Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Sa-23-2019.pdf
PDF · 91.49 KB
No categories available
18Sa/23/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne sudcom JUDr. Milanom Strakom v právnej veci žalobcu: B.. D. Q., bytom D. č. XXXX proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 750 623 7970 0 zo dňa 15. apríla 2019, takto
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa sociálnej poisťovne č. 750 623 7970 0 zo dňa 15.4.2019 s a z r u š u j e a vec sa v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia a žiadal rozhodnutie zrušiť a vrátiť späť generálnemu riaditeľovi na nové rozhodnutie z dôvodu, že mu invalidný dôchodok bol zvýšený až od dátumu 26.01.2019. Generálny riaditeľ rozhodnutím č. 750 623 7970 0 zo dňa 15. apríla 2019 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona o sociálnom poistení) v zmysle Rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. 14Sa/4/2017 - 83 zo dňa 16. apríla 2018 vo veci odvolania podaného proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. 750 623 7970 0 zo dňa 14.11.2016, rozhodol tak, že podľa § 73 a § 112 ods. 4, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 26. januára 2019 zvyšuje invalidný dôchodok na sumu 250,10 eur mesačne.
2. Žalobca s napadnutým rozhodnutím nesúhlasil a žiadal ho zrušiť a vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu späť na ďalšie konanie. Uviedol, že invalidný dôchodok žiada od 17.05.2018 a nie od januára 2019, keď na poslednom posúdení v Žiline dňa 26. februára 2019 posudkový lekár určil tento dátum.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe zotrval na zákonnosti a vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že dňa 18.10.2018 žiadosťou Sociálnej poisťovne, pracovisko Žilina bol požiadaný znalec z odvetvia psychiatria o vypracovanie znaleckého posudku o psychickom stave žalobcu za účelom zistenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidného dôchodku, nakoľko takéto posúdenie si vyžaduje špeciálne odborné vedomosti a skúsenosti z odboru psychiatrie. Znalecký posudok bol vyhotovený dňa 26.01.2019. Žalobca bol v rámci rozsudku krajského súdu opätovne posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline dňa 01.03.2019 v spolupráci so znalcom z odvetvia psychiatrie so záverom, že účastník konania je naďalej invalidný a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola zmenená z 55% na 60% od 26. januára 2019. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu posudkový lekár určil duševné poruchy a poruchy správania, organické duševné poruchy, poruchy intelektu, emotivity, efektivity - ťažké poruchy (ťažká demencia) podľa kapitoly V, pol. 1 písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% z rozpätia 50% až
80%. Za iné pridružené ochorenia bola navýšená miera poklesu o 10% na celkových 60%. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
4. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného podľa § 199 a nasl. SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených nielen v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP), vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP, a ustálil, že žaloba je dôvodná.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby žalobcu, napadnutým rozhodnutím žalovaného, vyjadrením žalovaného, posudkovým spisom, dávkovým spisom a zistil, že po vydaní ostatného zrušujúceho rozsudku tunajšieho správneho súdu bol vo veci ustanovený súdny znalec z odvetvia psychiatrie na preskúmanie zdravotného stavu žalobcu. Výsledky znaleckého skúmania súdny znalec zhrnul do znaleckého posudku zo dňa 26.1.2019. Zdravotný stav žalobcu bol znovu posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Žiline dňa 01.03.2019 v spolupráci so znalcom z odvetvia psychiatrie so záverom, že účastník konania je naďalej invalidný a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola zmenená z 55% na 60% od 26. januára 2019. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu posudkový lekár určil duševné poruchy a poruchy správania, organické duševné poruchy, poruchy intelektu, emotivity, efektivity - ťažké poruchy (ťažká demencia) podľa kapitoly V, pol. 1 písm. b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% z rozpätia 50% až 80%. Za iné pridružené ochorenia bola navýšená miera poklesu o 10% na celkových 60%.
6. Podľa § 71 ods. 1, 2,3 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
7. Podľa § 71 ods. 10 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 8. Podľa § 153 ods. 8 zákona Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. 9. Podľa § 195 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
10. Podľa § 195 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
11. Podľa § 196 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
12. Podľa § 196 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.
13. Podľa § 196 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
14. Podľa § 209 ods. 1,4 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
15. Podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.
16. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
18. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
19. Podľa § 202 ods. 2 SSP veta prvá správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
20. Podľa § 203 ods. 1 a 2 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
21. V predmetnej veci bol zdravotný stav navrhovateľa posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia tak, že jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti zdravej fyzickej osobe je 50%, za ostatné ochorenia navýšené o 10% na celkových 60%. Sporný medzi stranami zostáva dátum priznania invalidity. O invalidný dôchodok žalobca požiadal 04.05.2015. Invalidný dôchodok mu bol priznaný do 04.05.2015 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55%. Žiadosťou zo dňa 10.06.2016 požiadal o prehodnotenie zdravotného stavu a zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu v rámci konania o žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku vychádzali správne orgány oboch stupňov zo zistenia, že pred rokom 2013 nebol žalobca liečený u psychiatra, takže jeho zdravotné postihnutie súvisí s jeho zranením z roku 2013. Sociálna poisťovňa , ústredie rozhodnutím č. 750 623 7970 0 zo dňa 30.08.2016 žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku zamietla. Na podklade odvolania Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalobu. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn. 14Sa/4/2017-83 zo dňa 16. apríla 2018 rozhodnutie Generálneho riaditeľa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V konaní pred súdom bolo preukázané, že ochorenie žalobcu je v jasnej progresii, keď z priložených lekárskych správ od ošetrujúceho psychiatra vyplýva, že žalobca trpí akútnou psychotickou poruchou so zhoršujúcou sa tendenciou. V intervaloch každé 2 - 3 mesiace chodí prevažne v doprovode s matkou na psychiatrické kontrolné vyšetrenia, a pravidelne chodí na diabetologické a neurologické lekárske kontroly. Ošetrujúca lekárka z odboru psychiatrie MUDr. Žiačiková v správach uvádza osobnosť organicky zmenená s intelektom na úrovni mentálnej subnormy IQ 77, NIQ 72, so známkami výraznej deteriorácie kognitívnych schopností na báze organického poškodenia CNS, myslenie je stereotypné, nepružné, spomalené, nízka tolerancia záťaže, zvýšená IP tenzia, zhoršený kontakt s realitou v myslení, pretrvávajú in suficientné obsahy, obavné koncepcie, sociálna izolácia. Žalovaná dňa 18.10.2018 požiadala znalca z
odboru zdravotníctvo a farmácia, psychiatria, sexuológia o vypracovanie znaleckého posudku vo veci psychiatrického vyšetrenia poistenca Mgr. Petra Žilinčíka, za účelom určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Znalec sa mal obmedziť na zodpovedanie otázok, 1. či sa menovaný liečil do roku 2013 u psychiatra pre vrodenú vývojovú vadu mozgu, 2. či daný úraz z r. 2013 mohol spôsobiť psychickú ujmu na zdraví, ak áno tak akú, 3. či v čase od úrazu k dnešnému dňu mohlo dôjsť k progresii zhoršenia psychického stavu, 4. akým spôsobom môže zhoršovať vrodená vývojová vada psychiatrické ochorenie po úraze z r. 2013 a 5. akou závažnou psychickou poruchou trpí v súčasnosti a akú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v súčasnosti podmieňuje.
22. Znalec uzatvoril psychiatrické posudkové zhodnotenie ako poúrazová duševná porucha, ktorá zodpovedá kapitole V, položka 1 písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50%, s tým, že zistená vrodená vývojová vada sa nepodieľa na invalidite. V bode 3 hodnotí zdravotný stav žalobcu v progresii, so zhoršením stavu na jeseň 2016 - jar 2018. Dátum vzniku invalidity neurčil. Taktiež nezdôvodnil, prečo určil 50% mieru poklesu z rozpätia 50 - 80 %. V preskúmavanom rozhodnutí ani žalovaná nezdôvodnila, prečo zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť odvodila od dátum vypracovania znaleckého posudku teda od 26.01.2019, tiež nezdôvodnila, prečo z rozpätia 50-80% mieru poklesu stanovila na dolnej hranici, keď znaleckom posudku pod bodom 3 sa konštatuje jednoznačné zhoršenie zdravotného stavu od jesene 2016 - jar 2018.
23. Žalobca požiadal o zvýšenie invalidného dôchodku z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu. Vo všeobecnosti správny súd konštatuje, že rozhodnutie o takejto žiadosti musí byť založené na takých podkladoch, ktoré sú postačujúce pre presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Zdravotný stav poberateľa invalidného dôchodku musí byť posúdený tak, aby bez pochybností umožňoval vysloviť záver, že sú alebo nie sú splnené medicínske podmienky pre zvýšenie invalidnej dávky. Správny orgán, ktorý rozhoduje vo veci, je povinný zadovážiť si potrebné podklady pre rozhodnutie v súlade s ust. § 195 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z.z., ako aj vykonať dokazovania podľa § 196 tohto zákona. Dôkazom je pritom všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci. Okrem dôkazov, ktorých vykonanie účastník navrhol, je žalovaný povinný vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastník konania nenavrhol, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. V konaní pred súdom bolo preukázané, že ochorenie žalobcu je v jasnej progresii, keď z predložených lekárskych správ od ošetrujúceho psychiatra vyplýva, že žalobca trpí akútnou psychotickou poruchou so zhoršujúcou sa tendenciou a vývojom do schizoafektívnej poruchy.
24. S poukazom na žalobné dôvody z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného nevyplývajú žiadne skutočnosti, pre ktoré žalovaný zvýšil invalidný dôchodok od dátumu 26.1.2019. Žalovaný tiež riadne nevysvetlil ustálenie novej miery poklesu na 60 % v rámci zákonného rozpätia. Žalobou napadnuté rozhodnutie tak trpí vadou nezákonnosti pre jeho nepreskúmateľnosť (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), pre ktorú správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
25. V novom konaní budú správne orgány viazané právnym názorom správneho súdu vysloveným v tomto rozsudku. Správne orgány budú povinné nanovo posúdiť dátum zhoršenia zdravotného stavu žalobcu odôvodňujúceho prípadné zvýšenie invalidného dôchodku len na základe všetkých skutočností a dôkazov medicínskej povahy, ktoré sa nepochybne nachádzajú v administratívnom spise, a to aj cestou doplnenia znaleckého posudku. Pri stanovení rozhodného dátumu musia s poukazom na ustanovenie § 71 zákona o sociálnom poistení vychádzať zo zdravotného stavu žalobcu a jeho preukázaného zhoršenia, nie z administratívnych úkonov, ktoré len deklarujú zistený zdravotný stav. Tiež bude potrebné zdôvodniť, či diagnostické závery lekárov - špecialistov majú dopad na skoršie určenie dátumu vzniku invalidity u žalobcu a od akého dátumu. V prípade nejasností správny súd poukazuje na možnosť postupu podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení zákona o sociálnom poistení, ktoré odkazujú na súčinnosť zo strany lekárov- špecialistov alebo lekárov- znalcov. Správne orgány tiež poskytnú potrebné vysvetlenie ustálenej miery poklesu, ktoré bude zodpovedať zákonným požiadavkám na preskúmateľnosť administratívneho rozhodnutia.
26. Pre prípad nerešpektovania právneho názoru správneho súdu, tento upozorňuje správne orgány na možnosť uloženia sankcie podľa § 191 ods. 6 SSP.
27. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.