Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/77/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 358 31 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokát so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 379 277 95, proti žalovanému A. D., H.. XX.XX.XXXX, R. C. R. Š. XXX/XXXX, XXX XX S., korešpondenčná adresa F. XXX/XX, XXX XX Z. C., Č. Q., o zaplatenie 2.248,24 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -44 zo dňa 23.5.2018 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o lehote na plnenie v spojení s opravnými uzneseniami č.k. -76 zo dňa 11.1.2019 a č.k. -89 zo dňa 26.4.2019.

Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.875,24 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 30.10.2014 do zaplatenia všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko žalovaného, výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených listinných dôkazov, ktoré špecifikoval, citoval ust. , , , , , - 3, a uviedol, že strany sporu uzavreli dňa 10.2.2014 zmluvu o poskytnutí pôžičky, ktorá svojím obsahom je zmluvou spotrebiteľskou. Zmluva neobsahuje jednu z podstatných náležitostí a to termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, preto ju súd prvej inštancie považoval za bezúročnú a bez poplatkov. Zo zmluvy uzavretej s právnym predchodcom žalobcu evidovanej pod č. XXXXXXXXXX na sumu 2.000,- eur vyplýva, že žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver v 60 mesačných splátkach po 67,38 eura bez poistenia. Celkom mal žalovaný vrátiť 3.742,30 eura, pri ročnej úrokovej sadzbe 32 %, výške ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len RPMN) vo výške 32 %, priemernej hodnote RPMN 21,09 %, termín konečnej splatnosti bol uvedený 2/2019. Súd zdôraznil, že zmluva neobsahuje termíny splatnosti jednotlivých splátok, ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa prehľadu úhrad žalovaný zaplatil celkom 124,76 eura, a preto následne právny predchodca žalobcu pristúpil listom zo dňa 29.10.2014 k zosplatneniu úveru. I napriek výzve žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Súd prvej inštancie preto zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 1.875,25 eura z dôvodu, že sa jedná o rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru 2.000,-

eur a výškou, ktorú žalovaný uhradil ku dňu podania žaloby, t.j. vo výške 124,76 eura. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/2015 s tým, že uviedol, že dohodnutý úrok z úveru vo výške 32 % ročne odporuje dobrým mravom, s čím zákon spája absolútnu neplatnosť v zmysle ust. a jeho dojednanie nie je možné obhájiť ani princípom zmluvnej slobody. Zdôraznil, že jednou z hraníc je inštitút dobrých mravov. Z internetovej stránky Národnej banky Slovenska súd zistil, že pri spotrebiteľských úveroch zo splatnosťou od 1-5 rokov v čase poskytnutia pôžičky žalovanému bežný úrok predstavoval 11,16 %, pričom úrok požadovaný žalobcom je skôr trojnásobný. Poukázal na iné rozhodnutie všeobecného súdu s tým, že považoval úver za bezúročný, a preto v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súčasťou priznanej istiny je aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne v zmysle ust. v spojení s Nariadenia vlády č. .

K výroku o splatnosti pohľadávky uviedol, že zvažoval, či sú splnené predpoklady pre stanovenie dlhšej lehoty splatnosti pohľadávky. Uviedol, že žalovaný poukázal iba na skutočnosť, že má aj iné splátky, a preto chcel priznanú istinu splácať v 20,- eurových splátkach mesačne. Táto argumentácia pre iné rozhodnutia o splatnosti pohľadávky nie je dostatočná. Žalovaný nedeklaroval svoje osobné ani majetkové pomery, príjmy a výdaje, náklady na domácnosť a rodinu, a k uvedenému nepredložil žiadny dôkaz na podporu svojich tvrdení. Aj s ohľadom na výšku priznanej istiny a výšku navrhovaných splátok, ktorými by žalovaný iba istinu splácal cca 8 rokov, súd prvej inštancie jeho žiadosti nevyhovel.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. v spojení s tak, že stanovením pomeru úspechu a neúspechu priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 66 %.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku - výroku o splatnosti pohľadávky odvolanie žalovaný. Navrhol povolenie splácať žalovanú istinu, ktorú je ochotný uhradiť v 20,- eurových mesačných splátkach s tým, že poukázal na jeho sociálne a majetkové pomery a to jeho mesačný príjem 26.000,- Kč, príjem manželky 18.000,- Kč, t.j. spolu 44.000,- Kč. Mesačné výdavky predstavujú nájomné mesačne vo výške 12.000,- Kč (462,- eur), elektrina a plyn 4.000,- Kč (154,- eur), televízor a internet 1000,- Kč (38,- eur), pôžička 6.200 Kč (238,- eur), splátka úveru určená súdom voči Prima banke Slovenska vo výške 50,- eur. Celkom vyšpecifikoval mesačné náklady spojené s bývaním a uhrádzaním pôžičiek vo výške 24.492,- Kč (242,- eur). Zdôraznil, že v tom nie sú zahrnuté náklady na chod domácnosti a to strava.

3. Právny zástupca žalobcu sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Opravnými uzneseniami č.k. -76 zo dňa 11.1.2019 a č.k. -89 zo dňa 26.4.2019 bolo opravené záhlavie napadnutého rozhodnutia.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len ) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou ( v spojení s ) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 1.10.2019 ( v spojení s , ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho prieskumu bola namietaná lehota na plnenie žalovaným.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením dôvodnosti uplatneného nároku súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci, ako aj náležite odôvodnil stanovenie lehoty na plnenie 3 dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle ust. . Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

6. K odvolaniu žalovaného proti výroku o lehote na plnenie uvádza, že len v odôvodnených prípadoch môže súd určiť lehotu dlhšie, ktorej dĺžka je stanovená a závisí od okolností danej veci a závisí od sociálnych a majetkových pomeroch dotknutej strany, prípadne iných rozhodných okolností. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má byť poskytnutá žalovanému výhoda splátok je najmä výška priznaného plnenia,

platobná schopnosť žalovaného, ako aj jeho prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v danom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé (R V./1968).

Súd prvej inštancie nevyhovel žiadosti žalovaného o stanovenie dlhšej lehoty na plnenie z dôvodu, že žalovaný svoje sociálne, osobné a majetkové pomery, príjmy a výdaje, náklady na domácnosť, rodinu nepreukázal. Navyše zohľadnil aj výšku priznanej istiny a výšku navrhovaných splátok. Napadnutým rozsudkom bola uložená žalovanému povinnosť zaplatiť 1.875,24 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 30.10.2014 do zaplatenia. Žalovaný v rámci podaného odvolania poukázal na svoje sociálne, majetkové pomery s tým, že uviedol, že má príjem 26.000,- Kč mesačne, príjem jeho manželky 18.000,- Kč mesačne, t.j. spolu 44.000,- Kč mesačne, čo v prepočte predstavuje pri kurze 1 euro = 25,740 Kč, 1.709,40 eura. I napriek deklarovaným mesačným výdavkom spojených s nájomným a službami spojenými s užívaním bytu, ako aj zabezpečením stravy, odvolací súd bol toho názoru, že žalovaný ani v odvolacom konaní nepreukázal ním tvrdené skutočnosti odôvodňujúce poskytnutie žalovanému dlhšej lehoty na plnenie. Zo strany žalobcu, resp. právneho predchodcu žalobcu bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 2.000,- eur, a to na základe uzatvorenej zmluvy o pôžičke pod evidenčným číslom XXXXXXX z dňa 10.2.2014 a žalovaný sa zaviazal splácať túto pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 62,38 eura. Celkom k dátumu podania žaloby, t.j. 15.8.2017 uhradil len sumu 124,76 eura. Navrhovaná výška splátky 20,- eur nezodpovedá sociálnym a majetkovým pomerom žalovaného, ktorý je zamestnaný, ako aj jeho manželka je zamestnaná a majú príjem z pracovnej činnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu, sa nejedná o skutkové okolnosti danej veci, ktoré by bolo potrebné zohľadniť pri stanovení dlhšej lehoty na plnenie. Iné dôvody, ktoré by bolo treba zohľadniť z hľadiska napr. nepriaznivého stavu alebo iných skutkových okolností neboli tvrdené. Aj zo samotného vyjadrenia žalovaného (v spise na č.l. 39) vyplýva, že dlhodobo pracuje v zahraničí, dlh „priznal“ podľa jeho vyjadrenia s tým, že navrhoval splátky vo výške 20,- eur s odôvodnením, že má aj iné splátky. Z tohto dôvodu odvolací súd preto nepovažoval odvolanie žalovaného za dôvodné.

7. Napadnutý rozsudok vo výroku o lehote na plnenie potvrdil ako vecne správny v zmysle ust. , v spojení s opravnými uzneseniami a v súlade s ust. , v zmysle ktorého ustanovenia platí, že právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. v spojení s a zásadou úspechu strany sporu - žalobcu v odvolacom konaní ( ). Právny zástupca žalobcu si trovy odvolacieho konania neuplatnil, ani mu z obsahu spisu nevyplývajú, a preto v záujme rozumného usporiadania procesných nárokov strán sporu v súlade so zásadou procesnej ekonómie (čl. 4 ods. 2 v spojení s Základných princípov ) odvolací súd žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.