Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3To-113-2019.pdf
PDF · 87.71 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/113/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Mária Šuleja, na verejnom zasadnutí dňa 09. októbra 2019 v trestnej veci obžalovaného O. Z., za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Brezno zo dňa 08.04.2019, sp.zn. 4T/116/2018, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b), ods. 2 Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu.
Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr.por. obžalovaného O. Z., nar. XX.XX.XXXX v G., podľa § 285 písm. b) Tr. por. za skutok, ktorý mal spáchať tak, že v čase okolo 10.00 hod. dňa 04.12.2017 vo T., v meste A. U. na bližšie nezistenej adrese v priestoroch skladu novostavby turistickej ubytovne, fyzicky napadol M. P., nar. XX.XX.XXXX, tak že ho udrel päsťou do oblasti tváre, čím mu spôsobil poranenie pery, zranenie ústnej dutiny, poškodenia hornej umelej náhrady korunky, vylomenie zuba a následkom pádu utrpel pomliaždenie driekovo krížovej oblasti a panvy s dobou liečenia a práceneschopnosti v dĺžke 14 dní a dĺžkou obmedzenia v obvyklom spôsobe života s bolesťou chrbta v ťažšej fyzickej aktivite - fyzicky náročnejšej manuálnej práci 14 dní, ktorý obžaloba kvalifikovala ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák., spod obžaloby o s l o b o d z u j e, pretože tento skutok nie je trestným činom. Podľa § 288 ods. 3 Tr.por. poškodeného M. P., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A., M. XXX/XX odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný O. Z. podľa § 285 písm. a) Tr.por. oslobodený spod obžaloby za skutok, ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
v čase okolo 10.00 hod. dňa 04.12.2017 vo T., v meste A. U. na bližšie nezistenej adrese v priestoroch skladu novostavby turistickej ubytovne, fyzicky napadol M. P., nar. XX.XX.XXXX, tak že ho udrel päsťou do oblasti tváre, čím mu spôsobil poranenie pery, zranenie ústnej dutiny, poškodenia hornej umelej náhrady korunky, vylomenie zuba a následkom pádu utrpel pomliaždenie driekovo krížovej oblasti a panvy s dobou liečenia a práceneschopnosti v dĺžke 14 dní a dĺžkou obmedzenia v obvyklom spôsobe života s bolesťou chrbta v ťažšej fyzickej aktivite - fyzicky náročnejšej manuálnej práci 14 dní, pretože nebolo dokázané, že sa tento skutok stal.
Podľa § 288 ods. 3 Tr.por. bol poškodený M. P., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A., M. XXX/XX odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Proti tomuto oslobodzujúcemu rozsudku podal okresný prokurátor priamo na hlavnom pojednávaní odvolanie v neprospech obžalovaného, ktoré odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 29.07.2019. Najprv poukázal na napadnutý rozsudok a jeho odôvodnenie, s ktorými sa však nestotožnil.
Argumentoval tým, že síce okrem obžalovaného a poškodeného nebol priamym svedkom incidentu nikto iný (zo svedkov, ktorí boli vypočutí), avšak existovali aj nepriame dôkazy, ktoré vo svojom súhrne odôvodňovali záver, že sa skutok stal, tento je trestným činom a spáchal ho obžalovaný. Naviac priamy svedok poškodený M. P. v rámci trestného konania niekoľkokrát podrobne a zhodne opísal priebeh skutku, pričom jeho výpovede preukazujú, že skutok spáchal obžalovaný.
Ďalej poukázal na výpoveď svedka M. U., ktorý v prípravnom konaní uviedol, že samotný konflikt nevidel, počul len, ako obžalovaný s poškodeným na seba kričali, ale bezprostredne po ňom videl poškodeného, ktorý bol zranený, naproti tomu na obžalovanom žiadne zranenia nevidel. Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že konfliktu malo predchádzať vyjadrenie poškodeného „ja ti dám", ako aj to, že poškodeného nevidel ležať na zemi, tento nevstával z paliet, ktoré sa tam ani nenachádzali. V prípravnom konaní však svedok tvrdil, že v sklade boli uložené palety a po incidente z nich videl vstávať poškodeného, resp. tento bol pri nich prikrčený na nohách, obžalovaný bol pár metrov ďalej.
Týmto tvrdeniam odporuje obhajoba obžalovaného, že poškodený ho mal napadnúť ako prvý tak, že sa rozbehol a udrel ho do hrudníka, v dôsledku čoho spadli na zem, kde mal byť obžalovaný chvíľu v bezvedomí. Z týchto dôkazov vyplýva, prihliadajúc aj na výpoveď svedka M. U., že na poškodenom bolo vidno zranenia, naproti tomu obžalovaný stál, teda nemožno považovať za pravdivé tvrdenie obžalovaného, že by mal byť v bezvedomí a ležať na zemi, preto je len ťažko uveriteľné, že sa skutok nestal tak, ako ho popísal poškodený.
Znalec O.. F. F. ustálil, že zranenia poškodeného mohli vzniknúť priamym úderom päsťou ľavej ruky páchateľa do pravej strany tváre poškodeného v oblasti čeľuste a jeho následným pádom na chrbát na palety. Pripustil však aj to, že nemožno vylúčiť ani iné mechanizmy vzniku zranení poškodeného, napr. jeho pádom bez zavinenia inej osoby na tvrdý predmet, avšak takáto možnosť je len v rovine špekulácie. Poškodený nemal čas a priestor, aby sám sebe spôsobil takéto zranenia, keď aj svedok M. U. vypovedal, že počul krik, rámus a hneď na to videl vstávajúceho poškodeného. Vykonané dôkazy vo svojom súhrne nepripúšťajú inú alternatívu skutkového deja ako bol ustálený v obžalobe.
Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil z dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr.por. a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. mu vec vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
K odvolaniu okresného prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, a to písomným podaním doručeným krajskému súdu dňa 27.09.2019. Napadnutý rozsudok okresného súdu považoval za vecne správny a dostatočne odôvodnený, v dôsledku čoho dospel súd prvého stupňa k správnym záverom.
Poškodený M. P. bol síce priamym svedkom, ale jeho výpovede majú známky nižšej miery hodnovernosti, keďže tento si účelovo predlžoval dobu práceneschopnosti a v pracovnom kolektíve bol problémovou osobou. Z výpovede svedka M. U. nepochybne vyplýva aj to, že fyzickému útoku poškodeného voči nemu predchádzalo slovné vyjadrenie poškodeného „ja ti dám", ktoré svedčí o agresivite poškodeného, ako aj o tom, že sa k ataku schyľovalo z jeho strany.
Nikto z prítomných osôb na pracovisku nevidel, že by poškodený spadol na palety, v dôsledku čoho mal utrpieť pomliaždenie drieku, a aj v tomto smere ide len o subjektívne tvrdenie poškodeného, ktoré je účelové. Takéto zranenie nepreukazuje žiadna lekárska správa, v driekovej oblasti neboli zistené žiadne hematómy, či odreniny a jediným dôvodom pre stanovenie takejto diagnózy ošetrujúcim lekárom bolo len subjektívne udávanie takýchto bolestí poškodeným, čím sa opäť snažil o zvýšenie závažnosti skutku. Aj znalec nevylúčil, že poškodený mohol svoje príznaky zveličovať, dokonca fabulovať, aby dosiahol odškodnenie prostredníctvom trestného konania.
Vykonané dôkazy nepreukázali, že by sa žalovaný skutok stal, a ani to, že by zaútočil na poškodeného, pričom zásadné pochybnosti pretrvali aj o reálnosti zranení poškodeného, ktorý k nim mohol prísť inak a v inom čase, čo on aj predpokladal. Dĺžka obmedzenia obvyklého spôsobu života je rôzna aj pri rovnakých zraneniach, iné je to u osôb, ktoré vykonávajú ťažké fyzické práce, iné u osôb, ktoré také práce nevykonávajú. Znalec vychádzal z toho, že poškodený vykonáva ťažkú manuálnu prácu, avšak tento aj v dňoch bezprostredne nasledujúcich po zranení naďalej vykonával pracovnú činnosť, za ktorú mu bola riadne vyplatená odmena. Najzávažnejším zranením poškodeného malo byť zranenie v jeho driekovej oblasti, čo však jednoznačne preukázané nebolo, naviac jeho práceneschopnosť začala až so značným časovým odstupom, pričom táto je jedným z kľúčových kritérií pre posudzovanie, či obmedzenie v obvyklom spôsobe života možno posúdiť ako ublíženie na zdraví. V danom prípade po komplexom zhodnotení vyššie uvedených okolností možno dôjsť skôr k záveru, že poškodený konal účelovo a zveličoval závažnosť svojich poranení.
Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietol.
Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovaného, poškodeného a jeho splnomocnenca, prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na písomných dôvodoch odvolania a súčasne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Naproti tomu obhajca obžalovaného poukázal na odôvodnenie vyjadrenia obžalovaného, napadnutý rozsudok považoval za správny a zákonný, preto navrhol odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal okresný prokurátor ako oprávnená osoba, a to v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, následne preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého oslobodzujúceho výroku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné len čiastočne (zmena dôvodu oslobodenia v neprospech obžalovaného). Súd prvého stupňa, pri dôslednom dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, keď obžalovaného spod obžaloby oslobodil, avšak použil nesprávny oslobodzovací dôvod podľa § 285 písm. a) Tr.por., t.j., že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný, nakoľko mal obžalovaného oslobodiť spod obžaloby procesný postupom podľa § 285 písm. b) Tr.por., t.j., že skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný, sa stal, ale nie je trestným činom. V rámci odvolacieho konania bola venovaná dostatočná pozornosť aj odvolacím námietkam okresného prokurátora, ktoré však nie je možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu o vine obžalovaného. V prvom rade bola nedôvodná argumentácia okresného prokurátora, keď v odôvodnení odvolania poukazoval na rozpory vo výpovediach svedka M. U. v prípravnom konaní a v konaní pred súdom, nakoľko z príslušnej zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 27.02.2019 vyplýva, že tento svedok bol na hlavnom pojednávaní riadne vypočutý, avšak prípadné odchýlky od skorších výpovedí z prípravného konania, neboli príslušným zákonným procesným postupom odstraňované, t.j. neboli prečítané a predložené mu na vysvetlenie rozporov, čo mohol prokurátor navrhnúť. Skutočnosť, že tak neurobil, nemožno vykladať v neprospech obžalovaného, najmä ak súd môže prihliadať pri svojom rozhodnutí len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré na ňom boli vykonané (ust. § 2 ods. 19 Tr.por., § 278 ods. 2 Tr.por.). Z tohto vyplýva, že výpovede svedka M. U. z prípravného konania neboli v konaní pred súdom riadne vykonané, a preto ich nemožno v tomto procesnom štádiu použiť ako dôkaz, teda ich ani hodnotiť. Odvolací súd považoval za preukázané, že zranenia tváre poškodeného vznikli v dôsledku pôsobenia vonkajšieho mechanického násilia. Pokiaľ však ide o konkrétny spôsob ich vzniku, vzhľadom na ich početnosť, charakter a lokalizáciu, berúc do úvahy ďalšie zistené skutkové okolnosti, bol síce za najpravdepodobnejší spôsob ich vzniku ustálený úder päsťou, ale nemožno úplne vylúčiť aj pád na tvrdý predmet, čo bola pre obžalovaného priaznivejšia verzia, ich vznik sebapoškodením krajský súd považoval za vylúčený. Otáznym bolo aj to, či najvážnejšie z týchto zranení - pomliaždenie driekovo krížovej oblasti vzniklo pri skutku, a či bolo dostatočne objektivizované, prípadne išlo len o subjektívny pocit poškodeného. Naviac, aj v prípade preukázania všetkých zranení, existovali pochybnosti, či bol
poškodený naozaj až tak obmedzený v obvyklom spôsobe života, ak minimálne jeden deň, ktorý nasledoval bezprostredne po skutku, bol schopný vykonávať dohodnutú pracovnú činnosť. Na to nadväzuje určenie primeranej dĺžky jeho práceneschopnosti, ktorá bola ustálená až s nezanedbateľným časovým odstupom, najmä ak sa znaleckých dokazovaním preukázalo, že chcel túto neprimerane a účelovo predlžovať (viac ako dvojnásobne), teda je otázne, či zranenia ktoré utrpel, možno v súhrne právne posúdiť ako ublíženie na zdraví (ust. § 123 ods. 2 Tr.zák.), ktoré je nevyhnutným zákonným predpokladom, aby bol skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. Krajský súd poznamenáva, odhliadnuc od vyššie uvedeného, že ak by aj bol prijatý záver, že skutok prebehol tak, ako bol ustálený v obžalobe (čo je spôsob pre obžalovaného najnepriaznivejší), nebolo by vykonaním dokazovaním jednoznačne preukázané, že by sa mal obžalovaný takýmto konaním dopustiť uvedeného prečinu, prípadne iného trestného činu. Z jeho výpovede, ale najmä z výpovede svedka M. U. na hlavnom pojednávaní, vyplýva, že bezprostredne pred konfliktom medzi obžalovaným a poškodeným tento svedok počul, ako poškodený povedal „ja ti dám", čo za zistených skutkových okolností možno nepochybne vyhodnotiť ako jeho verbálny atak voči obžalovanému. Za takejto situácie, keďže sa nepodarilo vykonaným dokazovaním presne zistiť priebeh konfliktu, ktorý následne nastal medzi obžalovaným a poškodeným, nie je vylúčené, že obžalovaný bol napadnutý ako prvý, a preto by jeho konanie popísané v obžalobnom skutku mohlo byť posúdené ako konanie v nutnej obrane v zmysle ust. § 25 ods. 1, 2 Tr.zák., teda by išlo o okolnosť vylučujúcu protiprávnosť činu obžalovaného. Odvolací súd poukazuje aj na ďalšie námietky obžalovaného, uvedené v jeho vyjadrení k podanému odvolaniu okresného prokurátora, ktoré považoval za čiastočne relevantné a dôvodné, najmä pokiaľ ide o ustálenie najvážnejšieho zranenia poškodeného, ktorý sa snažil predĺžiť dobu práceneschopnosti, čo nepochybne svedčí o jeho snahe vykresliť priebeh skutku vo svoj prospech, a zároveň čo najviac priťažiť obžalovanému, vrátane zvýšenia celkovej závažnosti skutku. Po komplexnom vyhodnotení všetkých okolností daného prípadu, vychádzajúc zo zistenej dôkaznej situácie, mal odvolací súd za to, prihliadajúc aj na zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného, že bolo zákonné a správne v konečnom dôsledku obžalovaného podľa § 285 písm. b) Tr.por. spod obžaloby oslobodil, nakoľko skutok kladený mu za vinu nebol trestným činom. V tomto smere zmenil aj dôvod oslobodenia obžalovaného spod obžaloby oproti napadnutému rozsudku v jeho prospech, pretože minimálne bolo preukázané, že poškodený v danom čase na danom mieste utrpel určitú časť zranení (zranenie tváre) a medzi ním a obžalovaným došlo k určitému fyzickému a verbálnemu konfliktu, preto nemožno konštatovať, že by sa skutok ako taký vôbec nestal, keďže tento pozostáva z konania a následku, pričom časť konania, ale najmä časť následku sa stala (porušenie spoločenského záujmu chráneného Trestným zákonom na ochrane zdravia ľudí). Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, ktorým podľa § 288 ods. 3 Tr.por. okresný súd odkázal poškodeného M. P. s nárokom na náhradu škody na civilný proces, tento odvolací súd síce považoval za zákonný a správny, pretože takýto procesný postup v zmysle uvedeného ustanovenia Trestného poriadku, v prípade, že súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, je obligatórny, avšak nakoľko zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu (keďže zrušil výrok o vine, musel zrušiť aj výrok o náhrade škody), následne o nároku na náhradu škody sám rozhodol tým istým spôsobom. Krajský súd, s poukazom na vyššie uvedené dôvody, rozhodol o odvolaní okresného prokurátora, považujúc ho len za čiastočne dôvodné, v súlade s citovanými ustanoveniami Trestného poriadku sám, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.