Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12CoP-44-2019.pdf
PDF · 87.9 KB
Case nature
Subarea
12CoP/44/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci starostlivosti o maloletého L. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, dieťa matky I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Lion Law Partners s.r.o., so sídlom Komenského 14A, Banská Bystrica, IČO: 36862461, a otca N. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. G. XXX/XA., XXX XX R., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 8P/19/2019-28 zo dňa 09. 09. 2019, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen (ďalej tiež „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvostupňový súd“) odvolaním napadnutým uznesením zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa matka domáhala vydania neodkladného opatrenia , na základe ktorého by súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, uložil otcovi povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 100,- Eur mesačne a dočasne upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s ním každú stredu a nedeľu na 2 hodiny za prítomnosti matky v jej bydlisku. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Prvostupňový súd vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa § 325 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1 CSP, § 326 ods. 1 CSP a § 329 ods. 2 CSP. Na vec tiež aplikoval ust. § 367 ods. 1 CMP.
3. Konštatoval, že základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania. Uviedol, že pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných zákonných ustanovení, pričom za účelom komplexného posúdenia situácie v rodine maloletého si pripojil aj návrh otca vedený na okresnom súde v konaní pod sp.zn. 5P/218/2019. Po posúdení návrhu matky, dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nateraz nie je dôvodný, nakoľko takéto rozhodnutie nie je za daného stavu naliehavé. Matka maloletého neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov u maloletého, nakoľko tento sa v súčasnosti nachádza v jej osobnej starostlivosti, otec maloletého jej dobrovoľne prispieva mesačným výživným v sume, akú ona v návrhu požadovala a ohľadom styku otca s maloletým považoval za súčasného stavu za predčasné rozhodovať neodkladným opatrením, keď vo veci samej je už zo strany otca podaný návrh na úpravu rodičovských práv a povinností. Zo skutočností uvádzaných matkou maloletého dieťaťa nemal psychické či iné problémy otca žiadnym spôsobom preukázané. Uviedol, že sa jedná len o subjektívne hodnotenie matky z dôvodu pretrvávajúcich nezhôd, a jeho schopnosti a možnosti postarať sa o
maloletého budú predmetom dokazovania v konaní vedenom okresným súdom pod sp.zn. 5P/218/2019. Uviedol tiež, že matke maloletého dieťaťa nič nebráni, aby sa s otcom dohodla na realizácii styku s maloletým, či už priamo alebo prostredníctvom ich právnych zástupcov, keďže aj sama matka si zjavne uvedomuje potrebu stretávania sa otca a dieťaťa tak, aby si do budúcna vybudovali vzájomný blízky citový vzťah. Je len na rozhodnutí rodičov, aby v záujme pravidelného kontaktu ich oboch s maloletým, najmä s prihliadnutím na jeho útly vek, našli nateraz spoločnú dohodu, ktorá bude vyhovovať aktuálnemu režimu a možnostiam otca s prihliadnutím na jeho zázemie a pracovné vyťaženie.
4. Z uvedených dôvodov prvostupňový súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože nezistil dôvody pre bezodkladnú úpravu pomerov vo vzťahu k maloletému. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol aplikujúc § 52 CMP.
5. Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa. Žiadala zmeniť odvolaním napadnuté uznesenie tak, že maloletý bude dočasne zverený do jej osobnej starostlivosti, otcovi bude uložená povinnosť platiť výživné 100,-Eur mesačne a styk otca s maloletým dieťaťom bude upravený tak, že otec bude mať možnosť stretávať sa s maloletým dieťaťom každú stredu a nedeľu od 14.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky v jej bydlisku.
6. Matka sa nestotožnila so záverom okresného súdu a má za to, že vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočným spôsobom preukázala naliehavosť a neodkladnosť situácie, ktorú je potrebné upraviť prostredníctvom neodkladného opatrenia. Maloletý L. v súčasnosti dovŕšil G. mesiace svojho veku, avšak otec na túto skutočnosť absolútne neprihliada a trvá na určení styku s maloletým v širokom rozsahu. Matka maloletého dieťaťa poukázala na to, že maloletý je vo veľmi útlom veku, plne odkázaný na starostlivosť matky, musí byť pravidelne kŕmený, prebaľovaný, kontrolovaný a je potrebné k nemu pristupovať s maximálnym citom a ohľadom. Otec nemá žiadne zručnosti, vedomosti, ohľadom starostlivosti o maloletého, ktoré by vedel aplikovať, no aj napriek tejto skutočnosti presadzuje výlučne svoje záujmy. Matka sa obáva konania otca, ktorý si vynucuje kontakt s maloletým synom vo veku X mesiacov bez jej prítomnosti na dlhé časové obdobie. Poukázala na to, že k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia pripojila výzvu na uzatvorenie rodičovskej dohody právneho zástupcu otca, prostredníctvom ktorej otec navrhuje styk s maloletým každý pondelok, stredu, piatok a nedeľu počas každého týždňa, vždy po dobu 5 hodín. Matka túto výzvu považuje za zastrašovanie zo strany otca, pokiaľ nebude ochotná jeho návrhu vyhovieť. Matka maloletého dieťaťa má tiež za to, že súd vo svojom rozhodnutí neprihliadol na potreby maloletého dieťaťa, ktoré je vo veku kojenca, ktorý prítomnosť matky neustále vyžaduje. Rovnako súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré matka v návrhu uvádzala, a to používanie utlmujúcich tabletiek zo strany otca, pričom konanie otca pod vplyvom liekov môže mať na zdravie maloletého fatálny dopad. Uviedla tiež, že žiadnym spôsobom nebráni styku otcovi s maloletým za jej prítomnosti v jej domácnosti. Súd pri rozhodovaní neprihliadol na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Súd považuje situáciu medzi rodičmi maloletého za zlú z dôvodu ich konfliktov, nakoľko matku odkazuje na možnosť uzavrieť s otcom dohodu týkajúcej sa úpravy styku s maloletým. Pozornosti súdu však zrejme ušlo, že hoci sa matka o túto dohodu snažila, otec ju nevysvetliteľne odmieta a presadzuje svoje návrhy, ktoré sú zjavne v rozpore s najlepším záujmom maloletého syna. Matka dieťaťa uviedla, že nemá problém sa s otcom na styku s maloletým dohodnúť, no otec inú úpravu ako tú, ktorú sám presadzuje nepripúšťa. Práve proti týmto zásahom sa matka snaží maloletého ochrániť.
7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ust. § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním napadnuté uznesenie prvostupňového súdu podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. V danej veci súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybnili správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd správne postupoval, keď návrh matky maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia nepovažoval za dôvodný, nakoľko takéto rozhodnutie
nie je za daného stavu naliehavé. S dôvodmi, ktoré okresný súd uviedol v odvolaní napadnutom uznesení, sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Matka maloletého dieťaťa svojimi argumentmi uvádzanými v odvolaní nijakým spôsobom nespochybnila správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvého rozhodnutia.
11. Na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého uznesenie odvolací súd dopĺňa nasledovné:
12. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
16. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
17. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
18. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo veci starostlivosti o maloletého vyplýva, že súd pri ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej a obmedzí sa len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom vždy je potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru, a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, je predovšetkým potrebné osvedčiť naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania.
19. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, nakoľko takéto rozhodnutie nie je za momentálneho stavu naliehavé. Matka maloletého dieťaťa neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu, nakoľko maloleté dieťa je v súčasnosti v jej osobnej starostlivosti, otec maloletého dieťaťa prispieva na výživu maloletého dieťaťa v sume 100 ,- Eur mesačne, čo matka sama uviedla v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a ktorú sumu matka maloletého dieťaťa aj požadovala ako sumu, ktorú by mal súd uložiť platiť otcovi maloletého dieťaťa ako dočasné výživné. Za tohto stavu nie je na mieste, aby boli upravené bezodkladne pomery medzi účastníkmi konania vo vzťahu k starostlivosti o maloleté dieťa a tiež vo vzťahu k plateniu výživného zo strany otca maloletého dieťaťa.
20. Aj keď sa javí, že momentálne stretávanie otca s maloletým dieťaťom prebieha komplikovane, resp. neprebieha možno vôbec, je zrejmé, že pri rozhodovaní vo veci ohľadne stretávania sa otca s maloletým dieťaťom bude potrebné vykonať dôsledné dokazovanie. Účelom nariadenia neodkladného opatrenia nie je zaujať konečné stanovisko k tvrdeniam uvádzaným v návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Vo vzťahu k stretávaniu sa otca s maloletým dieťaťom vo veku necelých X mesiacov, s prihliadnutím na jeho biologické potreby (čas kŕmenia, doba spánku a pod.), je za danej situácie najvhodnejšie, aby sa rodičia maloletého dieťaťa na stretávaní sa otca s maloletým dieťaťom dohodli, a to najmä s prihliadnutím na jeho útly vek. Matka maloletého dieťaťa prezentuje, že je ochotná sa s otcom dohodnúť na stretávaní a otec dieťaťa sa chce s dieťaťom stretávať, teda ide len o zosúladenie predstáv oboch rodičov ohľadom stretávania sa otca s dieťaťom a k tomu inštitút neodkladného opatrenia neslúži. V tomto smere by mali byť rodičom dieťaťa hlavne nápomocný ich právny zástupcovia, ktorý by mali taktiež zvážiť všetky potreby maloletého dieťaťa vo veku necelých X mesiacov a napomôcť rodičom dieťaťa k dohode.
21. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd správne vystihol rozhodujúce momenty vedúce ho k zamietnutiu návrhu matky maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože svojimi argumentmi matka ani odvolací súd nepresvedčila o akútnej potrebe úpravy pomerov k maloletému dieťaťu neodkladným opatrením, bolo namieste návrh matky maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.
22. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako správne potvrdil.
23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol aplikujúc § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 393 ods. 2, druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).