Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/145/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36 854 140 zastúpeného spoločnosťou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava proti žalovanej: S. Y., I.. XX.XX.XXXX, B. XXXXX/XX, Z., o zaplatenie 1994,06€ s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16.06.2022 č. k. -137 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1994,06€ a 9%-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 1721,25€ od 17.12.2013 do zaplatenia; priznanú sumu povolil žalovanej splácať žalobcovi v mesačných splátkach po 100€, vždy do 30. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok, keď nezaplatením čo i len jednej splátky v lehote splatnosti sa stane splatným celý zvyšok dlhu. Vo zvyšku konanie zastavil. Rozhodol, že žalobca má voči žalovanej nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne samostatným uznesením. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 1994,06€ a 13% ročný úrok zo sumy 1496,60€ od 17.12.2013 do zaplatenia a 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 1721,25€ od 17.12.2013 do zaplatenia. Na pojednávaní dňa 16.06.2022 žalobca vzal žalobu späť v časti ročného úroku vo výške 13% zo sumy 1496,60€ od 17.12.2013 do zaplatenia. Vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu (ISTROBANKA, a.s.) a žalovaná uzavreli dňa 21.04.2009 Zmluvu č. o poskytnutí spotrebiteľského úveru a o vydaní a používaní kreditnej bankovej platobnej karty a zľavovej karty Sphere card, predmetom ktorej bol záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanej úver do výšky úverového limitu 700€, vydať žalovanej úverovú kartu, typ W. na jej meno a poskytovať žalovanej služby Sphere card. Žalovaná sa zaviazala poskytnuté a čerpané peňažné prostriedky vrátiť spolu s určenými úrokmi, pričom minimálna mesačná splátka bola 5% z aktuálneho dlžného zostatku, splatných poplatkov a splatných úrokov. Úrokové sadzby pre existujúce úverové produkty fyzických osôb predstavovali 17,40% pri nesplácaných, zosplatnených a vypovedaných kartách a 13% pri ukončených kreditných kartách (kreditné karty s dosplácaním zostatku). Žalobca listom zo dňa 16.01.2012 oznámil žalovanej, že vyhlásil celú svoju pohľadávku z úveru za splatnú dňom 15.01.2012. Podľa vyčíslenia pohľadávky k 16.12.2013 dlžná suma predstavovala 1994,06€, pričom pozostávala z istiny vo výške 1496,60€, dlžných úrokov vo výške 224,65€ a úrokov z omeškania vo výške 272,81€. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 497, § 273 ods. 1 § 502 ods. 1, § 503 ods. 1, 2, § 504, § 506, § 369 ods. 1, 2 Obchodného

zákonníka, o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy o spotrebnom úvere, , , , , , Obč. zákonníka. Konanie v časti o zaplatenie ročného úroku vo výške 13% zastavil podľa , , , z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom. Vo zvyšnej časti uplatňovaného nároku, teda v časti istiny 1997,06 a úroku z omeškania dospel k záveru, že nárok žalobcu vyplýva zo Zmluvy č. o poskytnutí spotrebiteľského úveru a o vydaní a používaní kreditnej bankovej platobnej karty a zľavovej karty Sphere Card zo dňa 21.04.2009. Z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že žalovaná nedodržala platobnú disciplínu určenú zmluvou a preto žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru. Pri určení výšky priznanej sumy vychádzal z predloženej špecifikácie a pokiaľ ide o výšku úrokov, uviedol, že vyplýva z čl. 3 bodu 4 uzavretej zmluvy a úrokových sadzieb žalobcu pre fyzické osoby. Vzhľadom na to, že žalovaná dlžnú sumu neuhradila ani v dodatočnej lehote, posúdil návrh žalobcu ako dôvodný. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa Obč. zákonníka v spojení s nariadenia vlády SR č. ; vzhľadom na spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy, z ktorej vznikol vzťah medzi stranami, prednostne aplikoval občianskoprávnu úpravu napriek tomu, že zmluva o úvere sa považuje za absolútny obchodnoprávny vzťah a keďže predčasná splatnosť úveru bola určená na deň 15.01.2012, ustálil, že žalovaná sa dostala do omeškania nasledujúci deň 16.01.2012, kedy základná úroková sadzba ECB predstavovala 1,00%. Priznal preto žalobcovi ním vyčíslený úrok z omeškania k 16.12.2013 v sume 272,81€ a ďalej úrok z omeškania zo sumy 1721,25€ vo výške 9% ročne od 17.12.2013 do zaplatenia. V súlade s a umožnil žalovanej splatiť dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100€ s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. O náhrade trov konania rozhodol podľa a .

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaná, žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť alebo doplniť formou pojednávania. Namietala, že súd rozhodol v jej neprítomnosti na pojednávaní dňa 16.06.2022, na ktoré sa nemohla dostaviť, riadne sa však z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila. Nesúhlasila ani s výškou splátky, ktorú súd stanovil, pretože suma je pre ňu neúmerne vysoká vzhľadom k jej mesačnému príjmu. Ďalej uviedla, že dňa 26.04.2022 bola prítomná na pojednávaní a vzniesla námietku premlčania, ktorú súd neuznal za relevantnú; pojednávanie odročil, keď po vzájomnej komunikácii oboch prítomných strán im poskytol časový priestor na mimosúdnu dohodu, s ktorou súhlasila a poskytla právnemu zástupcovi žalobcu svoj osobný kontakt, avšak počas časového priestoru na mimosúdnu dohodu ju právny zástupca žalobcu žiadnym spôsobom nekontaktoval. Na pojednávaní ho prosila o minimálne splátky vzhľadom na jej nepriaznivú finančnú situáciu.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Uviedol, že žalovaná neuviedla žiaden zo zákonných odvolacích dôvodov uvedených v . K námietke žalovanej, že súd rozhodol v jej neprítomnosti, poukázal na to, že žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnila, avšak nepožiadala o odročenie pojednávania. Ďalej uviedol, že právny zástupca žalobcu žalovanú niekoľkokrát telefonicky kontaktoval, avšak neúspešne; zohľadnil aj aktuálnu nepriaznivú situáciu žalovanej, čo uviedol aj na pojednávaní pred vyhlásením rozsudku a výšku mesačnej splátky 100€ považuje za adekvátnu.

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrvala v plnom rozsahu na svojom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených, nesúhlasila s námietkami žalobcu a je podľa jej názoru irelevantné, že ju právny zástupca žalobcu kontaktoval telefonicky, keď dohodli sa, že ju bude kontaktovať formou emailu, všetky kontakty mu poskytla v deň pojednávania 26.04.2022.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej poukázal na to, že žalovaná nepopiera jeho nárok čo do právneho titulu ani výšky. Zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v predchádzajúcom vyjadrení a uviedol, že vecné odôvodnenie odvolania je nevyhnutnou náležitosťou, pričom vecné odôvodnenie odvolania znamená odvolanie podané s odôvodnením vo veci samej podľa taxatívne vymedzených dôvodov v . Nepostačuje iba námietka, že s rozsudkom nesúhlasí a podáva voči nemu odvolanie. Poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej nemožno za vecné považovať také odôvodnenie, v ktorom sú uvedené iba dôvody nesplnenia dlhu, alebo odôvodnenie, ktorým iba namieta súdom určenú lehotu na splnenie peňažnej povinnosti. Za náležité odôvodnenie odvolania zodpovedá výlučne žalovaná. K námietke premlčania uplatnenej žalovanou s poukazom na dĺžku konania, uviedol, že premlčacia doba

počas trvania konania spočíva a nie je možné, aby počas trvania súdneho konania uplynula premlčacia doba tak, ako to naznačuje v odvolaní žalovaná.

6. Odvolací súd odvolanie žalovanej, v ktorom uviedla, že rozsudkom jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s úrokom z omeškania s tým, že dlh jej súd umožnil splatiť v pravidelných mesačných splátkach, posúdil v súlade s podľa jeho obsahu ako odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej žalobe žalobcu vyhovel, keď nesprávnosť zastavenia konania vo zvyšnej časti vo svojom odvolaní nenamietala. Odvolací súd preto preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

7. Predmetom odvolacieho konania bol žalobcom uplatnený nárok proti žalovanej na zaplatenie sumy 1994,06€ a 9%-ného ročného úroku z omeškania zo sumy 1721,25€ od 17.12.2013 do zaplatenia, na základe Zmluvy č. o poskytnutí spotrebiteľského úveru a o vydaní a používaní kreditnej bankovej platobnej karty a zľavovej karty Sphere card, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 21.04.2009. V konaní medzi stranami nebolo sporné uzavretie predmetnej zmluvy žalovanou, poskytnutie finančných prostriedkov a služieb v zmysle zmluvy žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom žalovanej, ako aj nedodržanie platobnej disciplíny žalovanou; taktiež medzi stranami nebola sporná existencia a výška dlhu žalovanej voči žalobcovi.

8. Žalovaná ani vo svojom odvolaní dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku a jeho výšky nenamietala. Namietala, že súd prvej inštancie rozhodol na pojednávaní dňa 16.06.2022 v jej neprítomnosti napriek tomu, že svoju neúčasť ospravedlnila a že neuznal za relevantnú ňou vznesenú námietku premlčania. Z týchto tvrdení žalovanej je zrejmé, že namieta nesprávny procesný postup súdu, ktorým jej bolo znemožnené uskutočňovať jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd posúdil ako nedôvodnú ňou uplatnenú námietku premlčania, a teda odvolanie podala z dôvodov uvedených v a .

9. Podľa pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať aby sa na pojednávanie nechali zastúpiť.

10. Podľa strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

11. Z citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže odročiť pojednávanie z dôležitých dôvodov len na základe návrhu strany na odročenie pojednávania. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaná nenavrhla odročiť pojednávanie nariadené na deň 16.06.2022. Z jej podania, ktorým ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní je zrejmé, že v ňom uviedla dôvod svojej neúčasti, žiadala svoju neúčasť ospravedlniť, avšak odročenie pojednávania nenavrhla. Neboli preto splnené zákonom stanovené podmienky pre odročenie pojednávania a súd prvej inštancie v súlade s uvedeným ustanovením konal a rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 16.06.2022 v neprítomnosti žalovanej.

12. Súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď s námietkou premlčania vznesenej žalovanou na pojednávaní dňa 26.04.2022 sa v odôvodnení napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal, avšak týmto postupom nebolo žalovanej znemožnené uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok by nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Žalovaná vo svojom odvolaní uviedla, že námietku premlčania vzniesla z dôvodu, že po jej podaní odvolania v júni 2016 proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 08.06.2015, krajský súd vo veci nekonal viac ako 6 rokov. Z obsahu spisu však vyplýva, že po podaní odvolania žalovanou proti rozsudku súdu prvej inštancie dňa 16.10.2015 bolo jej odvolanie doručené protistrane dňa 13.01.2016, dňa 22.01.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu, ktoré bolo následne súdom doručované žalovanej dňa 10.04.2019, avšak žalovaná si zásielku neprevzala v odbernej lehote, čo bolo súdu oznámené dňa 01.05.2019 a spis bol predložený odvolaciemu súdu dňa

17.05.2019. Premlčanie práva však nezávisí od dĺžky konania ale od toho, kedy bolo právo uplatnené na súde. Vyplýva to z ustanovenia § 100 ods. 1 vety prvej Obč. zákonníka, podľa ktorého právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Všeobecná premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť) po prvý raz (§ 101 Obč. zákonníka). Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie (§ 112 Obč. zákonníka). V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca vyhlásil celú svoju pohľadávku z úveru za splatnú dňom 15.01.2012. Pri posudzovaní začiatku plynutia premlčacej lehoty v prípade zosplatnenia spotrebiteľského dlhu v zmysle § 53 ods. 9 Obč. zákonníka je potrebné vychádzať z právnych názorov Najvyššieho súdu SR uvedených v uzneseniach sp. zn. zo dňa 29.11.2022 a sp. zn. zo dňa 30.11.2022, v zmysle ktorých začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených troch mesiacov od omeškania uplynula aj 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Z uvedeného vyplýva, že ak 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa neuplynula v lehote uvedených troch mesiacov, ale až neskôr, začne aj premlčacia doba plynúť až po uplynutí aj uvedenej 15-dňovej lehoty na upozornenie spotrebiteľa. Z prehľadovej tabuľky predloženej žalobcom k špecifikácii uplatneného nároku vyplýva, že poslednú splátku zaplatila žalovaná za obdobie od 16.07.2011 do 15.08.2011 v sume 100€, za ďalšie obdobie od 16.08.2011 do 15.09.2011 splátku nezaplatila a teda dňom 16.09.2011 sa dostala do omeškania, od ktorého lehota troch mesiacov uplynula dňa 16.12.2011 a teda od 17.12.2011 mohla aj v prípade splnenia druhej podmienky, ktorou je uplynutie aj 15-dňovej lehoty na upozornenie spotrebiteľa, začať plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá by uplynula dňa 17.12.2014 a teda žaloba podaná dňa 19.12.2013, bola podaná pred uplynutím trojročnej všeobecnej premlčacej lehoty (§ 101 Obč. zákonníka). Dĺžka konania nemá vplyv na premlčanie nároku, pretože počas konania na súde premlčacia doba neplynie.

13. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že nemožno posúdiť ako dôvodnú ani námietku žalovanej, týkajúcu sa výšky mesačnej splátky v sume 100€, ktorá je podľa názoru žalovanej neúmerne vysoká vzhľadom k jej mesačnému príjmu. Pri posudzovaní primeranosti výšky súdom povolených splátok je potrebné prihliadnuť aj na výšku celkového dlhu žalovanej, ktorý predstavuje sumu 1994,06€ a 9%- ný ročný úrok z omeškania zo sumy 1721,25€ od 17.12.2013 do zaplatenia, ako aj na skutočnosť, že žalovaná mala možnosť aj v priebehu konania uhrádzať dlh žalobcovi nižšími splátkami podľa jej možností, avšak ani čiastočným plnením výšku dlhu neznížila. Žalobca prihliadol na nepriaznivú finančnú situáciu žalovanej, keď súhlasil so splácaním dlhu v splátkach v sume 100€, ktorú aj podľa názoru odvolacieho súdu možno považovať za primeranú. Samotná skutočnosť tvrdená žalovanou, že právny zástupca žalobcu ju mal kontaktovať formou emailu, je irelevantná pre posúdenie dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd posúdil námietky žalovanej uvedené v jej odvolaní ako nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ako vecne správny potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a žalobcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).