Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/34/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Marianny Muránskej v spore žalobkyne X. F., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX N., občianka SR, právne zastúpenej F.. Katarínou Čeremetovou, advokátkou so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, proti žalovanému N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX N., o vyporiadanie BSM, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -127 zo dňa 26.02.2018 takto

rozhodol:

I. Mení rozsudok tak, že súd z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovaného:

- rozostavaná stavba - rodinný dom, stavba postavená na parcele „C“ KN č. XXXXX/XX, parcela evidovaná na LV č. XXXX, katastrálne územie N., obec N., stavba nezapísaná v katastri nehnuteľností,

- motorové vozidlo D. G..

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadania sumu 24.850,- eur v lehote do 12 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd prvej inštancie o vyporiadaní spoluvlastníctva strán sporu rozhodol takto:

„I. Súd z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovaného:

- rozostavaná stavba - rodinný dom, stavba postavená na parcele „C“ KN č. XXXXX/XX, parcela evidovaná na LV č. XXXX, katastrálne územie N., obec N., stavba nezapísaná v katastri nehnuteľností,

- motorové vozidlo D. G.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadania sumu 30.100,- eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán sporu n e m á n á r o k na náhradu trov konania.“

2. Do masy BSM strán sporu súd zahrnul rozostavanú stavbu, a to rodinný dom postavený na parcele evidovanej na LV č. XXXX v obci N. s tým, že v čase právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva táto stavba predstavovala samostatnú vec. Hodnotu predmetnej nehnuteľnosti súd prvej inštancie ustálil na základe vyjadrenia realitnej kancelárie. Rovnako do vyporiadania BSM zahrnul aj hodnotu motorového

vozidla D. G. vo výške 1.200,- eur, kedy vychádzal zo zhodného prednesu strán sporu. Rovnako pri vyporiadaní BSM zohľadnil vnos žalobkyne vo výške 5.000,- eur za finančné prostriedky, ktoré vložila do spoločného majetku z daru.

3. Súd prvej inštancie uplatnil odchýlku od zásady, podľa ktorej sú podiely oboch manželov rovnaké s tým, že v danom prípade je dôvodom pre použitie disparity psychické a fyzické týranie zo strany žalovaného, ako aj jeho intenzita. Súd konštatoval, že žalovaný počas manželstva žalobkyňu obmedzoval a rovnako bol uznaný z prečinu nebezpečného vyhrážania, keď žalobkyni spôsobil dôvodnú obavu o jej život a znepríjemnil jej život. Preto zaviazal žalovaného na vyplatenie finančnej hodnoty z vyporiadanej nehnuteľnosti v rozsahu 70 %, a to len vo vzťahu k rodinnému domu, respektíve k stavbe.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalovaného, ktorý uviedol, že skutočnosti uvedené v rozsudku sa nezhodujú s pravdou, je neprijateľné pre neho vyplatiť 30.000,- eur s tým, že jeho príjem činí 180,- eur mesačne, nedisponuje žiadnymi úsporami, pričom platí 50,- eur na bývanie, 57,- eur na výživné ako aj vracia pôžičku matke. Jeho finančné prostriedky, s ktorými disponuje činia 30,- eur mesačne, pričom nehnuteľnosť nie je možné predať, nakoľko prístupová cesta je k otcovým pozemkom, ktorý nesúhlasí s predajom, pričom hodnota pozemkov je podľa kúpnej zmluvy 3.000,- eur, preto nie je reálne, aby vyplatil sumu 30.000,- eur žalobkyni.

6. Zároveň uviedol, že zo strany žalobkyne sa jedná o cielený podvod. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že tvrdenia žalovaného týkajúce sa jeho nepriaznivej finančnej situácie sú vzhľadom na predmet sporu irelevantné. Rozhodujúce je to, že nehnuteľnosť je možné predať, nakoľko k nej vedie aj iná prístupová cesta, po prechode ku ktorej nie je nutný súhlas otca žalovaného, preto aj jeho tvrdenia o nemožnosti predaja nehnuteľnosti sú nedôvodné. Navrhol, aby rozsudok bol odvolacím súdom potvrdený. K uvedenému vyjadreniu žalobca stanovisko nezaujal.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v a , vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné sčasti.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

10. Súd prvej inštancie však odlišne právne posúdil prejednávaním vec, preto odvolací súd postupom podľa zmenil napadnutý rozsudok, pričom vychádzal z nezmeneného skutkového stavu.

11. Odvolací súd podľa je viazaný odvolacími dôvodmi, z pohľadu ktorých preskúmal napadnutý rozsudok.

12. Ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v (viď ). Vyporiadanie BSM podľa tohto ustanovenia pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacich do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka hodnotových podielov účastníkov - bývalých manželov. Pre vyporiadanie je preto podstatná cena jednotlivých vecí patriacich do BSM. Pri určení ich ceny sa síce vychádza zo stavu ku dňu zániku BSM, avšak z ceny vecí v čase vyporiadania BSM. Uvedené platí tak pre určenie ceny hnuteľných vecí, ako aj pri určení ceny nehnuteľností.

13. I keď výroková časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy viacero výrokov (medziiným o tom, čo sa z BSM prikazuje tomu - ktorému účastníkovi konania a o tom, či a čo má jeden z nich plniť druhému na ich úplné vyrovnanie), treba na toto rozhodnutie hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva účastníkov konania z BSM a konštituovať ich nové práva. Ak účastník konania napadne odvolaním rozsudok súdu prvého stupňa o vyporiadaní BSM (či už ako celok, alebo niektorý z jeho výrokov), odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania. V takom prípade žiadny z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene právoplatnosť ; odvolací súd musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvého stupňa o vyporiadaní BSM (všetky jeho výroky vo veci samej).

14. Z povahy rozhodnutia o vyporiadaní BSM vyplýva, že odvolací súd musí pri zmene odvolaním napadnutého rozhodnutia vec preskúmať v celom rozsahu a v celom rozsahu o nej aj rozhodnúť.

15. Pri zisťovaní ceny nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet BSM,treba vychádzať z jej všeobecnej ceny určenej v závislosti od situácie na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase, ku ktorému sa BSM vyporiadava- NS SR sp. zn.

16. Z obsahu odvolania nepochybne vyplýva, že žalovaný namieta výšku, ktorou ho súd prvej inštancie zaviazal vyplatiť žalovanú titulom vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetný rozsah výplaty finančných prostriedkov určil súd pri použití inštitútu „tzv. disparity“, kedy súd prvej inštancie uviedol dôvody, ktoré sú použiteľné v prípade inštitútu disparity, medzi ktorými je uvedené aj tzv. domáce násilie a následne súd prvej inštancie poukázal aj na závery trestného rozkazu Okresného súdu Prešov zo dňa 08.08.2013, kedy bol žalovaný uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania.

17. Odvolací súd k uvedeným záverom poukazuje, že aj dôvody, na ktoré poukázal súd prvej inštancie, teda tzv. domáce násilie, sú dôvodom pre uplatnenie disparity, pričom v zmysle zásad ustanovenia sú dôvodmi pre disparitu negatívne okolnosti v manželstve, ktorými sú hlavne to, ak jeden z manželov nepracuje, respektíve nevedú spoločnú domácnosť, respektíve jeden z manželov podstatným spôsobom nehospodárne nakladá s finančnými prostriedkami, ktoré sú nadobúdané počas trvania manželstva zo strany oboch manželov, alebo sa žiadnym spôsobom nezasluhuje o nadobudnutie týchto finančných prostriedkov. Až následne, ako ďalšie dôvody, sú uvedené dôvody tzv. domáceho násilia. Práve toto odstupňovanie dôvodov pre použitie disparity je podľa názoru odvolacieho súdu nutné zohľadniť tak, aby nebola porušená zásada primeranosti, respektíve princíp proporcionality, ktorú musí súd posúdiť v práve takomto type konania. Ustanovenie prenecháva súdu, aby v každom jednotlivom prípade sám, na základe zisteného skutkového stavu a podľa vlastného uváženia posúdil, či ide o prípad, kedy je možné uplatniť inštitút disparity. V danom prípade v zhode so súdom prvej inštancie aj odvolací súd uvádza, že takéto dôvody tu zistené boli. Až po kladnom závere na položenú prvú otázku je nutné rozhodnúť o tom, aké je primerané určenie disparity, pričom úvaha súdu v tomto smere nie je celkom voľná, nakoľko musí diferencovať individuálne okolnosti každého prípadu. V reálnom spore je nutné citlivo zohľadniť práve otázky, ktoré sú dôvodmi pre priznanie disparity a diferencovane pristúpiť ku výške jej určenia. V danom prípade, podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pomerne rozsiahlym spôsobom vyhovejúc návrhu žalobkyne posúdil disparitu v rozsahu 70:30, pričom, ako bolo vyššie uvedené dôvod pre použitie disparity sa nachádza v zmysle komentára na poslednom mieste, aj keď samozrejme odvolací súd v žiadnom prípade nechce bagatelizovať vysoký stupeň spoločensky nebezpečného správania sa žalovaného, ktorý svojím konaním nielen že porušil zásady dobrých mravov, hrubo porušil zásady Zákona o rodine, a to až do tej miery, že naplnil skutkovú podstatu trestného činu, čo je nutné zohľadniť aj v otázke riešenia majetkových záležitostí strán sporu. Vzhľadom však na tieto okolnosti aj s prihliadnutím na to, aby súd dbal na to, aby jeho rozhodnutie bolo ako celok spravodlivé, za spravodlivejšie považuje odvolací súd pri vyrovnaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov vychádzať z disparity vo výške 55:45 %. Z

uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k tomuto záveru, že je nepochybne nutné pri posudzovaní disparity ponechať priestor pre vyššie zvýšenie v prípadoch, kedy dochádza k splneniu podmienok, kedy jeden z manželov sa absolútnym spôsobom nezasluhuje o nadobudnutie majetku, respektíve ho formou hazardných hier a podobne utráca na svoju osobu a nie v prospech celej rodiny. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, pri stanovení disparity, že dôvodné zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a po zohľadnení vyššie uvedených skutočností preto odvolací posúdil rozdielne otázku primeranosti stanovenia disparity tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

18. Zohľadniť treba predovšetkým povahu a intenzitu domáceho násilia, dobu jeho trvania, frekvenciu výskytu a všetky ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie veci v súlade s princípom dobrých mravov. Významný je iba prípadný výskyt domáceho násilia v rodine počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva. V danom prípade obdobie za ktoré bol žalovaný uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania je aj obdobie po rozvode manželstva. Žalobkyňa žiadala priznať disparitu len z hodnoty domu, čím bol súd viazaný.

19. Pokiaľ sa týka určenia masy BSM, tento rozsah bol zo strany súdu prvej inštancie určený správne, nakoľko táto pozostáva z rozostavanej stavby, a to rozostavaného rodinného domu na parcele Z. XXXX/ XX v hodnote cca XX.XXX,- eur, od ktorého je potrebné odpočítať vnos žalobkyne vo výške 5.000,- eur, ako to správne ustálil súd prvej inštancie. Potom činí hodnota domu sumu 35.000,- eur, čo pri podieloch 55 % a 45 % u žalobkyne predstavuje sumu 19.250,- eur a u žalovaného sumu 15.750,- eur. Pri motorovom vozidle nebol uplatnená disparita, preto podiely oboch strán sú vo výške 600,- eur. Žalovanému je prikázaná do výlučného vlastníctva rozostavaná stavba, ako aj mu boli vyplatené prostriedky za predaj auta spolu vo výške 36.200,- eur, pričom po posúdení disparity mu patrí len podiel vo výške 16.350,- eur (15.750,- eur + 600,- eur), teda rozdiel týchto súm predstavuje sumu 19.850,- eur, ktoré je povinný žalobkyni vyplatiť titulom vyporiadacieho podielu a k tomu je nutné ešte pripočítať sumu 5.000,- eur ako vrátenie vnosu žalobkyne, čo spolu predstavuje sumu 24.850,- eur.

20. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a keďže v konaní o vyporiadaní BSM bol napadnutý celý rozsudok súdu prvej inštancie, bolo nutné, aby odvolací súd postupom podľa zmenil napadnutý rozsudok tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku a žalovaný bol zaviazaný vyplatiť žalobkyni sumu 24.850,- eur.

21. Vzhľadom na deklarované majetkové pomery žalovaného odvolací súd v zmysle ustanovenia uložil dlhšiu lehotu na plnenie v prospech žalovaného, a to v trvaní jedného roka. Je zrejmé, že žalovaný po vyporiadaní BSM má povinnosť vyvinúť maximálne úsilie preto, aby zabezpečil finančné prostriedky pre spravodlivé vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd pritom prihliadol na jeho deklarované majetkové pomery.

22. Podľa z dôvodu zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, a to včítane trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal podľa v zhode s právnym názorom súdu prvej inštancie. U oboch strán išlo o dosiahnutie čiastočného úspechu respektíve neúspechu, čo bolo rozhodujúce pre posúdenie nároku na náhradu trov konania.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( C.s.p). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).