Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-6C/366/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Barbarou Plaskurovou v právnej veci žalobcu: V. Q., N.. XX.XX.XXXX, A. N. V. N. M., F.. J.. V. X, štátny občan Slovenskej republiky, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Gembickým, advokátom so sídlom Piešťany, E. Belluša 6752/8, proti žalovanému: V. A., N.. XX.XX.XXXX, A. W. XXX, štátna občianka Slovenskej republiky, právne zastúpená JUDr. Jánom Martákom, advokátom so sídlom Dolné Srnie 362, o určenie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva, t a k t o

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu zamieta. II. Štátu sa priznáva náhrada trov konania vo vzťahu k žalobcovi vo výške 100%. III. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca podanou žalobou žiadal súd, aby uložil žalovanému povinnosť zabrániť zatekaniu dažďovej vody a zatekaniu spôsobenému náhlym topením nahromadeného snehu do stavby žalobcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Uviedol, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností v W., P. C. B. - F. B.. Č.. XXX B. W.B. N. W. W. Č.. XXXX/X, XXXX/X D. N. R. Č.. XXXX W. K..Ú.. W.. Žalovaný je vlastníkom susediaceho domu súp. č. XXX S. A. A. B. Č. B. N. W. W. Č.. XXXX, D. N. R. Č.. XXX W. K..Ú.. W.. Do vyššie uvedenej stavby dielne žalobcu zo susednej stavby hospodárskej budovy žalovaného zateká dažďová voda a voda z nahromadeného topiaceho sa snehu, čím dochádza na jeho majetku ku škodám a k neustálemu zásahu do pokojného stavu a vlastníckeho práva, ako aj do riadneho užívania predmetu jeho vlastníctva. Na tento jav už viackrát upozorňoval žalovaného a aj Obec W., avšak nedošlo k žiadnej náprave uvedeného stavu. Žalobca bol nútený dať si vypracovať znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že zatekanie stavby dielne žalobcu je spôsobené tzv. „hnaným dažďom“ v mieste chýbajúceho oplechovania atiky zo strany hospodárskej budovy žalovaného medzi lemom nadodkvapového žľabu z pozinkovaného plechu a odkvapom hliníkového oplechovania atiky, do dilatačnej medzery medzi obidvoma stavbami. V zimných mesiacoch je zase zatekanie spôsobené náhlym topením nahromadeného snehu v mieste nadodkvapového žľabu zo strany hospodárskej budovy žalovaného. Zo záverov znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že zatekanie do nehnuteľnosti žalobcu spôsobuje nesprávne stavebné riešenie nehnuteľnosti - hospodárskej budovy žalovaného. Na tento stav žalobca žalovaného aj Obec W. upozornil aj prostredníctvom právneho zástupcu listami z 18.06.2010, na ktoré však do dňa podania žaloby ani jedna z oslovených strán nereagovala a nenapravila. Žalobca sa uloženia povinnosti žalovanému domáhal v zmysle ustanovenia § 127. K žalobe pripojil znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Kamilom Chovancom, znalcom z odboru stavebníctva, v ktorom znalec vypracoval možné alternatívy stavebného riešenia zabráneniu zatekania stavby dielne dažďovou vodou a v rámci skutkového stavu uviedol, že zatekanie stavby dielne je spôsobené tzv. „hnaným dažďom „v mieste chýbajúceho oplechovania atiky zo strany hospodárskej budovy medzi lemom nadodkvapového žľabu z pozinkovaného plechu a odkvapom hliníkového

oplechovania atiky, do dilatačnej medzery medzi obidvoma stavbami. V zimných mesiacoch môže byť zatekanie spôsobené náhlym topením nahromadeného snehu v mieste nadodkvapového žľabu zo strany hospodárskej budovy presahujúceho až do neoplechovanej dilatačnej medzery, čím môže dôjsť k pretekaniu vody z topiaceho sa snehu cez hranu nadodkvapového žľabu, alebo snehu nahromadeného v mieste neoplechovanej časti atiky, do dilatačnej medzery medzi obidvoma stavbami. Podaním doručeným súdu dňa 08.03.2013 žalobca upresnil žalobný petit v tom smere, že žiadal, aby súd vydal rozsudok v tom smere, aby uložil žalovanému povinnosť zabrániť zatekaniu dažďovej vody a zatekaniu spôsobenému náhlym topením nahromadeného snehu z jeho stavby súp. č. XXX W. N. W. Č.. XXXX K..Ú.. W. F. B. Ž. B.. Č.. XXX W. N. W. Č.. XXXX/X M. K..Ú.. W. do 14 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne žiadal zaviazať žalovaného k zaplateniu náhrady trov konania.

2. Uznesením sp. zn. -133 zo dňa 28.06.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.07.2013 súd zmenu petitu žaloby pripustil.

3. Na pojednávaní konanom dňa 30.03.2016 žalobca žiadal, aby súd pripustil zmenu petitu nasledovne: Žalovaný je povinný zabrániť zatekaniu dažďovej vody a zatekaniu náhlym topením nahromadeného snehu z jeho stavby bez súpisného čísla postavenej na parcele č. XXXX K..Ú.. W. F. B. Ž. B.. Č.. XXX W. N. W. Č.. XXXX/X M. K..Ú.. W. do 14 dní od právoplatnosti rozsudku.

4. Uznesením na pojednávaní konanom dňa 30.03.2016 súd zmenu petitu žaloby pripustil.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že stavba hospodárskej budovy, ktorá mu vlastnícky patrí bola postavená oveľa skôr, ako bola k nej pristavená žalobcom jeho stavba. On, ani nikto koho by bol poveril mu na jeho stavbe nevykonával žiadne úpravy, nikto s jeho súhlasom nevykonával zásahy do strechy na jeho hospodárskej budove. Jeho hospodárska budova je umiestnená a postavená výlučne na jeho pozemku pri zachovaní všetkých stavebných zásad a odstupu od susedného pozemku. Všetky zásahy do jeho nehnuteľnosti, hospodárskej stavby na pozemku č. XXXX K..Ú.. W. vykonal sám žalobca alebo ním poverené osoby. Všetky zásahy do strechy jeho stavby vykonal rovnako žalobca alebo ním poverené osoby. Proti všetkým zásahom protestoval a súhlas na ne nikdy nedal. Svoju stavbu žalobca umiestnil tak, že sa napojil konštrukčne na jeho stavbu, zabral medzeru medzi pozemkami. Z jeho strany o šírke 30 cm, túto medzeru zamuroval a používa ako štvrtý múr svojej stavby, múr jeho stavby. Zlé konštrukčné napojenie a zničenie jeho pôvodného odkvapového systému slúži teraz žalobcovi ako zámienka na podanie žaloby, hoci celá vec vznikla výlučne zavinením, o čom svedčia aj vyjadrenia Obce W.. Znalecký posudok nepovažoval za relevantný. Predložil súdu stanovisko Obce W. po vykonaní štátneho stavebného dohľadu, v zmysle ktorého sťažovateľ - žalobca dlhodobo opakovane koná v rozpore so zákonnými ustanoveniami o čom svedčia nasledovné skutočnosti: realizácia stavby na parcele č. XXXX/X K..Ú.. W. (v tesnom susedstve už jestvujúcej hospodárskej budovy na parcele č. XXXX) bola začatá neoprávnene v rozpore s ustanoveniami stavebného zákona príslušnými pre riadne povolenie stavby a pre stavebníka - žalobcu bola až dodatočne povolená už po začatí realizácie rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby zn. H-1/98/04535/FX14/MHl z 27.10.1998, ako „Garáž“, užívanie ktorej bolo v kolaudačnom konaní spojenom so zmenou stavby povolené rozhodnutím z 08.04.1999 zn. H-H/99/03424/FX11 (HN1) z 08.06.1999 ako „Dielňa - geometria osobných motorových vozidiel“. V čase po kolaudácii stavby dodatočne postupne vykonával stavebné úpravy nielen na streche svojej stavby „Dielňa - geometria motorových vozidiel“ na parcele č. XXXX/X M. K..Ú.. W. (osadenie zachytávačov snehu), ale tiež na oplechovanie v mieste styčných častí dotknutých susedných striech a dokonca podľa svojho vlastného vyjadrenia zo dňa 09.02.2010, bez vedomia a súhlasu vlastníčky susednej nehnuteľnosti V. A. - žalovaného, svojvoľne manipuloval s krytinou strechy hospodárskej budovy na susednom pozemku parcela č. XXXX K..Ú.. W. a túto upravoval, vrátane oplechovania. Následne po doručení vyjadrenia predložil žalovaný znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Jozefom Prekopom, znalcom z odboru stavebníctva, z ktorého bodu 3 vyplýva, že zatekanie do priestoru budovy na parcelu č. XXXX/X je jednoznačne spôsobené nedokonalosťou projektu, neodbornosťou projektu žalobcu, neodbornosťou zhotoviteľa a nedokončením stavebných úprav na streche stavby na parcele č. XXXX.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a výsluchom súdom ustanovených znalcov, oboznámil sa s výpisom z LV č. XXXX Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, odboru katastrálneho, s výpisom z LV č. XXX Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, odboru katastrálneho, so Znaleckým

posudkom predloženým žalobcom č. 65/2010 vypracovaným znalcom Ing. Kamilom Chovancom, s vyjadrením žalovaného, s rozhodnutiami Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, odboru životného prostredia ZN H-1/98/04535/FX14/HM1 zo dňa 27.10.1998, ZN H-H 98/03424FX11/HM1 zo dňa 08.06.1999, ZN H-H/2000/01409/FX9/HM1 zo dňa 02.05.2000, ZN H-H/2000/02661/FX11/HM1 zo dňa 17.10.2000 a s pripojeným spisovým zapožičaným materiálom Okresného úradu v Novom Meste nad Váhom, odboru životného prostredia, s výpisom z LV Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, odboru katastrálneho č. XXX P. XXXX W. K..Ú.. W. a s kópiou z katastrálnej mapy na predmetné nehnuteľnosti, so Znaleckým posudkom predloženým žalovaným č. 28/2012 vypracovaným znalcom Ing. Jozefom Prekopom, s vytyčovacím náčrtom, s fotodokumentáciou, so Znaleckým posudkom vypracovaným znalcom Ing. Miroslavom Hamáčkom č. 10/2015, so Znaleckým posudkom vypracovaným znalcom Doc. Ing. Pavlom Martonom, CSc., Studenohorská 40, Bratislava č. 17/2017, ako i s obsahom ďalšieho spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Uznesením sp. zn. -161 zo dňa 11.02.2014 nariadil súd znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a poruchy stavieb a do konania za znalca pribral Ing. Pavla Komáreka, ktorý znalecký úkon odmietol vypracovať z dôvodu jeho zdravotného stavu, v dôsledku ktorého nebol schopný znalecký úkon zrealizovať.

8. Uznesením sp. zn. -180 zo dňa 15.08.2014 bolo zmenené uznesenie súdu sp. zn. -161 zo dňa 11.02.2014 v časti výroku o ustanovení znalca s tým, že v zmysle tohto ustanovenia bol ustanovený znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a poruchy stavieb Ing. Miroslav Hanáček.

9. Znalec v predmetnej veci vypracoval Znalecký posudok č. 10/2015 zo dňa 14.02.2015. V zmysle stanovených úloh sa k otázkam súdu vyjadril nasledovne. K otázke č. 1 - Zhodnotiť a vyjadriť sa k záverom uvedeným v znaleckom posudku č. 65/2010 vypracovanom znalcom Ing. Kamilom Chovancom zaradenom v spise na čl. 18-19, sa vyjadril v tom smere, že so závermi znalca Ing. Chovanca súhlasí. Nejedná sa, ale o doplnenie klampiarskych konštrukcií, ale dokončenie - tak ako boli naprojektované a schválené v stavebnom konaní.

K otázke č. 2/ - Zhodnotiť a vyjadriť sa k záverom uvedeným v znaleckom posudku č. 28/2012 vypracovanom znalcom Ing. Jozefom Prekopom zaradenom v spise na čl. 72-76, uviedol, že si nemyslí, že pochybil stavebný úrad, keď dodatočne povolil stavbu č. súp. XXX. Odstupovú vzdialenosť žiadny účastník nenamietal - účastník konania bol aj žalovaný - miestneho šetrenia 13.08.1998 sa zúčastnil a boli prijaté štyri pripomienky; atikový múr medzi stavbami mal zostať zachovaný a každá strana mala byť odvodnená na svoj pozemok. Zákon apriori nestanovuje odstupové vzdialenosti stavieb. Projekt na výstavbu objektu súp. č. XXX mal všetky náležitosti projektu pre stavebné povolenie. Nie je potrebné na tak jednoduchú stavbu zhotovovať vykonávacie projekty. Detail napojenia je zrejmý a postačujúci z výkresu č. 4. Stavebník, resp. bežný remeselník pod vedením stavebného dozoru vie, ako má detaily zrealizovať. Detaily sú uvedené aj v technickej norme STN 73 3610. Súhlasil len s tým, že oplechovanie nie je vykonané správne a práce nie sú dokončené. Nie je to spôsobené nedokonalosťou projektu, ale neodbornosťou zhotoviteľa a nedokončením stavebných úprav.

K otázke č. 3/ - Vyjadriť sa, či dochádza, prípadne ktoré stavebné úpravy odôvodňujú záver, že môže dochádzať k zatekaniu dažďovej vody a k zatekaniu spôsobenému náhlym topením nahromadeného snehu zo stavby súp. č. XXX a hospodárskej budovy bez súpisného čísla stojacich na parcele č. XXXX M. K.. Ú.. W. M. vlastníctve žalovaného do stavby žalobcu súp. č. XXX postavenej na parcele č. XXXX/X,X, uviedol, že pri obhliadke nezistil zatekanie ani do jedného objektu. Pripustil, že môže pri uvedených nepriaznivých podmienkach dochádzať k zatekaniu - je to spôsobené nedokončeným detailom na oplechovaní strechy podľa projektu pre dodatočné stavebné povolenie objektu č. súp. XXX.

K otázke č. 4/ - Ak dochádza k zatekaniu, ktorá vykonaná alebo nevykonaná stavebná alebo technická úprava na nehnuteľnosti, to spôsobuje a na ktorej nehnuteľnosti sa nachádza, sa vyjadril v tom smere, že ak dôjde k zatekaniu bude to spôsobené nedokončením prác na klampiarskych konštrukciách hospodárskej budovy, ktoré sa mali zrealizovať v rámci stavebného povolenia objektu č. súp. XXX.

K otázke č. 5/ - Ak dochádza k zatekaniu, či v dôsledku zatekania dochádza ku škode, resp. poškodeniu nehnuteľnosti patriacej žalobcovi alebo nehnuteľnosti patriacej žalovanému, sa vyjadril v tom smere, že ak by došlo k zatekaniu, ktoré pri obhliadke nebolo zistené, došlo by k poškodeniu obidvoch nehnuteľností.

K otázke č. 6/ - Či stavba súp. č. XXX a hospodárska budova bez súpisného čísla stojace na parcele č. XXXX M. K.. Ú.. W. vo vlastníctve žalovaného a stavba vo vlastníctve žalobcu súp. č. XXX W. N. W. Č.. XXXX/X,4 boli realizované v súlade so stavebným povolaním, resp. dodatočným stavebný povolením a na základe konkrétne ktorého, (ak nebolo potrebné stavebné povolenie a postačovalo ohlásenie, uviesť i túto okolnosť) a či stavby vo vlastníctve žalobcu a žalovaného boli skolaudované a konkretizovať kolaudačné rozhodnutia, uviedol, že stavba hospodárska budova na parcele XXXX bola postavená podľa prehlásenia Obce W. M. T. XXXX, ako drobná stavba, ktorá nepodlieha zápisu na LV a stačí ohlasovacia povinnosť (list v spise 81). Drobná stavba má mať podľa stavebného zákona do 25 m2, čo hospodárska budova nespĺňa, preto si myslí, že malo byť vydané stavebné povolenie. Stavba súp. č. XXX sa začala stavať bez stavebného povolenia, až následne bolo vydané dodatočné stavebné povolenie (27.10.1998) a kolaudačné rozhodnutie (08.06.1999).

K otázke č. 7/ - Či príčinou zatekania sú alebo nie sú prípadné stavebné úpravy realizované žalovaným, resp. žalobcom po vydaní kolaudačného rozhodnutia, že stavebné úpravy žalovaného nemajú vplyv na zatekanie. Sú v zmysle STN 733610. Zhotovený bol nástrešný žľab. Ak by sa zhotovila úprava podľa projektu, nedochádzalo by k zatekaniu.

K otázke č. 8/- Či boli dodržané zo strany žalobcu a žalovaného stavebné zásady týkajúce sa odstupu nehnuteľnosti od hranice susedného pozemku. Ak nie, aké následky tým môžu vzniknúť, resp. vznikli, uviedol, že neboli dodržané žiadne odstupy od hranice pozemku, ani hospodárskej budovy, ani novo zrealizovanej stavby č. súp. XXX - obe stavby sa dotýkajú. Pri výstavbe a dodatočnom povolení stavby č. súp. XXX nebola vznesená požiadavka na odstup. Napojenie oboch stavieb pri dodržaní konštrukčných detailov nebráni ich bezproblémovému užívaniu.

K otázke č. 9/ - Obsahuje stavebné povolenie žalobcu na stavbu súp. č. XXX dielne aj súhlas dotknutých susedov, sa vyjadril v tom smere, že dodatočné stavebné povolenie neobsahuje výslovný súhlas dotknutých susedov - stavebným úradom bol prizvaný aj žalovaný (miestne šetrenie z 13.08.1998). Jeho podpis je na listine, pričom nemal žiadne pripomienky ku stavbe.

K otázke č. 10/ - Aké námietky boli uplatnené v konaní o udelenie dodatočného stavebného povolenia zo dňa 13.08.1998? A ako boli zohľadnené vo vypracovanom projekte stavby súp. č. XXX - dielne (čl. 49), sa vyjadril, že pri prejednaní sa požadovalo 1. zamurujú sa dvere na balkón. 2. Balkón nebude slúžiť ako balkón, ale ako strieška nad garážou, ktorá bude oplechovaná. Nebude tu zábradlie. 3. Okno zostane tak, ako je vymurované. 4. Atikový múr medzi stavbami ostane zachovaný a každá strana bude odvedená cez svoj pozemok. V dodatočnom povolení je ešte v bode 7. uvedené: prípadné poškodenie susedných nehnuteľností (stavieb, porastov atď.) je stavebník povinný dať do pôvodného stavu, vzniknutú škodu uhradiť. Bod 2. nebol dodržaný.

K otázke č. 11/ - Akým spôsobom boli vykonané klampiarske práce na stavbe súp. č. XXX - F. P. N. B. B.. Č.. XXX - S. A.? Či zatekanie má alebo môže mať pôvod v spôsobe vykonania klampiarskych prác, sa vyjadril tak, že klampiarske práce na stavbe XXX dielňa boli vykonané značne nekvalitne, oplechovanie je nerovné, spoje sú dodatočne utesňované tmelom, snehové zachytávače nie sú utesnené, práce nie sú dokončené. Žalovaný zhotovil nástrešný žľab dodatočne, tento je v súlade s STN 733610, chýba ale dokončiť napojenie na atiku, resp. stavebná úprava atiky.

K otázke č. 12/ - Boli vykonané klampiarske práce odborným pracovníkom alebo svojpomocne? Či zatekanie má alebo môže mať pôvod v spôsobe vykonania klampiarskych prác, uviedol, že nevie, či tieto boli zhotovené odborným pracovníkom alebo svojpomocne, sú ale nekvalitné, čo svedčí o neznalosti základných postupov podľa STN.

K otázke č. 13/ - Aké závery vyplývajú z kolaudačného rozhodnutia stavby súp. č. XXX - dielne a stavby súp. č. XXX - hospodárska budova, zaujal stanovisko, že kolaudačné rozhodnutie stavby č. súp. XXX bolo spojené so zmenou stavby na dielňu, nie sú dané žiadne mimoriadne obmedzenia, len všeobecné:

dodržať § 86 Stavebného zákona, predpisy a normy. Kolaudačné rozhodnutie na hospodársku budovu nie je vydané, nie je vydané ani ohlásenie drobnej stavby.

K otázke č. 14/ - Po zhodnotení zistených záverov citovaných znaleckých posudkov a skutočností zistených pri ohliadke na mieste samo, navrhnúť spôsoby riešenia na odstránenie zatekania a zabráneniu ďalšiemu vznikaniu škôd na stavbe žalobcu a stavbe žalovaného, odkázal na rámcový postup navrhnutý v bode 4 posudku s tým, že je potrebné sa pridržať pôvodnej projektovej dokumentácie a práce zveriť odborne spôsobilej osobe.

K otázke č. 15/ - V prípade, že znalec zistí alebo považuje za potrebné v súvislosti s charakterom sporu uviesť i iné skutočnosti, uviesť i tieto zistenia a skutočnosti, uviedol, že iné skutočnosti nezistil.

10. Žalobca k znaleckému posudku sa vyjadril v tom smere, že má k nemu viaceré výhrady, ale predovšetkým namieta skutočnosť, že znalec bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal príčinu (pôvod) zatekania. Poukázal na skutočnosť, že znalec vo svojom znaleckom posudku uvádza (vyslovil prakticky neoverenú domnienku), že príčinou zatekania je nedokončenie prác na atikovom múre podľa projektu nehnuteľnosti žalobcu. Znalec zároveň spochybnil kvalitu klampiarskych prác na stavbe žalobcu - oplechovanie, izoláciu snehových zábran a podobne. Uviedol, že počas obhliadky nezistil zatekanie ani do stavby žalobcu, ani do stavby žalovaného, nakoľko počas obhliadky neboli poveternostné podmienky, pri ktorých sa zatekanie prejavuje. Navrhol, aby bolo znalecké dokazovanie doplnené o skúšku vodou a simuláciu poveternostných podmienok, aby sa zatekanie skutočne prakticky prejavilo, čo do rozsahu a pôvod vzniku. Poukázal tiež na skutočnosť, že nákres projektu, s ktorým znalec pracoval, verne nezobrazuje skutočný stav napojenia striech. Projekt stavby žalovaného v dobe vypracovania projektu stavby žalobcu neexistoval a nákres (napr. uloženie hrád) na streche hospodárskej budovy (stavby bez stavebného povolenia a preto aj neskolaudovanej) je približný. Práve vzhľadom k uvedeným skutočnostiam navrhol doplniť znalecký posudok o praktickú skúšku zatekania vodou pri simulovaní poveternostných podmienok, ktoré môžu zatekanie spôsobiť.

11. Znalec, Ing. Miroslav Hanáček sa vyjadril k návrhu na doplnenie znaleckého dokazovania žalobcom v tom smere, že v znaleckom posudku konštatuje, že zhotoviteľ objektu súp. č. 847 stavbu nezrealizoval v zmysle projektovej dokumentácie schválenej stavebným úradom, nedokončil napojenie atiky dielne na pôvodnú strechu hospodárskej budovy. Poukázal na skutočnosť, že predložil aj detailný - príklad vyriešenia z STN 73 3610. Pri obhliadke nezistil zatekanie ani do jedného objektu. Nevylúčil však ani zatekanie pri nepriaznivých podmienkach. Poukázal na to, že všetko je spôsobené nedokončeným detailom na oplechovaní strechy podľa projektu pre dodatočné stavebné povolenie. V tejto súvislosti namietal, že nie je možné hovoriť o prakticky neoverenej domnienke - je to zistený stav aj zdokumentovaný v znaleckom posudku. K samotnému návrhu na doplnenie znaleckého dokazovania sa vyjadril v tom smere, že navrhovaná praktická skúška simulácie poveternostných podmienok by nič nezistila - len prípadné zatekanie cez nedokončenú strechu - cez napojenie striech, preto sa mu javí ako vhodnejšie dokončiť detaily strechy podľa platnej technickej normy a projektu. To, že projekt verne nezobrazuje skutočný stav, nedáva dôvod nedokončiť detail napojenia striech. Takmer vždy sú pri výstavbe drobné odchýlky, ale to nedáva zhotoviteľovi právo hrubo porušiť detaily stanovené projektom technickým predpisom, technickou normou.

12. Až po vyjadrení znalca k námietkam žalobcu podal vyjadrenie k predmetnému znaleckému posudku vypracovaného Ing. Hanáčkom, žalovaný. Vo svojom vyjadrení uviedol, že k predmetnému znaleckému posudku nemá osobitné výhrady. Zdôraznil najmä skutočnosť, že z posudku žiadnym spôsobom nevyplýva porušenie práv žalobcu zo strany žalovaného vo vzťahu k navrhovanému petitu žaloby, ako i k samotnému obsahu žaloby. Pravdou je úplný opak v zistení znalca. Nekompetentnosť a nekvalifikovanosť zhotoviteľa systému odtekania dažďových vôd a vôd z prípadne topiaceho sa snehu, nie je potrebné komentovať, pretože žalovaný žiadnym spôsobom a ani opomenutím do zhotovovaných stavebných úprav nezasahoval a ani tieto neodsúhlasoval. Vyjadril sa však tiež v tom smere, že niektoré znenia znaleckého posudku považuje za nejednoznačné a nekonštatujúce existujúci stav stavieb, v dôsledku čoho chýba v posudku určitá odbornosť v posúdení veci a javí sa mu preto ako jednostranný a zavádzajúci. V tejto súvislosti poukázal na stranu 4, bod 1 znaleckého posudku, kde namietal, že znalec nekonštatuje presne spôsob dotyku stavieb. Uviedol: „sú iba murované piliere a železobetónový preklad, na ktorom je uložená strešná konštrukcia atika.“ Jedná sa o stavbu súp. č. XXX. Poukázal v tejto súvislosti na to, že žalovaný žiadny múr a ani deliacu stenu z pilierov a železobetónového

prekladu na svojej stavbe hospodárskej budovy nemá zhotovený. Má zhotovený iba plný múr od strany pozemku a stavby žalobcu a na svojom pozemku. Znalcom popísané zhotovenia nemajú so stavbou múru nič podobného a žalovaný takto popísané dielo nikdy nezhotovil a ani po jeho konštrukcii, okrem popisu v znaleckom posudku nevie. Podľa žalovaného znalec nekonštatuje, že stavba žalobcu zasiahla do vlastníckych práv žalovaného. V tejto súvislosti ešte poukázal na to, že žalobca jasne dostal od stavebného úradu informáciu, že musí dodržať vzdialenosť 2 m od susednej stavby. Túto skutočnosť znalec, podľa žalovaného opomenul. Tiež podľa žalovaného opomenul, že účasť na miestnom zisťovaní nie je súhlasom so stavbou tak, ako to uvádza. V listine, ktorú podpísal žalovaný nie je nič o súhlase. Zákon vyžaduje súhlas, nie opomenutie alebo iný dôvod, napr. účasť. Znalecký posudok neobsahuje základnú náležitosť, ktorou je geometrický plán skutočného zhotovenia stavby. Ďalej poukázal na stranu 4, bod 4 predmetného znaleckého posudku, kde znalec konštatuje, že: „na streche chýbajú snehové lapače ...“. Vyslovil názor, že snehové lapače nie sú potrebným stavebným prvkom, pretože hospodárska budova stála v čase jej zhotovenia osamotene a žľab na odvod vody = rýna bola a je na úrovni hranice pozemku žalovaného, a teraz už vo vnútri pozemku žalovaného. Žalovaný nikdy nezistil, že by do stavby jeho hospodárskej budovy tiekla z jeho strechy dažďová voda alebo voda z topiaceho sa snehu. Ďalej poukázal na skutočnosť, že obsah znaleckého posudku č. 10/2015 Ing. Hanáčka v relevantnej časti určuje príčinu stavu, ktorý vyvolal vlastným konaním sám žalobca. Definuje nekvalitu výsledku vykonania stavebných úprav a nekvalitu odbornosti zhotoviteľa. Vyslovil názor, že je však na veľkú závadu posudku Ing. Hanáčka, že poukazuje na jednoduchý projekt, pričom predmetom projektu nie je projekt statiky, oddilatovanie novej stavby od starej, počnúc základmi a po atiku..., teda neskúma základné povinnosti stavebníka podľa stavebného zákona. Podľa neho tieto veci mal znalec posúdiť i keď od súdu nedostal v tomto smere otázku. Nesúhlasil tiež s tvrdením v posudku na strane 8, že: „žalovaný zhotovil nástrešný žľab dodatočne - je v súlade s STN 73 3610 - chýba ale dokončenie na atiku, resp. stavebnú úpravu atiky.“ Žalovaný pri dokončení stavby hospodárskej budovy ukončil jeho strechu klasickým spôsobom, normálnymi hákmi s vloženou rýnou s odtokom na svoj pozemok. Čo videl znalec nie je dielom žalovaného, ale dielom žalobcu, teda jeho záver, to je záver znalca, je v rozpore so skutkovým stavom.

13. Vzhľadom k rozsiahlym námietkam súd na nariadené pojednávanie za účelom odstránenia rozporov predvolal i znalca Ing. Miroslava Hamáčka, ktorého považoval za potrebné vypočuť. Znalec sa vyjadril nasledovne k otázkam súdu. V nadväznosti na odpoveď znalca na otázku č. 3 znaleckého posudku, či príčina zatekania v dôsledku zatekania dažďovej vody a náhleho topiaceho sa snehu spočíva v spôsobe stavby dielne súp. č. XXX ako bola postavená a kto mal dokončiť nedokončený detail na oplechovaní strechy podľa projektu pre dodatočné stavebné povolenie objektu č. súp. XXX, znalec uviedol, že v stavebnom konaní bolo riešené oplechovanie obidvoch striech. Preto si myslí, že malo by sa to dokončiť so stavbou súp. č. XXX. Napísal to už v znaleckom posudku. Podľa neho nie sú dokončené detaily, ktoré sú naprojektované a ktoré mali byť súčasne so stavbou dokončené. Mal by ich dokončiť stavebník stavby súp. č. XXX.

V nadväznosti na odpoveď znalca na otázku č. 4 znaleckého posudku, či ak dochádza k zatekaniu do stavby súp. č. XXX, čo to spôsobuje, znalec uviedol, že v bode 4 konštatoval, že je to spôsobené nedokončením prác na klampiarskych konštrukciách hospodárskej budovy, ktoré sa mali zrealizovať spolu s objektom XXX v rámci stavebného povolenia objektu. Myslí tým hospodársku budovu na parcele XXXX vo vlastníctve žalovaného. Klampiarske konštrukcie sú kreslené v rámci stavebného povolenia stavby XXX a mal ich zrealizovať stavebník, ktorý tie úpravy mal nakreslené. Stavebníkom bol žalobca.

Na otázku súdu v nadväznosti na zodpovedanie odpovedi znalca, či príčinou zatekania sú alebo nie sú prípadné stavebné úpravy realizované žalovaným, resp. žalobcom po vydaní kolaudačného rozhodnutia, kde znalec uviedol: „stavebné úpravy žalovaného nemajú vplyv na zatekanie, sú v zmysle STN 73 3610, zhotovený bol nástrešný žľab. Ak by sa zhotovila úprava podľa projektu, nedochádzalo by k zatekaniu.“ Znalec sa na žiadosť súdu vyjadril v tom smere, že si myslím, že keby boli dodržané detaily a podľa projektu pre stavebné povolenie stavby XXX, nedochádzalo by k zatekaniu.

K otázke právneho zástupcu žalobcu sa vyjadril v tom smere, že musí pripustiť, že pri nahromadenom snehu môže dôjsť k zatekaniu, ale doplnil uvedené o tú skutočnosť, že keby bol detail statiky spojenia dvoch stavieb XXX a hospodárskej budovy, nedošlo by ani v tomto prípade k zatekaniu. Ten detail je v stavebnom povolení stavby XXX, teda mal ho dokončiť stavebník stavby súp. č. XXX.

Na otázku žalobcu položenú v nadväznosti na odpoveď znalca na otázku č. 10, aký bod 2 nebol dodržaný znalec uviedol, že to citoval priamo z námietok a to nasledovne: „balkón nebude slúžiť ako balkóna, ale ako strieška nad garážou“. Toto nebolo dodržané, lebo je to ako balkón, je to zábradlie, nie je to strieška, je to balkón. Nemá to ale vplyv na zatekanie do stavieb.

K otázke súdu, či je stavba súp č. XXX postavená v bezprostrednej blízkosti stavby súp. č. XXX, znalec uviedol, že áno, tieto stavby sa dotýkajú. Hospodárska budova nemá súpisné číslo, nemá ani samostatnú parcelu. Číslo súp. XXX je zrejme rodinný dom.

K otázke súdu, či sa dotýka rodinný dom žalovaného súp. č. XXX so stavbou žalobcu XXX, znalec uviedol, že nie, tieto sú od seba vzdialené. Nie sú na seba napojené. Napojené sú na seba stavby hospodárska budova bez súpisného čísla vo vlastnícke žalovaného a stavba XXX žalobcu.

K otázke súdu, či keď znalec realizovali znalecký posudok, odpovede na otázky posudzovali z hľadiska hospodárskej budovy bez súpisného čísla vo vlastníctve žalovaného a stavby - dielne súp. č. XXX vo vlastníctve žalobcu, znalec uviedol, že obhliadol aj hospodársku budovu bez súpisného čísla, aj garáž, bol aj na strešnej konštrukcii, obhliadol dielňu súp. č. XXX.

K otázke súdu, či znalec posudzoval interakciu týchto dvoch stavieb, znalec uviedol, že áno.

K otázke právneho zástupcu žalovaného, či vyjadril nasledovne: Stavebné povolenie žiadal vydať žalobca.

K otázke, či má stavba žalobcu štyri obvodové múry, znalec uviedol, že stavba žalobcu má štyri obvodové múry z toho v kontakte na stavbu hospodárskej budovy sú piliere, ktoré tvoria tiež obvodovú konštrukciu. Vyjadril sa v tom smere, že 3 piliere tvoria nosnú konštrukciu, obvodovým múrom v danom prípade nie je dôležitý lebo je v kontakte na stavbu hospodárskej budovy.

K otázke právneho zástupcu žalovaného, či chce znalec, či štvrtý múr susediaci so stavbou žalobcu patrí žalovanému, znalec uviedol, že obvodový múr patrí žalovanému, ale v stavebnom povolení to takto bolo povolené, a teda v tomto prípade nie je potrebné zhotovovať ďalšiu obvodovú konštrukciu.

K otázke právneho zástupcu žalovaného, či tento spôsob stavby je normálny a bežný, znalec uviedol, že bežný nie, ale je prípustný a nie je na ňom nič mimoriadne.

K otázke právneho zástupcu žalovaného, či je znalec presvedčený, či v danom prípade nie je potrebné dilatačné oddelenie medzi týmito dvoma stavbami, znalec uviedol, že každá stavba má svoju základnú konštrukciu. Dilatácia prebieha medzi nimi na kontakte týchto dvoch stavieb a nie sú žiadne narušenia jednej a druhej stavby z dôvodu dilatácie. Medzi objektmi sú dilatačné špáry, ktoré sú viditeľné a obe stavby dilatujú samostatne bez problémov.

K otázke právneho zástupcu žalovaného, či nedochádza v dôsledku zatvoreniu tých dilatačných čiar k zatekaniu, znalec uviedol, že dilatačné špáry nemajú vplyv na zatekanie. Oplechovanie strešnej konštrukcie zamedzuje zatekaniu aj keď nie je to v danom prípade celkom dokončené.

K otázke právneho zástupcu žalovaného, ako vznikol znalcov predpoklad zatekania do stavby súp. č. XXX, keď oplechovanie je v poriadku, znalec uviedol, že netvrdí, že oplechovanie je v poriadku, tvrdí viackrát v posudku, že oplechovanie nie je dokončené. Pripustil, že pri extrémnych podmienkach, pri návale snehu, extrémnom daždi, môže zatekať do objektu. Môže tam zatekať. Je tam špára, je tam kontakt dvoch stavieb.

K otázke právneho zástupcu žalovaného, na ktorej stavbe je špára, znalec uviedol, že je to dilatačná špára medzi dvoma objektmi, hospodárskou budovu a stavbou XXX.

K otázke právneho zástupcu žalovaného, či to znalec zistil meraním alebo voľným okom, znalec uviedol, že voľným okom a je to uvedené vo fotodokumentácii posudku, pričom môže doložiť aj ďalší obrázok.

K otázke právneho zástupcu žalovaného, čo je pôvodom tejto špáry, znalec odkázal na obrázok č. 2 na str. č. 43 znaleckého posudku.

K otázke právneho zástupcu žalovaného, či chce znalec povedať, že dilatačná špára sa nachádza na stavbe žalobcu, znalec uviedol, nie. Dilatačná špára sa nachádza medzi dvoma stavbami, medzi hospodárskou budovou a budovou súp. č. XXX.

K otázke právneho zástupcu žalovaného, či presvitá z pohľadu vnútornej strany stavby XXX svetlo smerom k dilatačnej špáre, znalec uviedol, že nepresvitá.

K otázke právneho zástupcu žalovaného, či je dilatačná špára podľa znalca uzavretá, znalec uviedol, že nezistil z vnútornej časti budovy XXX žiadne trhliny ani pokles alebo praskliny na murive, na konštrukcii medzi nosnou časťou objektu, aj strešnou časťou objektu.

K otázke právneho zástupcu žalovaného, či je správne tvrdenie znalca, že žalovaný zhotovil nástrešný žľab dodatočne - je v súlade s STN 73 3610 - chýba ale dokončiť napojenie na atiku, resp. stavebná úprava atiky v nadväznosti na odpoveď znalca, ako znalec dospel k takémuto záveru, keďže žalovaný ani prstom nepohol pri zhotovovaní atiky, či už na tej ktorej stavbe, znalec uviedol, že konštatoval, že bol zhotovený žľab na objekte hospodárskej budovy, čo je majetok žalovaného, preto ho musel zhotoviť sám. Pripustil, že možno tá odpoveď nie je presná, chcel skonštatovať, že jeden žľab je zhotovený, pričom nemá vedomosť, kto tento zhotovil. Vychádzal z toho, že je to vlastníctvo žalovaného a predpokladal, že preto ho dal vyhotoviť žalovaný.

K otázke právneho zástupcu žalovaného, či znalec študoval projekt atiky, pre koho bol zhotovený, či bola stavebníkom pani A., znalec poukázal na to, že nástrešný žľab nie je riešením projektu, je niečím navyše, mimo projektu a z uvedeného dôvodu nemohol spájať stavebné povolenie so zhotovením tohto nástrešného žľabu.

K otázke súdu v nadväznosti na odpoveď znalca na otázku č. 11 znaleckého posudku, či môže mať uvedené vplyv na zatekanie do nehnuteľnosti súp. č. XXX, znalec uviedol, že áno, môže to mať vplyv. Sú tam špáry, cez ktoré môže zatekať.

K otázke súdu, či môže mať vplyv oprava atiky na zatekanie, znalec uviedol, že je to hlavnou príčinou zatekania.

K otázke súdu v nadväznosti na odpoveď znalca na otázku č. 3, kde znalec uvádza, že pripúšťa, že môže pri uvedených nepriaznivých podmienkach dochádzať k zatekaniu, je to spôsobené nedokončením detailov na oplechovaní strechy podľa projektu pre dodatočné stavebné povolenie objektu č. súp. XXX

- ako má súd rozumieť týmto dvom odpovediam, odpovedi na otázku č. 3 a odpovedi na otázku č. 11, čo je teda príčinou zatekania, resp. čo môže byť príčinou zatekania, znalec uviedol, že hlavnou príčinou je atika a to aj pripustil, že môže zatekať cez nedokončené, nekvalitne spravené oplechovanie strechy.

K otázke súdu, čo podľa názoru znalca môže byť príčinou zatekania, znalec uviedol, že hlavnou príčinou je zatekanie cez nedokončenú atiku a nemôže vylúčiť ani zatekanie cez nekvalitné oplechovanie striech. Pripustil aj čiastočné zatekanie cez nekvalitné zhotovenie a utesnenie oplechovania stavby XXX.

K otázke právneho zástupcu žalovaného, kto mal zhotoviť atiku, resp. stavebnú úpravu atiky, znalec uviedol, že oplechovanie je riešené pri stavebnom povolení stavby XXX a malo byť podľa jeho názoru zhotovené stavebníkom vrátane atiky, resp. stavebnej úpravy atiky podľa toho projektu.

K otázke súdu, či bolo ukrčené v stavebnom projekte pre žalobcu, či je potrebné dokončiť napojenie na atiku, resp. stavebnú úpravu atiky, znalec ukázal na obrázok týkajúci sa odvodnenia strechy nad nadstrešným žľabom, konkrétne na č.l. 33 znaleckého posudku, čísla listu spisu 207.

K otázke súdu, ktorý žiadal, aby znalec vysvetlil, či príčinou zatekania je chýbajúce dokončenie napojenie na atiku, resp. stavebná úprava atiky zo strany žalobcu, znalec uviedol, že áno.

K otázke, keď znalec pripustil v kontexte s bodom 11 znaleckého posudku, že k zatekaniu môže dochádzať v dôsledku nekvalitne vykonaných prác, či znalec zistil zatekanie pod strechou žalobcu, a to akékoľvek zatekanie, znalec uviedol, že uvedené konštatuje aj v znaleckom posudku, iné zatekanie nezistil. Nezistil tiež zatekanie do podkrovia, zistil suché fľaky v prízemnej časti a v tejto súvislosti uviedol, že nemožno vylúčiť prienik vody zo strešnej konštrukcie.

K otázke právneho zástupcu žalobcu, či žalobca používa nejakú stenu žalovaného alebo je nejaký stavebný materiál medzi týmito stavbami, či vo výklenkoch má žalobca murivo, ktoré oddeľuje jeho stavbu od stavby žalovaného, znalec uviedol, že z interiéru stavby súp. č. XXX to nie je možné zistiť bez nejakých náročných zisťovaní, bez vybúrania. Ale predpokladá, že je tam nejaká stena hrúbky, ktorú nevie zistiť. Sú tam nové omietky, ktoré zhotovil stavebník stavby súp. č. XXX.

K otázke právneho zástupcu žalobcu, v akom stave je strecha žalovanej, ako sa o ňu stará, ako ju udržiava, v akom stave je odtokový žľab, znalec uviedol, že strecha hospodárskej budovy nie je dostatočne udržiavaná. V žľabe sú nánosy zlomených škridiel. Na streche chýbajú strešné lapače.

V nadväznosti na otázku súdu, či uvedené spôsobuje zatekanie vody alebo náhle sa topiaceho snehu, znalec uviedol, že čiastočne by to zamedzilo k zatekaniu, nie však úplne. Myslí si, že snehové lapače by čiastočne zamedzili nahromadeniu snehu okolia atiky a pri topení by sa obmedzilo zatekanie.

Na opätovnú otázku súdu, čo je príčinou zatekania do stavby súp. č. XXX - stavby žalobcu, znalec uviedol, že prvotnou príčinou je nedokončenie atiky, oplechovanie atiky. V nadväznosti na odpovede znalca súd poukázal na skutočnosť, že znalec na otázku č. 12 odpovedal: „neviem, či boli zhotovené odborným pracovníkom alebo svojpomocne - sú ale nekvalitné, čo svedčí o neznalosti základných postupov podľa STN.“ Znalec v súvislosti so otázkou súdu tiež uviedol, že v predchádzajúcej odpovedi č. 11, že zachytávače nie sú utesnené, oplechovanie nie je rovné, spoje sú utesňované len tmelom, čiže môže dochádzať aj tadiaľto pri extrémnych dažďoch k zatekaniu, znalec uviedol, že áno.

V nadväznosti na otázku právneho zástupcu žalobcu a na skutočnosť, že znalec pripustil čiastočné zatekanie cez strešnú krytinu žalobcu cez drobné nedostatky, poukazujúc na to, že projekt znalec má, či je medzi prízemím a podkrovím železobetónový preklad, znalec uviedol, že nezisťoval pri obhliadke, či to je železobetónová konštrukcia, alebo keramická konštrukcia, nebolo to predmetom jeho skúmania. K otázke právneho zástupcu žalobcu, či by sa na preklade poschodí prejavilo akékoľvek zatekanie zo strechy žalobcu, alebo by bez stopy pretieklo do prízemia, znalec uviedol, že obe možnosti sú možné. Nie je možné zistiť, nájsť cestičku, kade bude voda zatekať. To sa nedá zistiť. To by sa musela rozobrať celá nosná konštrukcia.

K otázke právneho zástupcu žalobcu, či znalec stopy po zatekaní našiel aj v podkroví, znalec uviedol, že v podkroví nenašiel stopy, len v prízemí.

K otázke súdu, v nadväznosti na odpoveď znalca na otázku č. 11, keď znalec tvrdil, že klampiarske práce na stavbe súp. č. XXX boli vykonané značne nekvalitne, či tieto klampiarske práce súvisia so zatekaním do prízemia, znalec uviedol, že fľaky zistil len v prízemí, nie v podkroví. Klampiarske práce strechy sa môžu prejaviť tiež aj v prízemí. Voda si nájde skôr spôsob do prízemia ako do podkrovia.

14. Vzhľadom k rozpornosti a nejednoznačnosti, ktoré boli výsledkom vypočutia znalca, súd pristúpil po zhodnotení vypracovaní kontrolného znaleckého posudku.

15. Uznesením -295 zo dňa 12.05.2016 pribral do konania znalca Doc. Ing. Pavla Martona, CSc. s miestom výkonu činnosti v Bratislave, Studenohorská 40, Bratislava, znalca z odboru stavebníctvo. O vypracovanie kontrolného znaleckého posudku žiadal i právny zástupca žalovaného.

16. Ustanovený znalec vypracoval znalecký posudok 17/2017, ktorý odpovedal na nasledovné otázky:

1/ Zhodnotiť a vyjadriť sa k záverom uvedeným v znaleckom posudku č. 65/2010 vypracovanom znalcom Ing. Kamilom Chovancom zaradenom v spise na čl. 18-19, znalec sa vyjadril k uvedeným

záverom znaleckých posudkov a jeho stanovisko k týmto je obsahom jeho znaleckého posudku. Uvádza, že navrhnuté varianty riešenia A, B, C sú teoreticky možné, avšak predpokladajú spojenie žľabov hospodárskej budovy ich zafalcovaním do nového oplechovania tiky stavby dielne. Takéto riešenie podlieha možným vznikom porúch v zafalcovaní plechu z atiky so žľabom z dôvodu tepelnej rozťažnosti a následným zatekaním cez tento spoj. Optimálnym riešením je vybudovanie atiky nad stenou hospodárskej budovy ako zrkadlový obraz atiky nad dielňou s využitím oplechovania pod škridľou a jestvujúceho žľabu podľa projektu. 2/ Zhodnotiť a vyjadriť sa k záverom uvedeným v znaleckom posudku č. 28/2012 vypracovanom znalcom Ing. Jozefom Prekopom zaradenom v spise na čl. 72-76, znalec sa vyjadril k uvedeným záverom znaleckých posudkov a jeho stanovisko k týmto je obsahom jeho znaleckého posudku. K stanovisku znalca Ing. Miroslava Hamáčka uviedol: 1/Nemyslím si, že pochybil Stavebný úrad, keď dodatočne povolil stavbu č. súp. XXX. Odstupovú vzdialenosť žiadny účastník nenamietal. Účastníkom konania bol aj žalovaný, miestneho šetrenia sa zúčastnil a boli prijaté štyri pripomienky: a 4) atikový múr medzi stavbami ostane zachovaný, každá strana bude odvodnená na svoj pozemok. Zákon a priori nestanovuje odstupové vzdialenosti stavieb. 2/ Projekt na výstavbu objektu č. s. XXX mal všetky náležitosti projektu pre stavebné povolenie. Nie je potrebné na tak jednoduchú stavbu zhotovovať vykonávacie projekty. Detail napojenia je zrejmý a postačujúci z výkresu č. 4 - rez. Stavebník, resp. bežný remeselník pod vedením Stavebného dozoru vie ako má detaily zrealizovať. Detaily sú uvedené aj v technickej norme STN 73 3610. Súhlasím len s tým, že oplechovanie nie je vykonané správne a práce nie sú dokončené (str. 74, 75). Nie je to spôsobené nedokonalosťou projektu, ale neodbornosťou zhotoviteľa a nedokončením stavebných úprav.

3/ Zhodnotiť a vyjadriť sa k záverom uvedeným v znaleckom posudku č. 10/2015 vypracovanom znalcom Ing. Miroslavom Hamáčkom zaradenom v spise na čl. 192-194. Za zásadné v danom konaní považoval súd vyjadrenie znalca k otázke č. 3 týkajúceho sa stanoviska znalca Doc. Ing. Pavla Martona, CSc., kde znalec opisuje skutkový stav a závery znaleckého posudku Ing. Hamáčka. V bode 1. Uvádza: 1/ Zistiť, či dochádza k zatekaniu dažďovej vody a k zatekaniu spôsobenému náhlym topením snehu zo stavby S. A. N. W. Č.. XXXX F. X. Č.. B.. XXX M. K..Ú.. W. a súčasne odpovedať na otázky súdu položené v predmetnom Uznesení. V bode 2/ uvádza: Podľa rozhodnutia Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom

- dodatočné stavebné povolenie z 27.10.1998 bola povolená rozostavaná stavba Garáže vo vlastníctve V. Q. M. K..Ú.. W.. Stavba bola osadená bez odstupu k jestvujúcej hospodárskej budove na pozemku parc. č. XXXX M. V. A.. Projektová dokumentácie bola vypracovaná v rozsahu pre stavebné povolenie. Práce boli realizované svojpomocne, stavebný dozor vykonávala odborne spôsobilá osoba Peter Pálka. Stavba bola dokončená a bolo vydané kolaudačné rozhodnutie. Počas obhliadky boli zistené tieto skutočnosti: a) Stavba žalobcu č. s. XXX N. W. XXXX/X je v kontakte s hospodárskou budovou žalovaného na parcele XXXX. Obvodová konštrukcia dielne č. súp. XXX je v zmysle projektu murované piliere a železobetónový preklad, na ktorom je uložená strešná konštrukcia a atika. b) Obe stavby sú prekryté sedlovou strechou a oddelené atikou postavenou na dielni č. s. XXX. c) Nie je zhotovený detail oplechovania atiky podľa projektovej dokumentácie - chýba oplechovanie atiky zo strany Hospodárskej budovy. d) Hospodárska budova má krytinu - keramickú škridlu a nadodkvapový žľab zo strany od stavby súp. č. XXX a vyvedenie zrážkovej vody na prístrešok na pozemku žalovaného. Z druhej strany budova nemá klampiarske konštrukcie. Na streche chýbajú lapače snehu, v žľabe je nečistota. e) Stavba žalobcu má hliníkovú strešnú krytinu a zaatikový žľab a odvedenie vody na svoj pozemok v zadnej časti. Bočná strana atiky, murivo je bez povrchovej úpravy, nie je oplechované a ani inak chránené proti zrážkam. f) Klampiarske konštrukcie na objekte Dielňa č. súp. XXX sú hliníkové. Strešná krytina hliníková, lapače snehu sú uchytené do krokiev cez vyrezané otvory v krytine. V spodnej časti boli jednotlivé platne ako aj spoje oplechovania atiky dodatočne utesnené tmelom. Samotné oplechovanie je nerovné, poprehýbané

- úroveň klampiarskych konštrukcií je nízka. g) Zatekanie do objektu F. Č.. B.. XXX P. F. S. A. N. W. XXXX nebolo zistené. K bodu 3/ Zistené vady uvádza: Na zhotovenie dielne (pôvodne Garáže) bol vypracovaný projekt pre stavebné konanie. Riešený bol aj detail napojenia strešných konštrukcií - atikou na murive Dielne č. súp. XXX a vytvorenia zaatikových žľabov v zmysle STN 73 3610. Stavba č. súp. XXX bola dodatočne pripojená k pôvodnej stavbe Hospodárskej budovy - preto boli riešené úpravy aj na Hospodárskej budove - v projekte bol navrhnutý žľab. Považujem to za nedokončenie stavby Dielne (Garáže) a hlavnú príčinu zatekania - či už vetrom hnaný dážď alebo topenie

snehových zrážok môže prenikať do oboch stavieb. Príčina vznikania zrážok do konštrukcie Dielne je aj nedokončenie povrchových úprav atiky - kde chýba silikátová omietka ako na iných plochách obvodového plášťa dielne a napojenie oplechovania na nadodkvapový žľab na streche Hospodárskej budovy. K doporučenému spôsobu opravy uvádza:

- Demontáž oplechovania nad-atikového žľabu hospodárskej budovy

- Demontáž oplechovania atiky dielne

- Demontáž hospodárskej budovy a latovania

- Zhotovenie za-atikového žľabu na hospodárskej budovy, doplnenie dreveného záklopu a latovania

- Zhotovenie oplechovania atiky s tesným spojením oboch žľabov

- Osadenie snehových zachytávačov na hospodárskej budove a položenie škridiel

K citovanému záveru uvádza, že objekt Dielňa bol postavený ako čierna stavba a bolo dodatočne vydané stavebné povolenie a následne kolaudačné rozhodnutie. Zhotoviteľ objektu č. súp. XXX stavbu nerealizoval v zmysle PD schválenej Stavebným úradom - nedokončil napojenie atiky Dielne na pôvodnú strechu Hospodárskej budovy. Zatekanie sa pri obhliadke nezistilo ani na jednom objekte. Nie je ho možné vylúčiť pri extrémnych poveternostných podmienkach. Klampiarske práce pri realizácii Dielne č. súp. XXX nie sú dokončené, sú na nízkej kvalitatívnej úrovni, spoje sú dodatočne utesňované, detaily nie urobené v zmysle normy STN 73 3610 - uchytenie snehových zachytávačov nie je utesnené. Po dokončení klampiarskych prác na stavbe č. súp. XXX s napojením na hospodársku budovy na parcele 2013. Jeho stanovisko je nasledovné: Počas obhliadky boli zistené tieto skutočnosti: a) Stavba žalobcu č. s. XXX N. W. XXXX/X je v kontakte s hospodárskou budovou žalovaného na parcele 2013 cez dilatačnú škáru. Obvodová konštrukcia dielne č. súp. XXX je v zmysle projektu murované piliere a železobetónový preklad, na ktorom je uložená strešná konštrukcia a atika. b) Obe stavby sú prekryté sedlovou strechou a oddelené atikou postavenou na dielni č. s. XXX. c) Nie je zhotovený detail oplechovania atiky podľa projektovej dokumentácie - chýba oplechovanie atiky zo strany Hospodárskej budovy. d) Hospodárska budova má krytinu - pálenú škridlu a nadodkvapový žľab zo strany od stavby súp. č. XXX a vyvedenie zrážkovej vody na prístrešok na pozemku žalovaného . Z druhej strany budova nemá klampiarske konštrukcie. Na streche chýbajú lapače snehu, v žľabe je nečistota. e) Stavba žalobcu má hliníkovú strešnú krytinu a zaatikový žľab a odvedenie vody na svoj pozemok v zadnej časti. Bočná strana muriva atiky je bez povrchovej úpravy, nie je oplechovaná a ani inak chránená proti zrážkam. f) Klampiarske konštrukcie na objekte Dielňa č. súp. XXX sú hliníkové. Strešná krytina hliníková, lapače snehu sú uchytené do krokiev cez vyrezané otvory v krytine. V spodnej časti boli jednotlivé platne ako aj spoje oplechovania atiky dodatočne utesnené tmelom. Samotné oplechovanie atiky je čiastočne nerovné. g) Zatekanie do objektu Dielňa č. súp. XXX ani do Hospodárskej budovy na parcele XXXX nebolo zistené. Obhliadka sa uskutočnila v období, keď klimatické zrážky boli minimálne. Potencionálne zatekanie sa objektívne nemohlo prejaviť. Sám znalec k zisteným vadám uvádza, že za hlavnú príčinu považuje, že odvodnenie hospodárskej budovy nebolo zrealizované podľa projektovej dokumentácie (PD). Voda z atmosferických zrážok alebo z topenia snehu vniká ponad zrealizovaný žľab do priestoru kontaktu zvislých stien. Nedokončené oplechovanie atiky dielne túto skutočnosť ovplyvniť nemôže. Vzhľadom na technický stav hospodárskej budovy (rozpadajúca sa škridla, konce krokiev vykazujú nezvratnú degradáciu, omietky degradované, objekt sa trvale nevyužíva) riešenie zaatikového žľabu ukotvením na jestvujúcu atiku „Dielne“ nepovažujem vzhľadom na možnú asanáciu alebo nutnú rozsiahlu sanáciu hospodárskej budovy za ekonomicky vhodné. Z tohto dôvodu ako aj z dôvodu vybudovania vlastných konštrukcií (a nie spoločných, čo by mohlo byť predmetom sporov) sa javí optimálnym riešením vybudovania tiky na hospodárskej budove, vybudovanie zaatikového žľabu ako zrkadlový obraz žľabu dielne. Riešenie by mal odobriť a projektovo navrhnúť autor pôvodného projektu z dôvodu ochrany autorských práv. Doporučuje nasledovný spôsob opravy:

- Demontáž oplechovania žľabu hospodárskej budovy

- Demontáž oplechovania atiky dielne zo strany hospodárskej budovy

- Demontáž latovania hospodárskej budovy (cca 4 pásy)

- Zhotovenie za-atikového žľabu na hospodárskej budove, doplnenie dreveného záklopu a latovania

- Zhotovenie oplechovania atiky s tesným spojením oboch žľabov

- Potencionálne osadenie snehových zachytávačov na hospodárskej budove a položenie škridiel

4/ Vyjadriť sa, či dochádza, prípadne ktoré stavebné úpravy odôvodňujú záver, že môže dochádzať k zatekaniu dažďovej vody a k zatekaniu spôsobenému náhlym topením nahromadeného snehu zo stavby súp. č. XXX P. S. A. A. B. Č. B. N. W. Č.. XXXX M. K.. Ú.. W. vo vlastníctve odporkyne do stavby žalobcu súp. č. XXX W. N. W. Č.. XXXX/X,X. K predmetnej otázke uviedol, ako bolo spomenuté v predchádzajúcich bodoch počas obhliadky neboli zaregistrované prejavy zatečenia na stenách oboch susediacich budov aj z dôvodu minimálnych atmosferických zrážok v období pred dňom obhliadky. Fotodokumentácia uvedená v znaleckom posudku Ing. Kamila Chovanca potvrdzuje zatekanie v zimnom období. Voda z atmosferických zrážok alebo z topenia snehu vniká ponad zrealizovaný žľab do priestoru dilatačnej škáry zvislých stien. Nedokončené oplechovanie atiky dielne túto skutočnosť ovplyvniť nemôže.

5/ Ak dochádza k zatekaniu, ktorá vykonaná alebo nevykonaná stavebná alebo technická úprava na nehnuteľnosti, to spôsobuje a na ktorej nehnuteľnosti sa nachádza. Podľa znalca, príčinou zatekania je vyhotovenie žľabu na hospodárskej budove v rozpore s projektovým riešením Technické riešenie umožňuje prienik dažďovej vody ponad žľab do priestoru kontaktu stien hospodárskej budovy a dielne. Podobná situácia nastáva aj pri topení snehu nahromadeného v žľabe.

6/ Ak dochádza k zatekaniu, či v dôsledku zatekania dochádza ku škode, resp. poškodeniu nehnuteľnosti patriacej žalobcovi alebo nehnuteľnosti patriacej žalovanému, k tejto otázke uviedol, že priame škody vizuálne neboli zistené. Nadmerná vlhkosť stien môže mať vplyv na životnosť rozvodov plynového a elektrického vedenia, životnosť vnútorných omietok a muriva stien.

7/ Či stavba súp. č. XXX a hospodárska budova bez súpisného čísla stojace na parcele č. XXXX M. K.. Ú.. W. vo vlastníctve žalovaného a stavba vo vlastníctve žalobcu súp. č. XXX W. N. W. Č.. XXXX/X,X boli realizované v súlade so stavebným povolaním, resp. dodatočným stavebný povolením a na základe konkrétne ktorého, (ak nebolo potrebné stavebné povolenie a postačovalo ohlásenie, uviesť i túto okolnosť) a či stavby vo vlastníctve žalobcu a žalovaného boli skolaudované a konkretizovať kolaudačné rozhodnutia. Stanovisko znalca k tejto otázke je také, že znalec konštatuje, že príčinou zatekania je vyhotovenie žľabu na hospodárskej budove v rozpore s projektovým riešením. Dňa 30.03.2010 boli prejavy zatekania zdokumentované fotograficky. Stavba Hospodárska budova na parcele XXXX bola postavená podľa Prehlásenia obce W. v roku 1984 ako Drobná stavba, ktorá nepodlieha zápisu na LV a stačí ohlasovacia povinnosť (list v spise 81). Drobná stavba je stavba do 25 m2, čo hospodárska budova nespĺňa, preto malo byť vydané Stavebné povolenie. Stavba č. súp. XXX sa začala stavať bez stavebného povolenia, až následne bolo vydané Dodatočné stavebné povolenie (27.10.1998) a Kolaudačné rozhodnutie (08.06.1999)

8/ Či príčinou zatekania sú alebo nie sú prípadné stavebné úpravy realizované žalovaným, resp. žalobcom po vydaní kolaudačného rozhodnutia. Na túto otázku znalec odpovedá, že stavebné úpravy realizované žalovaným sú príčinou zatekania steny hospodárskej budovy v zmysle zdôvodnenia v bode 5. Stavebné úpravy realizované žalobcom nemajú vplyv na zatekanie hospodárskej budovy. Krytina dielne v miestach kotvenia zachytávačov snehu je prerušená. Môže dochádzať k lokálnemu zatekaniu strešného plášťa dielne v miestach kotiev snehových zachytávačov. 9/ Či boli dodržané zo strany žalobcu a žalovaného stavebné zásady týkajúce sa odstupu nehnuteľnosti od hranice susedného pozemku. Ak nie, aké následky tým môžu vzniknúť, resp. vznikli. Podľa znalca odstupy od hranice pozemku ani hospodárskej budovy ani novozrealizovanej stavby č. s. XXX neboli v súlade s projektom navrhnuté. Obe stavby sú oddilatované. Pri výstavbe a dodatočnom povolení stavby č. s. XXX nebola vznesená požiadavka na odstup. Napojenie oboch stavieb pri dodržaní konštrukčných detailov by nebránilo ich bezproblémovému užívaniu. Odstupové vzdialenosti oboch stavieb sú zabezpečené z protiľahlých strán oboch stavieb. 10/ Obsahuje stavebné povolenie žalobcu na stavbu súp. č. XXX dielne aj súhlas dotknutých susedov. Podľa znalca dodatočné stavebné povolenie neobsahuje výslovný súhlas dotknutých susedov. Stavebným úradom bol prizvaný aj žalovaný (miestne šetrenie 13.08.1998). Žiadne pripomienky ku stavbe nevzniesol. Na listine je jeho podpis.

11/ Aké námietky boli uplatnené v konaní o udelenie dodatočného stavebného povolenia zo dňa 13.08.1998? A ako boli zohľadnené vo vypracovanom projekte stavby súp. č. XXX - dielne (čl. 49). K tejto otázke znalec uvádza, že pri pojednávaní sa požadovalo: 1) Zamurujú sa dvere na balkón 2) Balkón nebude slúžiť ako balkón, ale ako strieška nad garážou, ktorá bude oplechovaná 3) Okno zostane v polohe ako je vymurované 4) Atikový múr medzi stavbami zostane zachovaný, každá strana bude odvedená na svoj pozemok Bod č. 2 nebol dodržaný 12/ Akým spôsobom boli vykonané klampiarske práce na stavbe súp. č. XXX - dielňa a na stavbe súp. č. XXX - hospodárska budova? Či zatekanie má alebo môže mať pôvod v spôsobe vykonania klampiarskych prác, znalec uvádza, že klampiarske práce na stavbe Dielňa XXX boli vykonané tak, že sú funkčné až na ukotvenie snehových zachytávačov. Oplechovanie je nerovné, spoje sú dodatočne utesnené tmelom. Snehové zachytávače nie sú utesnené, práce nie sú dokončené. Žalovaný zhotovil nástrešný žľab dodatočne v nesúlade s projektovou dokumentáciou žalobcu. Riešenie neobsahuje napojenie na atiku stavby dielne, čo je hlavnou možnou príčinou možného zatekania cez dilatačnú škáru pri extrémnych dažďoch alebo pri topení snehu nahromadeného v úžľabí na kontakte susediacich stavieb. 13/ Boli vykonané klampiarske práce odborným pracovníkom alebo svojpomocne? Či zatekanie má alebo môže mať pôvod v spôsobe vykonania klampiarskych prác. K tejto otázke znalec uvádza, že z materiálov spisu sa nedá určiť, či boli zhotovené odborným pracovníkom alebo svojpomocne. Klampiarske práce boli zhotovené bez realizačných projekčných podkladov. Kvalita urobenia spojov sa dá preveriť v prípade zvárania jedine in situ urobením experimentu s vodou alebo sledovaním počas výdatných zrážok, čo pochopiteľne znalec nemôže zabezpečiť. Vizuálne sú spoje plechov na streche v poriadku. Olemovanie atiky pri pohľade zo strechy nie je plne rovinné, ale to neznamená, že je nefunkčné. Výhrady mám k nedoriešenému spôsobu prekrytia kotvenia snehových zachytávačov, ktoré umožňujú drobné miestne zatečenie skladby krovu v mieste kotviacich líšt zachytávačov. Na vnútornom povrchu podkrovia neboli zistené žiadne mapy od eventuálneho zatečenia z dôvodu chybného osadenia kotiev snehových zachytávačov. 14/ Aké závery vyplývajú z kolaudačného rozhodnutia stavby súp. č. XXX - dielne a stavby súp. č. XXX

- hospodárska budova. Znalec konštatuje, že kolaudačné rozhodnutie stavby č. súp. XXX bolo spojené so zmenou stavby na Dielňa. Nie sú žiadne mimoriadne obmedzenia, len všeobecné: dodržať § 86 stavebného zákona, predpisy a normy. Kolaudačné rozhodnutie na hospodársku stavbu nie je vydané. Nie je vydané ani Ohlásenie drobnej stavby. 15/ Po zhodnotení zistených záverov citovaných znaleckých posudkov a skutočností zistených pri ohliadke na mieste samo, navrhnúť spôsoby riešenia na odstránenie zatekania a zabráneniu ďalšiemu vznikaniu škôd na stavbe žalobcu a stavbe žalovaného. V rámci odpovede na túto otázku zastáva záver, že do úvahy prichádzajú dve riešenia, a to 1/ spôsob navrhnutý Ing. Miroslavom Hamáčkom, 2/ spôsob navrhnutý znalcom Doc. Ing. Pavlom Martonom, CS.

16/ Či strecha stavby bez s.č. vo vlastníctve odporkyne postavenej na p.č. XXXX M. K..Ú.. W. je dostatočne udržiavaná a ak nie, v akom smere nie, a či uvedené neudržiavanie strechy môže primárne spôsobiť zatekanie vody alebo náhle sa topiaceho snehu do stavby navrhovateľa s.č. XXX W. N. W..Č.. XXXX/X M. K..Ú.. W.. K tejto otázke znalec zaujal stanovisko, že hospodárska budova sa účelovo nevyužíva. Je tam sklad nevyužívaných zvyškov. Budova je v pôvodnom pomerne ošarpanom stave. Omietka je degradovaná z dôvodu prekročenie životnosti, dlhodobého atakovania mäkkou dažďovou vodou a kvality jej zloženia. Krytina sa postupne rozpadáva. Dokladom sú drobné úlomky vyskytujúce sa v žľabe hospodárskej budovy. Krokvy v miestach pomúrnic boli vystavené zatekaniu, následkom čoho fyzicky degradujú. Voda vnikajúca do dilatačnej škáry z dôvodu náhleho topenia snehu a pri prívalových dažďoch znehodnocuje povrchy a murivo na kontakte oboch stavieb oboch stavieb. 17/ V prípade, že znalec zistí alebo považuje za potrebné v súvislosti s charakterom sporu uviesť i iné skutočnosti, uviesť i tieto zistenia a skutočnosti. K tejto otázke znalec uvádza, že nezistil žiadne ďalšie skutočnosti, okrem uvedených v posudku.

17. K znaleckému posudku žalobca zaujal vyjadrenie v tom smere, že sa stotožňuje so závermi znalca. Podľa neho znalec odbornou starostlivosťou preskúmal stavby žalobcu a žalovaného a na základe jeho odborných znalostí zodpovedal na všetky otázky súdu. Jednoznačne určil, že zatekanie do stavby žalobcu dochádza bezvýhradne z nesprávne skonštruovanej stavby žalovaného, technický

stav hospodárskej budovy žalovaného znalec označuje ako budovu v ošarpanom stave, omietka degradovaná z dôvodu prekročenia životnosti a kvality jej zloženia, krytina sa postupne rozpadáva, kroky v miestach pomúrnic z dôvodu zatekania degradujú. Poukazuje na skutočnosť, že zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že stavba žalovaného je stavbou bez stavebného povolenia, nebola ani len ohlásená, a teda stavbou postavenou v rozpore so zákonom. Rovnako tak sa jedná o stavbu vyhotovenú neodborne a stavbu dlhodobo v zlom technickom stave. Stavba žalobcu je vyhotovená v zmysle stavebného povolenia, je riadne skolaudovaná, samostatne stojaca a v dobrom technickom stave. Zo stavby žalobcu nedochádza ani k zatekaniu do stavby žalobcu ani žalovaného. Oproti tomu zo stavby žalovaného dochádza k zatekaniu do nehnuteľnosti žalobcu a zjavne aj do nehnuteľnosti samotného žalovaného.

18. Žalovaný zastával názor, že neboli zistené žiadne pochybenia porušenia právnych povinností alebo iných povinností na strane žalovaného, a to či už priamym konaním, úmyselne alebo neúmyselne. A ani to zistené byť nemohlo, lebo jednoducho žalovaný nikdy nekonal tak, aby sám sebe spôsobil škodu a ani inému a konštrukcie, ktoré vytvoril žalobca sa nikdy ani prstom nedotkol. Poukazoval na skutočnosť, že znalecké posudky preukázali, že na prípadnom zatekaní má stopercentný podiel zle zhotovená konštrukcia žalobcom, resp. v jeho réžii.

19. Vzhľadom k rozpornostiam v znaleckom posudku znalca Doc. Ing. Pavla Martona, CSc. a potreby vysvetlenia určitých konkrétnych skutočností uvedených v jeho znaleckom posudku, súd predvolal znalca na nariadené pojednávanie. Znalec k otázkam súdu sa vyjadril nasledovne: K otázke súdu týkajúceho sa samotného zatekania znalec uviedol, že obhliadka bola realizovaná v období, keď sa nevyskytovali dažde. Na stavbe žalovaného počas obhliadky na kontaktnej stene neboli zistené žiadne prejavy zatečenia. Nezistil žiadne prejavy zatekania na stavbe žalobcu. Nedošlo, podľa jeho názoru, k poškodeniu kontaktnej steny zatekaním. Jednoznačne uviedol, že kontaktná stena zatečená nebola. Bol oboznámený bod 16 Znaleckého posudku vypracovaného znalcom Doc. Martonom a bola oboznámená konkrétna otázka, ktorá znela: či strecha stavby bez súpisného čísla vo vlastníctve žalovaného postavenej na W. Č.. XXXX K..Ú.. W. je dostatočne udržiavaná a ak nie, v akom smere nie je a v akom je a či uvedené neudržiavanie strechy môže primárne spôsobiť zatekanie vody alebo náhle topiaceho sa snehu do stavby žalobcu B.. Č.. XXX W. N. W.. Č.. XXXX/X M. K..Ú.. W.. Bolo tiež oboznámené stanovisko znalca z č.l. 345 a súd požiadal znalca o vysvetlenie. Znalec sa vyjadril, že čo sa týka dilatačnej škáry, nemožno pri prívalových dažďoch vylúčiť možnosť prieniku dažďovej vody do nej. Tým pádom sa dostáva na povrch steny jednak žalobcu, jednak žalovaného. Čiže eventuálne porušenie z dôvodu neprítomnosti omietok v dilatačnej škáre nemožno vylúčiť.

K otázke súdu, kto mal realizovať opravu v dilatačnej škáre s poukazom na celé hodnotenie znaleckého posudku, sa znalec vyjadril, že pokiaľ by tie prejavy poškodenia na stavbe žalovaného boli preukázané, v takom prípade som tam navrhol riešenie výstavby atikového múra na stene stavby žalovaného.

K otázke súdu, či boli preukázané poškodenia na stavbe žalovaného, znalec uviedol, že na vnútornej stene stavby, ktorá je v kontakte s tou stavbou žalovaného neboli zistené žiadne vlhkostné mapy ani iné prejavy poškodenia vnútorných omietok na stavbe žalobcu. Pokiaľ sa tam voda dostane v nejakom množstve, samozrejme, že to stavbe nepomáha. Mikroskopicky môže poškodiť štruktúru muriva, avšak stav vnútorných omietok stavby žalobcu túto možnosť vylučuje.

K otázke právneho zástupcu žalovaného, či zistil existenciu dilatačného múru a úplne nových základov stavby žalobcu, pretože stará stavba sedí, nová nevie, ako sa bude správať, kvôli tomu, že sa právny zástupca žalovaného chcel zúčastniť obhliadky, chcel preukázať, že stavba má 3 múry. Jeho otázka znela, vychádzajúc z jeho tvrdenia, žalobca má tri múry postavené, štvrtý múr je múr žalovaného, či medzi múrom žalobcu a žalovaného je dilatačná škára, znalec sa vyjadril v tom smere, že výkresová dokumentácia a síce priečny rez potvrdzuje existenciu vlastného základu a vlastného obvodového múru predmetnej stavby. Pôvodná stavba žalovaného má takisto základ a stenu. Tieto dva múry neboli stavebne prepojené, čiže tým pádom dilatačná škára jednoznačne musí existovať.

Na odpovedi na otázku, či existuje dilatačná škára medzi stavbou žalobcu a žalovaného trval na svojom stanovisku, že dilatačná škára existuje.

Súd považoval za potrebné oboznámiť znalca s č.l. 364 spisu, ku ktorému sa znalec vyjadril, že ide o stenu žalobcu a žalovaného, ktorá vnútorne nemá omietky. Boli postavené jednoducho dva múry vedľa seba na svojich základoch. Kontaktná rovina sa chápe ako dilatačná škára. Z hľadiska stavebného, stavby žalobcu a žalovaného sú od seba oddelené. Jedine, to bola asi chyba projektu, že navrhol projektant oplechovanie atikového múru stavby žalobcu, ktoré zasahuje na krov žalovaného a toto by nemalo byť, vyslovilo názor, že je to zásah z právneho hľadiska aj zo stavebného hľadiska, do stavby žalovaného.

K otázke právneho zástupcu žalovaného, či znalec zistil, že stavba žalobcu má štyri steny, znalec uviedol, že pri obhliadke podkrovia bol zistený veniec na stavbe žalobcu. Ako taký nemohol stáť vo vzduchoprázdne a musí byť opretý na zvislú stenu a pre neho je existencia tejto steny potvrdená, a teda existencia aj štvrtej steny.

K zásadným otázkam súdu sa vyjadroval znalec nasledovne: Po oboznámení odpovedi na otázku č. 8 v Znaleckom posudku Ing. Hanáčka a odpovedi na otázku č. 9 v Znaleckého posudku Doc. Martona, súd žiadal, aby znalec vysvetlil, čo znamená v jeho odpovedi na položenú otázku a ako má rozumieť časti odpovedi „napojenie oboch stavieb pri dodržaní konštrukčných detailov by nebránilo ich bezproblémovému užívaniu“, znalec uviedol, že z požiarneho hľadiska a stavby žalobcu situovanej tak, že umožňuje prístup hasiacim vozidlám z jeho pozemku v prípade požiaru chápe, že dochádza k bezproblémovému užívaniu stavby. Na okraj uviedol, že požiarne hľadisko pri daných odstupových vzdialenostiach je dôležité a v podstate vyžaduje, aby bol prístup hasičským vozidlám k jednej aj z druhej stavbe. Pokiaľ sú stavby vybudované na spoločnom kontakte, musí byť zabezpečený prístup z iných častí pozemku k týmto dvom stavbám, a to je umožnené.

K otázke, či boli dodržané konštrukčné detaily pri napojení oboch stavieb, znalec odpovedal, že tam bol problém s tým krycím plechom, ktorý zasahuje z atikového muriva žalobcu do podkrovného priestoru žalovaného.

K otázke, či uvedené vyjadrenie znalca nejakým spôsobom súvisí so zatekaním, resp. s možnosťou zatekania, znalec uviedol, že plech nebol vytiahnutý, konkrétne atikový plech nebol konštrukčne vytiahnutý, až po oplechovanie vodorovné atikového múra a tým existuje potencionálna možnosť pri nakopení snehu k zatekaniu cez dilatačnú škáru.

K otázke, kto mal zhotoviť a na základe čoho to oplechovanie, o ktorom znalec tvrdil, sa znalec nevedel vyjadriť. V tejto súvislosti právny zástupca žalovaného uviedol a poukazoval na skutočnosť, že projektovú dokumentáciu si objednal žalobca, nedodržal projektovú dokumentáciu, čo sa týka oplechovania. Žalovaný sa s nikým nedohodol.

K otázke súdu, čím je to spôsobené, že môže dochádzať k zatekaniu od stavby žalovaného k stavbe žalobcu, znalec uviedol, že môže zatekať preto, že plech nebol realizovaný tak, ako je to na výkrese projektovej dokumentácie s názvom „Priečny rez“. V tejto súvislosti si súd potreboval ujasniť, kto mal uvedené zrealizovať a znalec sa vyjadril v tom smere, že projektovú dokumentáciu vypracoval Ing. Adam Markoč, pričom investorom bol V. Q.. Vyslovil názor, že uvedené mal zrealizovať investor po dohode s vlastníkom vedľajšej stavby, to znamená žalovaným. Súd v tejto súvislosti zaujímalo, ako je možné, že stavba žalobcu bola skolaudovaná, keď táto podmienka nebola dodržaná, znalec uviedol, že odpoveď môže dať stavebný úrad.

K výslovnej otázke súdu, čo spôsobuje zatekanie, ak k zatekaniu do stavby žalobcu dochádza, resp. by mohlo spôsobovať zatekanie, znalec uviedol, že záverom konštatuje, že do dilatačnej škáry, resp. roviny sa môže dostávať zrážková voda z titulu extrémnych dažďov, resp. topiaceho sa snehu z dôvodu, že konštrukčný detail nebol zrealizovaný podľa výkresovej dokumentácie s názvom „Priečny rez“. Výkresovú dokumentáciu robila firma HMKO Ing. Adam Markoč a robil ho pre investora V. Q..

V nadväznosti na odpoveď Doc. Martona na bod 6 čl. 341, či bola zistená pri obhliadke nadmerná vlhkosť stien, znalec uviedol, že vizuálne nadmerná vlhkosť nebola potvrdená.

Súd žiadal znalca po oboznámení odpovede na otázku č. 7 a oboznámení otázky č. 7 znaleckého posudku Ing. Hamáčka a odpoveď realizovanú pod bodom 8 v znaleckom posudku Doc. Martona, ktorá znela, či príčinou zatekania sú alebo nie sú prípadné stavebné úpravy realizované žalovaným, resp. žalobcom po vydaní kolaudačného rozhodnutia a po oboznámení odpovedi na č.l. 194 a odpovedi na č.l. 342, k otázke súdu, aké stavebné úpravy realizoval žalovaný sa znalec vyjadril v tom smere, že žalovaný realizoval zaatikový žľab v mieste kontaktu s atikovým murivom žalobcu, čím nevylúčil prienik dažďovej pri enormných zrážkach alebo pri topení enormného množstva snehu. K otázke súdu, odkiaľ má znalec informácie, že boli realizované nejaké stavebné úpravy realizované žalovaným a aké, znalec uviedol, že vychádza z predpokladu a má dojem, že zo zápisov stavebných úradov a kompetentných osôb, že zo strany žalovaného došlo k istým úpravám, či už sa týka zvodov klampiarskych, ktoré nadväzujú na tieto vodovodné žľaby. Čiže predpokladal, že táto otázka nie je sporná. Nestretol sa s nejakým zápisom, že tieto konštrukcie by realizoval žalobca. Sú na pozemku a na stavbe žalovaného.

Znalec výslovne uviedol, že k zatekaniu nedochádza na vnútorných kontaktoch, ale v dilatačnej škáre môže dochádzať k zatekaniu dažďovej vody pri enormných zrážkach, či už snehových alebo dažďových.

Súd tiež na pojednávaní konštatoval, že znalec odpovedal v bode 8. svojho znaleckého posudku, že stavebné úpravy realizované žalovaným sú príčinou zatekania steny hospodárskej budovy v zmysle zdôvodnenia bodu 5, ktorý bol oboznámený, kde znalec uviedol, že technické riešenie umožňuje prienik dažďovej vody ponad žľab do priestoru kontaktu stien hospodárskej budovy a dielne. Podobná situácia nastáva aj pri topení nahromadeného snehu. K otázke, či žľab na hospodárskej budove mal byť v súlade s ktorým projektovým riešením konkrétne, znalec uviedol, v súlade s výkresom „Priečny rez“ projektovej dokumentácie vypracovanou Ing. Adamom Markočom, investorom - objednávateľom bol V. Q..

Žalovaný v tejto súvislosti potvrdil, že žľab bol realizovaný ním, resp. jeho manželom, ale ešte predtým ako došlo k realizácii stavby žalobcom. Následne došlo k oboznámeniu sa odpovedí znalca Doc. Martona v bode 4, kde sa uvádza voda z atmosferických zrážok alebo z topenia snehu vzniká ponad zrealizovaný žľab do priestoru dilatačnej škáry zvislých stien, ku ktorej sa žalovaný vyjadril, že rýnu spravili na svojej streche. Znalec sa v týchto súvislostiach vyjadril v tom smere, že situáciu vidí nasledovne: Pôvodná hospodárska budova pravdepodobne zasahovala s krovom, až nad susediaci pozemok, buď tam boli urobené žľaby alebo nie, skôr nie. Lebo sa jedná o hospodársku budovu a voda voľne stekala na susediaci pozemok. V súvislosti s realizáciou stavby žalobcu mohlo dôjsť, alebo malo dôjsť k úprave podľa projektovej dokumentácie vo vzťahu k riešeniu odvodnenia. Z výpovede vysvitlo, že žalovaný dal vybudovať nový žľab v súvislosti aj so zvislými zvodmi a s odvodnením cez tvárnice na jeho pozemku. Toto riešenie pri extrémnych dažďoch a snehových zrážkach nebráni prieniku vody do kontaktnej roviny tzv. dilatačnej škáry a tým k ataku, resp. mikroskopickému poškodzovaniu zvislých stenových konštrukcií. Na vnútornom povrchu sa tieto prejavy nenachádzali.

K výslovnej otázke súdu položenej znalcovi, či keby bola stavba žalobcu zrealizovaná podľa projektu a skolaudovaná v súlade s projektom, či by dochádzalo k možnosti zatekania dažďovej vody a topiaceho sa snehu do stavby žalobcu, znalec uviedol, že jedine v prípade, že by bola poškodená strecha žalobcu.

20. Podľa , vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

21. Podľa a , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

22. Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

23. Ustanovenie jasne a zreteľne definuje, že vlastník môže konať len v medziach zákona. Vo všeobecnosti vychádzajúc z ustanovenia , ochranu vlastníckych práv možno realizovať formou rôznych žalôb v závislosti od konkrétneho prípadu. Jednou z týchto žalôb je žalobe negatórna, ktorou sa vlastník domáha ochrany proti zásahom do jeho práva.

24. Ustanovenie je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k . V tzv. generálnej klauzule sú upravené dve skutkové podstaty, pričom jednou z nich je obťažovanie iného a druhou vážne ohrozenie výkonu jeho práv. Petit žaloby zo susedského práva musí byť formulovaný negatívne, pričom daný petit požadovaný žalobou dáva kritérium spĺňať i vzhľadom k jeho odkazu na ustanovenie . Pokiaľ by v dôsledku vlastníkovi susediacej nehnuteľnosti hrozila škoda, a to vážna, mohol by sa domáhať, aby súd uložil vlastníkovi niečo konať, a to v nadväznosti na ustanovenie o čo však v danom prípade sa nejednalo. Právne súd posúdil danú vec podľa .

25. Po právnej stránke súd tiež posudzoval danú vec z hľadiska ustanovenia upravujúceho dobré mravy, ktorý je nevyhnutné aplikovať na všetky subjekty občianskoprávnych vzťahov, keď výkon práv musí byť v danom konkrétnom prípade uplatnený v zákonnom rámci, ktorý vymedzuje jeho obsah a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy, ktoré sú základnými normami spoločnosti sú, vychádzajúc z praxe súdov, schvaľované rozhodujúcou časťou spoločnosti. Vo všeobecnosti platí, že ak sa určitý výkon práv prieči dobrým mravom má za následok zamietnutie žaloby pokiaľ je uvedený rozpor s dobrými mravmi zistený, preukázaný a aplikovaný na daný skutkový stav.

26. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že na stavbu žalobcu bolo vydané dňa 27.10.1998 Okresným úradom, odborom životného prostredia, ako príslušným stavebným úradom podľa - Stavebného zákona, dodatočné povolenie stavby, „Garáže“, ktorá už v tom čase bola zhotovená ako hrubá stavba (o rozmeroch 5,0 x 12,5 m) bez zastrešenia s vnútornými, čiastočnými inštaláciami vrátane okien, na pozemku parcela č. XXXX/X K..Ú.. W.. V odôvodnení rozhodnutia Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, odbor životného prostredia ZN H-1/98/04535/FX14/HM/1 sa konštatuje, že žalobca ako stavebník začal stavbu garáže bez stavebného povolenia. Stavebné povolenie bolo vydané pre stavebníka V. Q., T..Č.. XXXXXX/XXXX, A. N. V. N. M., F.. J. V. Č.. XXXX/ X - žalobcu. Z vykonaného dokazovania vyplynula nesporná skutočnosť, že projekt na stavbu žalobcu bol realizovaný už v čase, kedy stavba žalobcu bola rozostavaná, predtým ako bolo vydané dodatočné povolenie stavby - Garáže.

27. Ďalej bolo nesporné, že dňa 08.06.1999 Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, odbor životného prostredia vydal 08.06.1999 kolaudačné rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.08.1999 pod ZN H-H/99/03424/FX11/HM/1, ktorým bolo povolené užívanie stavby dielne - Geometria osobných motorových vozidiel pre stavebníka V. Q. - Ž. M. Y. W. na pozemku, vychádzajúc z tohto rozhodnutia parcela 2011/4, na ktorú stavbu bolo vydané dodatočné stavebné povolenie. Je nesporné, že v priebehu stavby muselo dôjsť k zmenám, a to rozsiahlejším, keď dodatočné stavebné povolenie bolo vydané pôvodne na garáž, ale predmetné kolaudačné rozhodnutie už sa netýkalo garáže, ale stavby Dielňa - geometria osobných motorových vozidiel.

28. Okresný úrad v Novom Meste nad Váhom, odbor životného prostredia pod č.k. H-H/2000/01409/ FX9/HM1 dňa 02.05.2000 vydal povolenie na stavbu Prístavba dielne na pozemku parcela č. XXXX/ X M. K..Ú.. W. na žiadosť žalobcu s tým, že stavba bude o rozmeroch 5,0 x 12,50m a pozostáva z prízemia (odstavná a prípravná plocha 56 m2) a podkrovia (sklad 50 m2). Stavba mala byť umiestnená na pozemku parcela č. XXXX/X v k.ú. W. na hraniciach pozemkov s parcelou č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X. Mala naväzovať na dielňu, pričom tvarovo mala byť jej obrátenou kópiou. Lícovať mala tiež s jestvujúcou dielňou, ktorá stojí na pozemku parcela č. XXXX/X.

29. Ďalej bolo nesporné, že dňa 17.10.2000 vydal Okresný úrad v Novom Meste nad Váhom, odbor životného prostredia pod značkou H-H/2000/02661/FX11/HM1 kolaudačné rozhodnutie na povolenie stavby Prístavba dielne v obci W. N. W. W. Č.. XXXX/X W. B. - Ž. V. Q..

30. Napriek tomu, že súd realizoval dopyt za účelom vysvetlenia, aký bol dôvod vydania kolaudačného rozhodnutia ZN H-H99/03424/EX11/HM1 zo dňa 08.06.1999, ktorým bolo žalobcovi povolené užívanie stavby Dielňa - geometria osobných motorových vozidiel na pozemku parcela č. XXXX/X M. K..Ú.. W., či žalobca mal na uvedenú stavbu, ktorá bola skolaudovaná, stavebné povolenie, ak áno, konkrétne, kedy bola skolaudovaná stavba Garáž postavená na parcele č. XXXX/X K..Ú.. W., vo vzťahu, ku ktorej bolo žalobcovi vydané rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby ZN.H-1/98/04535/FX14/HM1 dňa 27.10.1998, kto bol účastníkom konania o dodatočnom povolení stavby Garáže na parcele č. XXXX/ X M. K..Ú.. W. ZN H-1/98/04535/FX14/HM1, konania týkajúceho sa kolaudačného rozhodnutia K ZN H/99/3424/FX11/HM1 zo dňa 08.06.1999 týkajúceho sa povolenia užívania stavby „Dielňa - geometria osobných motorových vozidiel“ na pozemku parcela č. XXXX/X M. K..Ú.. W., konania týkajúceho sa stavebného povolenia ZN H/2000/01409/FX9/HM1 zo dňa 02.05.2000 týkajúceho sa stavby „ Prístavby dielne“ na pozemku parcela č. XXXX/X K..Ú.. W. - konania týkajúceho sa kolaudačného rozhodnutia ZN H-H/2000/02661/FX/HM zo dňa 17.10.2000 týkajúceho sa „Prístavby dielne“ na parcele č. XXXX/ X M. K..Ú.. W., pričom žiadal i o vysvetlenie ďalších skutočností a zapožičanie spisového materiálu, Okresný úrad, odbor životného prostredia Nové Mesto nad Váhom realizoval iba zapožičanie spisového materiálu týkajúceho sa predmetných stavieb žalobcu, nevysvetlil však na žiadosť súdu súdom žiadané skutočnosti.

31. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a nesporné, že v čase, keď žalobca začal na svojich pozemkoch realizovať stavby, stavba žalovanej, a to hospodárska budova bez súpisného čísla na jej pozemku už niekoľko rokov, a to asi XX rokov, vychádzajúc i z prehlásenia Obce W. bola postavená v roku XXXX. Napriek skutočnosti, že súdom ustanovení znalci sa domnievajú, že na stavbu žalovaného malo byť vydané stavebné povolenie, z prehlásenia Obce W. je nesporné, že samotná Obec W. skonštatovala, že táto stavba bola postavená ako drobná stavba, ktorá v tom čase nepodliehala zápisu na liste vlastníctve a postačovala ohlasovacia povinnosť. Vzhľadom k uvedenému súd neakceptuje žiadne námietky v tom smere, že ide o stavbu bez stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia a je názoru, že žalovaný a jej manžel stavbu realizovali v dobrej viere, že uvedená stavba nepodlieha stavebnému povoleniu ani kolaudačnému rozhodnutiu. Uvedené, podľa názoru súdu vyplýva i z kontextu výpovedí žalovaného na pojednávaniach súdu, na ktoré súd poukazuje.

32. V tejto súvislosti za nespornú považuje skutočnosť, že pokiaľ žalobca nezačal s realizovaním stavby bez stavebného povolenia, bez projektu, i keď mal vedomosť o tom, že v bezprostrednej blízkosti ním realizovaných stavieb je už stavba žalovaného, v dôsledku ktorej skutočnosti vznikol, podľa názoru súdu, medzi stranami sporu nežiaduci stav, keď predtým nedochádzalo medzi nimi k žiadnym nedorozumeniam ani konfliktom a tiež na skutočnosť, ktorú považuje za nesporné, už po vykonanom znaleckom dokazovaní, že predmetné dodatočné stavebné povolenie neobsahuje žiadny výslovný súhlas dotknutých susedov a ani žalovanej. V tomto kontexte súd poukazuje na skutočnosť, že z hľadiska tohto súdneho sporu nie jej pre súd zásadné - podstatné, že žalovaný nemal pripomienky ku stavbe, iba ak v tom smere, že je evidentné, že nemienil vyvolávať žiadne susedské spory. Podľa názoru súdu, žalovaný nemohol predpokladať, že v budúcnosti v dôsledku vydania dodatočného stavebného povolenia, stavebného povolenia a kolaudačných rozhodnutí bude od neho žiadané, aby niečo realizoval v tom smere, aby niečomu zabránil, a to nie v dôsledku svojho konania alebo opomenutia, ale konania, resp. opomenutia žalobcu.

33. Pokiaľ ide o stanoviská súdom ustanovených znalcov, znalec Ing. Hamáček jednoznačne uviedol, že klampiarske práce na stavbe súp. č. XXX - Dielňa boli vykonané značne nekvalitne, oplechovanie je nerovné , spoje sú dodatočne utesňované tmelom, snehové zachytávače nie sú ukotvené, práce nie sú dokončené. Kontrolný znalecký posudok konštatuje rovnaké skutočnosti v tom smere, že oplechovanie je nerovné, spoje sú dodatočne utesnené tmelom, snehové zachytávače nie sú ukotvené, práce nie sú dokončené, pričom samotné klampiarske práce považuje za funkčné, až na ukotvenie snehových zachytávačov. I znalec Ing. Hamáček konštatoval, že žalovaný dodatočne zhotovil nástrešný žľab, ktorý je v súlade s STN 73 3610, pričom chýba dokončiť napojenie na atiku, resp. stavebná úprava atiky. V kontrolnom znaleckom posudku znalec konštatoval, že žalovaný zhotovil nástrešný žľab v súlade s projektovou dokumentáciou žalobcu. Na nariadenom pojednávaní pri výsluchu znalca však tento

jednoznačne uviedol, a to i v nadväznosti na ďalšie súvislosti, že projektovú dokumentáciu realizovala firma HMKO Ing. Adam Markoč, pričom investorom bol V. Q. - žalobca. Súd je rovnakého názoru ako znalec, a to v tom smere, že pokiaľ investorom bol stavebník, teda žalobca, tento mal realizovať všetko, čo sa týka jeho stavby vrátane toho, aby mu do jeho predmetnej nehnuteľnosti nezatekalo, prípadne aby ani len nenastala takáto hrozba. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že z pripojených spisov týkajúcich sa stavebných konaní stavieb žalobcu susediacich so stavbou žalovaného, nezistil, a to ani zo stavebným úradom vydaných rozhodnutí, že by žalovanému bola uložená nejaká povinnosť týkajúcich sa ešte postavenej stavby žalovaného a je jednoznačne toho názoru, že pokiaľ žalobca realizoval svoju stavbu už v čase vybudovanej nehnuteľnosti hospodárskej budovy žalovaného, mal dbať a vyvinúť všetko úsilie preto, aby stavba žalovaného nejakým spôsobom neohrozila stavbu jeho.

34. Podľa názoru súdu, vychádzajúc i z výpovede znalca Doc. Ing. Pavla Martona, CSc. na pojednávaní konanom dňa 11.09.2019, keď znalec výslovne konštatoval na výslovnú žiadosť a otázku súdu, čo spôsobuje zatekanie (keďže nebolo ani jedným zo znalcov ustanovených súdom toto zistené zo stavby žalobcu), resp. čo by mohlo spôsobovať zatekanie, keď znalec výslovne konštatuje, že do dilatačnej škáry, resp. roviny sa mu môže dostávať zrážková voda z titulu extrémnych dažďov, resp. topiaceho sa snehu z dôvodu, že konštrukčný detail nebol realizovaný podľa výkresovej dokumentácie s názvom Priečny rez; znalec tiež konštatoval, že výkresovú dokumentáciu robila firma HMKO Ing. Adam Markoč a robil ho pre investora - žalobcu. Súd je jednoznačne toho názoru, že všetko, čo bolo v projektovej dokumentácii, výkresovej dokumentácii realizovanej pre žalobcu mal vykonať žalobca a naviac, podľa názoru súdu i z hľadiska dobrých mravov jednoznačne v súčinnosti so žalovaným, v žiadnom prípade sám žalovaný bez súčinnosti žalobcu. Skutočnosť, že by žalobca žalovaného žiadal o poskytnutie súčinnosti, aby to, čo bolo v jeho projektovej a výkresovej dokumentácii, ktorá bola podkladom i pre vydanie kolaudačných rozhodnutí mohol realizovať, preukázané nebolo.

35. I v týchto uvedených kontextoch súd poukazuje na zásadnú skutočnosť zistenú pri výpovedi a výsluchu znalca na pojednávaní konanom dňa 11.09.2109, ktorý na výslovnú otázku súdu, či keby stavba žalobcu bola realizovaná podľa projektu a skolaudovaná v súlade s projektom, či by dochádzalo k možnosti zatekania dažďovej vody a topiaceho sa snehu do stavby žalobcu, že k uvedenému by dochádzalo jedine v prípade, že by bola poškodená strecha žalobcu. I v týchto súvislostiach súd potom poukazuje na to, že výkon práv žalobcu vyplývajúcich mu z ustanovenia by za daných okolností bol v rozpore s dobrými mravmi. Súd je toho názoru, že keď žalobca neuskutočnil v rámci realizácie svojej stavby potrebné opatrenia, stavba nebola realizovaná, vychádzajúc zo samotnej výpovede znalca podľa projektu, nie je možné v súčasnosti spravodlivo požadovať od žalovaného, aby reparoval to, čo spôsobil sám žalobca. Takéto uloženie povinnosti žalovanému súd považuje za uloženie povinnosti v rozpore s dobrými mravmi a preto v nadväznosti na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol.

36. Podľa , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

37. Podľa účinného do 30.06.2016, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

38. Citované ustanovenie upravuje náhradu trov, ktoré vznikli štátu. Štát má právo na náhradu trov, ktoré platil, avšak iba proti strane sporu, u ktorej nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.

39. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súdu prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol vo veci úspešný v plnom rozsahu, preto mu patrí náhrada trov konania vo výške 100%, ktorú mu súd v plnom rozsahu priznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.