Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/102/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: I. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/X, XXX XX B., právne zastúpeného: JUDr. Iveta Lenčéšová, advokátka so sídlom Farská 28, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Hlohovec, odbor starostlivosti o životné prostredie, Jarmočná 3, 920 01 Hlohovec, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- HC-OSZP-2018/000935-001 zo dňa 17.07.2018, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Mesto Hlohovec listom zo dňa 18.04.2018 oznámilo žalobcovi začatie priestupkového konania voči jeho osobe pre spáchanie priestupku podľa § 115 ods. 1 písm. c) zákona o odpadoch, podľa ktorého priestupku sa dopustí ten, kto uloží odpad na iné miesto než na miesto určené obcou. Vo veci sa pred správnym orgánom prvého stupňa uskutočnilo dňa 14.05.2018 (zápisnica č. 29165/2018) ústne pojednávanie za účasti žalobcu a ním zvoleného právneho zástupcu na konanie, na ktorom právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca nepopiera spáchanie priestupku, ktorého sa dopustil v čase, v mieste a spôsobom, aký je uvedený v skutkových okolnostiach, ktoré mu boli oznámené, pričom od prvých úkonov vo veci prejednania priestupku žalobca prejavil ľútosť, poskytoval súčinnosť Mestskej polícii Hlohovec a na svoju obhajobu uvádzal, že druh ako aj výška sankcie je z jeho pohľadu neprimerane prísna. S poukazom na spôsob spáchania priestupku, následok jeho konania a najmä na osobné pomery a osobu žalobcu sa domáhal alternatívneho spôsobu rozhodnutia, pretože je osobou bezúhonnou, nemajúcou záznam v priestupkovom registri a ani v registri trestov, nie je osobou dostávajúcou sa do konfliktu s právnym poriadkom SR a ku svojmu priestupkovému konaniu má kritický postoj. Žalobca svoje prejednávané konanie vysvetľoval tým, že v dôsledku vlastnej nedbanlivosti si neuvedomil, že sa s odpadom chystá na zberný dvor v deň, ktorý obvykle nie je označovaný ako deň pracovný. Dôvodil, že nebolo jeho úmyslom znečistiť životné prostredie, prípadne vedome porušiť predpisy upravujúce nakladanie s odpadmi. Žalobca mal za to, že vec, ktorú zanechal pred bránou zberného dvora, nepredstavovala v jeho očiach odpad nebezpečný pre ľudí alebo zvieratá. Vo vzťahu k ústnemu podaniu vysvetlenia k prejednávanému priestupku žalobca vyjadril názor, že pokiaľ zákon o priestupkoch umožňuje príslušnému orgánu prejednávajúcemu vec použiť aj iný druh sankcie, napr. napomenutie alebo umožňuje v § 46 potrestať priestupcu pokutou do 33 Eur, je pokuta uložená žalobcovi v sume 30 Eur neprimerane prísna. Nepovažoval za správne, aby bol za spáchanie predmetného priestupku potrestaný neprimerane prísnym spôsobom, v jeho prípade bolo možné využiť alternatívne

spôsoby rozhodnutia, napr. upustenie od uloženia sankcie, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku, prípadne uloženia napomenutia, príp. pokarhania. 2. Mesto Hlohovec rozhodnutím o priestupku č. /PET zo dňa 23.05.2018, vydaným podľa o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) uznalo žalobcu vinným zo spáchania priestupku na úseku odpadového hospodárstva podľa , na tom skutkovom základe, že žalobca dňa 10.03.2018 (sobota) o 17:24 hod. umiestnil odpad (jeden kus matraca) pred uzamknutú bránu Zberného dvora I., na ul. Priemyselnej v Hlohovci, m. č. Šulekovo, v mimo prevádzkovom čase, za čo mu podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) uložilo peňažnú pokutu vo výške 15,- Eur. Zároveň žalobcovi uložilo povinnosť nahradiť trovy konania o priestupku vo výške 16,- Eur. 3. Podkladom pre vydanie rozhodnutia prvého stupňa bola správa Mestskej polície Hlohovec o výsledku objasňovania priestupku č. , ktorú mestská polícia doručila dňa 13.04.2018 Mestskému úradu Hlohovec po tom, čo žalobca obvinený zo spáchania predmetného priestupku odmietol zaplatiť blokovú pokutu, ďalej fotodokumentácia zachytená priemyselnou kamerou monitorujúcou spomenutý zberný dvor s vyznačením dňa a času spáchania prejednávaného priestupku, priznanie sa k činu žalobcom pri podaní vysvetlenia na Mestskej polícii Hlohovec dňa 26.03.2018, zápisnica č. 29165/2018 zo dňa 14.05.2018 o ústnom pojednávaní pred správnym orgánom prvého stupňa v prítomnosti žalobcu a ním zvoleného právneho zástupcu. V nadväznosti na zistený skutkový stav správny orgán s poukazom na ustanovenia , a , , ako aj na ustanovenia čl. 4 ods. 4.2, čl. 19 ods. 19.8 Všeobecne záväzného nariadenia mesta Hlohovec č. 165/2016 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi na území mesta Hlohovec v znení účinnom v čase spáchania prejednávaného skutku (od 19.10.2016 do 12.03.2018), správny orgán ustálil, že v priestupkovom konaní bolo jednoznačne preukázané, že priestupku sa dopustil žalobca, ktorý priznal, že sa skutok stal, pričom správny orgán konanie žalobcu vyhodnotil, že sa predmetného skutku dopustil z nedbanlivosti. Správny orgán prvého stupňa dôvodil, že predmetný zberný dvor je otvorený v pracovných dňoch od 11:30 hod. do 18:00 hod. a v sobotu od 08:00 hod. do 15:30 hod a je monitorovaný dvoma priemyselnými kamerami, ktoré nedovolenú činnosť žalobcu zaznamenali. Výšku uloženej sankcie v sume 15,- Eur za spáchaný priestupok správny orgán prvého stupňa dôvodil s prihliadnutím na skutočnosť, že na jednej strane sa žalobca spáchania skutku dopustil a k jeho spáchaniu sa priznal, pričom zároveň správny orgán prihliadol aj na poľahčujúce okolnosti, že žalobca nemal záznam v registri trestov, ani v registri priestupkov (na základe správy o povesti), v priestupkovom konaní spolupracoval so správnym orgánom a nad svojím konaním prejavil ľútosť. Vo vzťahu k žalobcom navrhovanému alternatívnemu uloženiu trestu správny orgán prvého stupňa uviedol, že v tomto prípade je alternatívne uloženie trestu v rozpore s rozhodovacou praxou správneho orgánu, kedy tak postupuje v obdobných prípadoch pri ukladaní pokút na dolnej hranici sadzby pokuty a s poukazom na zásadu legitímnych očakávaní nemôže obdobný skutok postihnúť miernejším postihom ako v obdobných prípadoch. Zároveň správny orgán dôvodil, že pristúpil k zníženiu výšky pokuty na polovicu navrhovanej príslušníkmi Mestskej polície v Hlohovci, predovšetkým z dôvodu výchovno-preventívnej funkcie výšky uloženej pokuty. 4. Žalovaný Okresný úrad Hlohovec na odvolanie žalobcu rozhodnutím č. OU-HC- OSZP-2018/000935-001 zo dňa 17.07.2018 v rámci odvolacieho konania postupom podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietol odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu mesta Hlohovec č. /PET zo dňa 23.05.2018 a odolaním napadnuté rozhodnutie, stotožniac sa so skutkovými a právnymi závermi správneho orgánu prvého stupňa, potvrdil. Výšku uloženej peňažnej pokuty v sume 15,- Eur odvolací správny orgán vyhodnotil ako primeranú závažnosti priestupku, s ohľadom na bezúhonnú minulosť žalobcu, ako aj na skutočnosť, že podľa je možné uložiť pokutu za priestupok spáchaný žalobcom do výšky 1 500,- Eur.

II. Žaloba a jej dôvody

5. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu. 6. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného je vo vzťahu k dôvodom odvolania proti rozhodnutiu prvého stupňa nepresvedčivé a neodôvodnené, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok

dôvodov. Konkretizoval, že v odvolaní proti rozhodnutiu prvého stupňa namietal formálne chyby v jeho výroku v časti skutkovej vety, ktorá je podľa názoru žalobcu neúplná a nezodpovedá kvalitatívnym požiadavkám na zrozumiteľnosť, nezameniteľnosť a špecifickosť skutku. Výrok o vine musí obsahovať popis skutku tak, aby bol dostatočne konkrétny a určitý, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom konania. V nadväznosti na uvedené žalobca namietal, že správny orgán prvého stupňa vo výroku o vine neuviedol, akým právnym aktom a kde určila obec miesto na uloženie odpadu, t. j. vo výroku absentuje odkaz na súvislosť so Všeobecne záväzným nariadením mesta Hlohovec č. 165/2016 (ďalej len „VZN“), konkrétne s jeho ustanovením čl. 4 ods. 4.2 písm. c) ako aj súvislosť s prílohou č. 1 k VZN, z ktorej by bolo následne zrejmé, že práve miesto spáchania priestupku malo byť miesto obcou určené na uloženie odpadu. Rovnako žalobca namietal, že nie je možné z výroku rozhodnutia vydedukovať, či bol údajný čas spáchania priestupku (sobota 17:24 hod.) mimo prevádzkových hodín, resp. akým právnym aktom a kedy je prevádzková doba zberného dvora určená, a teda, či žalobca konal v čase nestanovenom záväzným právnym aktom na ukladanie odpadu, ďalej či matrac patrí medzi odpad, ktorý je povinná fyzická osoba odovzdať zbernému dvoru (pretože iný právny režim platí napr. pri textile a iný pre objemný odpad) a ktoré ustanovenie VZN tým žalobca porušil. 7. S poukazom na ustanovenie , ktorý bolo potrebné v zmysle na priestupok a jeho prejednanie aplikovať, žalobca dal do pozornosti, že výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku. Tieto požiadavky zákona na výrok rozhodnutia o priestupku podľa názoru žalobcu odvolací orgán nereflektoval, čo je dôvodom nedostatočného právneho posúdenia a rovnako arbitrárnosti odôvodnenia rozhodnutia v časti, v ktorej sa venuje konštatovaniu úplnosti rozhodnutia prvého stupňa. 8. Ďalej žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného aj v súvislosti s posúdením argumentácie žalobcu týkajúcej sa priameho rozporu výroku o vine s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia spočívajúceho v nadbytočnom uvedení skutočnosti, že konanie obvineného je zdokumentované priemyselnými kamerami, avšak v odôvodnení na str. 5 rozhodnutia prvého stupňa sa uvádza, že prvostupňový správny orgán vychádzal zo správy o výsledku objasňovania priestupku č. 29/ , t. j. z listinného dôkazu, a nie zo samotného obrazového záznamu priemyselnej kamery. 9. Vo vzťahu k výške uloženej sankcie žalobca, rovnako ako v podanom odvolaní proti rozhodnutiu prvého stupňa, namietal jej neprimeranosť. V tejto súvislosti dôvodil, že z dikcie je zrejmé, že tento ponecháva na úvahu správneho orgánu nie len výšku pokuty, ale použitím slovného spojenia „možno uložiť“ ponecháva na úvahu i posúdenie, či bude pokuta uložená. Zároveň s poukazom na ustanovenie dal žalobca do pozornosti, že žalovaný neuvedomujúc si potrebu aplikácie iného právneho predpisu (t. j. ), sa v napadnutom rozhodnutí nijako nevyjadril k možnosti uloženia inej formy sankcie, napríklad pokarhania podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). 10. Žalobca vyjadril nesúhlas s argumentáciou správneho orgánu prvého stupňa odvolávajúcou sa na zaužívanú rozhodovaciu prax správnych orgánov pri ukladaní sankcie. Žalobca poukázal na rozhodnutie mesta Komárno č. 51128/44179/OŽP/2010-KA zo dňa 02.11.2010, ktoré vyvracia tézu, že je ustálenou praxou pri porušení automaticky ukladať peňažnú sankciu, pretože v obdobnom prípade za porušenie ustanovenia o uložení odpadu na iné miesto než na miesto určené obcou, bola uložená sankcia pokarhanie.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe zopakoval priebeh administratívneho konania predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia a zotrval na tvrdení o správnosti a zákonnosti administratívneho rozhodnutia prvého stupňa.

12. S poukazom na ustanovenia a 47 ods. 2 žalovaný uviedol, že výrok rozhodnutia obsahuje všetky predpísané náležitosti a je dostatočne odôvodnený vo vzťahu k prejednávanému priestupku porušením zákazu vyplývajúceho z ustanovenia v spojení s čl. 19 ods. 19.8 VZN č. 165/2016. K podkladom rozhodnutia o vine žalovaný uviedol, že dôkaz o spáchaní priestupku poskytlo policajné vyšetrovanie na základe záznamu z priemyselnej kamery, na ktorej je uvedený presný dátum a čas, kedy sa skutok stal. Žalovaný mal za to, že vo výroku rozhodnutia prvého stupňa je jasne uvedené, že konanie obvineného (žalobcu) je zdokumentované zábermi z priemyselnej kamery, ktorá slúži na monitorovanie zberného dvora.

13. Ohľadom výšky uloženej peňažnej pokuty žalovaný uviedol, že túto v sume 15,- Eur považuje za primeranú závažnosti priestupku, vzhľadom na bezúhonnú minulosť žalobcu, nakoľko je zrejmé, že zo strany obvineného prišlo k porušeniu a podľa citovaného zákona je možné uložiť pokutu do výšky 1 500,- Eur.

14. Žalovaný konštatoval, že v predmetnej veci postupoval podľa a nie je si vedomý pochybenia pri potvrdení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a naďalej ho považuje za správne. V nadväznosti na uvedené žalovaný uviedol, že vo všetkých prípadoch nezákonne uloženého odpadu pred zberným dvorom postupuje rovnako, a to uložením pokuty v spodnej hranici, nakoľko je zaznamenaný vyšší počet takýchto priestupkov zo strany občanov. Zároveň mal žalovaný za to, že iba pokarhanie alebo napomenutie nie je vo väčšine prípadov účinné. V súvislosti s deliktuálnym konaním žalobcu žalovaný dodal, že žalobca mohol odpad znovu naložiť a priniesť v čase, kedy bol zberný dvor otvorený. Žalovaný dôvodil, že každý občan musí rešpektovať všeobecne záväzné nariadenia mesta a otváracie hodiny zberného dvora a dodržiavať ustanovenia .

15. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného zotrval na rozsahu a dôvodoch žaloby. Dodal, že žalovaný vo vyjadrení k uloženému druhu sankcie za spáchaný priestupok priznal, že v danom prípade nebral do úvahy žiadne okolnosti vzťahujúce sa k osobe žalobcu, ani okolnosti viažúce sa k protiprávnemu konaniu, ktoré je žalobcovi kladené za vinu, a teda nijakou mierou nerešpektoval princíp potreby individualizácie trestu. Podľa názoru žalobcu, z vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že inú formu sankcie a priori bez ďalšieho odmieta, čo žalobca považuje za neakceptovateľné.

16. Žalovaný sa k obsahu repliky žalobcu v lehote stanovenej správnym súdom písomne nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava

17. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

19. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

20. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

21. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

22. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

23. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

24. Podľa , , tento zákon upravuje práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri predchádzaní vzniku odpadov a pri nakladaní s odpadmi, pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva, zodpovednosť za porušenie povinností na úseku odpadového hospodárstva.

25. Podľa odpad je hnuteľná vec alebo látka, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť.

26. Podľa zariadenie na zber odpadov je priestor ohraničený plotom alebo nachádzajúci sa v stavbe, alebo inak primerane zabezpečený pred odcudzením odpadu a vstupom cudzích osôb, v ktorom sa vykonáva zber odpadov.

27. Podľa každý je povinný nakladať s odpadmi alebo inak s nimi zaobchádzať v súlade s týmto zákonom; ten, komu vyplývajú z rozhodnutia vydaného na základe tohto zákona povinnosti, je povinný nakladať s odpadmi alebo inak s nimi zaobchádzať aj v súlade s týmto rozhodnutím.

28. Podľa zakazuje sa uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako na mieste na to určenom v súlade s týmto zákonom.

29. Podľa priestupku sa dopustí ten, kto uloží odpad na iné miesto než na miesto určené obcou [].

30. Podľa za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až r) možno uložiť pokutu do 1 500 eur.

31. Podľa priestupky podľa odseku 1 písm. a) až r) prejednáva obec.

32. Podľa na priestupky a na ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o prejednávaní priestupkov.

33. Podľa čl. 4 ods. 4.2 Všeobecne záväzného nariadenia mesta Hlohovec č. 165/2016 v znení účinnom do 12.03.2018 na území mesta sa za miesta na ukladanie odpadov určujú: a) stojiská kontajnerov zriadené a určené mestom, b) kontajnery, zberné nádoby a vrecia, c) zberné dvory, d) pre jarný a jesenný zber objemných odpadov a oddelene vytriedených odpadov z domácností s obsahom škodlivín vyhlásený mestom, miesta určené vo výzve pri vyhlásení zberu, bližšie popísané v ďalších častiach tohto VZN. 34. Podľa čl. 19 ods. 19.8 VZN č. 165/2016 v mimo prevádzkovom čase zberných dvorov je zakázané ponechať odpady v okolí oplotenia alebo pred vstupnou bránou zberného dvora. Areály zberných dvorov sú monitorované kamerovým systémom.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

35. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu správneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutia oboch stupňov, ako i postup predchádzajúci ich vydaniu v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov ( , ), nezistiac existenciu tzv. vád trestania uvedených v , ktorá by správny súd oprávňovala preskúmať napadnuté rozhodnutie nad rozsah uplatnených žalobných bodov, za splnenia procesných podmienok ( a ), vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

36. Z obsahu administratívneho spisu a správnej žaloby vyplýva, že svoje námietky žalobca smeroval predovšetkým proti výroku rozhodnutia prvého stupňa z dôvodu nedostatočnej špecifikácie skutku a ustanovení všeobecného nariadenia obce, ktoré postihovaným konaním žalobca porušil, ako aj

proti druhu uloženej sankcie, pri ktorej uložení správne orgány oboch stupňov neaplikovali princíp individualizácie trestu.

37. Výrok rozhodnutia o priestupku zo dňa 23.05.2018, ktorým mesto Hlohovec uznalo žalobcu vinným zo spáchania priestupku na úseku odpadového hospodárstva obsahuje presnú identifikáciu deliktuálne zodpovednej osoby - žalobcu, včítane presne označeného priestupku, ktorého sa výrok týka, a to uvedením zákonného ustanovenia priestupku, ktorého sa žalobca svojím protiprávnym konaním dopustil ( ) ako aj uvedením presného popisu postihovaného skutku uvedením miesta, času a okolností jeho spáchania. Výrok o treste obsahuje presné označenie zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola sankcia za spáchanie priestupku uložená.

38. Pokiaľ ide o špecifikáciu protiprávneho konania žalobcu, toto bolo popísané dostatočným spôsobom, na základe ktorého nie je možné zameniť predmetný skutok s iným skutkom. Pre jeho právnu kvalifikáciu postačuje uviesť ustanovenie , ktoré predmetnú skutkovú podstatu priestupku na úseku odpadového hospodárstva upravuje, pričom z popisu skutku „... umiestnil odpad (1 ks matraca) pred uzamknutú bránu Zberného dvora I., ...“ je zjavné, že boli konaním žalobcu naplnené znaky skutkovej podstaty priestupku, ustanovené v . Pre účely podradenia protiprávneho konania žalobcu pod definičné znaky predmetného priestupku nie je potrebné, aby v skutkovej vete bolo citované ustanovenie všeobecne záväzného nariadenia mesta, ktoré upravuje miesta na uloženie odpadu. Citovanie ustanovení všeobecne záväzného nariadenia mesta, upravujúceho miesta na uloženie komunálneho odpadu, je súčasťou odôvodnenia rozhodnutia o priestupku a spolu s ostatnými dôkazmi tvorí pri ich vyhodnotení vo vzájomných súvislostiach podklad na ustálenie viny žalobcu za protiprávne konanie na úseku odpadového hospodárstva. Rovnako nie je pre účely špecifikácie postihovaného skutku vo výroku rozhodnutia potrebné uviesť, či bol tento skutok spáchaný mimo prevádzkových hodín zberného dvora, pretože pre naplnenie znakov skutkovej podstaty priestupku podľa táto okolnosť nie je rozhodujúca. Rovnako nie je z pohľadu zákonnej úpravy skutkovej podstaty priestupku podľa relevantné, či matrac patrí medzi odpad, ktorý je povinná fyzická osoba odovzdať zbernému dvoru, pretože, ako uvádza žalobca, iný právny režim platí napr. pri textile a iný pre objemný odpad. Vec (matrac), ktorú žalobca ponechal pred uzamknutou bránou zberného dvora, t. j. mimo miesta určeného na zber komunálneho odpadu (neponechal túto vec v areáli zberného dvora), napĺňa znaky skutkovej podstaty priestupku podľa , pretože žalobca sa zbavoval tejto hnuteľnej veci jej ponechaním na verejnom priestranstve, čo je v rozpore so . V zmysle táto vec spĺňa definičné znaky odpadu, a teda nakladanie s touto vecou fyzickými a právnickými osobami podlieha režimu podľa citovaného zákona.

39. Uvedenie okolnosti, že konanie obvineného je zdokumentované zábermi z priemyselnej kamery slúžiacej k monitorovaniu zberného dvora, v závere skutkovej vety výroku rozhodnutia prvého stupňa, nie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia pre nedostatočnú špecifikáciu postihovaného protiprávneho konania žalobcu. Je to síce okolnosť, ktorá nemusí byť uvedená v skutkovej vete výroku o vine žalobcu, pretože je obsiahnutá v administratívnom spise a je podrobne rozobraná v odôvodnení rozhodnutia ako jeden z dôkazov a podkladov rozhodnutia pre ustálenie viny žalobcu (na potvrdenie viny žalobcu, ktorý sa ku skutku priznal), avšak nadbytočné uvedenie tejto okolnosti ako dôkazu vo výroku rozhodnutia nespôsobuje jeho nezákonnosť alebo nezrozumiteľnosť čo do špecifikácie skutku.

40. Námietku žalobcu, napádajúcu nedostatočnú individualizáciu trestu a jeho neprimeranosť vo vzťahu k spáchanému skutku a k osobe žalobcu, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

41. V podstate sa žalobca domáhal alternatívneho uloženia trestu, vychádzajúc z fakultatívnej zákonnej úpravy ukladania trestov za podľa za spáchanie priestupku podľa citovaného zákona. Na podporu svojho tvrdenia, že nie je ustálenou praxou správneho orgánu prvého stupňa ukladať za spáchanie obdobného priestupku na úseku odpadového hospodárstva peňažnú pokutu, ale je možné uložiť len pokarhanie podľa , alebo prejednať vec dohovorom, žalobca predložil rozhodnutie mesta Komárno č. 51128/44179/OŽP/2010-KA zo dňa 02.11.2010.

42. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že obvinená a uznaná vinnou za priestupok na úseku odpadového hospodárstva bola osoba, ktorá sa dopustila protiprávneho konania tým, že prehrabávala smetné

nádoby, vyberala z nich odpad a rozhadzovala ich okolo nádob. Pri ukladaní druhu (nepeňažného) trestu správny orgán prihliadol na osobné pomery priestupcu, a síce, že išlo o osobu bez pracovného pomeru, poberajúcu sociálne dávky vo výške 62,- Eur mesačne, ktorá nemá peniaze na zaplatenie blokovej pokuty. Za daných okolností prípadu nemožno na základe predloženého rozhodnutia mesta Komárno prijať záver, že je ustálenou praxou obcí v rámci administratívneho trestania za porušenie povinností a zákazov uložených priestupcom ukladať len alternatívne tresty, keďže v uvedenom prípade išlo o osobu v podstate bez finančných prostriedkov, zabezpečujúcej si zrejme obživu a prostriedky dennej potreby neštandardným spôsobom (prehrabávaním smetných nádob), u ktorej by uloženie peňažnej pokuty nenaplnilo ani represívny účel trestania, ani účel individuálnej prevencie. Z uvedeného dôvodu nebolo na mieste v prípade prejednania priestupku spáchaného žalobcom len tak bez ďalšieho aplikovať spôsob uloženia alternatívneho trestu podľa poukazovaného rozhodnutia mesta Komárno.

43. Je potrebné mať na zreteli, že ustálenú prax pri administratívnom trestaní obcami v rámci preneseného výkonu štátnej správy na úseku odpadového hospodárstva tvoria osobitosti toho ktorého mesta alebo obce, a to s prihliadnutím na rôzne pomery miest a obcí vyplývajúce z regionálnych rozdielov čo do skladby obyvateľstva, miery environmentálnej vyspelosti a zaužívanej angažovanosti a starostlivosti jej obyvateľov pri údržbe verejných priestranstiev, čo súvisí aj s mierou rešpektovania pravidiel upravujúcich nakladanie s odpadmi. Preto nemožno ani odvodzovať ustálenú rozhodovaciu prax obcí od jedného rozhodnutia v špecifickom prípade vo vzťahu k osobným pomerom priestupcu, naprieč celým územím Slovenskej republiky, ani nemožno z jedného rozhodnutia odvodiť povinnosť správneho orgánu postupovať rovnakým spôsobom pri určení druhu administratívnej sankcie.

44. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty 15,- Eur, táto činí jednu stotinu hornej hranice zákonom stanoveného rozpätia peňažnej pokuty za predmetný priestupok (1 500,- Eur). Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správny orgán znížil sumu pôvodne ukladanej pokuty v blokovom konaní (30,- Eur) o polovicu. Pritom vyhodnocoval bezúhonnosť žalobcu, ako aj okolnosti majúce vplyv na zníženie sumy peňažnej pokuty, t. j. že žalobca sa k protiprávnemu konaniu priznal, skutok oľutoval a v priebehu administratívneho konania spolupracoval so správnym orgánom. Uvedené okolnosti však nezakladajú nárok žalobcu na to, aby na prejednenie priestupku postačoval len dohovor a následné upustenie od potrestania alebo aby správny orgán pristúpil k alternatívnemu uloženiu trestu pokarhaním. O druhu a výške trestu za protiprávne konanie rozhoduje správny orgán, ktorý s prihliadnutím na okolnosti prípadu, osobu páchateľa a naplnenie základných funkcií trestania určí primeraný trest, čím zároveň aplikuje zásadu individualizácie trestu. Správny súd konštatuje, že v preskúmavanom prípade správny orgán prvého stupňa dostatočne odôvodnil zníženie pokuty na spodnú hranicu zákonom stanoveného rozmedzia peňažnej pokuty a náležite odôvodnil aj dôvod, pre ktorý nepostihol prejednávaný skutok miernejším trestom. Je zrejmé, že správny orgán prvého stupňa uložením peňažnej pokuty v sume takmer symbolickej (15,- Eur) nesledoval predovšetkým represívny účel trestania vo vzťahu k žalobcovi, ale najmä sledoval naplnenie jeho výchovného účelu, s dôrazom tak na individuálnu, ako aj generálnu prevenciu, pričom zároveň prihliadol aj na predmet chránený zákonom, ktorým je zodpovedné nakladanie s komunálnym odpadom fyzickými osobami a právnickými osobami a zabezpečenie ochrany pred znečistením verejných priestranstiev odpadmi, t. j. zamedziť, resp. obmedziť výskyt tohto nežiadúceho spoločenského javu / konania deliktuálne zodpovedných osôb. Zároveň možno konštatovať, že suma uloženej pokuty vo výške blízkej dolnej hranici (nulovej) určenej zákonom, zodpovedá zistenému skutkovému stavu a nie je pre žalobcu likvidačná.

45. Správny súd s prihliadnutím na podstatné žalobné body, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a postupu predchádzajúceho ich vydaniu, nezistil také závažné porušenie zákona, práv a právom chránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo možné vyhovieť žalobnému petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol ( ).

46. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.

47. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).