.2016, Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. zo dňa 27.01.2016, právoplatným dňa 22.04.2016, Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. zo dňa 08.11.2016, právoplatným dňa 08.11.2016. Okrem toho bol obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 25.4.2017, sp. zn. , právoplatným dňa 27.4.2017 za prečin krádeže podľa , na nepodmienečný trest odňatia slobody 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý trest obžalovaný vykonal v ústave na výkon s minimálnym stupňom stráženia. Z výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že sa obžalovaný dopustil spáchania jedného priestupku. Z lustrácie v sociálnej poisťovni vyplýva, že obžalovaný mimo ústavu na výkon trestu nikdy nikde legálne nepracoval. V súčasnosti je v ÚVTOS Dubnica nad Váhom od 17.9.2019 pracovne zaradený.

Z listinných dôkazov na obžalovaného Y. S. súd zistil nasledovné: Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol 1 krát odsúdený za spáchanie trestného činu majetkového charakteru, pri ktorom odsúdení sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Z výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že sa obžalovaný dopustil spáchania troch dopravných priestupkov. Z lustrácie v sociálnej poisťovni vyplýva, že obžalovaný bol v podstate viac krát zamestnaný u rôznych zamestnávateľov, buď na dohodu alebo ako zamestnanec. Nepracoval nepretržite, ale s prestávkami. V súčasnosti nie je zamestnaný, naposledy bol v mesiaci jún 2019.

Z listinných dôkazov na obžalovaného B. Z. a z jeho výsluchu súd zistil nasledovné: Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol 1 krát odsúdený za spáchanie trestného činu majetkového charakteru zločinu krádeže podľa , a to rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. , právoplatného dňa 8.11.2016 k 3 ročnému trestu odňatia slobody, ktorý mu bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou v trvaní tri roky do 9.11.2019. Stíhaného skutku sa tak dopustil v čase plynutia skúšobnej doby. Z výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že sa obžalovaný dopustil spáchania piatich priestupkov. Z lustrácie v sociálnej poisťovni vyplýva, že obžalovaný bol v podstate viac krát zamestnaný u rôznych zamestnávateľov, buď na dohodu alebo ako zamestnanec. Nepracoval nepretržite, ale s prestávkami. V súčasnosti nie je zamestnaný, naposledy bol v mesiaci august 2019. Z odpovede sociálnej poisťovne vyplýva aj, že je otcom maloletého dieťaťa.

Z osobného výsluchu obžalovaného B. Z. vyplynulo, že je otcom maloletého dieťaťa, ktoré má 1 rok a 3 mesiace a v mesiaci november 2019 očakáva narodenie druhého potomka. S dieťaťom ako aj so svojou tehotnou družkou žije u svojich rodičov. Chce sa starať o rodinu. K trestu povinnej práce zaujal kladné stanovisko, s týmto trestom by súhlasil a trestu by sa podrobil. Nie je invalidný ani nemá zníženú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, nie je dlhodobo práceneschopný, je zdravý.

Zo znaleckých posudkov č. 6, 7 a 9/2019 znalkyne A.. A. F. v podstate vyplýva, že prognóza ďalšieho vývoja obžalovaných môže byť ešte priaznivá pri výchovnom význame trestu alebo súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané v . Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom

spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu. V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovaného B. J. ako druh trestu trest odňatia slobody a to vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne, obžalovanému Y. S. podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov a obžalovanému B. Z. trest povinnej práce v rozsahu 100 hodín. Pokiaľ ide o obžalovaného B. J., pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti a to podľa , že sa obžalovaný priznal a svoj čin úprimne oľutovali a ďalej podľa , že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti v konaní pred súdom príslušnému orgánu a to súdu, keďže obžalovaný svojím vyhlásením o vine na hlavnom pojednávaní v zmysle v podstate odbremenil súd od dokazovania jeho viny, ktorou skutočnosťou napomáhali súdu pri objasňovaní trestnej činnosti (viď tiež stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 44 uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 5/2017), ktoré je aplikovateľné na tento prípad aj z dôvodu, že obžalovaný sa priznal už v prípravnom konaní a spolupracoval tam aj s orgánmi činnými v trestnom konaní pri vykonávaní previerok výpovedí na mieste, teda popísal a ukázal spôsob spáchania trestného činu tak ako je uvedený v obžalobe aj v bližších konkrétnostiach. Zároveň súd u obžalovaného zistil jednu priťažujúcu okolnosť a to podľa , že už bol za trestný čin odsúdený, ktorá skutočnosť vyplýva z odpisu z registra trestov. Zároveň súd považuje za potrebné na odsúdenia prihliadať, nakoľko sú majetkového charakteru ako aj stíhaná trestná činnosť.

Obžalovaného J. súd odsúdil zo spáchania prečinu krádeže podľa , v znení účinnom od 1.8.2019 vzhľadom na to, že medzi spáchaním trestného činu a vynesením rozsudku nadobudla účinnosť novela a táto je pre obžalovaného priaznivejšia (s podstatne nižšou trestnou sadzbou), kde pripadalo do úvahy podľa odseku 2 ukladanie trestu pri prevahe poľahčujúcich okolností v rámci sadzby 6 mesiacov až 26 mesiacov (horná hranica znížená o tretinu postupom podľa ), pričom súd za primeraný, spravodlivý a v súlade so všetkými základnými zásadami pre ukladanie trestov popísanými vyššie považoval trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby vo výmere 8 mesiacov. Na jednej strane súd prihliadol k

priznaniu sa k spáchaniu trestného činu a jeho oľutovaniu a prevahe poľahčujúcich okolností, na druhej strane nemožno opomenúť predchádzajúci život obžalovaného a vzhľadom na jeho pomerne mladý vek veľké množstvo majetkovej trestnej činnosti (na uvedenom nič nemení ani to, že sa veľkej časti dopustil v súbehu) v kombinácii s poukazom aj na to, že mimo výkon trestu nikdy legálne nepracoval. Na obžalovaného je preto nevyhnutné pôsobiť nepodmienečným trestom, ktorý si podľa názoru súdu bez pochybností vyžaduje ochrana spoločnosti, najmä ochrana majetku a vlastníckeho práva pred obžalovaným, ale taktiež je vo výkone trestu nevyhnutné pôsobiť na obžalovaného, aby sa v budúcnosti už nedopúšťal páchania trestnej činnosti. Súd aj z uvedených dôvodov záverečný návrh obžalovaného na upustenie od potrestania s tým, že predchádzajúci trest je dostatočný, považoval skôr za vyjadrenie formálneho charakteru bez naplnenia materiálnych podmienok na tento postup. Súd pritom pripomína, že obžalovanému pred zmenou zákona hrozil podstatne vyšší trest odňatia slobody i s použitím ustanovenia o opätovnom spáchaní zločinu. Bez povšimnutia nemôže ostať ani to, že to bol práve obžalovaný J., ktorý prišiel s nápadom ukradnúť náradie zo stavby, kde predtým pracoval. Obžalovaný sa tak „spôsobom sebe vlastným odvďačil poškodenému“ za to, že mu dal prácu a možnosť zarobiť si. Obžalovanému pritom súd ukladal samostatný trest, nakoľko sa trestnej činnosti dopustil dňa 12.1.2019, teda po právoplatnosti odsúdení Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom sp. zn. , , , , , ktoré výroky o treste boli zrušené rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. . Obžalovaného súd podľa zaradil pre výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia, nakoľko bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (sp. zn. ).

Pokiaľ ide o obžalovaných Y. S. W. B. Z., pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u oboch obžalovaných zistil dve poľahčujúce okolnosti a to podľa , že sa obžalovaní priznali a svoj čin úprimne oľutovali a ďalej podľa , že napomáhali pri objasňovaní trestnej činnosti v konaní pred súdom príslušnému orgánu a to súdu, keďže obžalovaní svojím vyhlásením o vine na hlavnom pojednávaní v zmysle v podstate odbremenili súd od dokazovania ich viny, ktorou skutočnosťou napomáhali súdu pri objasňovaní trestnej činnosti (viď tiež stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 44 uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 5/2017), ktoré je aplikovateľné na tento prípad aj z dôvodu, že obžalovaní sa priznali a spolupracovali už aj v prípravnom konaní. U obžalovaného Y. S. súd nezistil priťažujúce okolnosti a u obžalovaného B. Z. súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť a to podľa , že už bol za trestný čin odsúdený.

U obžalovaného Y. S. pripadalo do úvahy uloženie trestu podľa v znení účinnom od 1.8.2019 rovnako ako u ostatných obžalovaných, pričom súd s prihliadnutím na všetky zásady pre ukladanie trestov uvedené v , s prihliadnutím na prevahu poľahčujúcich okolností a osobu obžalovaného, jeho doterajší život považoval za primeraný, zákonný a spravodlivý trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Súd skúmal vzhľadom na to, že sa na neho hľadí ako na neodsúdeného, aj zákonné podmienky na povolenie odkladu výkonu trestu v zmysle , , pričom súd dospel k záveru, že vzhľadom na osobu obžalovaného s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a aj jeho aspoň čiastočný pracovný návyk, na zabezpečenia ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutý a preto postupom podľa , obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním na dobu 30 mesiacov. Pre lepšie dosiahnutie účinkov trestu súd obžalovanému uložil v rámci probačného dohľadu aj povinnosti uvedené vo výroku rozsudku, ktoré podľa názoru súdu výrazne znížia riziko, že by sa obžalovaný v budúcnosti dopustil spáchania trestnej činnosti, keďže povinnosť zamestnať sa mu zabezpečí príjem, čo môže znížiť riziko, že sa bude dopúšťať majetkovej trestnej činnosti. Súd týmto zároveň upozorňuje obžalovaného, že má povinnosť dostavovať sa riadne k probačnému a mediačnému úradníkovi a splniť aj ďalšie povinnosti rozsudkom mu uloženého, inak súd môže pristúpiť k rozhodovaniu o neosvedčení sa obžalovaného v skúšobnej dobe, čo by malo za následok, že by obžalovaný musel 6 mesačný trest odňatia slobody vykonať.

Napokon u obžalovaného B. Z. rovnako pripadalo do úvahy uloženie trestu podľa v znení účinnom od 1.8.2019, pričom súd s prihliadnutím na všetky zásady pre ukladanie trestov uvedené v , osobitne zohľadňujúc aj ustanovenie , aby trest postihoval čo najmenej rodinu obžalovaného, s prihliadnutím na prevahu poľahčujúcich

okolností a osobu obžalovaného, postoj k spáchanej trestnej činnosti, jeho doterajší život považoval za primeraný, zákonný a spravodlivý trest - trest povinnej práce a to v rozsahu 100 hodín. Súd pritom konštatuje, že obžalovaný sa dopustil spáchania trestného činu krádeže počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia tiež za krádež. V taktom prípade v zmysle by už nebolo možné uložiť obžalovanému podmienečný trest. Súd však po preskúmaní správ na obžalovaného a zistení z jeho výsluchu, že má maloleté dieťa, ktoré má 1 rok a 3 mesiace a že v mesiaci november 2019 sa mu narodí druhé dieťa, pričom žije so svojou družkou a dieťaťom o ktorých sa stará, mal za to, že na obžalovaného aj vzhľadom na tieto skutočnosti aj jeho postoj k spáchanému trestnému činu, možno pôsobiť dostatočne aj trestom povinnej práce. S týmto trestom pritom obžalovaný pri výsluchu súhlasil, zároveň spĺňa aj podmienku zdravotnej spôsobilosti na výkon tohto trestu. Rovnako možno uviesť, že má určité pracovné návyky, preto je predpoklad, že trest vykoná. Súd pritom obžalovanému zdôrazňuje, že sa jedná o jeho poslednú šancu. V prípade, ak by trest povinnej práce nevykonal, bol by nevykonaný zvyšok tohto trestu premenený na trest odňatia slobody a rovnako by došlo k premene trojročného trestu odňatia slobody, ktorý by musel vykonať v ústave na výkon trestu. Trest povinnej práce je povinný vykonať vo svojom osobnom voľne, bez nároku na odmenu najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu práce. Súd pritom dodáva, že pre lepšie dosiahnutie účinkov trestu súd obžalovanému uložil povinnosť zamestnať sa a získať kvalifikáciu, ktoré povinnosti podľa názoru súdu výrazne znížia riziko, že by sa obžalovaný v budúcnosti dopustil spáchania trestnej činnosti, keďže bude mať príjem z výkonu práce a tým aj zabezpečí starostlivosť o rodinu. Takto uložené tresty podľa názoru súdu napĺňajú účel trestu, plnia funkciu ochrany spoločnosti a to tak individuálnej ako aj generálnej prevencie a sú aj v súlade so zásadou individualizácie trestu.

Podľa súd zaviazal obžalovaných spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému L. Š., E.. X.X.XXXX, trvale bytom I. Č.. XXX, Č. X. náhradu škody vo výške 90 €, ktorú škodu všetci obžalovaní na hlavnom pojednávaní uznali. Zároveň súd podľa poškodeného so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces, keďže si uplatnil náhradu škody vyššiu, pričom súd uvádza, že náhrada škody vo výške 90 € je za Aku vŕtačku zn. Extol v hodnote 80 € a 10 € za zámok vyplývajúce z odborných vyjadrení, pričom zvyšné veci boli vrátené poškodenému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.