Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6To-53-2019.pdf
PDF · 69.72 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/53/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 09.10.2019 v trestnej veci obžalovaného C. C. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Humenné zo dňa 18.04.2019, sp. zn. 2T/47/2018, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť prokurátora.
odôvodnenie:
Okresný súd Humenné uznesením zo dňa 18.04.2019, sp. zn. 2T/47/2018 podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku trestnú vec vedenú na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 2T/47/2018 proti obžalovanému C. C. pre skutok kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku (správne malo byť uvedeného Tr. zákona), ktorého sa mal dopustiť tak, že
- v presne nezistenom čase okolo polnoci z 20.08.2017 na 21.08.2017 v herni RIO na ulici W. v B. po predchádzajúcej slovnej hádke po tom, keď ho V. V. chytil pod krkom, C. C. tohto udrel päsťou do oblasti tváre a V. V. po údere ho stiahol na zem, kde došlo k vzájomnému naťahovaniu sa, pričom V. V. utrpel zranenie a to prasknutie (zlomeninu) nosových kostí bez posunu úlomkov s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života 4 dni, postúpil Okresnému úradu Humenné na prejedanie ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch.
Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas, podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 24.04.2019 a odovzdaným na poštovú prepravu dňa 23.04.2019 sťažnosť prokurátor, ktorú odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 19.08.2019. Namietal, že keďže došlo zo strany obžalovaného C. k ublíženiu na zdraví V. V., zlomenine nosa, tak aj keď sa jednalo o zranenia s dobou liečenia v trvaní 4 dni, má za to, že konanie obžalovaného C. C. nemožno hodnotiť ako konanie, ktorého závažnosť je nepatrná, z ktorého dôvodu navrhuje, aby Krajský súd v Prešove zrušil napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Humenné a tomuto uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Krajský súd na základe takto podanej sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podať sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že ak je závažnosť činu nepatrná v zmysle § 10 Tr. zákona, nejde o prečin. I keď formálne znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona boli v posudzovanom prípade naplnené, súd po preštudovaní predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že skutok bol bežnou a málo závažnou bitkou v herni po požití alkoholu, v rámci ktorej sa obvinený a poškodený vzájomne napádali, aj keď všetko nasvedčuje tomu, že iniciátorom bol obvinený V. (správne malo byť uvedené poškodený V.) a C. ho udrel až potom, čo ho obvinený chytil pod krk.
Po vyhodnotení všetkých potrebných kritérií možno konštatovať, že vzhľadom na spôsob vykonania činu, následky a okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nepatrná, teda nejde o prečin. Konanie obvineného však nemožno celkom ponechať bez ďalšieho postupu, ktorý môže viesť k potrestaniu páchateľa, avšak už v konaní o priestupkoch.
Po preskúmaní sťažnosťou napadnutého rozhodnutia, ako aj obsahu predloženého spisu, sťažnostný súd konštatuje, že súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal celé do úvahy prichádzajúce dokazovanie, týkajúce sa skutku uvedeného v obžalobe prokurátora a boli vykonané dôkazy v rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom, pričom ani prokurátor sa v rámci sťažnostného konania nedomáhal vykonania ďalších dôkazov. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti tak, ako sú uvedené vo výroku napadnutého uznesenia, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a prvostupňový súd vyhodnotil dôkazy v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Krajský súd preto považuje tieto skutkové zistenia za správne a s nimi stotožňuje a keďže okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s jednotlivými dôkazmi, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, vysporiadal, sťažnostný súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu odkazuje.
S poukazom na uvedené sa sťažnostný súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že výsledky vykonaného dokazovania nevedú k záveru, že obžalovaný C. C. sa dopustil žalovaného trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, preto sťažnostný súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa o postúpení veci Okresnému úradu Humenné na prejednanie ako priestupku za správne a zákonné.
Nemožno súhlasiť s námietkou prokurátora, že keďže v danom prípade došlo zo strany obžalovaného C. k ublíženiu na zdraví poškodenému V. a to zlomenine nosa, aj keď sa jednalo o zranenie s dobou liečenia v trvaní 4 dni, toto konanie obžalovaného C. nemožno hodnotiť ako konanie, ktorého závažnosť je nepatrná.
Podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti tým, že napadne iného, potrestá odňatím slobody až na 3 roky.
Z citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, aké konanie páchateľa je možné považovať za trestný čin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, pričom sa vyžaduje, aby došlo slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom k hrubej neslušnosti alebo výtržnosti tým, že páchateľ napadne iného. V danom prípade z obsahu vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že to bol práve poškodený V. V., ktorý po upozornení obžalovaným C., či sa nehanbí pýtať peniaze od dievčaťa, obžalovaného C. fyzicky napadol tak, že ho chytil pod krk a zatlačil, na čo ho obžalovaný C. udrel päsťou do oblasti tváre, kde následne poškodený V., po tom čo obaja spadli na zem, naďalej fyzicky napádal obžalovaného C., kde bol následne vyvedený z baru a čašníčka zamkla vchodové dvere, po čom sa poškodený agresívnym spôsobom domáhal opätovného vstupu do baru.
Z vykonaného dokazovania teda vyplýva, že bol to práve poškodený, ktorý ako prvý napadol obžalovaného, čím nebola naplnená okolnosť vyžadovaná § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a to, aby obžalovaný napadol iného, naopak práve on bol poškodeným napadnutý a tohto potom v rámci konfliktu udrel do nosa, pričom zo znaleckého posudku znalca V.. N. R., PhD., vyplýva, že úder bol slabý, resp. stredne slabý. Už len záverom sťažnostný súd k uvedenému dodáva, že o osobe poškodeného V. V. a jeho vierohodnosti svedčí aj skutočnosť, že z výpovede znalca V.. V. B. vyplýva, že osobne vyšetril poškodeného, ktorý poprel, aby niekedy mal problémy s nosom, čo bolo v rozpore so skutočnosťou a bol natoľko šikovný, že zo zdravotnej dokumentácie povyberal všetky nálezy, ktoré mal do tej doby z krčného oddelenia, čím ho zaviedol pri vypracovaní znaleckého posudku.
S poukazom na uvedené neobstojí námietka prokurátora, že vzhľadom na zlomeninu nosa nemožno hodnotiť konanie obžalovaného C. ako konanie, ktorého závažnosť je nepatrná.
Krajský súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v danom prípade neboli naplnené všetky pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.
zákona, avšak konanie obžalovaného C. by mohlo byť prejednané ako priestupok, preto sťažnostný súd riadny opravný prostriedok prokurátora vyhodnotil ako nedôvodný a jeho sťažnosť postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku zamietol. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.