Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20Csp-200-2018.pdf
PDF · 85.64 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csp/200/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q..Q. X, Q., o zaplatenie 216,54 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 200,94 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 150,35 € od 05.03.2016 do zaplatenia a vo výške 5,00% ročne zo sumy 50,59 € od 21.7.2016 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Súd žalobcovi priznáva nárok voči žalovaným na náhradu trov konania v rozsahu 84%.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka a.s. sa žalobou doručenou súdu dňa 30.11.2018 domáhal zaplatenia sumy 216,54 € a úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne z istiny od 5.3.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradeného úveru. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 313,50 €, z ktorého zaplatil 162,07 €. Žalovaného vyzval 10.12.2015 k okamžitej úhrade všetkých dlžných splátok jednorázovo z dôvodu nesplácania úveru v dohodnutých splátkach a upozornil na možnosť zosplatnenia úveru. Úver zosplatnil dňa 19.2.2016 a listom zo dňa 28.2.2016 oznámil žalovanému okamžité zosplatnenie úveru. Spolu s dlžnou istinou sa domáha i náhrady nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky vo výške 15,60 €. Zmluvnú pokutu 23,77 € si neuplatňuje. Domáha sa i úrokov z omeškania z istiny od 05.03.2016 do zaplatenia.
2. Súd vyhovel žalobe v plnom rozsahu a vydal platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému, súd ho v zmysle § 266 ods. 3 CSP zrušil.
3. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená postupom podľa § 116 ods. 2 CSP, žalobe sa nevyjadril.
4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle podľa § 297 písm. b/ zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav.
6. Na základe Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXXXXX R. XXXXXXXX právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding a.s. poskytol žalovanému pôžičku vo výške 313,50 €, čo vyplýva z predloženej zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 21.07.2015. Pôžičku sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 12. mesačných splátkach po 30,- €, celkom 360,- €, splátka s poistením 32,07 €. Zmluva o pôžičke obsahuje aj údaj o ročnej priemernej miere nákladov 29,76%, úrok 29,76%, priemerná RPMN 25,88%, celkové náklady spotrebiteľa 46,50 €, konečná splatnosť úveru bola 07/2016.
7. Z priloženého Prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný zaplatil celkom 162,07 €. Prvá splátka bola splatná 20.08.2015 a nasledujúce vždy 20. dňa v mesiaci. Žalovaný sa dostal do omeškania so splátkou splatnou 20.09.2015. Žalobca dňa 10.12.2015 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžných splátok najneskôr do 5.2.2016 a zároveň upozornil, že ak nebudú splátky zaplatené v tomto termíne je oprávnený úver zosplatniť. Následne dňa 28.2.2016 oznámil žalobca žalovanému, že zosplatnil úver a vyzval na zaplatenie sumy 334,35 € z toho istina 330,94 €. Doručenie oznámenia, ale ani jeho odoslanie žalobca nepreukázal. Z prehľadu splátok súd zistil, že úver žalobca zosplatnil ku dňu 19.2.2016. Do zosplatnenia žalovaný zaplatil len jednu splátku 32,07 € dňa 25.08.2015 a po zosplatnení zaplatil v splátkach spolu 140,- € poslednú splátku vo výške 30,- € dňa 15.11.2016.
8. Žalobca sa okrem nesplatenej istiny 200,94 € domáha i príslušenstva pohľadávky a to zaplatenia nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky vo výške 15,60 €. Bližšie žalobca svoj nárok nezdôvodnil. Súd z Prehľadu splátok zistil, že tieto náklady predstavujú 5 x manipulačný poplatok agentúry v rôznych výškach od 1,20 € do 3,60 €.
9. Právny predchodca žalobcu a žalobca uzatvorili Zmluvu o postúpení pohľadávky. Právny predchodca žalobcu oznámil žalovaným postúpenie pohľadávky dňa 22.3.2019, následne súd pripustil zmenu žalobcu.
10. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 9 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 5.3.2019 bola vo výške 0,05% a ku dňu 21.7.2019 vo výške 0,00%.
11. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali.
12. Pristupujúc k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy, súd zistil, že obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Súd dospel k záveru, že uplatnený nárok je čiastočne dôvodný. Žalobca sa domáha zaplatenia neuhradených splátok do zosplatnenia 30,35 € (32,07 € x 5 = 160,35 €
- 130,- € ) a následne len nesplatenej istiny 170,59 €, spolu 200,94 €. Preto súd žalobe vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.
13. V časti nároku na úhradu nákladov na vymáhanie pohľadávky vo výške 15,60 € súd vykonaným dokazovaním (na základe žalobcom predložených listinných dôkazov) nepovažuje za preukázané skutkové tvrdenia, ktoré žalobca v žalobe uviedol. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre strany sporu procesnoprávnu sankciu, konkrétne v podobe prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu a riadi sa zásadou formálnej pravdy. Súd má možnosť v materiálnom zmysle určitej korekcie a môže strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP). Tento materiálny korektív však nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. Inak povedané, súd nemôže vyzývať strany sporu na predloženie alebo označenie takých listinných dôkazov, aby jej zabezpečil výhru v spore. Žalobca je v konaní zastúpený advokátom a uplatnený nárok nie je ani po skutkovej a ani právnej stránke náročný. Je preto len jeho zodpovednosťou, akým spôsobom preukáže svoj tvrdený nárok. Nemôže sa spoliehať na to, že ho na nedostatky upozorní súd alebo žalovaný. Naopak, CSP každej zo strán sporu ukladá povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
14. V časti úhradu nákladov na vymáhanie pohľadávky žalobca len odkázal na Prehľad splátok a úhrad na stĺpec označený „MP3“ ktorý obsahuje položku v rôznej výške od 1,20 € do 3,60 € manipulačný poplatok agentúry. Súdu však nebol predložený jediný dôkaz preukazujúci tieto náklady a ich dôvodnosť, preto súd žalobu aj v tejto časti zamietol.
15. V časti uplatnených úrokov z omeškania súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce omeškanie žalovaného so zaplatením istiny od 5.3.2016 po zosplatnení úveru. Súd priznal úrok z omeškania z priznanej istiny vo výške 5,05% ročne až od splatnosti celého úveru dňa doručenia žaloby žalovaným, ktorú prevzali dňa 15.3.2019 v piatok a nasledujúci pracovný deň 18.3.2019 mohli plniť a do omeškania sa dostali až od 19.3.2019 z priznanej istiny, k tomuto dňu boli v omeškaní so zaplatením istiny vo výške 16.177,20 € a následne zaplatili dve splátky po 100 € dňa 15.4.2019 a 21.5.2019. Vo zvyšku príslušenstva súd žalobu zamietol, nakoľko bola uplatnená v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
16. V časti uplatnených úrokov z omeškania súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce omeškanie žalovaného so zaplatením celej istiny od 05.03.2016, t. j. po zosplatnení úveru dňa 19.2.2016. Úrok z omeškania súd priznal nasledovne. Ku dňu zosplatnenia (19.2.2016) bola žalovaný v omeškaní so zaplatením 5 splátok po 32,07 €, t.j. vo výške 150,35 € a z tejto sumy súd priznal úrok z omeškania od 5.3.2016 do zaplatenia vo výške 5,05% ročne. Vo zvyšnej časti žalovanej istiny 50,59 € (200,94 € - 150,35 €) súd priznal úrok z omeškania až od nasledujúceho dňa po pôvodne dohodnutej splatnosti celého úveru 20.7.2016, kedy najneskôr musel žalovaný nadobudnúť vedomosť o splatnosti celého úveru. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.
17. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol úspešný v časti istiny 200,94 € a v časti úroku z omeškania ku dňu rozhodnutia vo veci 35,46 €. Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný v 92% a žalovaný v 8%, t. j. v zamietnutej časti nákladov 15,60 € a úroku z omeškania, nakoľko súd pri rozhodovaní o úspechu v konaní musí zohľadniť celý žalobcom uplatnený nárok ku dňu rozhodnutia 255,88 €. Celkový úspech žalobcu je 84% (92-8) a v tomto rozsahu súd žalobcovi priznal náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).