Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/397/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobcu Š. S., K.. XX.X.XXXX, S., F. XX, zast. JUDr. Pavlom Gombosom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Letná 45, proti žalovanému JIMM spol. s r.o., Košice, Osloboditeľov 37, IČO: 36 591 769, zast. JUDr. Viktorom Križiakom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Moyzesova 46, o zaplatenie 39,- eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku -55 z 24.4.2018 Okresného súdu Košice II takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. Žalobu zamietol a II. rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení, o.i., uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou mu 10.11.2017 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu 39,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 39 eur od 18.7.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, na tom skutkovom a právnom základe, že so žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola obuv značky Puma 35196316 veľkosti 10 zakúpená v JIMM spol. s r.o., LIVE SPORT, OC-Optima, Košice za kúpnu cenu 39,- eur, že kúpnou zmluvou nadobudol tovar, na ktorom sa objavila vada, preto 15.7.2016 v zmysle obchodných podmienok vadný tovar reklamoval. Žalovaný 18.7.2016 zaslal na adresu žalobcu písomnú výzvu na prevzatie plnenia, v zmysle ktorej žalovaný reklamáciu uznáva a žalobca má právo na výmenu tovaru za nový tovar. Žalobca s uvedeným nesúhlasil a požadoval vrátiť peniaze. Nakoľko mu zo strany žalovaného nebolo vyhovené, obrátil sa na Slovensku obchodnú inšpekciu, ktorá po prešetrení všetkých skutočností uviedla , že z informácií, ktoré má k dispozícii sa domnieva, že reklamácia bola vybavená v súlade so zákonom a navrhla alternatívne riešenie sporu s čím žalobca opätovne nesúhlasil a naďalej požadoval vrátenie peňazí. Slovenská obchodná inšpekcia následne odložila návrh na alternatívne riešenie sporu, nakoľko na základe skutočností zistených počas alternatívneho riešenia sporu nie je zrejmé, že predávajúci porušil práva spotrebiteľa podľa predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Žalobca nesúhlasil s týmto stanoviskom, a preto podal žalobu o uplatnenie nároku z reklamácie. Žalobca poukázal na ust. o ochrane spotrebiteľa, že podľa neho spotrebiteľ má právo vybrať si podľa v prípade, ak je vada neodstrániteľná, že základnou podmienkou uplatnenia nároku na odstúpenie od spotrebiteľskej kúpnej zmluvy kupujúcim musí byť oznámenie zistenej vady predávajúcemu - podanie reklamácie v záručnej dobe, čo splnil, že ak spotrebiteľ zistí, že vec má vadu, nemá vec ďalej používať ale je povinný bez zbytočného odkladu uplatniť reklamáciu u predávajúceho.

Poukazoval na to, že právo výberu, či si uplatní právo na výmenu veci alebo na vrátenie kúpnej ceny, má spotrebiteľ a ak si však zvolí jedno z týchto práv, nemôže už túto voľbu sám jednostranne meniť. Právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy pri podaní reklamácie spotrebiteľovi vzniká, ak reklamovanú chybu nebolo možné odstrániť a výrobok nie je možné riadne užívať. Podľa názoru žalobcu reklamácia nebola vybavená správne, nakoľko žalobca od začiatku požadoval vrátenie peňazí. Tvrdil, že žalovaný dostatočne nepoučil spotrebiteľa o jeho právach, a tým porušil práva spotrebiteľa, nakoľko žalobca mal možnosť vybrať si z možností , ako mu bude vada kompenzovaná. Žalovaný žalobcovi na výber nedal a určil, že tovar bude vymenený za nový. Súd, vychádzal z , , , a , , Obč. zák., a , o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ich znenie citoval). Z vykonaného dokazovania mal preukázané a medzi sporovými stranami neboli sporné skutkové tvrdenia, že žalobca ako kupujúci uzatvoril so žalovaným ako predávajúcim 11.7.2016 ústne kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola obuv značky Puma veľkosti č. 10 za kúpnu cenu 39,- eur, za ktorú žalobca zaplatil 11.7.2016, že 15.7.2016 žalobca reklamoval u žalovaného vady obuvi spočívajúce v zafarbení materiálu po daždi na oboch topánkach a o uplatnenej reklamácii strany spísali reklamačný list, v ktorom sú vytknuté uvedené vady. Žalovaný 18.7.2016 reklamáciu žalobcu uznal, riešením mala byť výmena tovaru a o vybavení reklamácie mu 18.7.2016 zaslal poštou písomnú výzvu na prevzatie plnenia. Žalobca s uvedeným spôsobom vybavenia reklamácie nesúhlasil, pretože požaloval vrátenie peňazí (teda odstúpenie od zmluvy), a preto podal Slovenskej obchodnej inšpekcii návrh na alternatívne riešenie sporu. Slovenská obchodná inšpekcia listom z 26.10.2016 žalobcovi oznámila, že návrh na alternatívne riešenie sporu odkladá, nakoľko na základe skutočností zistených počas alternatívneho riešenia sporu nie je zrejmé, že predávajúci porušil práva spotrebiteľa podľa predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Súd konštatoval, že medzi sporovými stranami ostalo spornou skutočnosťou to, či žalovaný postupoval pri vybavovaní reklamácie v súlade s platnou právnou úpravou a poučil žalobcu o jeho právach v zmysle , ako aj posúdenie charakteru predmetnej vady tovaru. Nakoľko sporové strany nenavrhli súdu vykonanie žiadnych ďalších dôkazov (napr. ohliadku predmetného tovaru, odborné vyjadrenie alebo znalecké dokazovanie na určenie charakteru vady tovaru), súd vychádzal len z predložených listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise. Iné dôkazy, aj keď ide o spor s ochranou slabšej strany, súd nevykonal s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca ako spotrebiteľ (a teda slabšia strana) je v konaní zastúpený právnym zástupcom. Pokiaľ ide o posúdenie, či vybavenie reklamácie bolo v súlade s platnou právnou úpravou a poučenie žalobcu žalovaným o jeho právach v zmysle , súd vychádzal z Oznámenia Slovenskej obchodnej inšpekcie o odložení návrhu z 26.10.2016, kde je konštatované, že na základe skutočností zistených počas alternatívneho riešenia sporu nie je zrejmé, že predávajúci porušil práva spotrebiteľa podľa predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Súd tiež poukázal na list žalovaného doručený Slovenskej obchodnej inšpekcii 22.9.2016, ktorým sa žalovaný vyjadril ku skutočnostiam uvedeným v návrhu na začatie alternatívneho riešenia sporu a v ktorom uviedol, že pri následnej osobnej návšteve jeho predajne zákazník odmietol prevziať nový tovar a ústne sa vyjadril, že s výsledkom nesúhlasí a trvá na vrátení kúpnej ceny obuvi, že sa písomne na reklamačný lístok odmietol vyjadriť, že ich personál mu ochotne opäť vysvetlil postup pri riešení reklamácií, že reklamácia bola uznaná v jeho prospech formou výmeny tovaru a toto stanovisko je konečné teda nemenné. Na základe uvedeného mal súd za to, že tak ako pri platnom uplatnení reklamácie, kedy právny úkon, ktorým sa uplatňuje právo zo zodpovednosti za vady, musí mať náležitosti platného právneho úkonu ( a nasl. Obč. zák.), teda musí z neho vyplývať jednak to, ktoré vady kupujúci vytýka, jednak právo, ktoré voči predávajúcemu uplatňuje (pričom v danom prípade si žalobca ako kupujúci toto právo, vrátenie kúpnej ceny, uplatnil len ústne), tak aj pri poučení žalobcu žalovaným o jeho právach v zmysle postačí, ak bol žalobca poučený zamestnancami žalovaného len ústne. To, že došlo k vysvetleniu priebehu reklamácie, teda k poučeniu žalobcu, súdu vyplynulo z listu žalovaného doručeného Slovenskej obchodnej inšpekcii 22.9.2016. Súd konštatoval, že v danom prípade žalovaný postupoval pri vybavovaní reklamácie v súlade s platnou právnou úpravou a žalobca bol poučený o svojich právach žalovaným. Pokiaľ ide o posúdenie charakteru predmetnej vady tovaru, súd vychádzal len z vyjadrenia žalovaného („jeden červený pásik zafarbujúci bielu látku športovej obuvi“) a reklamačného lístka z 15.7.2016 („na oboch topánkach zafarbenie materiálu po daždi“), pričom súd podotkol, že žalobca sa v priebehu celého konania vyjadroval o predmetnej vade len vo všeobecnosti (ako neodstrániteľná vada brániaca riadnemu užívaniu veci) , bez jej opisu a konkretizácie. Na základe chýbajúcej akejkoľvek vizualizácie vytýkanej vady, či jej odborného posúdenia, súd konštatoval, že jeden červený pásik zafarbujúci bielu látku športovej obuvi po daždi nebráni ďalšiemu používaniu obuvi, nakoľko tento druh vady neznižuje úžitkové vlastnosti výrobku v takom rozsahu, aby nebolo možné obuv používať tak, ako výrobok bez vady, a to na bežnú chôdzu alebo na športovú činnosť, že zafarbenie

materiálu narušuje len estetické vlastnosti (charakter) obuvi. Súd rešpektoval to, že v danom prípade ide o tovar módneho charakteru, a teda tento musí spĺňať požiadavku nielen funkčnosti ale aj požiadavku estetickú, avšak práve preukázanie nemožnosti užívania danej obuvi z estetického hľadiska, ktoré by spôsobovalo, že daná vada je neodstrániteľná, brániaca riadnemu užívaniu veci, bolo úlohou žalobcu. Zdôraznil, že povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo vyjadreniach, že žalobca v priebehu celého konania nielenže nepreukázal nemožnosť užívania predmetnej obuvi z estetického hľadiska, ani uvedenú vadu neopísal a nekonkretizoval z hľadiska jej rozsahu. Súd preto urobil záver, že v tejto časti (estetické hľadisko) žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Predmetnú vadu posúdil ako vadu odstrániteľnú, ktorá nebráni riadnemu užívaniu veci, a preto mal žalobca v zmysle § 622 Obč. zák. právo, aby mu bola vada bezplatne, včas a riadne odstránená. Keďže v prípade odstrániteľnej vady predávajúci môže vždy namiesto odstránenia vady vymeniť vadnú vec za bezvadnú, ak to kupujúcemu nespôsobí závažné ťažkosti, v tomto prípade žalovaný využil svoje právo a ponúkol žalobcovi výmenu veci za bezvadnú. Poukázal na to, že v danom prípade žalobcovi zákon nepriznáva právo na odstúpenie od zmluvy, tak ako to žalobca požaduje. Na základe uvedených skutočností, žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle a Žalovaný bol v konaní úspešný, preto má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vyšším súdnym úradníkom.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

4. Citujúc znenie bodu 24. odôvodnenia rozsudku, uviedol, o.i., že so záverom súdu nesúhlasí. Opakoval, že žalovaný ho nemohol správne poučiť o možnostiach vybavenia reklamácie, keď v rámci celého reklamačného konania mu neoznámil, či predmetná vada tovaru mala charakter odstrániteľnej alebo neodstrániteľnej vady, čo bolo až predmetom súdneho konania v rámci podanej žaloby. Citujúc znenie bodu 25. odôvodnenia rozsudku , poukázal, na to, že so záverom súdu nesúhlasí, že športová značková obuv, resp. akýkoľvek iný typ obuvi alebo oblečenia, plní okrem funkcie ochrany jednotlivých častí tela aj estetickú funkciu, že podľa jeho názoru preto nie je možné konštatovať, že zafarbenie obuvi, ktoré v čase ponuky a nákupu tieto prvky neobsahovalo, pričom žalobca si vybral tento model zo širokej ponuky aj pre jeho vizuálnu stránku, nebráni jeho ďalšiemu používaniu. Vzhľadom na uvedené je podľa jeho názoru irelevantné, či v danom konaní bola poskytnutá vizualizácia vady, nakoľko zákon neurčuje, aký prípadný rozsah zafarbenia predstavoval hranicu pre posúdenie, či sa daný výrobok ešte dá užívať alebo nie, a to z toho dôvodu, že takého vizuálne poškodenie výrobok nesmie obsahovať žiadne (či by sa jednalo napríklad o prúžok veľkosti 1 cm alebo 7 cm). Poukázal aj na to, že predmetným poškodeným výrobkom nedisponuje, a je pravdepodobné, že tento by už v čase konania nemohol byť ani podrobený znaleckému skúmaniu, že navyše sám žalovaný uznal reklamáciu, z čoho vyplýva, že tento výrobok obsahoval dostatočne viditeľnú vadu, ktorú opísal aj v reklamačnom lístku. K posúdeniu predmetnej vady ako odstrániteľnej, ktorá nebráni riadnemu užívaniu veci, že preto mal v zmysle § 622 Obč. zák. právo, aby mu bola vada bezplatne, včas a riadne odstránená, uviedol, že súd v odôvodnení rozsudku neuviedol, na základe čoho dospel k názoru o odstrániteľnosti danej vady. Zdôraznil, že žalovaný reklamáciu tovaru uznal, a tento vymenil za nový, čo môže indikovať nemožnosť odstránenia tejto vady. Dodal, že k tomuto zafarbeniu bielej látky došlo po kontakte s dažďovou vodou (ktorá v prírode neobsahuje červené farbivo) a teda s vysokou mierou pravdepodobnosti možno konštatovať, že k zafarbeniu látky došlo reakciou v samotných bielych vláknach obuvi, čo rozhodne nemožno považovať za odstrániteľnú vadu. Navyše žalobca opätovne poukázal na to, že žalovaný od počiatku neuvažoval o riadnom posúdení vady tovaru v rámci reklamácie, nakoľko sa samotným konštatovaním o tvrdenej odstrániteľnosti (resp. nebráneniu v riadnom užívaní veci) zaoberal až v duplike v rámci súdneho konania a z tohto dôvodu ho nemohol ani správne poučiť v rámci reklamačného konania. Žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu považoval rozsudok za správny, spravodlivý, zákonný a podložený skutkovými okolnosťami a preto odvolanie žalobcu voči rozsudku vnímal ako nedôvodné.

6. Zdôraznil, o. i., že žalobca nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci jeho tvrdenie o tom, že reklamácia nebola vybavená v súlade so zákonom, a že vada na obuvi je neodstrániteľná. Na základe týchto skutočností súhlasil s odôvodnením, že reklamácia bola vybavená v súlade so zákonom a, že žalobca

neuniesol dôkazné bremeno. K nesúhlasu žalobcu s odôvodnením, že vada nebráni používaniu obuvi a s právnym posúdením vyskytnutej vady ako odstrániteľnej, žalovaný uviedol, že žalobca okrem toho, že obuv neplní v plnej miere estetickú funkciu, neuviedol žiadnu inú skutočnosť alebo okolnosť, ktorá by vážne bránila ďalšiemu používaniu veci, že nepredložil žiadny relevantný dôkaz, znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie, ktorým by bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že vada na predmetnej obuvi je neodstrániteľná, že reklamovaná voda je len estetického charakteru a na samotné užívanie obuvi nemá žiadny vplyv. Túto rozhodujúcu skutočnosť potvrdil aj súd, ktorý v bode 25. rozsudku uviedol, že tento druh vady neznižuje úžitkové vlastnosti výrobku v takom rozsahu, aby nebolo možné obuv používať tak, ako výrobok bez vady, a to na bežnú chôdzu alebo na športovú činnosť, že zafarbenie materiálu narušuje len estetické vlastnosti (charakter) obuvi. Poukázal na to, že v prípade, že sa nejedná o neodstrániteľnú vadu, ktorá bráni v užívaní veci, teda sa vyskytla na veci odstrániteľná vada, nebrániaca spotrebiteľovi v riadnom užívaní veci, je predávajúci povinný postupovať podľa § 622 Obč. zák. (jeho znenie citoval) a vadu bezplatne, včas a riadne odstrániť.

Opakoval, že žalobca ako kupujúci mal v danom prípade právo na odstránenie vady a aj právo na výmenu veci, a to len v prípade, že by žalovanému nevznikli neprimerané náklady, že nebol oprávnený na odstúpenie od zmluvy, že právo na odstúpenie zmluvy, ktoré si neustále nárokuje, by mu patrilo len v prípade neodstrániteľnej vady, ktorá by ešte zároveň musela brániť riadnemu užívaniu veci. Zdôraznil, že vybavil reklamáciu výmenou vadnej veci, čím postupoval v súlade so zákonom a žalobcu neukrátil na žiadnych z jemu ako spotrebiteľovi prislúchajúcich právach, že správnosť jeho postupu pri vybavovaní reklamácie potvrdila aj Slovenská obchodná inšpekcia a súd, ktorí konštatovali, že reklamácia bola vybavená v súlade so zákonom. Navrhol rozhodnutie potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v 100% výške.

7. Žalobca k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu v podaní z 13.7.2018 zotrval na všetkých svojich vyjadreniach uvádzaných v odvolaní a na odvolacom petite.

8. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z a , a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa , , lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje a na jeho dôvody v celom rozsahu odkazuje.

9. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody uvedené v a , t.j., že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Ani jeden z vyššie uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

11. Odvolací dôvod podľa je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. , pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov (strán sporu) nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov - strán, alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ust. až

12. Odvolací dôvod v zmysle je daný, ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, že v danom prípade žalovaný postupoval pri vybavovaní reklamácie v súlade s platnou právnou úpravou a, že žalobca bol poučený o svojich právach žalovaným v zmysle , tohto zák. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný určil spôsob vybavenia reklamácie podľa cit. zák., t.j. výmenou vadnej veci za vec bezvadnú, vychádzajúc z tej skutočnosti, že

ide o vadu odstrániteľnú. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasil so spôsobom vybavenia reklamácie, keď odmietol prevziať nový tovar, že trvá na vrátení kúpnej ceny obuvi neznamená, že žalovaný nedodržal postup vyplývajúci zo , že nedodržal postup pri riešení reklamácie. Reklamácia žalobcu bola žalovaným uznaná v prospech zákazníka- žalobcu formou výmeny tovaru a stanovisko predávajúceho bolo konečné a nemenné.

14. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu, že jeden červený pásik zafarbujúci bielu látku športovej obuvi po daždi nebráni ďalšiemu používaniu obuvi, nakoľko tento druh vady neznižuje úžitkové vlastnosti výrobku v takom rozsahu, aby nebolo možné obuv používať tak, ako výrobok bez vady, a to na bežnú chôdzu alebo na športovú činnosť, že zafarbenie materiálu narušuje len estetické vlastnosti (charakter) obuvi, pričom súd rešpektoval aj to, že v danom prípade ide o tovar módneho charakteru, a že by mal spĺňať požiadavku nielen funkčnosti, ale aj požiadavku estetickú, avšak práve preukázanie nemožnosti užívania danej obuvi z estetického hľadiska, ktoré by spôsobovalo, že táto vada je neodstrániteľná brániaca riadnemu užívaniu veci, bolo na strane žalobcu, že neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal nemožnosť užívania predmetnej obuvi z estetického hľadiska, túto vadu neopísal a nekonkretizoval z hľadiska jej rozsahu. Aj keď je žalobca spotrebiteľom, je zastúpený právnym zástupcom - advokátom, preto v prejednávanej veci je možné použiť podľa ust. o sudcovskej koncentrácii konania.

15. K správnym dôvodom je potrebné dodať, že otázka, či zistené vady bránia alebo nebránia riadnemu užívaniu predanej veci nie je otázkou znaleckou, ale právnym posúdením zistených skutočností, ktoré prislúchajú výlučne súdu, pričom toto posúdenie vychádza predovšetkým z účelu, ktorému predaná vec slúži.

16. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predaná vec slúžila ako športová obuv na športové účely, že zafarbenie obuvi červeného pásiku, ktorý mal zafarbiť bielu látku športovej obuvi po daždi nebránila ďalšiemu používaniu obuvi, keďže tento druh vady neznižoval úžitkové vlastnosti výrobku v takom rozsahu, aby nebolo možné obuv používať, tak ako výrobok bezvadný a to na bežnú chôdzu alebo na športovú činnosť, preto výmena tohto tovaru za iný prislúchala predávajúcemu - žalovanému v rámci odstránenia vady predanej veci, keďže išlo o odstrániteľnú vadu podľa § 622 Obč. zák., resp. predávajúci mal možnosť namiesto odstránenia vady vymeniť túto vadnú vec za bezvadnú. Je potrebné vziať na zreteľ skutočnosť, že žalovaný ponúkol vybavenie reklamácie výmenou vadnej obuvi za bezvadnú, pričom žalobcovi tak bola ponúknutá možnosť získať nový bezvadný tovar, ktorú možnosť žalobca nevyužil.

17. V prejednávanom spore je podstatné a dôležité aj to, že v dôsledku zrušenej zmluvy, odstúpením od nej a nárokom žalobcu na vrátenie kúpnej ceny tovaru, ide o podmienenosť vrátenia vzájomného plnenia. Súdna prax sa zjednotila na tom, že ak je zmluva neplatná alebo bola zrušená, vzniká medzi jej účastníkmi v zmysle právny vzťah z bezdôvodného obohatenia synalagmatickej povahy, obsahom ktorého je vzájomná povinnosť účastníkov vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal. Vzájomná viazanosť plnenia musí byť vyjadrená aj v petite žaloby; ak to tak nie je, nemôže súd žalobe vyhovieť. Podľa ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. V cit. ust. sa vychádza zo vzájomnej viazanosti práv a povinností účastníkov neplatnej alebo zrušenej zmluvy. Právo jednej zmluvnej strany na vydanie poskytnutého plnenia je podmienené povinnosťou druhej zmluvnej strany vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal. K vzájomnej podmienenosti nároku dochádza priamo zo zákona. Túto vzájomnú viazanosť plnením treba rešpektovať aj pri formulácii žalobného petitu, pokiaľ žalovaný petit nevyjadruje vzájomnú (synalagmatickú) viazanosť reštitučnej povinnosti účastníkov neplatnej alebo zrušenej zmluvy podľa , t.j. povinnosť žalovaného plniť oproti splneniu povinnosti žalobcu voči nemu. Takejto žalobe nemožno vyhovieť. Súd v tomto smere nemá poučovaciu povinnosť, pretože by išlo o poučenie hmotnoprávne. Napr. aj z rozhodnutia - nálezu Ústavného súdu ČR vyplýva, že ak sa kupujúci domáha vrátenia kúpnej ceny so zreteľom na synalagma záväzku podľa , musí pre úspešnosť žaloby nielen tvrdiť, ale tiež preukázať, že zakúpenú vec vrátil alebo je pripravený a schopný ju vrátiť predávajúcemu. Súd preto nemôže z vlastnej iniciatívny doplniť do výroku rozhodnutia povinnosť kupujúceho, pretože by tým úplne obišiel procesnú povinnosť tohto účastníka tvrdiť a preukázať v konaní skutočnosť zásadne relevantnú pre rozhodnutie veci.

18. V prejednávanom spore sa žalobca domáha vrátenia kúpnej ceny v dôsledku odstúpenia od zmluvy, pričom ide o synalagmatický záväzok vyplývajúci z . Avšak navrhovaný petit rozsudku uvedený v žalobe neobsahuje vzájomnú viazanosť plnenia, t.j. povinnosť žalovaného plniť oproti splneniu povinnosti žalobcu voči nemu -vrátiť mu vadný tovar, ktorý petit súd nemôže nahrádzať svojím vlastným rozhodnutím. Už len tento dôvod postačoval na to, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

19. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a .

21. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

22. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).