Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Sa-17-2019.pdf
PDF · 90.26 KB
Case nature
Area
Subarea
18Sa/17/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Strakom v právnej veci žalobcu: S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na záhrade XXX/XX, H., právne zastúpeného Advokátska kancelária Mikita s.r.o., so sídlom 1. mája 11, Trenčín proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 31161-2/2019-BA zo dňa 27.02.2019 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočka Trenčín č. 700-0811392818-GC04/18 zo dňa 10.12.2018, takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a . Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 31161-2/2019-BA zo dňa 27.02.2019, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne - pobočky Trenčín č. 700-0811392818-GC04/18 zo dňa 10.12.2018. Prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 10.12.2018 pobočka Sociálnej poisťovne v Trenčíne predpísala žalobcovi penále v sume 1.235,82 € vypočítané z dlžného sociálneho poistného za obdobie od júla 2010 do júna 2011 vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa ich splatnosti do dňa úhrady. Dôvodom predpísania penále bola skutočnosť, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej aj SZČO) za vyššie uvedené rozhodné obdobie včas neodviedol poistné.
2. Žalobca v správnych žalobách namietal, že o svojom oneskorení s platením poistného sa dozvedel až doručením rozhodnutia zo dňa 16.4.2018, ktoré napadol odvolaním, ale už nie žalobou, pričom dovtedy „vďaka“ potvrdeniu žalovanej, resp. Sociálnej poisťovni - pobočke Trenčín zo dňa 23.06.2015, č. 34924-2/2015-TN (TN-45742/2015), žil v presvedčení, že jej nič nedlhuje. Poukázal na znenie ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje inštitút dobrých mravov a ktoré sa subsidiárne použijú tiež v práve verejnom. Vyjadril presvedčenie, že výkon práv a povinností nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi nielen v oblasti práva súkromného, ale nepochybne i v práve verejnom. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a v kontexte tej skutočnosti, že disponuje potvrdením o tom, že žalovaná voči nemu neeviduje žiadne pohľadávky, je podľa jeho názoru záver žalovanej o omeškaní žalobcu s platením poistného a príspevkov úplne nesprávny, ústavne neudržateľný a právne neobhájiteľný. Obsah zákonnej právnej normy nesmie byť žalovanou a ani iným orgánom verejnej moci interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Skutočným účelom zákona o sociálnom zabezpečení je sankcionovať povinnú osobu za to, že neodvedie mesačné poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, a tým v zmysle generálnej i individuálnej prevencie jednak vplývať na spoločnosť i jednotlivca v tom zmysle, aby sa takéhoto konania nedopúšťali a jednak takúto osobu pre prípad, že sa takéhoto konania dopustí, potrestať. Záver žalovanej o omeškaní žalobcu s platením poistného teda považujem za vecne nesprávny, ústavne nekonformný,
ba možno ho dokonca označiť za šikanózny výkon práva, a to práve z dôvodu formalistického výkladu ustanovenia § 240 zákona o sociálnom zabezpečení, ku ktorému dospela iba mechanickou aplikáciou príslušného zákonného ustanovenia, bez toho, aby vzala do úvahy tú skutočnosť, že ona samotná v júni 2015 deklarovala žalobcovi, že tento má, ako SZČO voči nej uhradené všetky platby poistného. Tiež mal za to, že napadnutými rozhodnutiami bolo celkom nepochybne a jednoznačne porušené právo žalobcu vlastniť majetok a nakladať s ním.
3. Žalovaný vo vyjadreniach k žalobám navrhol žaloby ako nedôvodné zamietnuť. V dôsledku omeškania žalobcu s úhradou a odvodom poistného, mu vznikla podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení povinnosť predpísať žalobcovi ako SZČO penále. Žalobca, ktorému od 1.7.2010 vzniklo povinné sociálne poistenie, si svoju oznamovaciu povinnosť v zákonnej lehote nesplnil (228 ods. 1 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z.), na čo nemá vplyv ani potvrdenie Sociálnej poisťovne o neexistencii dlhu, pričom Sociálna poisťovňa nie je povinná upozorňovať povinné subjekty na existenciu dlhu na poistnom. O vzniku sociálneho poistenia žalobcovi bolo právoplatne rozhodnuté. Žalobca si odvodovú povinnosť splnil na základe právoplatných rozhodnutí o predpísaní poistného. Žalovaný vyjadril názor, že právo sociálneho zabezpečenia patrí do oblasti vereného práva, ktoré sa vyznačujú kogentnou úpravou neumožňujúcou odchýlku od zákonnej úpravy. Účelom právnej úpravy je včasný a riadny výber poistného, resp. sankcionovanie za nesplnenie si odvodovej povinnosti. To vylučuje aplikáciu dobrých mravov, ktoré sú typické pre súkromné právo. Poukázal, že pohľadávka na penále vznikla až 10.12.2018, kedy bolo penále predpísané pobočkou Sociálnej poisťovne. To znamená, že v čase vydania potvrdenia na ktoré sa žalobca odvoláva, pohľadávka Sociálnej poisťovne na penále neexistovala.
4. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného podľa § 199 a nasl. SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených nielen v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP), vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP, a ustálil, že žaloba nie je dôvodná.
5. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti:
6. Podľa výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Trenčín č. 309-4864 bol žalobca oprávnený vykonávať samostatne zárobkovú činnosť v období od 1. decembra 1991, resp. od 14. novembra 2001, resp. od 15. marca 2004, resp. od 1. júna 2005 do 30. júna 2009, od 1. januára 2010, resp. od 5. mája 2010, resp. od 21. mája 2010, resp. od 28. marca 2011 do 5. januára 2012, resp. od 26. novembra 2012 do 31. decembra 2012, resp. od 20. októbra 2015 do 4. novembra 2015 a od 1. decembra 2015 do 5. januára 2016 na základe živnostenského oprávnenia.
7. V Registri daňových subjektov Slovenskej republiky bol účastník konania registrovaný v období od 6. januára 2010 do 1. februára 2013, s prideleným DIČ: 1032409037.
8. Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín potvrdením zo dňa 23.6.2015 potvrdila, že neeviduje voči žalobcovi žiadnu pohľadávku na poistnom.
9. Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín rozhodnutím č. 36381-1/2017-TN zo dňa 27.7.2017 rozhodla, že žalobcovi vzniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie dňa 1.7.2010. Rozhodnutie o vzniku poistenia bolo na odvolanie žalobcu potvrdené žalovaným jeho rozhodnutím č. 24874-4/2018-BA zo dňa 12.2.2018. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca ako SZČO nepodal registračný list fyzickej osoby - prihlášku s dátumom vzniku poistenia dňa 1.7.2010.
10. Podľa právoplatného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín č. 30269-1/2018-TN zo dňa 10.4.2018 žalobcovi ako SZČO zaniklo povinné sociálne poistenie dňa 30.6.2011.
11. Ďalším rozhodnutím č. 700-0810389818-GC04/18 zo dňa 16.4.2018 pobočka v Trenčíne predpísala žalobcovi poistné za rozhodné obdobie v sume 1.235,82 €, ktoré bolo potvrdené odvolacím rozhodnutím č. 51192-3/2018-BA zo dňa 4.9.2018.
12. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 10.12.2018 pobočka Sociálnej poisťovne v Trenčíne predpísala žalobcovi penále v sume 1.235,82 € vypočítané z dlžného sociálneho poistného za obdobie
od júla 2010 do júna 2011. Z prílohy tohto rozhodnutia vyplynulo, že dlžné poistné bolo uhradené 13.11.2018.
13. Rozhodnutím o odvolaní č. 31161-2/2019-BA zo dňa 27.02.2019 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne - pobočky Trenčín č. 700-0811392818-GC04/18 zo dňa 10.12.2018. Z jeho odôvodnenia vyplynulo, že žalobca za rozhodné obdobie zaplatil poistné po lehote splatnosti, hoci bol povinne sociálne poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. Žalobca nepodal prihlášku do sociálneho poistenia, preto Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín rozhodnutím č. 36381-1/2017-TN zo dňa 27.7.2017 rozhodla, že žalobcovi vzniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie dňa 1.7.2010. Rozhodnutie o vzniku poistenia bolo na odvolanie žalobcu potvrdené žalovaným jeho rozhodnutím č. 24874-4/2018-BA zo dňa 12.2.2018. Následne pobočka v Trenčíne rozhodnutím č. 700-0810389818-GC04/18 zo dňa 16.4.2018 prepísala žalobcovi poistné za rozhodné obdobie v sume 1.235,82 €, ktoré bolo potvrdené odvolacím rozhodnutím č. 51192-3/2018-BA zo dňa 4.9.2018. V dôsledku preukázaného omeškania bolo predpísané penále, ktoré je obligatórnym právnym následkom riadneho a včasného nesplnenia si odvodovej povinnosti žalobcom, a ktoré ako pohľadávka vzniká až dňom vyčíslenia a predpísania na základe rozhodnutia.
14. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj zákon) fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. 15. Podľa § 142 ods. 1 zákona poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 143 ods. 1 zákona poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak. 17. Podľa § 228 ods. 1 zákona v znení účinnom do 31.12.2010 samostatne zárobkovo činná osoba je povinná, ak tento zákon neustanovuje inak, predložiť príslušnej pobočke do 30. júna kalendárneho roka výpis z daňového priznania vrátane výpisu z opravného daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok; dodatočné daňové priznanie, ktoré má vplyv na vznik a zánik jej nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia v bežnom roku, je povinná predložiť do ôsmich dní od jeho predloženia správcovi dane. 18. Podľa § 228 ods. 3 zákona v znení účinnom do 31.12.2010 samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku. 19. Podľa § 240 ods. 1 zákona fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, 1) ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie 1) za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie 1) do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. 20. Podľa § 240 ods. 2 zákona v znení účinnom od 01.01.2010 predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 Eur.
21. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu má súd za to, že preskúmavané rozhodnutia administratívnych orgánov, vrátane postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, sú v súlade so zákonom, nakoľko majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v riadne zistenom skutkovom stave.
22. Medzi účastníkmi konania nebolo spornou skutočnosťou, že žalobca ako SZČO neodviedol splatné poistné riadne a včas a tieto uhradil až po lehote splatnosti, čím sa dostal do omeškania s ich platením za mesiace, za ktoré bolo predpísané penále. Sporným bolo, či Sociálna poisťovňa mohla penále predpísať vzhľadom na potvrdenie zo dňa 23.6.2015 a s tým spojenú aplikáciu dobrých mravov.
23. Podľa názoru súdu žalovaný postupoval v súlade so zákonom, ak predpísal penále v zmysle ustanovenia § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nakoľko Sociálna poisťovňa zistiac zákonné podmienky pre vznik penále mala povinnosť penále predpísať. Aby mohol administratívny orgán penále
nepredpísať, musel by mať preukázanú skutočnosť, že došlo k povoleniu splátok dlžných súm poistného v súlade s ustanovením § 146 zákona o sociálnom poistení.
24. Pre predpísanie penále je rozhodujúcou skutočnosťou vznik povinného sociálneho poistenia a omeškanie s riadnym platením odvodov. Uvedené skutočnosti boli právoplatne deklarované v prvostupňovom rozhodnutí č. 36381-1/2017-TN zo dňa 27.7.2017 o vzniku sociálneho poistenia a v rozhodnutí č. 700-0810389818-GC04/18 zo dňa 16.4.2018 o predpísaní dlžného poistného. Uvedené rozhodnutia, ktoré žalobca nenapadol na súde správnou žalobou, následne predstavovali záväzné podklady pre vydanie preskúmavaných rozhodnutí, nakoľko nimi administratívne orgány predbežne vyriešili právny základ pre predpísanie penále.
25. Vzhľadom na okolnosti predmetnej veci Sociálna poisťovňa bola povinná predpísať penále aj napriek vydanému potvrdeniu zo dňa 23.6.2015 o neexistencii pohľadávky na povinnom sociálnom poistení. Ustanovenie § 240 ods. 1 zákona ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť, nie možnosť, predpísať penále za omeškanie s platením poistného, od ktorého znenia sa správny orgán nemôže odkloniť. V zmysle vyššie uvedených právoplatných administratívnych rozhodnutí žalobcovi vzniklo a trvalo povinné sociálne poistenie v rozhodnom období od 1.7.2010 do 31.6.2011. V súvislosti so vznikom účasti žalobcu na sociálnom poistení si žalobca nesplnil svoju zákonnú oznamovaciu povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 228 ods. 1 a 3 zákona. Žalobca v zákonnej lehote nepredložil nielen výpis z daňového priznania za rok 2009, ale ani nepodal prihlášku do sociálneho poistenia, ktoré mu podľa právoplatných rozhodnutí Sociálnej poisťovne vzniklo od 1.7.2010. Žalobca tak zavinil, že Sociálna poisťovňa vydala potvrdenie zo dňa 23.6.2015, ktoré nezodpovedalo skutočnosti, nakoľko v čase jeho vydania Sociálna poisťovňa zavinením žalobcu nemala vedomosť o vzniku povinného sociálneho poistenia žalobcu. Predmetné potvrdenie preto nemohlo mať žiaden právny vplyv na rozhodnutia o vzniku poistenia a predpísaní poistného a na ne nadväzujúce preskúmavané rozhodnutie o predpísaní penále.
26. Za nedôvodnú správny sú považoval námietku čo do použitia dobrých mravov v súdenej veci. Správny súd zastáva v tomto bode rovnaký názor ako žalovaný. Sociálne právo, resp. právo sociálneho zabezpečenia patrí do oblasti verejného práva. Normy verejného práva sú kogentného charakteru, t.j. sú prikazujúce a zakazujúce. Ak príslušná zákonná úprava neumožňuje odchylnú právnu úpravu, nie je možné sa od nej odchýliť. Preto pri rozhodovaní. Preto pri rozhodovaní o právach a povinnostiach subjektov sociálneho poistenia nie je možné aplikovať zásadu „dobrých mravov“, ktorá sa uplatňuje v súkromnom práve vzhľadom na skutočnosť, že súkromné právo umožňuje na základe dispozitívnych ustanovení odchýliť sa od platnej právnej úpravy. Mimo právne pravidlá sú právne relevantné iba vtedy, ak na ne odkazuje zákon. Právne predpisy upravujúc sociálne poistenie (zabezpečenie) ich aplikáciu neprikazujú ani nedovoľujú.
27. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.
28. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
29. V prejednávanom prípade správny súd procesne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.