Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Tk-1-2019.pdf
PDF · 85.52 KB
Case nature
Area
Subarea
1Tk/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred samosudcom JUDr. Davidom Lindtnerom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.10.2019 takto
rozhodol:
obžalovaný X. U., A.. XX.XX.XXXX Q. J., X. H., S. F.: J., E. XXX, X. H., S.. Č.. Q. Q.O. Q. Q. Ú. Y. Ú. W.,
je vinný, že
od presne nezisteného času až do 18.20 hod. dňa 30.05.2019 na základe vykonania prehliadky iných priestorov a pozemkov na základe príkazu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III vydanom pod č. p. ORPZ-SC-OKP-V-40/2019, v obci M., na parkovisku na D. J., pred rodinným domom so súpisným číslom XXX/XF, po tom čo si doposiaľ nezisteným spôsobom neoprávnene zadovážil a ako spolujazdec neoprávnene prevážal a prechovával v batožinovom priestore osobného motorového vozidla zn. ŠKODA FABIA, EČV:W., farba biela, VIN:S., v cestovnom kufri zelenej farby, 3 ks neznámych okrúhlych hrudiek obalených hnedou lepiacou páskou zaistených ako stopa č. 8, o ktorých sa vyjadril, že sa jedná o heroín, ktorý mu patrí, pričom na základe predbežného skúmania Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ bolo zistené, že:
- v prvom balíčku sa nachádzali 2 zauzľované vrecká s vizuálne zhodným svetlohnedým práškovitým materiálom s celkovou hmotnosťou 2276 mg, v ktorom bola zistená prítomnosť heroínu s prímesou kofeínu a paracetamolu s priemernou koncentráciou 51 % hmotnostných diacetylmorfínu, obsahujúce 1161 mg absolútneho diacetylmorfínu, a toto množstvo zodpovedá minimálne 77 jednotlivým dávkam drogy, schopných ovplyvniť psychiku konzumenta, ďalej sa v stope nachádzali 4 zauzľované vrecká s vizuálne zhodným hnedým hrudkovitým materiálom s celkovou hmotnosťou 11,744 g, v ktorom bola zistená prítomnosť heroínu s prímesou kofeínu a paracetamolu s priemernou koncentráciou 14,7 % hmotnostných diacetylmorfínu, obsahujúce 1726 mg absolútneho diacetylmorfínu, a toto množstvo zodpovedá minimálne 115 jednotlivým dávkam drogy, schopných ovplyvniť psychiku konzumenta
- v druhom balíčku sa nachádzalo zauzľované vrecko, v ktorom bolo ďalšie zauzľované vrecko s obsahom 3 ks hrudiek hnedého materiálu spolu s úlomkami materiálu s celkovou hmotnosťou 50,319 g, v ktorom bola zistená prítomnosť heroínu s prímesou kofeínu a paracetamolu, s priemernou koncentráciou 14,9 % hmotnostných diacetylmorfínu, obsahujúce 7498 mg absolútneho diacetylmorfínu, a toto množstvo zodpovedá minimálne 500 jednotlivým dávkam drogy, schopných ovplyvniť psychiku konzumenta,
- v treťom balíčku sa nachádzalo mikroténové vrecko s obsahom 2 ks plastových zauzľovaných častí vreciek a v oboch vreckách bolo vložené ďalšie zauzľované vrecko s obsahom hrudiek hnedého materiálu spolu s úlomkami materiálu s celkovou hmotnosťou 100,20 g, v ktorom bola zistená prítomnosť heroínu s prímesou kofeínu a paracetamolu, s priemernou koncentráciou 15,8 % hmotnostných diacetylmorfínu, obsahujúce 15832 mg absolútneho diacetylmorfínu, a toto množstvo zodpovedá minimálne 1055 jednotlivým dávkam drogy, schopných ovplyvniť psychiku konzumenta, ďalej sa v stope nachádzalo 5 zauzľovaných vreciek s vizuálne zhodným hrudkovitým materiálom s celkovou
hmotnosťou 251,49 g, v ktorom bola zistená prítomnosť heroínu s prímesou kofeínu a paracetamolu, s priemernou koncentráciou 14,2 % hmotnostných diacetylmorfínu, obsahujúce 35712 mg absolútneho diacetylmorfínu, a toto množstvo zodpovedá minimálne 2381 jednotlivým dávkam drogy, schopných ovplyvniť psychiku konzumenta, pričom toto množstvo zodpovedá podľa Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ minimálne 4128 jednotlivým dávkam drogy, kedy hodnota celkovo zaistenej omamnej látky heroín o spoločnej hmotnosti 416,029 g na základe odborného vyjadrenia národnej kriminálnej agentúry Prezídia PZ v 2. štvrťroku 2019 v bratislavskom kraji predstavuje sumu 16.641,16,-€, pričom heroín (diacetylmorfín) je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok,
teda
neoprávnene prevážal, zadovážil si a prechovával omamnú látku vo väčšom rozsahu, čím spáchal
obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e) Trestného zákona.
Za to sa
odsudzuje:
Podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j/ písm. l/Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. (per analogiam) k trestu odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) rokov. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. (alinea 3) s použitím § 48 ods. 2 písm. b/Tr. zák., súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák., súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení obžalovaného X. U. v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedenom v obžalobe, postupoval ďalej podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku a otázkami zisťoval, či obžalovaný rozumie, z čoho je obžalovaný [§ 333 ods. 3 písm. c)], či bol poučený o svojich právach [§ 333 ods. 3 písm. d)], či rozumie právnej kvalifikácii skutku [§ 333 ods. 3 písm. f)], či vie, aká je trestná sadzba za tento trestný čin [§ 333 ods. 3 písm. g)], a či sa dobrovoľne, z vlastnej vôle priznáva k spáchaniu žalovaného trestného činu [§ 333 ods. 3 písm. h)]. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný odpovedal na všetky otázky kladne, mohol tak súd ďalej konať o rozhodovať o prijatí vyhlásenia obžalovaného. Následne súd po pozitívnom vyjadrení prokurátora k vyhláseniu, uznesením rozhodol o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedenom v obžalobe a zároveň rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu priznania skutku obžalovaným nevykoná, a vykoná len dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o výroku o treste. Následne sa súd na hlavnom pojednávaní oboznámil s listinnými dôkazmi vzťahujúcimi sa k osobe obžalovaného ich prečítaním.
Súd po oboznámení sa s kompletným vyšetrovacím spisom v rámci preskúmania obžaloby rozhodol obligatórne o vytýčení hlavného pojednávania, kde po prijatí vyhlásenia obžalovaného X. U., že je vinný zo spáchania skutku uvedenom v obžalobe, dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako obžaloba, teda že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti obžaloby a že sa ho dopustil obžalovaný X. U.. Súčasne sa súd v plnom rozsahu stotožnil s právnou kvalifikáciou skutku ako obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e) Trestného zákona teda tak, ako ho kvalifikovala obžaloba.
O osobe obžalovaného súd zistil, že sa jedná o srbského štátneho príslušníka. Z odpisu registra trestov vyplynulo, že na území slovenskej republiky nebol v minulosti trestne stíhaný ani odsúdený. Podľa vlastného vyjadrenia na hlavnom pojednávaní bol obžalovaný v Srbsku krátkodobo zamestnaný, pracoval v reštaurácii aj ako predajca na trhovisku, s mesačným príjmom cca. 350-400,-Eur. Je ženatý, manželka je vo vysokom štádiu tehotenstva, s termínom pôrodu okolo v októbri 2019. V Srbsku bol v minulosti trestaný, keď mal 16 rokov za krádež a keď mal 20 rokov bol trestaný za marihuanu. Predtým konzumoval drogy, posledných 10-12 rokov drogy neužíva ani nepije alkohol. Súd pri úvahe o druhu a výške trestu, pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Tr. zákona, prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, ktorým je ohrozenie spoločnosti pred nekontrolovanou dispozíciou s omamnými látkami a zavinenie vo forme priameho úmyslu. Súd súčasne prihliadol na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností z dôvodu, že obžalovaný sa ku spáchaniu trestného činu priznal a svoj čin oľutoval a vychádzajúc z výpovede obžalovaného ku jeho životnej anamnéze možno konštatovať, že pred jeho spáchaním viedol riadny život. Súd tiež prihliadol na osobu páchateľa, na jeho pomery, možnosť jeho nápravy a v neposlednom rade aj na zásadu, že trest má mať čo najmenší dopad na rodinu páchateľa.
Vyhodnotením týchto skutočností po vykonaní hlavného pojednávania súd dospel k záveru, že u obžalovaného vzhľadom na jeho vyhlásenie o vine, okolnosti prípadu ako aj osobu obžalovaného, ktorý k veci na hlavnom pojednávaní pristúpil s pokorou nasvedčujúcou tomu, že si dostatočne uvedomil protiprávnosť ako aj závažnosť následkov svojho konania, je možné aplikovať inštitút mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody v zmysle zjednocujúceho stanoviska Najvyššieho súdu SR Tpj 55/2016, z odôvodnenia ktorého vyplýva /a tento záver si osvojil aj súd/, že napriek tomu, že analógia je pri aplikácii Trestného zákona v zásade neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona, je prípustná v takých prípadoch, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu. Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona o jednu tretinu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.
Z týchto dôvodov súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody znížený o jeden rok pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, teda v trvaní 9 rokov. Súd najmä vzhľadom na osobu obžalovaného a predpokladanú mieru jeho narušenia, súvisiacu s tým, že zo zistených okolností možno konštatovať, že pred spáchaním skutku viedol riadny život a nebol nikdy vo výkone trestu odňatia slobody, považoval za neprimerané zaradiť ho na výkon dlhoročného trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, a to aj vzhľadom na vysoko potenciálne negatívne vplývanie odsúdených páchateľov závažnej trestnej činnosti v tomto type ústavu na osobnostnú štruktúru obžalovaného a preto ho v zmysle § 48 ods. 4 Tr. zák. na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súd pre „právnu čistotu“ uvádza, že v danej veci aplikoval postup v zmysle ustanovenia § 48 ods. 4 Tr. zák. /alinea tretia/, z ktorého logicko-gramatickým výkladom možno vyvodiť, že aj v prípade páchateľov obzvlášť závažných zločinov možno použiť moderačné ustanovenie § 48 ods. 4 Tr. zák. a zaradiť ich aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého majú byť podľa odseku 2 zaradení, čo vyplýva z negatívneho vymedzenia upraveného vo štvrtej vete predmetného ustanovenia, v zmysle ktorej súd nemôže do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov /to znamená, že v ostatných prípadoch kvalifikácie konania ako obzvlášť závažného zločinu je takýto postup prípustný/. Absenciu odkazu aj na odsek 3 v prvej vete ustanovenia § 48 ods. 4 Tr. zák. tak možno považovať iba za legislatívne-technické pochybenie, zmysel ustanovenia § 48 ods. 4 Tr. zák. ako aj skutočný zámer zákonodarcu však možno vyvodiť jednak z obsahu tretej vety tohto ustanovenia ako aj jeho logicko-gramatickým výkladom.
Súčasne súd obligatórne v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 Tr. por. z dôvodu, že obžalovaný spáchal obzvlášť závažný zločin, obžalovanému uložil ochranný dohľad v dĺžke jedného roka, ktorú považuje vzhľadom na osobu obžalovaného za primeranú.
Iba pre úplnosť súd dodáva, že trest prepadnutia veci, ktorý navrhol prokurátor súd neuložil, nakoľko má za to, že prepadnutie veci /v tomto prípade cestovného kufra, v ktorom obžalovaný prevážal drogy/, ktorá bola použitá pri spáchaní predmetného trestného činu v dôsledku čisto nepodstatnej okolnosti / tento kufor bol zrejme „práve poruke“/ a ktorá je navyše nepatrnej hodnoty, by bolo v rozpore s účelom trestu, ktorý musí mať význam z hľadiska individuálnej a generálne prevencie a má predstavovať citeľné potrestanie páchateľa. Je zrejmé, že prepadnutie bezcenného kufra ochranu spoločnosti ani zabránenie páchateľovi v ďalšej trestnej činnosti nezabezpečí.
Podľa názoru súdu trest, ktorý bol obžalovanému uložený je zákonný, dostatočný a spravodlivý a splní svoj účel tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave.