Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_59P-120-2018.pdf
PDF · 141.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-59P/120/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - P. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, XXX XX I., zastúpená S. P., s.r.o., so sídlom A. 2, XXX XX I. a otec - O. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, XXX XX I., zastúpený O.. M. W., O.. D. W., W. kancelária JUDr. Almáši Gabriel, s.r.o., so sídlom Šumavská 3, 821 08 Bratislava, o návrhoch rodičov na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, úpravu styku a uložení informačnej povinnosti, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletú C. S., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obidvaja rodičia.
Otec je p o v i n n ý platiť na maloletú výživné v sume 250 eur mesačne od 01.06.2018 vždy do 15. dňa v každom kalendárnom mesiaci k rukám matky.
Zročné výživné za obdobie od 01.06.2018 do 30.09.2019 v celkovej sume 1.600 eur súd povoľuje otcovi splácať po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od novembra 2019.
Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletou v párnom kalendárnom týždni od piatku 17,00 hod. do nedele 18,00 hod., v párnom kalendárnom roku od 25.12. od 10,00 hod. do 26.12. do 19,00 hod., v nepárnom kalendárnom roku od Bielej soboty od 10,00 hod. do Veľkonočného pondelka 19,00 hod. a v každom kalendárnom roku od 01.08. od 09,00 hod. do 14.08. do 19,00 hod. s tým, že maloletú si preberie a odovzdá v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť.
Matka je p o v i n n á informovať otca o zdravotnom stave maloletej písomne vždy v posledný deň každého kalendárneho mesiaca.
Rodičia sú povinní zaplatiť trovy znaleckého dokazovania, každý v sume 839,04 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet Okresného súdu Bratislava V.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom tunajšiemu súdu doručeným dňa 31.03.2018 požiadal otec o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej C. S., nar. XX.XX.XXXX, jej zverením do osobnej starostlivosti matky, so
zastupovaním maloletej a spravovaním jej majetku oboma rodičmi a uložením mu povinnosti platiť na maloletú výživné v sume 150 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Zároveň navrhol aj upraviť svoj styk s maloletou každý párny kalendárny týždeň od piatku 17,00 hod. do nedele 19,00 hod., v každom párnom roku od 23.12. od 09,00 hod. do 25.12. do 19,00 hod., každý nepárny rok v sobotu po Veľkom piatku od 09,00 hod. do Veľkonočného pondelka 19,00 hod. a každoročne od 01.08. od 09,00 hod. do 14.08. do 19,00 hod. s tým, že maloletú si prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky. Matka bude povinná maloletú na styk riadne pripraviť a odovzdať mu ju. Matke žiadal tiež uložiť povinnosť informovať ho o zdravotnom stave maloletej, o prípadnej zmene jej bydliska a o podstatných informáciách týkajúcich sa maloletej. Uviedol, že sa pokúsil o uzavretie rodičovskej dohody s matkou, avšak neúspešne. Matka mu bráni v styku s maloletou, preto sa rozhodol podať tento návrh. 2. Písomným podaním súdu doručeným dňa 01.06.2018 sa matka vyjadrila k návrhu otca a súčasne navrhla nariadiť neodkladné opatrenie týkajúce sa výživného a úpravy styku otca s maloletou. Obsahom predmetného podania bol aj meritórny návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej a na úpravu styku otca s maloletou. Maloletú navrhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti, kedy ju bude aj zastupovať a spravovať jej majetok, otca zaviazať výživným v sume 400 eur mesačne od 01.03.2017 splatnej vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca vopred k jej rukám a styk otca s maloletou povoliť každý nepárny týždeň v sobotu od 15,00 hod. do 18,00 hod. s tým, že otec bude oprávnený maloletú si vyzdvihnúť v mieste jej (matky) bydliska v určenú hodinu a odovzdať ju v určený čas v mieste jej bydliska. Otec bude tiež oprávnený stýkať sa s maloletou každý nepárny kalendárny rok vo veľkonočnú sobotu od 10,00 hod. do 19,00 hod., každý párny kalendárny rok na druhý sviatok vianočný od 10,00 hod. do 19,00 hod. a v čase letných prázdnin v prvý augustový týždeň od pondelka do piatka každý deň od 09,00 hod. do 19,00 hod. tak, že si maloletú vyzdvihne v mieste jej bydliska v určený čas a odovzdá ju v mieste jej bydliska v určený čas. Zároveň žiadala, aby ju súd zaviazal povinnosťou informovať otca o zdravotnom stave maloletej a o prípadnej zmene jej bydliska. Uviedla, že v apríli 2017 prerušila spolužitie s otcom a on odvtedy žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Otec si maloletú niekedy zoberie zo škôlky, ale väčšinou miesto toho, aby bol s ňou vonku, vodí ju po zafajčených pohostinských zariadeniach nižšej cenovej skupiny. Vždy, keď si ju príde vyzdvihnúť, je otec pod vplyvom alkoholu, čo mu samozrejme ona vytkne a skončí to hádkou, ktorá má na psychický stav maloletej zlý vplyv. Poukázala na to, že v čase ich spolužitia otec zarábal v priemere X.XXX eu.r mesačne plus 13. a 14. plat, odvtedy si ale našiel lepšie platenú prácu v X. a jeho životná úroveň je na naše pomery vysoká. 3. Uznesením zo dňa 07.06.2018, č.k. 59P/120/2018-59, bol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčený na samostatné konanie. 4. Na pojednávaní dňa 11.06.2018 matka pozmenila svoj návrh v časti zastupovania maloletej a spravovania jej majetku tak, že uvedeným navrhla poveriť obidvoch rodičov a v časti úpravy styku otca s maloletou v sobotu nepárneho kalendárneho týždňa, kedy styk navrhla upraviť od 09,00 hod. do 18,00 hod. 5. Na pojednávaní dňa 11.07.2018 otec doplnil svoj návrh v časti počiatku určenia výživného, kedy navrhol výživné určiť v sume 150 eur mesačne od rozhodnutia súdu. Matka na uvedenom pojednávaní doplnila svoj návrh v časti úpravy styku, kedy navrhla styk otca s maloletou upraviť aj v každom párnom kalendárnom týždni v stredu od 16,30 hod. do 19,00 hod. 6. Na pojednávaní dňa 24.06.2019 otec zmenil svoj návrh v časti výživného, ktoré navrhol určiť v sume 200 eur mesačne od rozhodnutia súdu. 7. Kolízny opatrovník odporučil maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky, jej zastupovaním a spravovaním majetku poveriť obidvoch rodičov, výživné na maloletú určiť sumou 250 eur mesačne od podania návrhu matky a matke uložiť povinnosť informovať otca o zdravotnom stave maloletej jedenkrát v mesiaci, vždy ku koncu každého kalendárneho mesiaca. Podporil návrh otca na úpravu styku s maloletou, s výnimkou vianočného obdobia majúc za to, že počas Štedrého dňa by dieťa malo byť u toho rodiča, ktorému je zverené do osobnej starostlivosti, pričom otec by mohol mať styk upravený počas prvého a druhého vianočného sviatku. 8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom rodného listu maloletého dieťaťa, dôkazmi o príjmových pomeroch rodičov, správou kolízneho opatrovníka z pohovoru s maloletou, znaleckým posudkom vypracovaným v tomto konaní, znaleckými posudkami vypracovanými vo veciach podaných trestných oznámení na otca, uzneseniami Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V, a ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný skutočný stav veci:
9. Rodičia maloletého dieťaťa nie sú a ani neboli manželmi, v spoločnej domácnosti žili cca 13 rokov do apríla XXXX. Maloleté dieťa sa po ukončení spolužitia rodičov nachádza nepretržite vo výlučnej starostlivosti matky. 10. Matka je slobodná, bez ďalších vyživovacích povinností. Trvalo zvýšené náklady na svoju výživu neudala. Dňa 16.10.2017 uzatvorila ako nájomca zmluvu o nájme X-izbového bytu nachádzajúceho sa na S. X ul. v I. za úhradu XXX eur mesačne V živnostenskom registri má zapísané predmety činnosti, od XX.XX.V.: sekretárske a administratívne práce, organizovanie kultúrnych, spoločenských a športových podujatí v rozsahu voľnej živnosti, vydavateľská činnosť v rozsahu voľnej živnosti, organizovanie kurzov, školení a výstav, prekladateľské a tlmočnícke služby v jazyku nemeckom a anglickom, kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod), sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľnej živnosti, školiaca činnosť v rozsahu voľnej živnosti, podnikateľské poradenstvo v rozsahu voľnej živnosti, automatizované spracovanie dát, reklamná, inzertná a propagačná činnosť v rozsahu voľnej živnosti, kúpa tovaru na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), fotografické služby, prenájom nehnuteľností s poskytovaním doplnkových služieb - obstarávanie služieb spojených s prenájmom, prenájom motorových vozidiel, prenájom spotrebného a priemyselného tovaru, prenájom výpočtovej techniky a od XX.XX.XXXX: iná vedľajšia činnosť v pozemnej doprave, predaj na priamu konzumáciu nealkoholických a priemyselne vyrábaných mliečnych nápojov, koktailov, piva vína a destilátov, predaj na priamu konzumáciu zmrzliny, ak sa na jej prípravu použijú priemyselne vyrábané koncentráty a mrazené krémy, predaj na priamu konzumáciu tepelne rýchlo upravovaných mäsových výrobkov a obvyklých príloh, ako aj bezmäsitých jedál, prevádzkovanie solária a upratovacie a čistiace práce, pričom vo všetkých predmetoch je činnosť pozastavená od 03.08.2017 do 03.08.2020. V obchodnom registri evidovaná nie je. V daňovom priznaní za rok 2016 uviedla nulové príjmy a výdaje a nulový základ dane. Zamestnaná je v AA Z. S., s.r.o., kde jej priemerný mesačný netto zárobok predstavuje, od júna do decembra XXXX: XXX,XX eur, v roku XXXX: XXX,XX eur a od januára do septembra XXXX: XXX,XX eur. XX. F. je slobodný, iné vyživovacie povinnosti nemá. Z. v X., kam dochádza denne z miesta svojho bydliska. J. zvýšené náklady na svoju výživu neudal. V obchodnom ani v živnostenskom registri vedený nie je. Z. predošlého zamestnania v X. predstavoval jeho mesačný zárobok v roku XXXX v priemere X.XXX,XX eur brutto a v januári XXXX: X.XXX,XX eur brutto. V období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX mal S. poisťovňou pobočka I. vyplatené dávky v nezamestnanosti v priemernej mesačnej výške XXX,XX eur. E. sa opäť zamestnal v X., kde za pomernú časť roka XXXX (apríl až december) zarobil v priemere X.XXX,XX eur netto mesačne, v roku XXXX v priemere X.XXX,XX eur netto mesačne a za pomernú časť roku XXXX - január až august X.XXX,XX eur netto mesačne. XX. A. je vo veku šesť rokov, navštevuje predškolské zariadenie. J. zvýšené náklady na výživu pre zdravotný stav nemá, rovnako ani iné mimoriadne náklady spojené s výživou. F. dobrovoľne platí matke na výživu maloletej sumu XXX eur mesačne. XX. B. XX.XX.XXXX vykonal kolízny opatrovník pohovor s maloletou, v rámci ktorého skonštatoval, že maloletá je veľmi hravá a počas pohovoru neustále zameriavala pozornosť iným smerom, len aby nemusela odpovedať na otázky. A. uviedla, že sa chce stretávať s tatom, idú spolu do krčmy na pivo a džús, s tatom sa jej páči, lebo jej dáva peniažky a kupuje jej lízanky. J. povedala, že rodičia sa veľmi hádajú, kričia na seba, a to sa jej nepáči. 14. Uznesením zo dňa 25.06.2018, sp. zn. 59P/238/2018, tunajší súd rozhodol na návrh matky neodkladným opatrením o nariadení povinnosti otcovi odovzdať maloletú C. S., nar. XX.XX.XXXX, do starostlivosti matky, zároveň maloletú do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností zveril do osobnej starostlivosti matky a otca oprávnil do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci úpravy styku stýkať sa s maloletou v každom nepárnom kalendárnom týždni v sobotu od 09,00 hod. do 18,00 hod. a v každom párnom kalendárnom týždni v stredu od 16,30 hod. do 19,00 hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletej je bydlisko matky, ktorá je povinná maloletú na styk riadne pripraviť a otcovi ju v určenom čase odovzdať. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Neodkladné opatrenie bolo nariadené v súvislosti s tým, že otec náhle odňal maloletú z matkinej starostlivosti bez matkinho súhlasu a jej informovania o tom, kde sa s maloletou nachádza a maloletú ani neodviedol do predškolského zariadenia. 15. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a klinická psychológia detí. Úlohou súdneho znalca bolo vyšetriť maloleté dieťa a jeho rodičov a odpovedať na súdom položené otázky. 16. Súdny znalec vo svojom znaleckom posudku súdu doručenom dňa 06.11.2018 k otázkam položeným mu súdom uviedol:
- Aká je súčasná kvalita vzťahu maloletej k rodičom a opačne - maloletá senzitívne registruje konfliktogénnu rodičovskú komunikáciu, resp. kooperáciu, čo v nej evokuje negatívne momenty v prežívaní a snahu preberať zodpovednosť za riešenie rodičovských konfliktov, resp. tendenciu k neefektívnym behaviorálnym prejavom. Aktuálne u nej nie je klinicky vyjadrená úzkostno-depresívna symptomatika. Vo vzťahu k matke ani k otcovi nereferuje negatívne momenty alebo anticipácie, ktoré by poukazovali na subjektívne prežívaný dyskomfort vo vzťahu k niektorému z rodičov. V rámci jej subjektívneho vnímania a prežívania vzťahov k obidvom rodičom prevažuje pozitívne hodnotenie obidvoch rodičov. Maloletá sa snaží udržať si idealizujúci obraz kompaktnej rodiny, na racionálnej úrovni vo veľkej miere zjemňuje konfliktný vzťah rodičov. Situáciu v rámci rodinnej dynamiky ovplyvňuje aj prítomnosť starých rodičov, ktorí sú zaangažovaní do starostlivosti o maloletú. Preferencia maloletej v rámci rodičovských postáv prevažuje vo vzťahu k matke, k otcovi má pozitívny citový vzťah so zvýraznenou potrebou v kontakte kompenzovať nedostatok priestoru pre spoločné stretávanie. V jej prežívaní a reaktivite absentujú primárne úzkostné momenty a reakcie, ako aj tematika trestania, či anticipácia negatívnych alebo ambivalentných postojov rodičov voči nej.
- Aká je súčasná kvalita vzájomných vzťahov rodičov - súčasná kvalita vzájomných vzťahov medzi rodičmi je narušená. Matka pri referovaní o partnerskej problematike, resp. o tematike rodičovskej starostlivosti otvorenie verbalizuje kritické postoje voči otcovi maloletej. Otec sa o matke vyjadruje zmierlivo, parciálne kriticky, najmä pokiaľ ide o rešpektovanie jeho otcovskej role zo strany matky, negatívne hodnotí úlohu starého otca maloletej zo strany matky pri hľadaní optimálneho modelu rodičovskej starostlivosti. Matka vyjadruje nespokojnosť a obavy spojené s tematikou rodičovskej starostlivosti, preferuje stretávanie maloletej s otcom bez víkendového prespávania, ktoré zase preferuje otec. Rivalizácia rodičov vyústila do podania trestných oznámení zo strany matky a starého otca zo strany matky voči otcovi, čo ešte výraznejším spôsobom zasahuje do rodičovskej komunikácie a kooperácie v rámci rodičovskej starostlivosti. Matka priznáva pozitívny emočný postoj maloletej k otcovi, ale vyjadruje pochybnosti o jeho rodičovských kompetenciách, ktoré parciálne kritizuje.
- Je maloletá ovplyvňovaná matkou vo vzťahu k otcovi - zo psychologického hľadiska je pravdepodobné, vzhľadom na komplikovanú rodinnú situáciu s prítomnou snahou matky a jej príbuzných o kriminalizáciu otca, prenášanie negatívnych postojov, ako aj emócií na maloletú zo strany členov domácnosti matky vo vzťahu k otcovi. Podľa výsledkov psychologického vyšetrenia má maloletá primárne prevažujúce pozitívne citové prežívanie vo vzťahu k obidvom rodičom, ktoré dokáže aj verbálne, resp. emočne prejaviť. Podľa názoru znalca je pravdepodobné, že starí rodičia zo strany matky parciálne suplujú najmä rodičovskú rolu otca. Maloletá je konfrontovaná s relatívne komplikovanou situáciou, kedy sú členovia v domácnosti matky a rovnako aj otca relatívne hostilne zameraní vo vzťahu k druhému rodičovi, resp. k ďalším členom jeho domácnosti, čo sa minimálne nepriamo prenáša aj na maloletú, ktorá si však napriek tomu udržiava pozitívny postoj a vzťah ku všetkým najbližším členom rodiny a otvorene prezentuje svoj pozitívny postoj k obidvom rodičom, resp. starým rodičom, ako aj svoju túžbu po rozšírení stretávania s otcom.
- Vykazuje osobnosť otca nejaké negatívne, resp. patologické rysy s poukazom na trestné oznámenie podané starým otcom zo strany matky týkajúce sa podozrenia zo spáchania trestného činu sexuálneho zneužívania maloletej, tvrdenia matky o nadmernom požívaní alkoholu otcom a referencie kolízneho opatrovníka o neštandardnom správaní sa otca na ich pracovisku, ak áno aké a aký môže byť ich dopad na zdravý vývoj maloletej - z klinicko-psychologického hľadiska osobnosť
otca nevykazuje patologické rysy, ktoré by viedli buď k odporúčaniu psychiatrického vyšetrenia, vzhľadom na toxikomanickú históriu otca alebo sexuologické vyšetrenie znalcom z odvetvia psychológia sexuality, s ohľadom na podozrenie uvedené v trestnom oznámení starého otca zo strany matky. Podľa výsledkov psychologického vyšetrenia maloletá neprežíva negatívne postoje vo vzťahu k otcovi, ktoré by poukazovali na ich narušené vzájomné citové väzby, rovnako v prejavoch jej správania nie sú prítomné reakcie, ktoré by poukazovali na prekračovanie hraníc intimity zo strany otca voči maloletej v zmysle sexuálneho obťažovania. Podľa pozorovania ich vzájomnej interakcie aj otec aj maloletá intenzívnejšie prejavujú city a emócie a rovnako majú zvýraznenú potrebu vyhľadávania fyzickej blízkosti, pričom tieto prejavy sú umocnené ich limitovaným priestorom pre trávenie spoločného času. Osobnosť otca je v kompenzovanom psychickom stave bez známok klinicky vyjadrenej psychopatologickej symptomatiky, sociálne a profesijne adaptovaný, percepčno-kognitívne schopnosti, ako aj intelektové a mnestické funkcie sú intaktné. Je pre neho typické mierne introvertované zameranie jeho osobnosti v kombinácii s emočnou stabilitou, čo korešponduje flegmaticko-melancholickým temperamentom. V štandardných situáciách ide o pasívny, starostlivý, sebaovládajúci sa, pokojný a rezervovaný typ osobnosti, pričom v konfliktných situáciách pri prežívaní stresu a záťaže má tendenciu k emočne
instabilnejším reakciám s typickým náladovým, emotívnym, precitliveným a úzkostlivým reagovaním. V jeho osobnosti nie sú v záťažových životných situáciách prítomné psychopatologické tendencie, ktoré môžu negatívne ovplyvňovať jeho schopnosť udržiavať blízke vzťahy a efektívne sa adaptovať na záťaž a stres. V inventári hostility a agresie získal celkové výsledky, ktoré sa nachádzajú v pásme normy vo všetkých dimenziách: fyzická agresia, nepriama agresia, iritabilita, negativizmus, resentiment, podozrievavosť, verbálna agresia a pocit viny. V rámci interpersonálnych postojov prevažujú u neho prosociálne komunikačné stratégie v pomere k nekonštruktívnym direktívnym interpersonálnym stratégiám. Momentálne u neho nie je prítomné riziko maladjustácie (zhoršenej sociálnej adaptácie) a inadekvátneho správania.
- Je maloletá spôsobilá tráviť s otcom čas v zmysle ním navrhovanej úpravy styku - podľa názoru znalca je maloletá v súčasnosti spôsobilá tráviť s otcom spoločný čas v štandardnom rozsahu vrátane víkendového prespávania. U maloletej neboli prítomné žiadne negatívne prejavy prežívania a správania, ktoré by poukazovali na jej narušený vzťah k otcovi, naopak prevažovalo u nej viditeľné pozitívne citové a emočné nastavenie vo vzťahu k nemu, s čím boli kongruentné (zhodné) aj verbálne prezentované postoje vo vzťahu k otcovi v rôznych situáciách, ktorým bola maloletá vystavená v prítomnosti rodičov, ako aj v priebehu vlastného psychologického vyšetrenia. Po príchode otca sa maloletá rozbehla proti nemu a objímala ho, otvorene prejavovala radosť zo stretnutia s ním, rozprávali sa na voľné témy, o kresbách, ktoré kreslili, prebiehala medzi nimi nekonfliktná interakcia, otec bol komunikatívny, reagoval viditeľne emočne, čo mu maloletá opätovala, v prítomnosti otca sa maloletá cítila spokojne, spontánne prejavovala emócie, hrala sa, bez negatívnych momentov v prežívaní, ktoré by mohli poukazovať na narušenú citovú väzbu vo vzťahu s otcom. Maloletá vyhľadáva viditeľnejšie fyzickú blízkosť otca, ktorý jej kontakt opätuje, maloletá otvorene prezentuje svoju túžbu po rozšírenom rozsahu stretávania sa s otcom, s čím viditeľne korešponduje aj jej neverbálna stránka komunikácie.
- Je otec schopný samostatne poskytnúť maloletej po dobu ním navrhovanej úpravy styku primeranú opateru - zo psychologického hľadiska má otec dostatočné osobnostné dispozície pre zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, ako aj motiváciu potrebnú pre realizáciu výchovy maloletej, ktorá autonómne prejavuje túžbu po rozšírenom stretávaní sa s otcom.
- V akom rozsahu a v akej frekvencii je vhodné upraviť styk otca s maloletou - znalec odporúča štandardný rozsah stretávania sa maloletého dieťaťa s otcom ako nerezidenčným rodičom, vrátane víkendového prespávania jeden týždeň, napr. v stredu popoludní a druhý týždeň cez víkend od piatku do nedele. 17. Uznesením zo dňa 11.07.2019 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave V, Odbor kriminálnej polície, podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku trestnú vec, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie pre zločin J. blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. X písm. a) Trestného zákona, postúpil Okresnému úradu Bratislava na prejednanie priestupku, nakoľko výsledkami vyšetrovania bolo zistené, že v danej veci sa nejedná o trestný čin, ale môže ísť o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Predmetné uznesenie sa týkalo trestného oznámenia podaného na otca matkou. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že dňa 11.12.2018 bol do vyšetrovacieho spisu zabezpečený znalecký posudok z odboru psychológie, v ktorého závere je uvedené, že otec má nezrelú osobnosť, tendenciu ku zjednodušovaniu a kolísanie v preferencii emočných verzus kongnitívnych mechanizmov je zdrojom zlyhaní v rozhodovaní a zvládaní s redukciou efektívnych riešení v záťaži. Za rizikovú znalec považuje interpersonálnu záťaž vo vzťahu k situáciám, keď dochádza k pocitom ohrozenia stability a straty emočnej väzby (dcéra). Motivačné pozadie je dané zvýšenou zraniteľnosťou sebaobrazu s pocitmi ohrozenia zo strany rodiny partnerky (svokor), čím sa znižuje kvalita zvládania záťaže a dochádza k neadaptívnym prejavom spojeným so znížením kvality modulácie uvoľňovanie emočného napätia. Nejde o inštrumentálnu agresivitu, resp. o plánovitý charakter, ale o uvoľňovanie emočného napätia, úzkosti. Otec nemá sklony k agresívnemu a násilnému správaniu, ako prevažujúcemu spôsobu konania v záťaži, agresivita nie je dominantnou a správanie určujúcou črtou osobnosti, pokiaľ sa vyskytne agresívne správanie, je reaktívneho charakteru, proaktívna agresivita nie je v osobnostnej výbave otca, tento je schopný správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti, konfabulácia je nepravdepodobná, pokiaľ dochádza ku skresleniu vo výpovedi, ide o mechanizmus, keď dochádza k ovplyvňovaniu kvality
poznávacích funkcií silnými emóciami, môže ísť napr. o stavy súvisiace s konfliktami s partnerkou, resp. strachom zo straty kontaktu s dieťaťom. 18. Dňa 04.07.2018 podal na otca trestné oznámenie starý otec maloletej zo strany matky U.. Z. G., ktorého obsahom bolo podozrenie, že otec sa s maloletou obnažený kúpaval vo vani až do nadobudnutia X,X roku dieťaťa, kým sa matka spolu s dieťaťom od neho neodsťahovala. A. bolo v ňom uvedené,
že pri hre ho vnučka poštípala na bradavku a po napomenutí mu povedala, že aj ju tam otec štípe a kúše. Q. zo dňa XX.XX.XXXX F. riaditeľstvo Z. zboru v I. V, F. kriminálnej polície, podľa § 2X5 ods. 1 písm. b), ods. X J. poriadku trestné stíhanie vo veci zločinu S. násilie podľa § X00 ods. 1, 2 písm. b) J. zákona zastavil, pretože je nepochybné, že skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie viedlo, nie je trestným činom. V predmetnej veci bol dňa 29.11.2018 pribratý znalec z odboru psychológia na osobu otca, ktorý v znaleckom posudku uviedol, že otcova sexuálna orientácia je heterosexuálna s preferenciou dospelých osôb bez zvýšeného rizika prísunu agresívnych impulzov pri snahe o prekonanie odporu v dosiahnutí vzrušenia, resp. uspokojení pohlavného pudu. PPG vyšetrenie nevykázalo pozitívne erektilné odozvy na maloleté objekty v zmysle možnej pedofílie. Znalec ani nepredpokladá, že pedofilné formy sexuálnej interakcie by mohli významným spôsobom patriť do spektra foriem smerujúcich k vzrušeniu a uspokojovaniu pohlavného pudu. Pokiaľ ide o sexuálne neadaptívne konanie vo vzťahu k maloletej dcére s vysokou pravdepodobnosťou by nebolo deviantne motivované. Klinickým vyšetrením v odvetví psychológia sexuality neboli zistené znaky, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako rizikové vo vzťahu k pedofilnej deviácii. 19. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. 20. Pretože rodičia nie sú manželia, nebývajú spoločne a nevedú spoločnú domácnosť, je úprava výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu dôvodná a opodstatnená. 21. Súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a o jeho zastupovaní a spravovaní majetku obidvomi rodičmi v súlade s pozmeneným návrhom matky, súhlasným vyjadrením otca a odporúčaním kolízneho opatrovníka, keď v konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti spochybňujúce kvalitu a úroveň výchovného prostredia u matky. Neboli zistené ani skutočnosti vylučujúce rovnocennú účasť rodičov na zastupovaní a spravovaní majetku maloletého dieťaťa. 22. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 23. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 24. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. 25. Osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa matka čiastočne kompenzuje svoju finančnú povinnosť k dieťaťu. 26. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 27. Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú predovšetkým všetky dobrovoľné finančné záväzky rodiča voči fyzickým a právnickým osobám (pôžičky, úverové a leasingové zmluvy a pod.), ako aj exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností. 28. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 29. Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie a obuv, hygiena, školské, resp. predškolské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, atď., to všetko primerané jeho veku. 30. Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú vyjadrené nielen preukázaným zárobkom zo zamestnania, ale tiež jeho všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom a celkovým počtom vyživovacích povinností. U osôb výlučne samostatne zárobkovo činných, alebo samostatne zárobkovo činných popri závislej činnosti, je to aj ich kreativita, flexibilnosť, miera pracovného nasadenia, schopnosť presadiť sa v konkurencii, ako aj rozsah a druh predmetu podnikania zapísaného v živnostenskom liste alebo predmety činnosti ich obchodnej spoločnosti zapísanej v obchodnom registri.
31. Matka navrhla určiť na maloletú výživné v sume 400 eur mesačne. Otec navrhol výživné na maloletú určiť v sume 150 eur mesačne, neskôr v sume 200 eur mesačne. Kolízny opatrovník odporučil výživné na maloletú určiť sumou 250 eur mesačne. 32. Súd sa stotožnil s odporúčaním kolízneho opatrovníka a rozhodol o určení výživného na maloletú v sume 250 eur mesačne, považujúc túto sumu za primeranú k veku a z neho odvodeným potrebám maloletého dieťaťa a vo vzťahu k zárobku otca dosahovaného v súčasnom zamestnaní, ako aj k celkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca. Prihliadol zároveň na pomery na strane matky, na výšku jej zárobku z pracovného pomeru a na skutočnosť, že je držiteľkou živnostenského oprávnenia so širokým záberom predmetu činnosti, ktorý vypovedá o jej spôsobilosti realizovať sa pracovne vo všetkých oblastiach, ktorých sa zápis v živnostenskom registri týka, keďže v inom prípade by tieto predmety činnosti bezpochyby zapísané nemala. U oboch rodičov bolo prihliadnuté na to, že maloletá je ich jedinou vyživovacou povinnosťou, ako aj na to, že ani jeden z nich nemá trvalo zvýšené náklady na výživu pre zdravotný stav, resp. z dôvodu zdravotného stavu zníženú, či obmedzenú pracovnú spôsobilosť. 33. Maloletá Ema je zdravé šesťročné dieťa s bežnými potrebami navštevujúce predškolské zariadenie. Matkou navrhované výživné 400 eur je vysoko nadsadené vo vzťahu k veku a potrebám maloletej, ktorá nemá mimoriadne zvýšené náklady na výživu ani z titulu zdravotného stav a ani z iného dôvodu, napr. za pobyt v súkromnom predškolskom zariadení. Matkou navrhované výživné nezodpovedá ani zárobkovým pomerom otca v zahraničí, ktoré sú síce na vyššej úrovni, než by zrejme mal pri výkone práce v tuzemsku, ale nie sú až tak nadštandardné, aby odôvodňovali nárok maloletej na požadované výživné až 400 eur mesačne. 34. Pokiaľ otec v závere referoval, že matka by mala dodatočne dostať na maloletú rodinné prídavky z X., ktoré mu neboli vyplácané od marca XXXX, na túto skutočnosť pri určení výživného nie je možné v súčasnosti prihliadať jednak z dôvodu, že ide o udalosť, ktorá má nastať až v budúcnosti, ako aj z dôvodu, že štátne dávky určené ako príspevok na výživu dieťaťa, nemôžu nahrádzať rodičovskú vyživovaciu povinnosť, ktorej rozsah vychádza z ustanovení hmotnoprávneho predpisu (Zákon o rodine). 35. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 36. Vo všeobecnosti ak si rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému dieťaťu vôbec alebo len v nedostatočnej miere, mal by druhý rodič v záujme maloletého dieťaťa podať návrh na začatie konania o určenie výživného čo najskôr. U maloletého oprávneného môže súd výnimočne priznať výživné aj spätne, a to až tri roky odo dňa podania návrhu na súd, avšak len po preukázaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. 37. Zákonnou podmienkou určenia výživného na maloleté dieťa pred podaním návrhu na súd (v hraniciach stanovených ustanovením § 77 ods. 1 veta tretia Zákona o rodine) je preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Zákon pritom dôvody hodné osobitného zreteľa nijako nedefinuje a ponecháva ich existenciu na úvahu súdu podľa konkrétnych okolností prípadu, napr. keď oprávnená osoba nemohla včas uplatniť nárok na výživné v dôsledku svojho nepriaznivého zdravotného stavu, alebo nepriaznivého stavu maloletého dieťaťa vyžadujúceho si jej nepretržitú starostlivosť, príp. pre iné závažné objektívne prekážky vylučujúce podozrenie zo zneužitia tohto zákonného inštitútu. Účelom podmienky jestvovania dôvodov hodných osobitného zreteľa je totiž zamedziť špekuláciám a zneužívaniu možnosti domáhať sa určenia výživného spätne napriek tomu, že plnenie výživného od povinného mohlo byť dosiahnuté, resp. nárok naň uplatnený už vtedy, keď si povinný svoju vyživovaciu povinnosť neplnil vôbec alebo len v nedostatočnej miere napriek svojim možnostiam a schopnostiam podieľať sa na výžive oprávneného v súlade s jeho odôvodnenými potrebami. 38. Matka ako dôvody hodné osobitného zreteľa udala len to, že potreby maloletého dieťaťa platila vo väčšine zo svojich finančných prostriedkov a vypomáhali jej aj rodičia a mala pocit, že sa s otcom dohodne. Takéto vyjadrenie ale v žiadnom prípade nespĺňa podmienky dané § 77 ods. 1 tretia veta Zákona o rodine, pretože matkou ozrejmené dôvody nemali charakter procesnej prekážky pre uplatnenie nároku na výživné podaním návrhu na súd už v dobe, kedy sa otec podľa nej nepodieľal dostatočne na výžive dieťaťa. 39. V dôsledku absencie dôvodov hodných osobitného zreteľa určil súd výživné odo dňa podania návrhu matky na súd, t.j. od 01.06.2018, aj keď matka žiadala výživné určiť už od 01.03.2017. 40. V konaní bolo preukázané, že otec si dobrovoľne plnil svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu už pred podaním svojho návrhu na súd mesačnými finančnými príspevkami, ktoré matka na pojednávaní aj potvrdila, a to v sume 150 eur, naposledy za mesiac september 2019. Uvedené platby bolo potrebné zohľadniť a odpočítať od vyčísleného zročného výživného.
41. Určením výživného odo dňa podania návrhu matky na súd vzniklo zročné výživné za obdobie od 01.06.2018 do 30.09.2019 v celkovej sume 1.600 eur už po odpočítaní dobrovoľných mesačných platieb otca. Doplatok otca do sumy 250 eur mesačne tak predstavuje sumu 100 eur mesačne za obdobie od júna 2018 do septembra 2019 (100 eur x 16 mesiacov). 42. Zročné výživné v sume 1.600 eur súd povolil otcovi splácať po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od novembra 2019 s ohľadom na jeho výšku. Podmienka splatnosti zročného výživného vychádza z ustanovenia § 232 ods. 3 veta druhá Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). 43. V zmysle § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom. 44. Zákon vždy uprednostňuje vo veci úpravy styku maloletého dieťaťa s tým rodičom, ktorý nevykonáva jeho osobnú starostlivosť, dohodu rodičov pred svojim autoritatívnym rozhodnutím, samozrejme len za predpokladu, že takáto dohoda bude v záujme maloletého dieťaťa. Pokiaľ sa však rodičia nevedia vo veci úpravy styku dohodnúť, je v záujme maloletého dieťaťa upraviť styk súdnym rozhodnutím. 45. V danom prípade bolo preukázané, že rodičia nie sú spôsobilí v dôsledku svojho vzájomného animózneho nastavenia a diametrálne odlišných predstáv o úprave styku otca s maloletou, dospieť ku kompromisu. 46. Matka bola ochotná akceptovať styk otca s maloletou v značne redukovanej podobe, neustále poukazujúc na otcovu nespôsobilosť o maloletú sa počas realizácie styku dostatočne postarať. Dôvodila povahou otca, jeho alkoholizmom, drogovou minulosťou, trestným stíhaním a prítomnosťou otcovej matky v jeho byte, ktorá o nej rozprávala zlé veci a brala lieky na psychiku. Svoje tvrdenia opierala o skúsenosti zo spolužitia s otcom, ako aj o to, že maloletá po stretnutí s otcom býva chorá a ona musí byť s ňou na OČR, a že sa otec maloletej v čase styku nevenuje, alebo ju odloží kamarátom, či svojej matke. Otec tiež nerešpektuje jej referencie o zdravotných problémoch maloletej a podniká s ňou aktivity, ktoré nie sú v súlade s jej zdravím. Otec popieral, že by sa o maloletú nevedel plnohodnotne postarať, uvádzal, že maloletá má v jeho byte samostatnú izbu a chodí k nemu rada, má rada aj prítomnosť jeho matky, ktorá nebola psychiatricky liečená, užíva len lieky na spanie. Matke vytýkal, že maloletú na styk s ním nepripravuje a neodovzdáva mu ju v stanovenom čase s odôvodnením, že je chorá. Detská lekárka mu potvrdila zvýšenú chorobnosť maloletej ale zároveň vylúčila, že by sa ochorenia maloletej týkali realizácie jeho styku s ňou. 47. Vyjadrenia rodičov a ich argumentácia v prospech svojich návrhov na úpravu styku otca s maloletou svedčia o ich nespôsobilosti spoločnej a vecnej komunikácie týkajúcej sa maloletej C., o ich vzájomnom negatívnom nastavení, intenzívnejšom na strane matky. Z postoja matky je zrejmé, že má snahu za každú cenu otcovi vymedziť len veľmi malý priestor na stretnutia s maloletou s poukazom na množstvo negatív v jeho povahe a konaní. Je preto otázne, prečo s ním zotrvala v partnerskom vzťahu a spolužití až XX rokov a prečo sa rozhodla pre spoločné rodičovstvo. Pokiaľ si ho vybrala ako otca pre svoje dieťa, musela mať na zreteli jeho minulosť, ako aj jeho povahové vlastnosti, na ktoré teraz poukazuje ako na dôvody obmedzenia jeho styku s maloletou. Nie nepodstatnou skutočnosťou sú, ako to vyplýva aj zo znaleckého posudku vypracovaného v tomto konaní, zásahy zo strany starých rodičov (najmä starého otca zo strany matky) do rodičovských kompetencií svojich dospelých detí, ktoré ich vzájomné vzťahy ešte viac vyhrocujú a destabilizujú. 48. Súd rozhodol o úprave styku otca s maloletou opäť akceptujúc vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý podporil návrh otca s korekciou navrhovaného styku v čase Vianoc. Súd vyhodnotil takto upravený styk za vyhovujúci záujmom maloletého dieťaťa determinovaných jeho pozitívnym vzťahom k otcovi, ktorý bol jednoznačne preukázaný znaleckým dokazovaním. Maloletá má záujem s otcom sa stretávať, dokonca prezentovala svoju túžbu po rozšírení ich stretnutí. U otca neboli znaleckým dokazovaním zistené žiadne prekážky pre realizovanie styku s maloletou v ním navrhovanom rozsahu. Dokonca ani dva znalecké posudky vypracované v rámci matkou a starým otcom podaných trestných oznámení na otca, otca nijako nediskvalifikujú v jeho otcovskej role z hľadiska možného deviantného alebo agresívneho správania sa k maloletej a v žiadnom prípade nenaznačujú ani možné ohrozenie dieťaťa v otcovej prítomnosti. 49. Súd neprijal argumentáciu matky v prospech jej návrhu na úpravu styku otca s maloletou, ktorú vyhodnotil ako účelovú v snahe obmedziť otcove rodičovské kompetencie k maloletej napriek tomu, že maloletá má záujem s otcom sa stretávať častejšie. Styk upravil v zmysle návrhu otca, v rámci ktorého je potrebné prihliadať na jeho výkon práce v Rakúsku, kedy by bolo pre neho komplikáciou styk realizovať v poobedňajších hodinách počas pracovného týždňa. Tak, ako to kolízny opatrovník odporučil, vo vianočnom období je namieste, aby dieťa trávilo Štedrý deň vo svojom primárnom domácom prostredí,
preto sa súdna úprava styku týka dvoch nasledujúcich sviatočných dní v párnom kalendárnom roku. V konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by bránili rozhodnúť o styku otca s maloletou s jej prespávaním v otcovej domácnosti. Otec má vo svojom byte pre maloletú detskú izbu, matka toto prostredie pozná a nenamieta ho. Obmedziť styk matkou navrhovaným spôsobom len na základe jej predpokladov, že otec sa nebude dieťaťu venovať a bude požívať alkohol, nie je v žiadnom prípade opodstatnené, pretože rozhodnúť len na základe ničím nepodloženého tvrdenia o možnom budúcom správaní sa otca, by znamenalo otca vylúčiť bezdôvodne z pozície rovnocenného rodiča, ktorý má vo vzťahu k maloletej rovnaké práva a povinnosti ako aj matka. 50. V najdôležitejšom záujme otca bude, aby sa pred zahájením styku s maloletou a počas jeho realizácie zdržal akéhokoľvek správania, ktoré by malo za následok čo i len pochybnosti o tom, že je pod vplyvom alkoholu, a že sa maloletej nevenuje osobne a zodpovedným spôsobom prináležiacom jej pomerne útlemu veku. Na prvom mieste je hľadisko bezpečnosti dieťaťa, ktoré musí otec rešpektovať a prispôsobiť mu aj aktivity vykonávané s maloletou v priebehu styku. 51. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že maloletá vníma vzájomné negatívne nastavenie rodičov a toto jej nie je ľahostajné. Obidvaja rodičia by si mali uvedomiť, že je ich základnou povinnosťou nepovyšovať svoje osobné záujmy a vzájomné antipatie nad záujem maloletého dieťaťa a nenarúšať jeho zdravý vývoj v období, keď sa formuje a rozvíja jeho osobnosť, a kedy začína intenzívnejšie pociťovať, že je prostriedkom vzájomných útokov rodičov pre ich pretrvávajúce a evidentne nevysporiadané vzťahové problémy. 52. Otec si maloletú prevezme na realizáciu styku v mieste bydliska matky, povinnosťou ktorej bude maloletú na styk s otcom pripraviť nielen tak, aby počas styku mala so sebou všetko potrebné, najmä primerané oblečenie a obutie, ale aby bola na stretnutie s otcom pripravená aj po psychickej stránke bez konfliktných situácii pri preberaní otcom, k čomu však musia prispieť obidvaja rodičia. 53. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 54. Otec navrhol v konečnom dôsledku uloženie informačnej povinnosti matke len čo sa týka zdravotného stavu maloletej, proti čomu matka nenamietala. Súd mal za preukázané, že komunikácia medzi rodičmi zlyháva aj v tomto smere a dieťa je ešte vo veku, kedy nevie samé v rámci stretnutia s otcom zreprodukovať mu, resp. objasniť, aké zdravotné problémy prekonalo v predošlom období. Otec má mať vedomosť o všetkých zásadných problémoch v oblasti zdravia maloletej, čomu musí aj prispôsobovať starostlivosť o ňu počas jej pobytu v jeho domácnosti. 55. Súd rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o úprave styku otca s ním a o informačnej povinnosti matky tak, ako je vo výrokovej časti tohto rozsudku obsiahnuté, majúc na zreteli najlepší záujem dieťaťa. Zároveň obidvom rodičom pripomína, že pokiaľ neboli schopní vytvoriť maloletej Eme spoločné rodinné zázemie, je ich povinnosťou vzájomne sa pri jej výchove rešpektovať, maloletú viesť k úcte voči druhému rodičovi a dávať jej tak najavo, že obidvaja sú si vo vzťahu k nej rovnocenní a rovnako dôležití. V tomto by sa nemali dať nikým ovplyvňovať, a to ani osobami z ich najužšieho rodinného prostredia, pretože akékoľvek ich nesprávne výchovné postupy a zlyhania, sa môžu v budúcnosti obrátiť proti nim. 56. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 57. V danom prípade sa jedná o trovy znaleckého dokazovania, ktoré vznikli vypracovaním znaleckého posudku, a ktoré boli uhradené zo štátnych finančných prostriedkov. 58. Trovy znaleckého dokazovania vyúčtované súdnym znalcom psychológom za vypracovaný znalecký posudok činia celkovo 1.678,08 eur. 59. Znalecké dokazovanie bolo v konaní nariadené v záujme maloletého dieťaťa. Ani u jedného z rodičov nie sú splnené podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov v súvislosti s ich sociálnym statusom, keď sú obidvaja zamestnaní v trvalom pracovnom pomere, a majú teda pravidelný mesačný príjem. Preto je povinnosťou obidvoch rodičov podieľať sa na vzniknutých trovách konania rovnakou mierou. Súd uložil rodičom povinnosť zaplatiť trovy znaleckého dokazovania každému v jednej polovici, t.j. v sume 839,04 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 veta prvá CSP. 60. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, s náležitosťami podľa § 127 CSP a podľa § 363 CSP - proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), a to len z dôvodov podľa § 365 ods. 1 CSP a § 62 ods. 1, 2 CMP. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na exekúciu (výživné), alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia (styk, informačná povinnosť).