Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_3To-109-2019.pdf
PDF · 102.32 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/109/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Mária Šuleja, na verejnom zasadnutí dňa 09. októbra 2019, prejednal odvolanie prokurátora a obžalovaného F. F. proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 19. 08. 2019 sp. zn. 10T/67/2018-452 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Rozhodujúc sám v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného F. F., nar. XX. XX. XXXX vo U. V., trvale bytom U. V., Y. XX, t.č. v ÚVV a ÚVTOS F. F., o d s u d z u j e
podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere štyroch (4) rokov. Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. V ostatných častiach zostáva rozsudok okresného súdu nezmenený. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného F. F. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný F. F. uznaný za vinného v bode 1/ rozsudku zo zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. a) Tr. zák. a v bode 2/ zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 1/ opakovane od decembra 2016 do októbra 2017 na ul. A. X vo U. V. nútil poškodeného mal. Y. V., nar. XX. XX. XXXX, aby sa zdržiaval v nocľahárni v azylovom dome na ul. A. X vo U. V., kde ho zamykal, a keď chcel poškodený odtiaľ odísť neumožnil mu to, týmto konaním spôsobil poškodenému vážne psychické problémy v dôsledku ktorých si opakovane rôznymi predmetmi spôsobil rezné poranenia na predlaktiach, pričom obžalovaný takto konal aj napriek tomu, že mal vedomosť o veku poškodeného; 2/ opakovane od novembra 2016 do XX. XX. XXXX v priestoroch nocľahárne na A. X vo U. V. bozkával poškodeného mal. Y. V., nar. XX. XX. XXXX na ústa, obchytkával ho na intímnych miestach, vyberal mu pohlavný úd z nohavíc a tiež si obžalovaný pred ním vyberal pohlavný úd a žiadal poškodeného, aby ho tiež bozkával na ústa, pričom poškodenému počas tej doby kupoval oblečenie, daroval mu mobilný telefón nezistenej značky a dával mu aj peniaze, a to vo výške od 10,- Eur do 20,- Eur týždenne a obžalovaný takto konal aj napriek tomu, že mal vedomosť o veku poškodeného. Za to bol odsúdený podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere troch (3) rokov a podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. výkon trestu mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu päť (5) rokov s probačným dohľadom.
Podľa § 51 ods. 4 písm. a) Tr. zák. mu bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze nepriblížiť sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako päť (5) metrov a podľa § 51 ods. 4 písm. i) Tr. zák. mu bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapie alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Okresný prokurátor sa odvolaním domáhal zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o vine ako aj treste, pretože napadnutý rozsudok nepovažoval za zákonný. Poukázal na skutočnosť, že obžaloba bola podaná dňa 07. 09. 2018 na obžalovaného pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. a s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. a) Tr. zák. a zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 1/ opakovane od decembra 2016 do októbra 20X7 na ul. A. X vo U. V. chytal poškodeného mal. Y. V., nar. XX. XX. XXXX za zadok, hladkal mu stehná, bozkával ho na ústa a nútil poškodeného aby s ním mal orálny sex a zdržiaval sa v nocľahárni v azylovom dome na ul. A. X vo U. V., kde ho zamykal a keď chcel poškodený odtiaľ odísť neumožnil mu to a týmto konaním spôsobil poškodenému vážne psychické problémy, v dôsledku ktorých si opakovane rôznymi predmetmi spôsobil rezné poranenia na predlaktiach, pričom obvinený takto konal aj napriek tomu, že mal vedomosť o veku poškodeného; 2/ opakovane od novembra 2016 do XX. XX. XXXX v priestoroch nocľahárne na A. X vo U. V. bozkával poškodeného mal. Y. V., nar. XX. XX. XXXX na ústa, obchytkával ho na intímnych miestach, vyberal mu pohlavný úd z nohavíc, ktorý mu bozkával a tiež si obvinený pred ním vyberal pohlavný úd a žiadal poškodeného, aby ho tiež bozkával na ústa a orálne uspokojoval, pričom poškodenému počas tej doby kupoval oblečenie, daroval mu mobilný telefón nezistenej značky a dával mu aj peniaze, a to vo výške od 10,- Eur do 20,- Eur týždenne a obvinený takto konal aj napriek tomu, že mal vedomosť o veku poškodeného. V ďalšom uviedol, že trvá na právnom posúdení ako aj skutkových záveroch ustálených v obžalobe, nemožno súhlasiť s vypustením právnej kvalifikácie skutku ako zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. a) písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. a s poukazom na § 139 písm. a) Tr. zák. Zastáva názor, že vypustenie zločinu sexuálneho násilia nezodpovedá skutkovému stavu, aký vyplynul z vykonaného dokazovania. Naopak, zastáva názor, že skutková podstata tohto zločinu bola naplnená. Toto protiprávne konanie obžalovaného smerovalo voči poškodenému, ktorý bol aj jediným priamym svedkom. Výpoveď poškodeného v prejednávanej veci je pre rozhodnutie súdu kľúčová. Poškodený jeho výpoveďou celú vec objasnil a zhodne vypovedal tak v prípravnom konaní, ako v konaní na súde. Jeho výpoveď bola konkretizovaná už z počiatku, keď celú vec oznámil pedagógom na A.V. vo U. S.. Vierohodnosť výpovede poškodeného je potvrdená znaleckým psychologickým posudkom znalkyne T.. X. L., T.. z odvetvia klinickej psychológie detí a poradenskej psychológie, ktorá závery svojho znaleckého skúmania potvrdila aj na hlavnom pojednávaní. Nesúhlasí preto s vyhodnotením tejto výpovede zo strany okresného súdu, keď nedal za pravdu zneužívanému poškodenému, ale vyhodnotil, že k orálnemu styku nedošlo, a že zo strany obžalovaného nebolo použité násilie, resp. jeho hrozba. Poškodený tiež na hlavnom pojednávaní dňa 18. 02. 2019 potvrdil, že sexuálne praktiky obžalovaného voči nemu trvali od U. roku veku poškodeného. Uviedol doslova, že ho ohmatával a bozkával nasilu, odtláčal mu ruky a keď nechcel, ešte sa tváril urazene. V tejto výpovedi, ako aj vo výpovedi z prípravného konania ďalej poškodený konkretizoval protiprávne konanie obžalovaného. Má preto za preukázané, že konanie obžalovaného voči poškodenému Y. V. spočívalo v donútení poškodeného k orálnemu styku a k iným sexuálnym praktikám, a to tým, že aj chytal poškodeného za zadok, hladkal mu stehná, bozkával ho na ústa a nútil poškodeného, aby s ním mal orálny sex. Uvedeného konania sa dopustil od mesiaca november 2016 do mesiaca október 2017, teda uvedený čin páchal po dlhší čas a závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. b) Tr. zák., tohto konania sa dopustil voči dieťaťu, osobe mladšej ako 18 rokov, ktorá má podľa § 139 písm. a) Tr. zák. status chránenej osoby. Takéto konanie zrelého T. voči dieťaťu, ktoré dovŕši U. rokov je násilného charakteru. Bozkávanie nasilu a odtláčanie rúk podľa jeho názoru napĺňa znak spáchania trestného činu násilím tak, ako je to predpokladané v ustanovení § 122 ods. 7 Tr. zák., nakoľko obžalovaný použil na spáchanie trestného činu fyzické násilie proti telesnej integrite poškodeného. Bez takéhoto násilného prekonania odporu poškodeného by nedošlo k sexuálnym praktikám obžalovaného. Z uvedeného dôvodu preto bola naplnená aj skutková podstata zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. Je tiež toho názoru, že podmienečný trest odňatia slobody uložený okresným súdom obžalovanému za prejednávanú trestnú činnosť je neprimeraný a nezodpovedá účelu trestu uvedenému v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák. Okresný súd mal brať v prvom rade v úvahu charakter prejednávanej trestnej činnosti, že
išlo o opakované sexuálne útoky obžalovaného po dlhší čas voči poškodenému, ktorý bol dieťaťom, kde obžalovaný poškodeného chytal za zadok, hladkal mu stehná, bozkával ho na ústa a nútil poškodeného aby s ním mal orálny sex, v nocľahárni na ul. A. X vo U. V. ho zamykal, a keď chcel poškodený odtiaľ odísť neumožnil mu to, čím spôsobil poškodenému vážne psychické problémy. Z uvedených dôvodov navrhol uznať vinu obžalovaného v zmysle obžaloby a uložiť mu trest vo výmere minimálne sedem (7) rokov odňatia slobody a pre výkon trestu ho zaradiť do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Krajský súd sa zaoberal aj odvolaním obžalovaného, ktorý sa odvolaním domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a oslobodenia spod obžaloby v zmysle § 285 písm. a) Tr. por. V odôvodnení tvrdí, že skutkov podľa obžaloby sa nedopustil, okresný súd nesprávne vyhodnotil dôkazy v rozpore s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a to viedlo k nezákonnosti jeho rozhodnutia. Popiera, že by sa dopustil zločinu obmedzovania osobnej slobody, že by poškodenému ako chránenej osobe bránil užívať osobnú slobodu akýmkoľvek spôsobom. Nocľaháreň nie je prevádzkovaná v letných mesiacoch, resp. od apríla, kedy už je teplo, teda nemohol v žiadnom prípade obmedzovať osobnú slobodu poškodeného v uvedenom období. V prípravnom konaní vo svojom výsluchu 15. 03. 2018 uviedol, že poškodený dostal šok v nocľahárni, začal sa biť po tvári a po hlave, dostal záchvat, kde mal vo vrecku žiletky a z toho dôvodu ho nepustil von, lebo sa bál, aby si niečo neurobil. Keď sa upokojil a vyhodil žiletky, otvoril mu dvere. Pri tomto incidente bol aj brat poškodeného A. U. V.. Súd toto konanie vyhodnotil v jeho neprospech, mal podľa názoru súdu privolať lekársku pomoc, držať ho a podobne. Nie je zrejmé, z čoho súd vyvodil to, že mal poškodený vtedy porezané ruky od žiletky, keď tento uviedol len to, že obžalovaný ho zamkol, držal ho tam asi hodinu a keď chcel ísť von, on ho nepustil. Nehovorí nič o žiadnych rezných ranách. Žiadny iný podobný incident sa neodohral, teda nemal dôvod inokedy ho zamykať a brániť mu v pohybe. Kategoricky poprel závery, že by na nadväznosti na tieto udalosti mal mať poškodený vážne psychické problémy s následkom sebapoškodzovania, tieto psychické problémy mal poškodený už dávnejšie. V ďalšom poukazuje na to, že maloletý Y. V. ako poškodený je celkovo z miesta bydliska hodnotený negatívne, so sklonom ku sebapoškodzovaniu, kde to sebapoškodzovanie realizoval maloletý dlhodobo, to znamená ešte predtým, ako sa spoznal s obžalovaným. Voči poškodenému je tiež vedené trestné stíhanie pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy, ktorého sa mal dopustiť voči svojmu otcovi, ktorého bol sám oznámiť na polícii za nebezpečné vyhrážanie svojej rodine a následne bol výpoveď odvolať. Pokiaľ vypovedal pred svedkom Y.. T., riaditeľom školy, za prítomnosti sociálneho pracovníka Y.. I., ktorý už z predošlého zamestnania na úrade práce mal skúsenosti o vedomosti ohrozenia poškodeného, z citovanej správy zo dňa 19. 12. 2017 vyplýva, že poškodený mal uviesť, že obžalovaný ho násilne bozkával na ústa a potom mu kázal „urobiť to rukou". Táto verzia ktorú prezentoval poškodený však nie je v súlade s tým, čo hovoril v prípravnom konaní a v konaní pred súdom. Rovnako sa poškodený mal zveriť Y.. T., že mal poškodený spať nahý s F., čo nepotvrdil ani samotný poškodený v žiadnom zo svojich výsluchov. V prípravnom konaní ani v konaní pred súdom poškodený neuviedol žiadnu sexuálnu aktivitu v súvislosti s pojmom „urobiť rukou", poškodený nevedel presne uviesť čas od kedy mal prespávať v azylovom dome, a teda kedy malo konkrétne dôjsť k jednotlivým skutkom a k jednotlivým sexuálnym praktikám, prípadne k obťažovaniu. Čo sa týka obchytávania na stehnách, na zadku, na hrudníku a bozkov na pery, poškodený v prípravnom konaní tvrdil, že mu to údajne niekoľko krát vyšlo, teda obžalovanému, avšak si už nepamätá koľko krát sa to stalo, nakoľko on bol v takom stave, že si ani nepamätal čo v ten deň jedol. Z tohto pohľadu je zaujímavé, že poškodený s určitosťou vedel, že mal vtedy len U. rokov, čo v kontexte jeho ostatných odpovedí, že si toho veľa nepamätá, vyznieva viac ako nepresvedčivo. Obdobie, kedy sa mal dopustiť predmetnej trestnej činnosti nie je jednoznačne ustálené, sú tu rozpory, kde poškodený na hlavnom pojednávaní 18. 02. 2019 uvádza, že to bolo niekedy od decembra 2016, keď sa obžalovaný voči nemu správal najprv ako kamarát, je sporné, či to môže spadať do obdobia, kedy obžalovaný ešte nemal T. rokov, teda či to nebolo v období po XX. XX. XXXX. Ak toto obdobie nie je jednoznačne ustálené, nie je možné konštatovať, že sa dopustil zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., kde mal osobu mladšiu ako XX rokov iným spôsobom sexuálne zneužiť. Ani zo samotného výsluchu poškodeného nevyplýva žiadna súvislosť s obdobím november 2016, kedy malo dôjsť k sexuálnemu obťažovaniu v danom období také, kde bolo preukázané, že mal v danom období darovať poškodenému telefón, tobôž nie, že mal poškodenému dávať týždenne peniaze v sume 10,- Eur až 20,- Eur. Samotný súd ustálil začiatok sexuálneho zneužívania na december 2016, ale v opise skutku je uvedený dátum november 2016. Čo sa týka orálneho sexu, poškodený jednoznačne uviedol na hlavnom pojednávaní dňa 18. 02. 2019, že k orálnemu styku medzi obžalovaným a poškodeným nedošlo, aj keď obžalovaný to chcel, skončilo
to len pri bozkávaní a ohmatávaní. Až následne po prečítaní jeho výpovedi z prípravného konania tento uviedol, že došlo k orálnemu styku hore na posteli, avšak si presne nepamätá kedy, ani koľko krát. Zmena výpovedí v tomto smere na strane poškodeného je zrejmá a podstatná pri posúdení celkovej vierohodnosti výpovede, na čo súd prvého stupňa prihliadol, keď vypustil z opisu skutku orálne uspokojenie. Tiež poukázal na znalecké dokazovania aj ohľadom zdravotného stavu obžalovaného znalcami z odboru psychiatrie Y.. R. U. a Y.. U. S., kde znalci sa vyjadrili v tom zmysle, že u obžalovaného nezistili žiadnu poruchu sexuálnej identifikácie, orientácie, aktivity ani poruchu kombinovanú. Taktiež nezistili žiadnu formu sexuálnej deviácie, ani ovplyvnenie jeho ovládacích a rozpoznávacích schopností z tejto príčiny. Krajský súd na základe odvolaní odvolateľov preskúmal v zmysle ustanovenia § 317 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým smerovali odvolania odvolateľov, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku s prihliadnutím i na chyby, ktoré odvolaniami neboli vytýkané a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, dôvodné je len odvolanie okresného prokurátora, a to vo vzťahu k výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Súd prvého stupňa v predmetnej veci opakovane rozhodoval, pritom odvolací súd predchádzajúci rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, jednak z dôvodov procesných, keď právna veta napadnutého rozsudku nezodpovedala uznanej kvalifikácii predmetného trestného činu, a tiež samotný rozsudok bol rozporný z pohľadu skutkových záverov a ustálenej viny z pohľadu právneho posúdenia skutku pod bodom 1/ obžaloby, ktoré pochybenie súd prvého stupňa bez doplnenia dokazovania na hlavnom pojednávaní akceptoval a rozhodol napadnutým rozsudkom v zmysle jeho znenia. Odvolací súd musí konštatovať, že súd prvého stupňa právny názor odvolacieho súdu vyjadrený v predchádzajúcom uznesení rešpektoval, odvolací súd ho neusmerňoval, akým smerom má byť vina obžalovaného uznaná, len naznačil alternatívy, ako má postupovať, aby skutkové závery boli obsiahnuté aj v právnom posúdení predmetného skutku, aby skutkové závery v celom rozsahu boli pokryté aj právnou kvalifikáciou jedným alebo viacerými trestnými činmi, ako to vyplýva napríklad z obžaloby okresného prokurátora. Pokiaľ sa súd odchyľuje v zmysle právneho posúdenia trestnej činnosti obžalovaného v bode 1/, neuznanie viny v zmysle obžaloby aj podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák., teda zločinu sexuálneho násilia, v tomto smere mali byť upravené aj skutkové závery, pretože pri nezmenených skutkových záveroch oproti obžalobe potom chýba časť týkajúca sa sexuálneho násilia v reálnom posúdení uznania viny v súlade so skutkovými zisteniami rozsudku. Po zhodnotení dôkaznej situácie odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých zákonných zásad trestného konania pri vykonávaní dôkazov. V dôvodovej časti rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. vysvetľuje, ktoré skutočnosti mal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové a právne závery a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov jednotlivo i súhrnne. Súhrn priamych aj nepriamych dôkazov vedie aj odvolací súd k jednoznačnému záveru, že vina obžalovaného bola preukázaná na základe priamych a nepriamych dôkazov, ktoré boli vyhodnotené na základe zásad správneho myslenia a vnútorného presvedčenia v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. a takéto hodnotenie dôkazov vedie aj odvolací súd k záveru, že neobstojí právna kvalifikácia v celom rozsahu podľa obžaloby tak, ako sa domáhal uznať viny okresný prokurátor. Právne posúdenie a skutkové závery sú v jednote a boli preukázané len v takom rozsahu, ako v napadnutom rozsudku, hlavne pri skutku pod bodom 1/ rozsudku uznal súd prvého stupňa. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa dostatočne, zrozumiteľne, podrobne a obsiahlo v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. odôvodnil všetky výroky napadnutého rozsudku, vrátane tej časti, kde sa odchýlil oproti obžalobe, odvolací súd si toto hodnotenie osvojil, stotožňuje sa s ním a preto v ďalšom iba poukazuje na odôvodnenie súdom prvého stupňa v písomnom vyhotovení rozsudku. Opätovné zvýrazňovanie postupu hodnotenia dôkazov považuje za nadbytočné a duplicitné. Reagujúc na odvolanie okresného prokurátora odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť pri odchýlení sa právneho posúdenia prvého skutku oproti obžalobe, rozsudkom súdu prvého stupňa iným spôsobom za zákonné, pretože vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané v celom rozsahu také konanie obžalovaného pri tomto skutku, ako to ustálil a vo svojich podaniach obhajoval okresný prokurátor, predovšetkým nebolo zistené konanie obžalovaného v tejto časti z hľadiska skutkových záverov v takom rozsahu, aby bolo možné skutok podradiť aj pod ustanovenie zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. a s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., bolo preukázané len
konanie, ktoré možno podradiť pod ustanovenie zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. a) Tr. zák., a to len čiastočným jednorazovým konaním obžalovaného. Konkrétne teda možno konštatovať, že nebol preukázaný znak uvedeného zločinu sexuálneho násilia v požiadavke donútenia obžalovaným poškodeného k orálnemu styku a iným sexuálnym praktikám. Vychádzajúc z dôkaznej situácie treba uviesť, že poškodenému do určitého času podstatne vyhovovalo strpenie určitých jeho požiadaviek nenásilného charakteru na uspokojovanie sexuálnych potrieb mimo sexuálneho styku. Poškodený pochádza zo sociálne slabších pomerov, ako tínedžer mal podobné požiadavky na určitý životný štýl a luxus ako ostatní jeho vrstovníci, čo mu čiastočne zabezpečoval podporou, či už menšími finančnými čiastkami alebo kupovaním odevu, požičiavaním mobilu a podobne, práve obžalovaný, a preto poškodený neprejavil dôraznejší protest proti správaniu sa obžalovaného, čo malo za následok, že obžalovaný v tomto správaní pokračoval až do obdobia, kedy poškodený mal záujem o dievča z vedľajšej triedy. Vtedy mu už vadili reči spolužiakov alebo iných detí o tom, že je gay, ktorá skutočnosť aj podľa znaleckého dokazovania bola spúšťacím mechanizmom, kedy poškodený sa chcel zbaviť konania obžalovaného bez ohľadu na to, že príde o určité výhody poskytované obžalovaným poškodenému. Je zrejmé, že pri nezistení sexuálnej úchylky na strane poškodeného muselo mu obdobné konanie obžalovaného nevyhovovať, neprejavil však dostatočný odpor alebo nesúhlas, aby sa obžalovaný nesprával voči nemu tak, ako sa nespráva chlap k chlapovi alebo muž k mužovi. Uvedená skutočnosť však nezbavuje obžalovaného zodpovednosti z ostatnej časti skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa, kde súd prvého stupňa rozhodol zákonne. Odvolací súd zistil však pochybenie vo výroku o treste, preto v tejto časti na podnet od okresného prokurátora zrušil napadnutý rozsudok a o treste rozhodol sám v zmysle výrokovej časti tohto rozsudku. Odvolací súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z ustanovení § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., predovšetkým bral v úvahu rozsah spáchanej trestnej činnosti a závažnosť jednotlivých skutkov a zločinov, ktorých sa obžalovaný dopustil viacerými konaniami po dlhšiu dobu voči maloletému, z časti pred T. rokom jeho veku a z časti po tomto období, čo poznačilo zdravý vývoj v oblasti sexuálnej, ako aj v oblasti slobodného rozhodovania a pohybu obžalovaného, tak v oblasti sexuálnej ako aj v oblasti slobodného pohybu, takéto konanie zanechalo stopy na psychickom zdraví maloletého, resp. mladistvého poškodeného, s hrozbou možného trvalého ovplyvnenia duševného zdravia poškodeného. Obžalovaný sa uvedeného konania dopustil napriek tomu, že bol v minulosti súdne trestaný, a hoci sa na neho pozerá akoby súdne trestaný nebol, pri hodnotení osoby nemožno prehliadnuť, že má sklony k páchaniu trestnej činnosti, teda porušenie zákona mu nie je cudzie. S prihliadnutím na skutočnosť, že na obžalovaného sa pozerá ako by súdne nebol trestaný a s prihliadnutím aj na jeho kladné hodnotenia z miesta bydliska a zamestnávateľom, hoci aj na pracovisku dochádzalo k páchaniu predmetnej trestnej činnosti, dospel odvolací súd k jednoznačného záveru, že z pohľadu nie len individuálnej, ale aj generálnej prevencie neprichádza v úvahu ukladanie trestu na slobode, pritom odvolací súd mu uložil trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby za najprísnejší zo zbiehajúcich sa zločinov, podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., kde je stanovená trestná sadzba tri (3) roky odňatia slobody až desať (10) rokov odňatia slobody. Obžalovaného zaradil pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný nebol doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin. Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tu odvolací súd tiež nezistil pochybenie, keď obžalovanému bola uložená povinnosť nahradiť poškodenému škodu, ktorú mu spôsobil svojou trestnou činnosťou, pritom poškodený svoj návrh podložil dôkazmi a uplatnil ho riadne a včas. V ostatnej časti bol dôvod poškodeného odkázať s nárokmi na náhradu škody na civilný proces v tej časti, kde dokazovanie presahovalo rámec potrieb trestného konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.