Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Co-326-2018.pdf
PDF · 140.13 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/326/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu M. Q., s miestom podnikania P. XX/A, F. P., IČO: 37 301 063 zastúpeného advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠAN Law firm, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, IČO: 47 237 406, proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zastúpenému advokátom JUDr. Daliborom Tverďákom, so sídlom Krmanova 1, Košice o zaplatenie 596,27 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 22. júna 2017 č.k. 39C/501/2015-163
rozhodol:
P o t v r d z u j e II. vyhovujúci výrok rozsudku, okrem úrokov z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 316 € od 23.10.2015 do 16.5.2017, v ktorej časti úrokov z omeškania m e n í vyhovujúci výrok rozsudku tak, že žalobu v tejto časti z a m i e t a.
Žalobcovi priznáva náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) I. výrokom rozsudku uvedeného v záhlaví zastavil konanie o zaplatenie istiny 280,27 €, paušálnej náhrady nákladov 40 € a úrokov z omeškania zo sumy 596,27 € od 23. 10. 2015 v časti výšky úrokov presahujúcich hodnotu 5,05 % ročne, v súlade s § 145, § 146 Civilného sporového poriadku (CSP) a procesným návrhom žalobcu. Späťvzatie v rozsahu istiny 280,27 € žalobca vykonal z dôvodu úhrady peňažnej sumy žalovaným po začatí konania. Súd II. výrokom preskúmavaného rozsudku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 316 € s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 596,27 € od 23.10.2015 do 16.5.2017, zo sumy 322,48 € od 17.5.2017 do 24.5.2017 a zo sumy 316 € od 23.10.2015 do 16.5.2017, a III. výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie rozhodoval o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 596,27 € s úrokmi z omeškania 9,05 % ročne z dlžnej sumy od 23.10.2015 do zaplatenia, a o nároku na paušálnu náhradu výdavkov v sume 40 € uplatnených podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Pohľadávka na zaplatenie sumy 596,27 € sa odvíjala od nároku M.. T. vlastníka motorového vozidla zn. Citroen C4 EVČ KE 849 GM, rok výroby 2009, poškodeného dňa 6.7.2015 pri dopravnej nehode, ktorú škodovú udalosť riešil žalovaný ako poisťovateľ M.. T. z poistnej zmluvy o havarijnom poistení motorového vozidla č. XXXXXXXXXX. Žalovaný ustálil svoju povinnosť na poskytnutie poistného plnenia len v rozsahu 816,73 €, aj keď v skutočnosti náklady spojené s opravou tj uvedením motorového vozidla do pôvodného stavu predstavovali podľa faktúry č. XXXX/XXX vystavenej opravcom motorového vozidla až sumu 1.413 €. Po zohľadnení spoluúčasti poisteného 165,97 € a poistnom plnení 650,76 € ostal nevysporiadaný nárok
F. Baloga na poistné plnenie za vzniknutú škodu na motorovom vozidle v sume 596,27 €. Predmetnú pohľadávku spolu s príslušenstvom poškodený M.. T. postúpil na žalobcu, ktorý opravu motorového vozidla vykonal, a to písomnou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.10.2015 uzavretú podľa § 524 OZ.
3. Žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a odôvodnenosť vynaložených nákladov na opravu motorového vozidla. Uvádzal, že zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi žalobcom a poškodeným M.. T. je neplatná pre neurčitosť a neexistenciu postupovanej pohľadávky, pretože poškodený neuhradil žiadne náklady na opravu, ktoré by mali byť predmetom postúpenia. Pokiaľ išlo o rozsah poistného plnenia odvíjajúceho sa od nákladov vynaložených na opravu motorového vozidla, argumentoval zmluvnou úpravou Čl. 12 bod 5 písm. a/ Všeobecných poistných podmienok (VPP) a Čl. 10 ods. 16 VPP v spojení s § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka (OZ), podľa ktorých faktúru č. 2015/225 na sumu 1.413 € vystavenú žalobcom ako opravcom poškodeného motorového vozidla nepovažoval za hodnoverný doklad preukazujúci rozsah nákladov na práce a materiál. Nesúhlasil s cenou účtovanou za vykonané práce a požadoval, aby okrem faktúry boli predložené tiež dodacie listy náhradných dielov použitých pri oprave motorového vozidla.
4. Súd prvej inštancie posudzoval nárok uplatnený v konaní ako nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý sa postúpením veci nezmenil, keď poškodený M.. T. tak vo vzťahu k žalovanému ako poisťovateľovi, ako aj vo vzťahu k žalobcovi ako opravcovi vystupoval v pozícii fyzickej osoby nekonajúcej v rámci je predmetu povolania alebo podnikania, a naopak opravca aj poisťovateľ mali postavenie dodávateľa ako osôb vykonávajúcich poskytované činnosti ako svoju podnikateľskú a obchodnú činnosť. Na právne pomery strán aplikoval § 52, § 54 OZ o spotrebiteľských zmluvách, § 524 OZ o zmluve o postúpení pohľadávok, § 788 a nasl. a poistnej zmluve. Po citácii čl. 1 zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi žalobcom ako postupníkom a M.. T. ako postupcom dňa 12.10.2015 konštatoval, že zmluva je v časti sporného nároku, ktorý je predmetom konania pred súdom dostatočne určitá, zrozumiteľná, pretože jej predmetom je existujúca pohľadávka postupcu vo výške 596,27 € voči žalovanému ako poisťovateľovi zodpovedajúca neuhradenej časti faktúry č. XXXX/XXX, z ktorej žalovaný po jej vystavení plnil po zohľadnení spoluúčasti poisteného priamo žalobcovi iba sumu 650,76 €. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu tak považoval za danú. Vzhľadom na to, že podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo, žalobcovi patrí okrem nároku na úhradu postúpenej pohľadávky aj nárok na úhradu úrokov z omeškania, ako k nej prináležiacemu príslušenstvu. Dospel k záveru o čiastočnej neplatnosti zmluvy o postúpení (§ 41 OZ) v rozsahu postúpeného súdneho poplatku a trov konania, nakoľko tieto v čase postúpenia neboli vynaložené. Pri posudzovaní opodstatnenosti námietok žalovaného a jeho práve na krátenie poistného plnenia, ktoré vyplývalo z čl. 10 ods. 16 Všeobecných poistných podmienok havarijného poistenia motorových vozidiel konštatoval, že tieto sú formulované v rozpore s § 799 ods. 3 OZ, keď upravujú, že poisťovňa bude poistné plnenie primerane krátiť v zmysle § 799 ods. 3 OZ, ak jej nebudú predložené hodnoverné doklady o oprave, resp. o pôvode použitých náhradných dielov pri oprave motorového vozidla. Zákonné ustanovenie § 799 ods. 3 OZ pritom upravuje možnosť krátenia poistného plnenia iba pri vedomom porušení povinnosti poisteného vyplývajúcich z § 799 ods. 1,2, ktorými sú povinnosť zachovávať tie povinnosti, ktoré boli dohodnuté, alebo ktoré sú v zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené, povinnosť bez zbytočného odkladu písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, pravdivé vysvetlenie vzniku a rozsahu následkov a povinnosť predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Vychádzajúc zo zásady výkladu zmlúv v prospech spotrebiteľa podľa § 54 OZ, prihliadajúc na absenciu špecifikácie pojmu „hodnoverné doklady“ prijal záver, že v zmysle poistných podmienok bolo povinnosťou poisteného predložiť buď hodnoverný doklad o oprave, alebo v prípade, ak takýmto nedisponoval, doklad o pôvode použitých náhradných dielov, pričom za hodnoverný doklad je nevyhnutné považovať aj faktúru o oprave motorového vozidla, aká bola vystavená aj v danom prípade, v ktorej je uvedený popis vykonanej činnosti, zoznam náhradných dielov, ich počet, jednotková cena. Z uvedených dôvodov ustálil, že nebol priestor na krátenie poistného plnenia podľa § 799 ods. 3 OZ a neboli zistené ani iné predpoklady na zákonné, či zmluvné krátenie poistného plnenia. Majúc za zistené, že oprava bola vykonaná osobou odborne spôsobilou, s predmetom podnikania „oprava cestných motorových vozidiel“, keď bol riadne predložený účtovný doklad - faktúra č. XXXX/XXX o vynaložených výdavkov na navrátenie motorového vozidla do pôvodného stavu, nezistil žiadne zmluvné ani zákonné prekážky, ktoré by musel poškodený splniť na účely úhrady nákladov spojených s opravou motorového vozidla, preto mu malo byť poistné plnenie priznané v preukázanej výške vyplývajúcej z faktúry. Pretože poškodený má v zmysle ustálenej judikatúry nárok na náhradu všetkých nákladov, ktoré mu v súvislosti so škodovou udalosťou vznikli,
nepovažoval za opodstatnené ani ďalšie skúmanie čiastkových položiek uvedených vo faktúre, keďže túto celkovo hodnotil ako opodstatnenú. Z týchto dôvodov za nehospodárne považoval aj ďalšie návrhy na vykonanie znaleckého dokazovania, či šetrenia u žalovanou určených autoservisov. Z dôvodu, že žalovaný bol v omeškaní s plnením finančného záväzku, a to dňom po uplynutí lehoty od ukončenia likvidácie poistnej udalosti podľa § 797 ods. 3 OZ, priznal žalobcovi zo žalovanej pohľadávky tiež úroky z omeškania v zmysle jeho návrhu, zohľadňujúc rozsah čiastočného plnenia, ktoré žalovaný poukázal žalobcovi po začatí konania.
5. Prihliadajúc na zásadu zodpovednosti strán sporu za výsledok konania, žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, hodnotiac žalobcu ako plne úspešnú stranu sporu, keď čiastočné zastavenie konania bolo zavinené správaním žalovaného, ktorý pohľadávku uhradil až po začatí súdneho sporu.
6. Proti II. a III. výroku predmetného rozsudku podal včas odvolanie žalovaný uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/,e/,f/,h/ Civilného sporového poriadku (CSP), a teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vec (h). Navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu v napadnutom rozsahu zamietne a prizná žalobcovi náhradu vzniknutých trov, alebo aby rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a opätovne rozhodnutie.
7. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že žalobcovi boli rozhodnutím súdu priznané úroky z omeškania 5,05 % ročne za totožné obdobie od 23.10.2015 do 16.5.2017 tak zo sumy celého dlhu 596,27 €, ako aj z jeho zostatku po späťvzatí v sume 316 €, teda viac ako žalobcovi patrilo. Zotrval na tvrdení, že podľa čl. 10 ods. 16 VPP bol oprávnený poistné plnenie krátiť, pokiaľ poistený nepredložil hodnoverné doklady o oprave, resp. o pôvode použitých náhradných dielov, a poistený nepredložil dodacie listy náhradných dielov. Z § 799 ods. 2 OZ poistenému tiež plynie povinnosť predložiť všetky potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistený bol vyzvaný na predloženie dokladov o nákupe originálnych náhradných dielov, až po ich predložení bola dodatočne poukázaná suma žalobcovi v rozsahu nároku, o ktorý bola žaloba vzatá späť. Z uvedených dôvodov namietal svoju procesnú zodpovednosť za zastavenie konania v tejto časti nároku, ako aj v časti späťvzatia paušálnych výdavkov 40 €. Žalovaný zotrval na tvrdeniach o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie v konaní z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, lebo nárok poškodeného ako postupcu, ktorý bol predmetom postúpenia nikdy neexistoval, žalobca si v konaní uplatňuje nárok z poistného plnenia, nie z titulu náhrady škody a nárok na poistné plnenie nemožno stotožňovať s nárokom na náhradu škody. Považoval za nejasné, aká nezaplatená časť pohľadávky z fakturovanej sumy mala byť predmetom postúpenia a v tomto smere hodnotil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako nedostatočne odôvodnené. Pokiaľ súd prvej inštancie prijal záver o čiastočnej neplatnosti zmluvy o postúpení v časti nároku na zaplatenie súdneho poplatku a trov konania z dôvodu, že takéto nároky v čase uzavretia zmluvy neexistovali, mal za to, že táto časť zmluvy nie je oddeliteľná od ostatného právneho úkonu, a činí neplatnou celú zmluvu o postúpení. Pokiaľ išlo o rozsah nákladov na opravu motorového vozidla podľa faktúry č. 2015/225 žalovaný poukázal na článok 9 bod 2 písm. a/ VPP, podľa ktorých povinnosťou poisťovne bolo hradiť účelne vynaložené náklady na materiál a opravu, teda podmienkou je vynaloženie nákladov a účelnosť ich vynaloženia, nielen existencia faktúry zo servisu a pokiaľ faktúra nebola uhradená, neboli ani vynaložené náklady zo strany žalobcu. Na preukázanie primeraných nákladov spojených s vykonanou opravou navrhoval vykonať znalecké dokazovanie, čo však súd prvej inštancie zamietol, bez čoho však nemôže byť odstránený rozpor týkajúci sa spôsobu a rozsahu vykonanej opravy, primeraných nákladov s ňou spojených. Namietal tiež, že súd prvej inštancie sa nevyjadril k tomu, prečo považoval za neodôvodnené krátenie nákladov na mechanické práce, lakovacie práce či lakovací materiál, keď nesúhlas žalovaného spočíval nielen v namietaní výšky ceny prác za normohodinu, ale aj v množstve fakturovanej práce. Súčasne poukázal na to, že podľa obsahu Všeobecných poistných podmienok v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR, a ak aj boli žalobcom predložené cenníky autoservisov o vyššej cene normohodiny ako bola účtovaná vo faktúre, predloženou faktúrou, s týmito žalovaný nesúhlasil dôvodiac, že súd mal vykonať dokazovanie
dopytom na neautorizované servisy k cene za opravu motorového vozidla pri oprave v roku 2016, a to pre opravu motorového vozidla s rokom výroby 2009.
8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný nebol oprávnený na krátenie poistného plnenia v zmysle § 799 ods. 3 OZ a VPP, lebo zákonná úprava vyžaduje, aby došlo k vedomému porušeniu konkrétnych povinností vymedzených zákonom, ktoré ale musia byť v príčinnej súvislosti so vznikom poistnej udalosti alebo zväčšením rozsahu jej následkov. Nepredloženie akýchkoľvek dokladov alebo informácií zo strany poškodeného M.. T. nemalo žiaden vplyv na vznik alebo zväčšenie rozsahu následkov škodovej udalosti, keďže všetky doklady s tým súvisiace boli už iba v príčinnej súvislosti s odstraňovaním následkov škody. Podľa § 799 ods. 1,2 OZ žalovaný, ak považoval nejaké doklady za potrebné, bol povinný požiadať o nich počas šetrenia poistnej udalosti, nie až po jej ukončení, ako tomu bolo v danom prípade, a ani z právnej úpravy, ani zo zmluvných ustanovení nevyplýva, čo je možné považovať za tzv. hodnoverný doklad, na základe ktorého bol žalovaný ochotný poistné plnenie uhradiť. Pripustiť argumentáciu žalovaného o možnosti vyžadovať ďalšie a ďalšie doklady od poistených, by bol výklad realizovaný výlučne v jeho prospech ako silnejšej strany sporu, čo je v rozpore s princípom „contra proferentem“ Všeobecné poistné podmienky žalovaného obsahujú rad pojmov, ktoré nie sú jednoznačné a obsahujú zavádzajúce pojmy ako kalkulačný program, primerané náklady, opravovňa, ktoré v zmysle zásady contra proferentem je potrebné vykladať v neprospech, teda na ťarchu tej zmluvnej strany, ktorá tento pojem vo svojich ustanoveniach použila, a ktorou bol žalovaný. Žalobca považoval za ničím neodôvodnené tvrdenia žalovaného o neurčitosti zmluvy o postúpení pohľadávky, či nedostatočnej argumentácii súdu v tejto časti odôvodnenia zdôrazňujúc, že v prípade čiastočnej neplatnosti právneho úkonu dochádza k modifikácii vôle konajúcich strán, keď sa poskytne v záujme právnej istoty ochrana aspoň niektorým právam a povinnostiam a ostáva v platnosti aspoň časť právneho úkonu. Poškodený- poistený M.. T. riadne predložil žalovanému faktúru, na základe čoho vznikala povinnosť žalovanému na plnenie, keď podstatou poistenia nie je, aby poistený najprv znášal finančné dopady rizika pre ktoré je poistený, ale práve naopak, aby subjekt odlišný od poisteného znášal finančné dopady rizika. Právo na plnenie z poistenia vznikne v zmysle § 797 ods. 2 OZ, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť, nie až vynaložením nákladov na veci, či hodnoty, ktoré mali byť predmetom poistenia. Aj keď žalovaný namietal nevykonanie dokazovania či znaleckého dokazovania, ak tvrdil, že krátenie plnenia z poistnej zmluvy je dôvodné, mal svoje tvrdenia relevantne preukázať a zdôvodniť, nie prenášať túto povinnosť na žalobcu. Ak tvrdí žalovaný, že ceny prác za opravu za odlišujú v závislosti od typu a značky vozidla či roku výroby, nijako to nepreukázal, keď každý servis si vytvára cenníky podľa vlastných kritérií a poisťovňa tvorbu cenníkov a cenu prác jednotlivých servisov nemôže ovplyvňovať. Trh servisov tvoria tak autorizované, ako aj neautorizované zmluvné aj nezmluvné servisy, preto cena zisťovaná u neautorizovaných servisov by nepredstavovala objektívnu hodnotu. Navyše žalovaný je subjektom, ktorý má dostatočný personálny a technický aparát na zabezpečenie cenníkov servisov, ktorým sa mal v konaní preukázať a sám pri určení priemernej ceny musí z nejakých cenníkov a vstupných údajov vychádzať. Žalobca považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne a navrhoval ho potvrdiť.
9. Žalovaný v odvolacej replike označil skutkové tvrdenia žalobcu za účelové, zavádzajúce a nepravdivé. Mal za to, že právny predchodca žalobcu vedel o povinnosti predložiť hodnoverné doklady o oprave alebo o použitých náhradných dieloch, ktorý fakt vyplýva zo všeobecných poistných podmienok i oznámenia o poistnom plnení zo dňa 7.10.2015, keď žalovaný postupoval pri likvidácii poistnej udalosti v súlade s obsahom poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok. Žalovaný je povinný nahradiť len účelne vynaložené náklady na materiál a opravu, nie je povinná hradiť zjavne neprimerané náklady. Žalovaným žiadaný dopyt na autoservisy, ktorý mal zabezpečiť súd, mal smerovať k objektívnosti zistenia skutkového stavu, týkajúceho sa cien normohodín. Žalovaný v konaní predložil kalkuláciu opravy, fotodokumentáciu motorového vozidla pred a po vykonaní opravy, kalkuláciu nákladov na opravu pred vykonaním opravy, ako aj po jej vykonaní, preto vychádzal z názoru, že dôkazné bremeno v civilnom sporovom konaní je na žalobcovi.
10. Žalobca v odvolacej duplike zopakoval, že požiadavka na predkladanie akýchkoľvek dokladov o pôvode náhradných dielov bola vznesená zo strany žalovaného až pri ukončení šetrenia poistnej udalosti v oznámení o poistnom plnení zo dňa 7.10.2015, v ktorom je to jednoznačne uvedené slovami „Oznamujeme Vám, že sme ukončili šetrenie poistnej udalosti“ a opakovane zdôraznil, že poistné podmienky žalovaného obsahujú nejednoznačné a zavádzajúce pojmy, preto je potrebné ich vykladať v neprospech toho, kto ich do zmluvy vložil. Opätovne odkázal na § 799 ods. 3 OZ, ktoré neumožňuje
žalovanému krátiť poistné plnenie z dôvodu, že nepredloženie akýchkoľvek dokladov, pokiaľ to nemalo vplyv na vznik alebo zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Žalovaný tiež nemôže podmieňovať poskytnutie poistného plnenia predložením dokladov od tretej osoby, keďže ide o ingerenciu tretej osoby odlišnej od osoby poisteného a poisťovateľa. Množstvo vykonanej práce, kvalita, nezávisí od toho, či vozidlo bolo opravované v autorizovanom alebo neautorizovanom servise. Táto skutočnosť neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce dodaného materiálu a preferovanie či zvýhodňovanie len určitých servisov je aj v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže európskou legislatívou a jej zárukami. Zdôraznil, že žalovaný je subjektom, ktorý musí preukázať dôvodnosť a zákonnosť svojho postupu.
11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolacej duplike žalobcu opätovne poukázal na článok 10 ods. 16 VPP tvrdiac, že faktúra nepredstavuje hodnoverný doklad o nákupe originálnych náhradných dielov, tieto neboli žalobcom predložené, a bez ich predloženia žalovaný poskytne plnenie iba v hodnote alternatívnych náhradných dielov. Žalovaná pritom uhrádza len účelne vynaložené náklady na materiál a opravu a nepriznala žalobcovi iba neúčelné nadmerné, či neoprávnene požadované nároky, ktoré boli žalobcom určené vo faktúre, ktorú si aj sám vyhotovil. V súlade s negatívnou dôkaznou teóriou sa nepreukazujú negatívne skutočnosti, ktoré reálne neexistujú. Žalovanému nie je zrejmé, čo neexistujúce nemôže žalobca preukázať. V prípade, ak žalobca doklady o originalite nemá, znamená to, že originálne diely použité neboli a postup žalovanej pri likvidácii poistnej udalosti bol správny. Žalovaný je povinný sa chrániť pred uplatňovaním neprimeraných alebo nedôvodných či nepreukázaných výdavkov.
12. Žalobca vo svojom vyjadrení reagujúcom na podanie žalovaného zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a stanoviskách apelujúc, že v čase požiadavky žalovaného na predloženie dokladov bola poistná udalosť ukončená, čo je v rozpore s § 799 OZ a súčasne, že poistné podmienky žalovanej sú nejednoznačné a zavádzajúce.
13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods. 1,2 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.
14. Rozsudok je v II. vyhovujúcom výroku o povinnosti žalovaného na peňažné plnenie vecne správny, s výnimkou priznaných úrokov z omeškania 5,05% ročne zo sumy 316 € od 23.10.2015 do 16. 5. 2017, z ktorých dôvodov bol odvolacím súdom v tomto rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdený, a v časti úrokov z omeškania zo sumy 316 € podľa § 388 CSP zmenený tak, že odvolací súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 9.10.2019 o 10.40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1,3 CSP.
15. Výrok o zastavení konania nebol predmetom odvolacieho prieskumu, pretože nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2,3 CSP).
16. Vo vzťahu k preskúmavanému vyhovujúcemu výroku rozsudku, okrem úrokov z omeškania 5,05% ročne zo sumy 316 € od 23.10.2015 do 16.10.2017 odvolací súd nezistil naplnenie žiadneho z odvolacích dôvodov. Rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vec, vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, a zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP vo vyššie uvedenom rozsahu ako vecne správny potvrdil. Odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ boli dané vo vzťahu k nároku na priznanie úrokov z omeškania z
istiny 316 € vo výške 5,05% ročne od 23.10.2015 do 16.5.2017, z ktorých dôvodov súd prvej inštancie rozhodnutie v uvedenej časti zmenil tak, že žalobu zamietol.
17. K odvolacím námietkam žalovaného, odvolací súd uvádza :
18. Podľa § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
19. Podľa § 797 ods. 1, 2 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
20. Podľa § 797 ods. 3 OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. 21. Podľa § 524 ods. 1,2 OZ Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
22. Podľa § 525 ods. 1, 2 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
23. Podľa § 442 ods. 1, 3 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
24. Poistná udalosť (poškodenie motorového vozidla pri dopravnej nehode) založila povinnosť žalovaného na náhradu škody M.. T., poistencovi a poškodenému, keď ku dňu vzniku poistnej udalosti 6.7.2015 bolo isté, že škoda vznikla, neznámy bol iba rozsah spôsobenej škody v priamej príčinnej súvislosti s touto poistnou udalosťou. Nárok na náhradu škody, t.j. na náhradu všetkých nákladov spojených s odstránením následkov dopravnej nehody, patril poškodenému voči poisťovateľovi, teda žalovanému od času poistnej udalosti. Od uvedeného momentu vznikol záväzkový vzťah medzi M.. T. ako poškodeným a žalovaným ako poisťovateľom na náhradu škody z havarijného poistenia motorových vozidiel, v rámci ktorého vzťahu bol ustaľovaný len rozsah škody, ktorá mala byť poistenému plnená (§ 442 OZ, § 797 ods. 2 OZ). Škoda preukázateľne vznikla ako ujma na majetku, t.j. na vozidle žalovaného a existovala nezávisle od toho, či vozidlo bude alebo nebude opravené. Nakoľko škoda bola riešená navrátením veci do pôvodného stavu, t.j. vykonaním opravy, výška škody zodpovedala rozsahu nákladov na to vynaložených vyplývajúcich z faktúry v sume 1.413 €. Uvedená pohľadávka poisteného predstavovala určitú, konkrétnu, existujúcu pohľadávku a bola spôsobilým predmetom postúpenia podľa § 524 OZ. Neboli zistené žiadne dôvody, ktoré by postúpenie pohľadávky vylučovali podľa § 525 OZ a ani iné dôvody neplatnosti zmluvy o postúpení.
25. Zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvoril poškodený ako pôvodný veriteľ so žalobcom ako postupníkom nastupujúcim na miesto pôvodného veriteľa. Predmetom zmluvy o postúpení môže byť akákoľvek určitá pohľadávka, ak je nepochybné z akého vzťahu vyplýva, aj keď nemusí byť perfektne správne pomenovaná, podstatná je dostatočná určitosť a zrozumiteľnosť akého nároku sa týka. Predmetom postúpenia teda môže byť pohľadávka akéhokoľvek druhu, splatná, nesplatná, budúca, podmienkou je len fakt, že ide o pohľadávku existujúcu, či podmienene existujúcu (obdobne Občansky zákonník II. komentár nakladateľstvo C.H.Beck rok 2008, autori Švestka, Spáčil, Škárva, Hulmák a spol.). Pohľadávka - nárok na poistné plnenie z titulu škody vzniknutej na majetku poisteného F. Baloga bola takto dostatočne určito a zrozumiteľne špecifikovaná v zmluve o postúpení v čl. 1 „predmet postúpenia“, keď žalobcovi bol postúpený tento nárok v neuhradenom rozsahu 596,27 €. Vzhľadom na existujúcu pohľadávku poškodeného na plnenie z poistenia, nič nebránilo tomu, aby táto bola postúpená na tretiu osobu, a teda na žalobcu. Je bez právneho významu, či žalobca bol súčasne v inom právnom
vzťahu s poškodeným z titulu opravy motorového vozidla. Nárok žalobcu voči poškodenému M.. T. vychádza z odlišného záväzkového vzťahu a netýka sa právneho vzťahu poisteného - poškodeného a poisťovateľa ako vyplývajú z poistnej zmluvy. Spôsob usporiadania nárokov poškodeného poisteného voči poisťovateľovi a tretím osobám, s ktorými je v zmluvnom vzťahu v dôsledku poistnej udalosti je výlučne na vôli poškodeného. Poisťovateľ je z poistnej zmluvy povinný plniť poškodenému alebo osobe poškodeným určenej, v danom prípade žalobcovi ako postupníkovi.
26. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky v časti istiny 596,27 € nemá žiadny vplyv ani súdom konštatovaná čiastočná neplatnosť postúpenia nároku na súdny poplatok a trovy konania z dôvodu, že tieto v čase postúpenia neexistovali. Žalovaný okrem vlastného názoru, že z dôvodu neplatnosti zmluvy v časti postúpenia nároku na súdny poplatok a trovy konania, ktoré ešte neboli vynaložené, je neplatná celá zmluva o postúpení pohľadávky, neuviedol žiadne právne relevantné argumenty. Postupovaná istina pohľadávky a jej príslušenstvo sú na účely postúpenia oddeliteľné právne skutočnosti, keď strany sa môžu dohodnúť len na postúpení niektorej z nich (R 34/99), teda je bez akýchkoľvek pochybností aplikovateľný § 41 OZ podľa ktorého, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť. Súčasne odvolací súd zastáva názor, že nebol ani dôvod, aby súd prvej inštancie zaujímal akékoľvek stanovisko k tejto časti predmetu postúpenia t.j. príslušenstvu pohľadávky - úrokom z omeškania, poplatku, trovám konania. V zmysle § 121 OZ príslušenstvom pohľadávky sú aj náklady spojené s jej uplatnením, čo zahrňuje aj trovy súdneho konania, či už existujúce alebo podmienene vynaložené, teda zmluvné strany len potvrdili, že predmetom postúpenia je všetko príslušenstvo, ktoré je s pohľadávkou spojené, a žiadne z predmetu postúpenia nevylučujú. Závery súdu prvej inštancie v tejto časti nároku nemali však žiadny vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia.
27. Žalobca preukázal existenciu poistného vzťahu žalovaného a poškodeného M.. T., vznik poistnej udalosti, splnenie povinností na ohlásenie poistnej udalosti riadne a včas, ako aj predloženie dokladov dokumentujúcich rozsah škody vzniknutej na motorovom vozidle, ktoré vyplývali z opravy poškodenej veci uvedením do pôvodného stavu. Žalobca v konaní tvrdil a preukázal, že z titulu uzavretej zmluvy o havarijnom poistení jeho právnemu predchodcovi vzniklo právo na poistné plnenie, ktorého rozsah dokumentoval hodnotou nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu podľa faktúry opravcu, ktorá pohľadávka bola predmetom postúpenia. Žalovaného preto zaťažovalo dôkazné bremeno o tom, že povinnosť na poskytnutie poistného plnenia žalobcovi v požadovanom rozsahu nepatrí. Pokiaľ žalovaný mienil plniť z poistnej zmluvy menej, než bola preukázaná škoda na motorovom vozidle, bol povinný dôvod tohto postupu tvrdiť a aj preukázať. Dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti totiž zaťažuje tú stranu sporu, ktorá z existencie tvrdenej skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Žalovaný v konaní toto svoje dôkazné bremeno neuniesol, pretože nepreukázal, aby mu v danom prípade vzniklo právo na krátenie poistného plnenia.
28. Pokiaľ žalovaný napádal výšku žiadaného nároku, správne súd prvej inštancie poukázal na podmienky krátenia poistného plnenia vyplývajúce z § 799 ods. 3 OZ a znenie všeobecných poistných podmienok. Čl. 10 ods. 16 poistných podmienok uvádza, že ak poisťovni nebudú predložené hodnoverné doklady o oprave, resp. o pôvode použitých náhradných dielov, poisťovňa bude poistné plnenie primerane krátiť v zmysle ust. § 799 ods. 3 OZ.
29. Podľa § 799 ods. 1 OZ poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.
30. Podľa § 799 ods. 2 OZ kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
31. Podľa § 799 ods. 3 OZ, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.
32. Podmienkou vzniku oprávnenia poisťovne na krátenie poistného plnenia v zmysle § 799 ods. 3 OZ je nielen porušenie povinnosti poisteného, ale vyžaduje sa, aby porušenie povinnosti bolo v príčinnej súvislosti so vznikom poistnej udalosti alebo so zväčšením rozsahu jej následkov.
33. Táto podmienka vzhľadom na povahu riešenej veci nebola splnená, a napokon žalovaný to v konaní ani netvrdil. Škoda na motorovom vozidle už nastala a zväčšenie jej rozsahu po oprave vozidla nepredložením dokladov je objektívne nemožné. Z Čl. 10 ods. 16 VPP v spojení s § 799 ods. 3 OZ preto nevyplýva žiadne oprávnenie žalovaného na krátenie poistného plnenia.
34. Žiadnym spôsobom nebola spochybnená ani hodnovernosť dokladu - faktúry č. XXXX/XXX, ktorou bol dokladovaný rozsah a hodnota nákladov spojených s opravou poškodenej veci. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že škoda vzniknutá na motorovom vozidle bola menšieho rozsahu ako vyplýva z predloženej faktúry, tieto svoje tvrdenia do času vyhlásenia dokazovania za skončené žiadnym spôsobom nepreukázal. Vyjmúc fakt, že žalovaný disponuje z titulu výkonu činnosti poisťovne personálnym, materiálnym aj odborným zázemím na produkovanie znaleckých posudkov alebo vykonanie šetrení o cenách opráv v autorizovaných, neautorizovaných servisoch v rámci daného regiónu, či celého Slovenska, ním navrhované znalecké dokazovanie na určenie primeraných nákladov spojených s vykonanou opravou vozidla, alebo zisťovanie cien u neautorizovaných servisov motorových vozidiel, nebolo podstatné pre rozhodnutie vo veci. Významným bol len fakt, či v zmysle VPP ako súčasti zmluvy o havarijnom poistení, vznikol žalovanému nárok na krátenie poistného plnenia.
35. Podľa článku 12 ods. 3 VPP za škodu vzniknutú poistnou udalosťou bol žalovaný povinný poskytnúť poistné plnenie v rozsahu nákladov v danom mieste, na uvedenie poškodeného alebo zničeného motorového vozidla do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, maximálne vo výške všeobecnej hodnoty motorového vozidla. Podľa článku 12 ods. 5 VPP bol žalovaný povinný hradiť primerané náklady na opravu nasledovne : a/ účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtované podľa opravcu, ktoré sa posudzujú porovnávaním kalkulačným programom nákladov, prípadne katalógovými cenami náhradných dielov a časových noriem na prácu, b/ náklady na prácu a lakovanie zohľadňujúc hodinovú sadzbu v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR, c/ za primerané náklady sa považovali také, ktoré nepresiahnu cenu náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ motorového vozidla. Za primerané náklady sa nepovažujú zmluvné ceny medzi opravovňou a poisteným okrem prípadov, ak zmluvná cena za opravu v opravovni neprekročí dohodnuté podmienky.
36. Vo väzbe na vyššie citované zmluvné ustanovenia nebolo preukázané oprávnenie žalovaného na krátenie poistného plnenia. Niet sporu, že vynaložené náklady podľa faktúry č. 2015/225 súviseli s odstraňovaním následkov tej škodovej udalosti, ktorá zakladala povinnosť žalovaného na poistné plnenie. Druh použitého materiálu, objem vykonaných prác a ich cena vyplývajú z faktúry opravcu, ktorá je spôsobilým účtovným dokladom, keď súčasne žalobcom bolo preukázané, že tam uvedené ceny zodpovedajú cenám obvyklým za materiál i práce, dokonca sú nižšieho rozsahu než u niektorých iných regionálnych opravcov. Predloženie, či nepredloženie dodacích listov náhradných dielov, čoho sa žalovaný dovolával je bez vplyvu na zistenie primeranej, či obvyklej ceny použitého materiálu, ktorú cenu uvedenú vo faktúre napokon sám žalovaný nespochybňoval ako cenu obvyklú. Ak za danej situácie žalovaný tvrdil, že žalobcovi nepatrí právo na plnenie v zmysle zmluvných ustanovení VPP, bol povinný tieto svoje tvrdenia preukázať teda, že náklady žiadane žalovaným nezodpovedajú obvyklým nákladom ako boli definované v ustanoveniach VPP, a ktoré zjavne nezávisia od existencie dodacích listov, či cien prác neautorizovaných servisov. Túto dôkaznú povinnosť si žalobca nesplnil a neuniesol preto dôkazné bremeno. Správne preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie 316 € ako neuhradenej časti pohľadávky z poistnej udalosti, ktorá bola predmetom postúpenia, a ktorá zodpovedala nároku poškodeného na náhradu spôsobenej škody krytej havarijným poistením. Pretože žalovaný bol podľa § 797 ods. 3 OZ po uplynutí 16 dní od ukončenia šetrenia (7.10.2015) v omeškaní s plnením poistného plnenia, vznikla žalovanému povinnosť aj na zaplatenie úrokov z omeškania v hodnote 5,05% ročne vyplývajúcej z nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
37. Zo spôsobu uplatnenia žalovaného nároku, z vykonaného späťvzatia i odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že suma 316 € na plnenie ktorej bol žalovaný zaviazaný, je neuhradenou
časťou pohľadávky 596,27 €, z ktorej boli žalobcovi priznané úroky za žalované obdobie od 23.10.2015 do 16.5.2017. Suma 316 € nepredstavuje iný, či nový nárok ako to nesprávne uvádzal žalovaný v odvolaní, no súčasne platí, že pokiaľ boli priznané úroky z omeškania zo sumy 596,27 €, ktorej súčasťou bola suma 316 €, nemožno tieto úroky z omeškania priznávať za rovnaké obdobie z čiastky 316 € opätovne. Veriteľovi patrí nárok na príslušenstvo pohľadávky z totožnej čiastky za totožné obdobie iba jedenkrát. Pokiaľ žalobca žiadal priznať úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 596,27 € od 23.10.2015 do 16.5.2017, a za rovnaké obdobie tento nárok uplatnil aj zo sumy 316 €, ktorá bola v tom čase súčasťou žalovaného nároku, postupoval v rozpore so zmyslom a účelom zákona (§ 39 OZ, § 517 OZ). Z uvedených dôvodov bol rozsudok súdu prvej inštancie v tomto rozsahu zmenený v súlade s § 388 CSP tak, že odvolací súd žalobu v tejto časti zamietol.
38. V súlade s § 396 ods. 1,2 CSP, § 255 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol tiež o nároku na náhradu trov konania podľa. Žalobca je plne procesne úspešnou stranou sporu tak v prvoinštančnom ako aj odvolacom konaní. Žalovaný nepreukázal žiadny právny dôvod na krátenie poistného plnenia v zmysle zákona, ani poistných podmienok, preto podľa § 256 ods. 1 CSP je procesne zodpovedný za zastavenie konania v časti istiny nároku. Žalovaný nebol úspešný ani v konaní o odvolaní. Na účely rozhodovania o nároku na náhradu trov konania nebolo dôvodné samostatne posudzovať procesnú úspešnosť žalobcu na zaplatenie paušálnych výdavkov 40 €, pretože uvedená pohľadávka je zákonom definovaná ako príslušenstvo základného nároku (§ 369c Obch. zák.), z ktorých dôvodov nie významná pri hodnotení pomeru procesného úspechu strán sporu vo vzťahu k istine. Vychádzajúc z procesnej zodpovednosti strán za výsledok sporu tak, žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.
39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).