Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28P/178/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: L. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, Q., a otca: C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. L. A. Y., XXX D. P. R., XXX XX L., N., v konaní o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Súd zveruje mal.: G. U. L., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. II. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok je oprávnená matka. III. Otec je povinný prispievať na výživu mal.: G. U. L., nar. XX.XX.XXXX sumou 200 € mesačne od 21.07.2021, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. IV. Zročné výživné za obdobie od 21.07.2021 do 31.01.2024 k mal.: G. U. L. vo výške 6.070,95 € súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 300 €, pričom posledná splátka bude vo výške 370,95 €, spolu s bežným výživným počnúc mesiacom február 2024 pod následkom straty výhody splátok. V. Styk otca s maloletým súd neupravuje. VI. Vo zvyšku súd návrh matky zamieta. VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom, pôvodne doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 29.07.2021 a postúpeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 06.12.2021, sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému synovi. Maloletého navrhovala zveriť do svojej výchovy a otcovi určiť povinnosť platiť na výživu maloletého sumou 300,- Eur mesačne, splatnou vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet matky. O vyplatenie výživného matka žiadala spätne od januára 2011.

2. Matka odôvodnila svoj návrh tým, že s otcom maloletého žili v J., po 10 rokoch vzťahu sa im narodil syn G.. V čase, keď mal maloletý 3 roky, ich otec opustil pre nezhody názorov ohľadne finančného hospodárenia v domácnosti. Svojim odchodom zanechal svoje finančné záväzky v J. a matku dostal do dlžoby za leasing auta, ktorý musela finančne vysporiadať sama. Od roku 2011 žije maloletý s matkou a všetky náklady s tým spojené sú hradené z matkinho príjmu. Otec maloletého sa na začiatku odlúčenia ýval veľmi sporadicky, asi raz za 6 mesiacov, neprispieval finančne na výchovu syna, so synom prerušil kontakt. Od 4.4.2020 žije maloletý spolu s matkou na Slovensku, kde od septembra 2020 maloletý navštevuje povinnú školskú dochádzku. S otcom maloletého nežijú spolu, rodičia sa na úprave výchovy a výživy nedohodli. Otec na maloletého syna neprispieva už od roku 2011.

3. Otec maloletého sa k návrhu na začatie konania nevyjadril, súdneho pojednávania sa ani raz nezúčastnil. Otec nebol doposiaľ vypočutý ani cestou dožiadaného súdu vo N., na ktorý tunajší súd adresoval žiadosť o vykonanie dôkazu v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1783 z 25. novembra 2020 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach (vykonávanie dôkazov) a jej vybavenie opakovane urgoval. Súd preto vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti otca maloletého.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka maloletého, oboznámil sa s rodným listom maloletého, rozpismi výdavkov, výpismi z bankového účtu matky, potvrdeniami o absolvovaní letných táborov a lyžiarskeho kurzu a výdavkov s tým spojených, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav veci.

5. Maloletý G. sa narodil z mimomanželského vzťahu svojich rodičov. Aktuálne je žiakom X. ročníka základnej školy. Nosí okuliare, iné zvýšené výdavky súvisiace so zdravotným stavom nemá. Medzi pravidelné mesačné výdavky na maloletého syna matka zahrnula: strava 100 €, oblečenie 100 €, cestovné 15 €, kredit na telefón 15 €, školské výlety 10 €, školské pomôcky 10 €, kaderník 20 €, drogéria 20 €, lieky + vitamíny 40 €, vreckové 40 €, odmena za dobré výsledky 20 €, voľný čas 80 €, doučovanie 100 €, školská jedáleň 16 €. Ďalšie mimoriadne výdavky súvisia so zabezpečením darčekov k narodeninám a Vianociam, výdavky na letné dovolenky, letné tábory, školské lyžovačky či kúpa okuliarov pre maloletého.

6. Matka maloletého bola v období od marca 2022 do septembra 2023 zamestnaná v sklade v D., kde dosahovala príjem vo výške 1.500 - 1.700 Eur mesačne. Aktuálne je nezamestnaná, bez nároku na dávku v nezamestnanosti. Spolu s maloletým synom býva v prenajatom byte. Medzi svoje mesačné výdavky matka zahrnula: nájom 650 eur, internet 15 eur, televízia 10 eur, telefón 20 eur, benzín 500 eur, diaľničná známka 13,33 eur, poistenie vozidla 12,50 eur, údržba vozidla 33,30 eur, paypal splátky 30 eur, lieky 30 eur, strava 200 eur, drogéria 50 eur, ostatné 20 eur. Na maloletého syna aktuálne dostáva prídavok na dieťa vo výške 60,- eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.

7. Otec maloletého žije a pracuje vo N., jeho aktuálne osobné, majetkové a zárobkové pomery sa nepodarilo zistiť. S matkou ani maloletým synom sa nekontaktuje.

8. V priebehu konania súd uznesením č.k. -57 zo dňa 31.05.2022 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otcovi uložil povinnosť platiť na maloletého G. výživné vo výške 80,- eur mesačne k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.09.2022 a vykonateľnosť dňa 25.08.2022.

9. Matka maloletého vo svojich výpovediach pred súdom zotrvala na svojom písomne podanom návrhu. S otcom maloletého nie je v kontakte. V roku 2022 sa otec ozval z neznámeho slovenského čísla s tým, že je v Bratislave a chce sa stretnúť so synom. Syn stretnutie odmietol. Ona otcovi vysvetlila, že toto nie je dobrý postup a že na stretnutie by ich mal pripraviť. Otec sa jej začal vyhrážať, že syna unesie, čo aj oznámila na polícii. Matka žiadala, aby súd zveril maloletého do jej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu syna sumou 300 eur mesačne. Výživné žiadala určiť od januára 2011. Tieto veci neriešila v J. preto, že nemala finančné možnosti a vtedy zvládala syna sama živiť. Na Slovensku žijú od apríla 2020 a od 1.9.2020 syn navštevuje povinnú školskú dochádzku. V čase pojednávania v máji 2022 bol žiakom X. ročníka základnej školy. Prvé 3 mesiace po návrate z J. matka so synom žili za podpory príbuzných, takže nemala žiadne náklady. V auguste 2020 sa presťahovali do rodinného domu, ktorý vlastní matkin otec a jeho bratia, platila tam nálady na bývanie (voda, plyn, elektrina, odpad) a to vo výške 150 eur mesačne a svojmu otcovi platila nájom vo výške 200 eur mesačne. Od septembra 2020, odkedy syn nastúpil do školy, jej vznikli ďalšie výdavky : internet 24,- eur mesačne, kredit za telefón 15,- eur mesačne, cestovné do školy 16,- eur mesačne, ZRPŠ a pomôcky do školy 150,- eur ročne, školské výlety 50,- eur ročne, oblečenie 400,- eur ročne, strava 100,- eur na mesiac, kaderník 20,- eur mesačne, okuliare 120,- eur ročne, lieky a vitamíny 10,- eur mesačne, vreckové 40,- eur mesačne, odmena za dobré výsledky v škole 100 eur na rok, voľný čas a výlety 60,- eur mesačne, letná dovolenka 300,- eur na rok, lyžovačka 150,- eur na rok a prázdniny 200,- eur. Čo sa týka voľného času a výletov, sú tam napr. náklady na kino, na víkendové výlety. Možno je to reálne 40,- eur mesačne. Matka poberala prídavok na dieťa vo výške 25,- eur mesačne. Od marca 2022 matka pracovala v D. v sklade, dosahovala príjem 1500,- eur netto. Do tohto príjmu bol zarátaný aj príspevok na cestovanie. Od 18.5.2022 má

podpísanú nájomnú zmluvu na byt v Q. a to za sumu 650 eur mesačne. Ten byt má predzáhradku a bazén. Matka si pozerala aj byty v Bratislave, ale tá kvalita bývania, aká je v Q., sa za takú cenu nedala dosiahnuť. Ešte stále sú v štádiu sťahovania sa. Otec synovi za posledných 10 rokov zaplatil zhruba 500,- eur. Matka je aktuálne nezamestnaná od septembra 2023 kvôli zdravotným problémom. Dovtedy pracovala v sklade v D.. Jej príjmy sa pohybovali od 1.500 - 1.700 € mesačne. Nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Poberá prídavky na syna vo výške 60 € mesačne. Za obdobie, pokiaľ pracovala v D., nič nepoberala, stále čaká na doplatenie tých výdavkov. Prácu si hľadá. Syn aktuálne navštevuje X. D.Č. ZŠ, jeho výdavky sú nasledovné: strava 100 €, oblečenie 100 €, cestovné 15 €, kredit na telefón 15 €, školské výlety 10 €, školské pomôcky 10 €, kaderník 250 €, drogéria 20 €, lieky + vitamíny 40 €, vreckové 40 €, odmena za dobré výsledky 20 €, voľný čas 80 €, doučovanie 100 €, školská jedáleň 16 €. Bývajú v prenajatom byte, ide o 2 izbový byt, za prenájom platí 650 €. Finančne jej pomáha rodina. O otcovi dieťaťa nič nevie. Nevie o tom, že by otec syna kontaktoval cez sociálne siete. Čo sa týka neodkladného opatrenia, ona už to postúpila exekútorovi. Pokiaľ sa nič nezmenilo, tak otec nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Mimoriadne výdavky maloletého G. boli v roku 2022 letný tábor 380 €, v roku 2023 letný tábor vo výške 399 €, letná dovolenka stála 400 €, školská lyžovačka 150 € a 50 € za požičanie lyží + 10 € za požičanie kukly. Syn nosí okuliare, odkedy prišli z Q., tak mu ich 2 krát menila, naposledy uhrádzala za okuliare 120 €. Aktuálne je stále nezamestnaná, nepoberá dávku nezamestnanosti, nakoľko jej k tomu chýbali mesiac a pol. Boli jej vyplatené detské prídavky z D., nevie presne v akej výške, bolo to od 2.000 do 3.000 €, povedzme že 2.700 €. Prácu si stále hľadá, musí sa orientovať na zahraničie, keďže musí platiť prenájom. Zdravotné problémy už pominuli. Výživné matka žiada priznať od podania návrhu, na výživnom vyplatenom od januára 2011 netrvá.

10. Kolízny opatrovník maloletého navrhoval, aby bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať a spravovať majetok maloletého by malo byť priznané matke, vzhľadom na životný štýl otca, styk navrhoval neupraviť. Čo sa týka výživného, vzhľadom na potreby dieťaťa, ktoré matka preukázala a vek dieťaťa, navrhoval, aby súd vyhovel návrhu matky a určil výživné v sume 300 Eur od podania návrhu.

11. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

12. Podľa , súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

13. Podľa a , rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

14. Podľa a , súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

15. Podľa , , a , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo

podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa , ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

17. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa , právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. Maloletého súd zveril do osobnej starostlivosti matky, nakoľko otec o osobnú starostlivosť záujem neprejavil a matka je ten rodič, ktorý sa dlhodobo o maloletého stará. Zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky navrhol aj kolízny opatrovník.

20. V časti zverenia maloletého súd rozhodol tak, že zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, nakoľko matka sa dlhodobo o maloletého stará. Otec maloleté dieťa opustil, nezaujíma sa o neho a zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti sa nedomáhal. So zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky súhlasil aj kolízny opatrovník. Právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok súd priznal matke, nakoľko otec žije pravdepodobne v zahraničí, kontakt s ním nie je možný, a pre matku by bolo komplikované a náročné, dokonca nemožné, získavať od otca súhlas pri zastupovaní maloletého a spravovaní jeho majetku. Z tých istých dôvodov súd neupravoval styk otca s maloletým a ponechal ho na dohodu rodičov. Pri svojom rozhodnutí súd prihliadal aj na názor kolízneho opatrovníka, ktorý s takouto úpravou súhlasil. 21. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia , odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie,

zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.

22. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa ako aj z možnosti rodičov. Odôvodnenými potrebami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie, výživné slúži aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Po vyhodnotení jednotlivých výdavkov sa súd ustálil na nákladoch maloletého G. vo výške cca 450,- až 500,- eur mesačne. Súd prihliadal aj na sociálne dávky, ktoré boli maloletému vyplácané a to 60,- eur mesačne prídavok na dieťa, vyplácaný slovenskými inštitúciami v čase matkinej nezamestnanosti, a dávky ktoré majú byť maloletému doplatené za obdobie, počas ktorého bola matka zamestnaná v D.. Otec sa s maloletým vôbec nestretáva, nezaujíma sa o neho, nekontaktuje ho, nemá teda žiadne výdavky nad rámec určeného výživného, bremeno osobnej starostlivosti o maloletého je tak len na matke. Aktuálnu výšku otca sa súdu napriek maximálnemu úsiliu nepodarilo zistiť, súd preto vychádzal z možností otca. Výživné určené v tomto rozhodnutí považuje za primerané možnostiam otca, berúc do úvahy možnosti krajiny, v ktorej otec s najväčšou pravdepodobnosťou žije, t.j. N., kde dosiahla minimálna mzda za rozhodné obdobie výšku od 1554,- eur do 1.709,- eur mesačne. Pokiaľ by otec pracoval čo i len za minimálnu mzdu, dosahoval by príjem, ktorý by mu umožnil prispievať na výživu určenou sumou, a to i za predpokladu, že náklady na živobytie sú vo N. vyššie ako v Slovenskej republike. Pokiaľ by aj otec nežil vo N., má možnosť žiť na Slovensku nakoľko je štátnym príslušníkom Slovenskej republiky. Pokiaľ by na Slovensku pracoval, bolo by jednoznačne v jeho možnostiach dosahovať príjem adekvátny výške určeného výživného. Otec by pri vynaložení čo i len minimálnej námahy dokázal dosiahnuť príjem cca 800 eur mesačne netto, z čoho by dokázal uhradiť výživné v určenej výške. Počas konania neboli preukázané žiadne zdravotné problémy otca , ani iné prekážky brániace mu v tom, aby sa zamestnal. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol, keďže výška výživného, ktorú matka požadovala nezodpovedala ani reálnym výdavkom maloletej ani možnostiam otca.

23. Výživné súd určil od podania návrhu, nakoľko matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na spätné priznanie výživného. Podľa dôvodovej správy zákonodarcu k stanoveniu podmienky existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa viedla úvaha o potrebe zamedzenia špekulácií a zneužívania možnosti priznávať výživné pre maloleté dieťa. Sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Za relevantné dôvody by bolo možné považovať zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, alebo konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie). Omeškanie, pokiaľ ide o podanie návrhu na určenie výživného však nemusí byť veľké, môže ísť o jeden alebo niekoľko mesiacov z dôvodu, že oprávnená osoba nemohla predvídať, že povinný nebude platiť výživné, resp. sa spoliehala na prísľub dodatočného splnenia zo strany povinného, k čomu však nedošlo. Žiadna z takýchto okolností však v danom prípade naplnená nebola.

24. Zročné výživné k maloletému tvorí súčin plnení za obdobie od 21.07.2021 do 31.01.2024 ( 30 mesiacov + alikvótna časť za mesiac júl 2021 ) a dosahuje výšku 6.070,95 eur ( 30 mesiacov x 200,- eur = 6.000 eur + alikvótna časť za mesiac júl 2021 vo výške 70,95,- eur.

25. O povinnosti uhradiť zročné výživné súd rozhodol podľa . O povinnosti uhradiť zročné výživné súd rozhodol podľa . Čo sa týka zročného výživného, plnenie zročného výživného v splátkach by nemal súd uplatňovať automaticky. Ide o výhodu povinného proti oprávnenému, ktorá musí byť odôvodnená, napr. postojom povinného k plneniu vyživovacej povinnosti, výškou priznaného nedoplatku, platobnou schopnosťou povinného, ale tiež pomermi oprávneného. Vzhľadom na možnosti otca súd povolil otcovi úhradu zročného výživného v splátkach.

26. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len účastník, ktorý sa nevzdal práva na odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

Matka a kolízny opatrovník maloletého, ktorí sa vzdali práva na odvolanie v celom rozsahu po vyhlásení rozsudku písomne do zápisnice o pojednávaní, sa voči tomuto rozsudku nemôžu odvolať.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.