Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37P-98-2018.pdf
PDF · 90.56 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/98/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci navrhovateľky G. P., M.. B., T.. XX. XX. XXXX, U. H. H. H., U. X a manžela I. P., T.. XX. XX. XXXX, U. H. H. H., U. G. XX, U.. Č.. H. H. H., U. X, za účasti maloletého C. P., T.. XX. XX. XXXX, U. H. H. H., U. X, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky G. P., M.. B., T.. XX. XX. XXXX Z. I. I. P.W., T.. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa 14. 03. 1998 vo Zvolene, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Zvolen, vo zväzku 32, ročník 1998, na strane 219, pod poradovým číslom 46 r o z v á d z a.
Súd s ch v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému C. P., T.. XX. XX. XXXX v tomto znení:
Maloletý C. P., T.. XX. XX. XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého C. P., T.. XX. XX. XXXX výživným vo výške 150,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci, vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia.
Styk otca s maloletým sa n e u p r a v u j e.
Súd konanie o úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k T. P., T.. XX. XX. XXXX z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 25. 04. 2018 domáhala rozvodu manželstva s manželom z dôvodu, že ich manželstvo je vážne narušené, trvalo rozvrátené, neplní si žiadny svoj spoločenský účel, nevidí dôvod obnovy manželského spolužitia. Ďalej uviedla, že manželstvo uzatvárali po 1 ročnej známosti z dôvodu, že už očakávali narodenie spoločného dieťaťa. Hlavné príčiny rozvratu manželstva vidí hlavne v požívaní alkoholu zo strany manžela, následnej strate intímneho života, pričom v súčasnosti už necíti citovú náklonnosť k manželovi. Napriek tomu, že žijú v spoločnej domácnosti, nerozhodujú spoločne vo veciach rodiny, domácnosti, nehospodária spoločne ako manželia, intímne spolu nežijú 4 roky. Z manželstva pochádzajú dve deti, jedno plnoleté, jedno
maloleté. V súčasnosti už netrávia spoločný čas ako rodina, nedôveruje manželovi ako partnerovi, ako otcovi mu taktiež na 100 % nedôveruje. Inú známosť v súčasnosti nemá.
2. Manžel navrhovateľky súhlasil s návrhom na rozvod manželstva, potvrdil príčiny, okolnosti rozpadu manželstva, a to hlavne požívanie alkoholu z jeho strany a strata vzájomnej dôvery. Poukázal na to, že z jeho strany tam je ešte citová náklonnosť k manželke.
3. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
4. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
5. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
6. V danom prípade mal súd preukázané, že sú naplnené zákonné predpoklady, ktoré ustanovuje § 23 Zákona o rodine, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol.
7. Podľa ustanovenia § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
8. V prípade rozvodu manželstva rodičia navrhli súdu schváliť rodičovskú dohodu ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému C. P., T.. XX. XX. XXXX tak, že maloletý sa zverí do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach a otec bude povinný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 150,- € mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Styk otca s maloletým nežiadali upraviť, nakoľko na tomto sa vedia dohodnúť.
9. Opatrovník maloletého v prípade rozvodu manželstva odporučil rodičmi predloženú rodičovskú dohodu schváliť s tým, že táto je v záujme maloletého a neodporuje zákonu. Poukázal na to, že v starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky, matka má vytvorené vhodné bytové podmienky pre výchovu dieťaťa.
10. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
11. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
13. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
14. V danej veci majú súd preukázané, že rodičia zdieľajú spoločnú domácnosť, avšak sa spoločne nepodieľajú na zabezpečovaní potrieb rodiny, nehospodária spoločne ako manželia, každý tieto potreby zabezpečuje samostatne. Osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečujú obidvaja rodičia, v prevažnej miere matka. Otec nemal výhrady voči starostlivosti matky o maloletého. Sociálnym šetrením taktiež neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletého, bytové pomery matky ohľadom starostlivosti o maloletého sú vyhovujúce. Maloletý má 16 rokov, navštevuje 2. ročník strednej školy, v škole sa stravuje, do školy chodí autobusom, cestovné je 15 - 20,- € mesačne. Do školy sa neplatili zatiaľ žiadne poplatky, nakupovali sa len školské pomôcky v hodnote 25,- €. Maloletému platí matka poplatok na stužkovú 10,- € mesačne. V škole nemá maloletý žiadny záujmový krúžok. Mimo školy chodí na tenis 1-krát týždenne, kde sa platí 8,- € na hodinu, ktoré výdavky platí matka. Zvýšené výdavky má matka na zakupovanie športových pomôcok, obuvi. Zdravotný stav maloletého je dobrý, je sledovaný v očnej ambulancii, nosí okuliare. Okuliare zakupovala naposledy matka v hodnote 300,- €, nakoľko maloletý má silné dioptrie, potrebuje odľahčené sklá. Otec na tieto výdavky maloletého neprispel. Matka podľa oznámenia zamestnávateľa má priemerný čistý mesačný zárobok 1.593,97 €. Rodinné prídavky, daňový bonus poberá otec s tým, že rodinné prídavky chodia na bankový účet matky. Podľa vlastného vyjadrenia si matka vie mesačne privyrobiť sumu do 300,- €. Otec je v súčasnosti nezamestnaný od júna 2019, kedy ukončil pracovný pomer dohodu z dôvodu zlej atmosféry na pracovisku, nezhôd aj preto, že mu bol zistený zostatkový alkohol na pracovisku. Jeho príjem tvorí len podpora v nezamestnanosti 22,- € na deň, mesačne cca 620,- €. Má stredoškolské strojárske vzdelanie, prax má v drevárstve, v strojárstve, má ošetrovateľský kurz. Podľa vlastného vyjadrenia si vie mesačne privyrobiť sumu 150 - 200,-€. Rodičia okrem maloletého majú ďalšiu vyživovaciu povinnosť na t. č. plnoletú dcéru T. P., T.. XX. XX. XXXX, ktorá študuje na vysokej škole, kde náklady na maloletú v prevažnej miere hradí matka, chodí aj na brigády.
15. Podľa ustanovenia § 29 ods. 1, 2, 3 CMP, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
16. Keďže navrhovateľka využila svoje dispozičné právo s návrhom ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k t. č. plnoletej dcére T. P., T.. XX. XX. XXXX a zobrala v celom rozsahu späť návrh na začatie konania ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, pričom manžel navrhovateľky, ako aj opatrovník so späťvzatím návrhu súhlasili, súd konanie zastavil podľa citových zákonných ustanovení. V danom prípade nie je potrebné pokračovať v konaní. Aj keď sa jedná o konanie, ktoré síce je možné začať bez návrhu, avšak zo zákona je takéto konanie spojené s konaním o rozvod manželstva, ktoré je návrhovým konaním a súd môže rozhodovať o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode iba k maloletým deťom, pričom dcéra účastníkov konania v čase podania návrhu bola už plnoletá.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil. Účastníci konania si znášajú trovy, ktoré im v konaní vznikli sami (súdne poplatky, trovy právneho zastúpenia).
18. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa ustanovenia § 221 písm. a) CSP písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov konania alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania.
20. Vzhľadom k tomu, že účastníci konania boli prítomní pri vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje odôvodnenie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 376 CMP)
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie. (§ 122 CMP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Nakoľko sa účastníci vzdali práva podať odvolanie voči vynesenému rozhodnutiu, rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom posledného doručenia jednému z nich.