Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-642-2012.pdf
PDF · 76.57 KB
Case nature
Area
Subarea
15Er/642/2012
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávnených mal. O. o vymoženie dlžného výživného takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Márii Popikovej priznáva trovy exekúcie vo výške 47,22 eur, ktoré budú súdnemu exekútorovi uhradené z preddavku na odmenu a náhradu hotových výdavkov zloženého súdnemu exekútorovi na základe uznesenia Okresného súdu Michalovce č.k. 15Er/642/2012 - 13 zo dňa 19.11.2012 vo výške 44,00 Eur.
III. Upravuje učtáreň Okresného súdu Michalovce, aby vyplatila súdnemu exekútorovi JUDr. Márii Popikovej sumu vo výške 3,22 eur na účet číslo 0550375747/0900, VS 114912 v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal prostredníctvom zástupcu - detského domova súdnemu exekútorovi JUDr. Márii Popikovej návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie dlžného výživného; povinnosť povinného platiť takéto výživné preukazoval rozsudkom sp.zn. 4P/174/2010 zo dňa 11.01.2011 vydaným Okresným súdom Michalovce. Okresný súd Michalovce následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) obdržal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie. 2. Písomným podaním doručeným súdu dňa 13.01.2017 poverený súdny exekútor požiadal súd o zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Opakované zisťovanie majetku povinného neviedli k žiadnemu zisteniu exekučne postihnuteľného majetku.
3. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
4. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. V danej veci má súd za preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a podaný návrh je dôvodný. Ako totiž vyplýva z predloženého exekučného spisu, povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom, nemá žiaden postihnuteľný príjem, na účtoch v bankách nemá žiadne finančné prostriedky resp. nemá účty v bankách, nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, rovnako osobné šetrenie v mieste bydliska neviedlo k zisteniu žiadneho majetku. Nakoľko je v danom prípade naplnený predpoklad ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, preto súd pri aplikácií tohto citovaného právneho ustanovenia zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Súd v tejto súvislosti taktiež dodáva, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. aj z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods.1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57ods. 2 Exekučného poriadku) upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania (IV. ÚS 252/04). Pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia, nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). Vzhľadom na osobné a majetkové pomery povinného, a jeho blízkych osôb, má súd zato, že nebude rovnako naplnený predpoklad oprávneného, že povinný nadobudne nejaký majetok dedením, resp. sa zamestná, alebo získa iným spôsobom exekučne postihnuteľný majetok. V tejto exekučnej veci sa majetkové pomery povinného počas dostatočne dlhej doby vedenia exekučného konania nezmenili - súdnym exekútorom nebol zistený majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu, preto aj teoretická možnosť o získaní nejakého exekučne postihnuteľného majetku je v horizonte niekoľkých budúcich rokov zanedbateľná. V tejto súvislosti súd podporne poukazuje na platnú právnu úpravu Exekučného poriadku platnú od 1.4.2017, kde zákon zveril v § 61n ods. 1 písm. d) súdnemu exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby, ak sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. V danom prípade exekúcia bola bezúspešne vedená po dobu 7 rokov. Za uvedenú, dostatočne dlhú dobu sa súdnemu exekútorovi nepodarilo napriek opakovane vykonávaným exekučným úkonom zistiť žiaden majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov exekúcie. Preto možno bez dôvodných pochybností konštatovať, že povinný je nemajetný.
7. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
8. Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
9. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
10. Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
11. Podľa ust. § 14 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhlášky“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
12. Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a/ získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b/ doručenie príkazu na začatie exekúcie, c/ doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d/ doručenie exekučného príkazu, e/ doručenie upovedomenia o
spôsobe exekúcie, f/ doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g/ každé zisťovanie bydliska povinného, h/ každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i/ každé zisťovanie účtu povinného, j/ každé ďalšie zisťovanie majetku
13. Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
14. Podľa ust. § 23 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
15. Súdny exekútor súčasne s podaným návrhom na zastavenie exekúcie žiadal, aby mu súd pri zastavení exekúcie priznal trovy exekúcie vo výške 57,33 eur vrátane 20 % DPH.
16. Súdny exekútor pred zastavením exekúcie vymohol od povinného sumu v celkovej výške 10,00 eur. Zohľadňujúc ust. § 16 ods. 2 vyhlášky suma 10,00 eur predstavuje základ na určenie odmeny súdnemu exekútorovi. Súdnemu exekútorovi však súd v zmysle ust. § 5 ods. 1 vyhlášky v spojení s ust. § 16 ods. 2 cit. vyhlášky priznal odmenu v minimálnej výške 33,19 eur, nakoľko výška odmeny z vymoženej sumy nedosiala zákonom určenú minimálnu sumu.
17. Náhradu hotových výdavkov uplatnenú podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súd priznal vo výške 6,16 eur, pozostávajúcu z nákladov poštovného vo výške 4,36 eur, z poplatkov za elektronické zisťovanie účtov povinného, motorových vozidiel a registra obyvateľov vo výške 1,80 eur. Pracovnú cestu do miesta bydliska povinného zo dňa 26.01.2015 súd nepriznal, nakoľko z predloženého exekučného spisu nie je zrejme, že súdny exekútor túto cestu reálne vykonal. V exekučnom spise chýba cestovný príkaz ako aj účel a výsledok z tejto pracovnej cesty. Z obsahu predloženej špecifikácie vyplýva, že súdny exekútor si uplatnil poštovné, ktoré z predloženého spisu nevyplýva. Ak súdny exekútor žiada priznať poštovné na základe dokladov, ktoré nie sú súčasťou exekučného spisu nemožno také brať do úvahy. V zmysle ust. § 30 ods. 1 Výnosu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 3873/2003-52, ktorým sa vydáva Kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov, ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2004, spis (Exekučný spis) tvoria všetky písomnosti, ktoré sa vzťahujú k tej istej veci (podania, listiny, zápisnice, záznamy, rozhodnutia a pod). Z uvedeného vyplýva, že akékoľvek listiny či iné doklady preukazujúce vznik trov exekúcie, sa majú nachádzať v spise súdneho exekútora. V zmysle uvedeného súd porovnával špecifikáciu trov súdneho exekútora s priloženým exekučným spisom a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie tak, ako to vyplývalo z uvedeného exekučného spisu, v zmysle ktorého mu vzniká nárok na náhradu hotových výdavkov len v súdom priznanej výške.
18. Súdny exekútor je platiteľom dane podľa § 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 651/2004 Z.z., preto sa zvyšuje jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o 20 % daň z pridanej hodnoty, v danom prípade o sumu 7,87 eur, uplatnenú súdnym exekútorom z odmeny.
19. Zohľadňujúc vyššie uvedené položky, súd celkovú výšku trov exekúcie súdneho exekútora, na základe exekútorom vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a náhrad s nimi súvisiacimi, vyčíslil súd sumou 47,22 eur.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tomto prípade je platiteľom trov exekúcie štát prostredníctvom príslušného súdu a to v zmysle ust. § 203 ods. 2 druhá, tretia veta Exekučného poriadku a to z dôvodu, že v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie v konaní o vymoženie pohľadávky na výživnom, znáša ich súd, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Keďže v danom konaní bol súdnemu exekútorovi poskytnutý preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavok, budú v tomto rozhodnutí určené trovy exekúcie uhradené súdnemu exekútorovi z poskytnutého preddavku.
Poučenie:
1./ Proti výroku I., ktorým bola zastavená exekúcia a III., ktorým bolo rozhodnuté o preddavku na trovy exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
2./ Proti výroku II. o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné.