Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16CoCsp-38-2022.pdf
PDF · 108.36 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoCsp/38/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s. r. o., Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: K. C., G.. XX.X.XXXX, K., o zaplatenie 4.136,10 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 63Csp/45/2020-205, zo dňa 29.6.2022, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.136,10 eura spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 2.401,44 eura od 23.3.2019 do zaplatenia a náhradu trov konania, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému plný nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému nepriznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.1.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.136,10 eura spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 2.401,44 eura od 23.3.2019 do zaplatenia; skutkovo dôvodiac tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 22.3.2019 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s. (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 16.1.2012 Zmluvu č. 5024303332 (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy, a tak postupca podaním z 1.3.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 28.2.2018, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Pohľadávka bola ku dňu postúpenia vo výške 4.136,10 eura a pozostávala z istiny vo výške 2.401,44 eura, z riadneho úroku vo výške 1.471,91 eura, z úroku z omeškania vo výške 212,75 eura a z poplatkov v sume 50 eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia
pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do podania žaloby nevykonal žiadne úhrady. Dlžná suma tak predstavuje sumu vo výške 4.136,10 eura, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 2.401,44 eura, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 1.471,91 eura a z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 212,75 eura. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom 23.3.2019, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 22.3.2019 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok č. 0216/2019/CE, na základe ktorej žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému vyplývajúcu zo zmluvy o splátkovom úvere, ktorá skutočnosť bola oznámená žalovanému, čím je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore. Ďalej skonštatoval, že z úradnej povinnosti podľa § 54a Občianskeho zákonníka, účinného od 5.12.2018, skúmal, či právo uplatnené zo spotrebiteľskej zmluvy proti žalovanému ako spotrebiteľovi nie je premlčané; dospel k záveru, že nárok nie je premlčaný.
4. Súd prvej inštancie mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 16.1.2012 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, pričom na jednej strane vystupovala fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a na druhej strane vystupovala právnická osoba
- dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 2.500 eur, ktorý sa zaviazal splácať v 120 mesačných splátkach po 55,62 eura vždy k 15. dňu v mesiaci. RPMN bola v zmluve uvedená 25,12 %, priemerná RPMN 12,80 % a celková čiastka spojená s úverom 6.450,54 eura.
5. Mal za nepochybné, že ide o zmluvu spotrebiteľskú s ohľadom na povahu zmluvných strán; na takto založený zmluvný vzťah je preto potrebné aplikovať právne normy spotrebiteľského práva, najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý v § 9 ods. 2 upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tiež v § 11 ods. 1 stanovuje, pri absencii ktorých náležitostí zmluvy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu skúmal, či zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
6. Zistil, že v zmluve je nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa a nesprávne uvedená celková čiastka spojená s úverom, preto mal za to, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a to z nasledujúcich dôvodov. Podľa zmluvy mal žalovaný zaplatiť 120 splátok, pričom výška splátky bola v zmluve uvedená jednotne vo výške 55,62 eura. To znamená, že celková čiastka, ktorú musí žalovaný ako spotrebiteľ zaplatiť je 6.674,40 eura (120 x 55,62 eura). V zmluve je však uvedené, že celková čiastka spojená s úverom je iba vo výške 6.450,54 eura, t. j. rozdiel predstavuje sumu 223,86 eura, čo je viac ako 4 splátky. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný mal zaplatiť vychádzajúc z výšky a počtu splátok o 223,86 eura viac v porovnaní s tým, ako to vyplývalo z celkovej čiastky spojenej s úverom. V danom prípade suma 223,86 eura predstavuje zaokrúhlene 8,95 % z poskytnutého úveru (zo sumy 2.500 eur), čo nepovažoval za miernu odchýlku. Pri takýchto zmätočných údajoch uvádzaných v zmluve si spotrebiteľ v žiadnom prípade nemohol spočítať aká bude skutočná suma, ktorú má veriteľovi uhradiť. Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že pri výpočte RPMN ovplyvňuje jej výšku celková výška nákladov spotrebiteľa. Keďže veriteľ pri jej výpočte vychádzal z nesprávnej výšky nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, bola aj RPMN nesprávne vypočítaná, a to v neprospech spotrebiteľa, čo má za následok, že úver sa podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov.
7. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že od mesačnej splátky je potrebné odrátať mesačnú splátku poistného, ktorá do výpočtu nevstupuje a poistenie bolo fakultatívne. Zo zmluvy nevyplýva, že by v splátke bolo zahrnuté aj poistné, nakoľko v časti I., článku II., je uvedené, že dlžník je povinný banke platiť poplatok za poistenie k úveru vo výške 1,88 eura mesačne, a to v pravidelných splátkach v periodicite a termíne splátok úveru. Z tohto znenia jednoznačne vyplýva, že poplatok za poistenie úveru mal byť platený popri splátkach, a to v pravidelných splátkach v termíne a periodicite splátok úveru, t. j. k 15. dňu v kalendárnom mesiaci. Zároveň ani z časti I., článku I. bodu 1. zmluvy nevyplýva, že by v splátke úveru mal byť zahrnutý aj poplatok za poistenie. Ďalej je v časti II., bode 5 zmluvy uvedené,
že dlžník sa zaväzuje počas trvania poistenia k úveru platiť poplatok za poistenie k úveru v deň, ktorý sa číselne zhoduje s dňom splatnosti splátky úveru. V jednej sume spolu s pravidelnými mesačnými splátkami úveru. Súd prvej inštancie mal za to, že ani z tohto znenia zmluvy nevyplýva, že by poplatok za poistenie úveru mal byť súčasťou splátky, keďže v prvej vete tohto bodu je opätovne uvedené, že poplatok za poistenie úveru má dlžník platiť pravidelnými mesačnými splátkami v deň, ktorý sa číselne zhoduje s dňom splatnosti splátky úveru, z čoho vyplýva, že tento poplatok má dlžník platiť v splátkach popri splátkach úveru. Preto tvrdenie žalobcu o tom, že zo splátky je potrebné odrátať sumu poistného, nemohlo obstáť.
8. Z obsahu zmluvy v jej časti I. síce vyplývalo, že sa „bankou požadované ručenie alebo poistenie nevyžaduje“, avšak podľa obsahu zmluvy a v nej obsiahnutého poistenia úveru v časti I., čl. II a časti II. bodu 5. nevyplývalo, že žalovaný mal možnosť uzatvoriť úverovú zmluvu aj bez uzatvorenia poistnej zmluvy. RPMN tak nebola správne vypočítaná aj z dôvodu, že právny predchodca žalobcu nezahrnul do nákladov aj splátky poistného. Súd prvej inštancie bol názoru, že žalovaný nemal v zmluve na výber, či poistenie prijať alebo nie, keďže súčasťou zmluvy bolo predtlačené vyhlásenie dlžníka, v časti II. v bode 1. a 2. zmluvy, že tento má záujem zabezpečiť plnením z tohto poistenia pohľadávku banky a že žiada poistenie v rozsahu rozšírený súbor poistenia. Z takto formulovaného obsahu zmluvy, aj keď v zmluve bolo doplnené meno a priezvisko dlžníka, skôr vyplýva, že dlžník nemal možnosť výberu, či uzavrie zmluvu s poistením alebo bez poistenia. Mal za to, že náklady na poistenie ako doplnkovú službu mali byť súčasťou nákladov zahrnutých do výpočtu RPMN [§ 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z.].
9. Na uvedenom základe za použitia § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., § 52 ods. 1 až ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 5, ods. 9, § 54 ods. 1, ods. 2, § 54a, § 101, § 103, § 517 ods. 2, § 524 ods. 1, ods. 2, § 565, § 879v Občianskeho zákonníka, § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., § 497 Obchodného zákonníka; vzhľadom na to, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, má žalobca nárok len na vrátenie sumy zodpovedajúcej rozdielu medzi tým, čo právny predchodca žalobcu poskytol a tým, čo žalovaný uhradil. Keďže žalovaný na základe zmluvy čerpal peňažné prostriedky vo výške 2.500 eur, pričom podľa tvrdenia žalobcu a pripojenej platobnej histórie uhradil sumu 2.873,69 eura, teda uhradil viac ako vyčerpal, súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne trovy v konaní nevznikli.
10. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva neobsahuje náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z., t. j. že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Citoval § 2 písm. g), písm. h), písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. a konštatoval, že pri výpočte celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je potrebné mať na zreteli, že poistenie schopnosti splácať úver ako typ zabezpečenia záväzkov plynúcich zo zmluvy je v tomto prípade fakultatívne, t. j. ide o možnosť, nie povinnosť dojednať taký druh poistenia. Keďže nebolo povinné (záležalo len od preferencie žalovaného), zmluvu o úvere bolo možné uzavrieť a úver poskytnúť za rovnakých podmienok aj bez poistenia. Dané vyplýva z časti I. čl. I. bodu 1 Zmluvy (kde je uvedené: Bankou požadované ručenie ale poistenie: nevyžaduje sa). Poistné do výpočtu celkových nákladov v takom prípade z dôvodu jeho fakultatívnosti nevstupuje - nie je teda povinné a úverovú zmluvu za rovnakých podmienok môže klient uzatvoriť aj bez dojednaného poistenia. Takto „fakultatívne“ koncipované poistenie potom v zmysle § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. nie je zahrnuté do výpočtu celkových nákladov.
11. Nestotožnil sa tiež s odsekom 40 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia; v danom prípade predstavovala výška mesačnej splátky sumu 55,62 eura a v sebe zahŕňala položku, ktorá sa započítava jednak na istinu, úrok, poplatky ako aj na poplatok za poistenie vo výške 1,88 eura. Mal za to, že jednoznačne išlo o fakultatívne poistenie, nakoľko uvedené vyplýva zo zmluvy a preto je potrebné vychádzať pri výpočte celkovej čiastky z poníženej splátky (poníženej o poplatok za poistenie vo výške
1,88 eura) a teda zo sumy 53,74 eura [55,62 eura (výška mesačnej splátky) - 1,88 eura (mesačný poplatok za poistenie)]. Ďalej žalobca poukázal na ustanovenia Zmluvy: Časť I. čl. I. bodu 1. Zmluvy: „Bankou požadované ručenie alebo poistenie: nevyžaduje sa.“ Časť II. bod 1. Zmluvy: „Dlžník C. K. má záujem zabezpečiť plnením z tohto Poistenia Pohľadávku Banky.“ Časť II. bod 2. Zmluvy: „Dlžník žiada Poistenie v rozsahu Rozšírený súbor poistenia.“ V zmysle uvedených zmluvných ustanovení je zrejmé, že žalovaný mal záujem o uzatvorenie poistenia, a preto ide o fakultatívne dojednané poistenie, ktoré do výpočtu celkových nákladov nevstupuje. Poplatok za poistenie úveru vo výške 1,88 eura bol zahrnutý v mesačnej splátke, ktorá v sebe zahŕňala okrem poplatku za poistenie aj istinu, úrok a ostatné poplatky v súlade so zmluvou. Vzhľadom na skutočnosť, že poistenie bolo v tomto prípade fakultatívne, tak do výpočtu celkových nákladov nevstupovalo. Žalobcovi nebolo zrejmé akými úvahami došiel vo veci súd prvej inštancie k záveru, že poistenie nebolo zahrnuté v mesačnej splátke, keď pri jednoduchom odčítaní poplatku za poistenie z mesačnej splátky dostaneme sumu 53,74 eura. Následne, keď sa vynásobí suma 53,74 eura s počtom 120 splátok, tak sa dostane suma 6.448,80 eura, čo je výška celkovej čiastky spojenej s úverom pri rozdiele 1,74 eura. Celková čiastka, ktorú má žalovaný na základe zmluvy uhradiť a ktorá bola vypočítaná (cez špecializované softvérové riešenie pracujúce v automatickom režime) je skutočne 6.450,54 eura. Pri výpočte celkovej čiastky úveru je potrebné postupovať nasledovne: Podľa časti I. čl. I bodu 1 zmluvy sa žalovaný zaviazal splácať poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok od splatnosti prvej splátky dňa 15.3.2012 do konečnej splatnosti dňa 15.2.2022 vo výške 55,62 eura. Podľa časti I. čl. I bodu 1 zmluvy predstavuje počet splátok 120. Podľa časti I. čl. I bodu 1 zmluvy predstavuje celková čiastka spojená s úverom sumu vo výške 6.450,54 eura. Podľa časti I. čl. III bodu 2 zmluvy žalovaný vlastnoručným podpisom na zmluve potvrdil, že sa pred uzatvorením zmluvy oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami, úverovými podmienkami, sadzobníkom a podmienkami určenými zverejnením, súhlasil s nimi a zaviazal sa ich dodržiavať. Podľa bodu 5.5.3 Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s., pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom (ďalej len „Úverové podmienky“): „Výška poslednej splátky bude tvorená zostatkom Pohľadávky Banky.“ Podľa časti I. čl. II bodu 1 Zmluvy je mesačná výška poistného 1,88 eura. Celková výška spotrebiteľského úveru predstavuje sumu 2.500 eura, ktorá bola žalovanému poskytnutá. Celkovú čiastku spojenú so spotrebiteľským úverom predstavuje suma 6.450,54 eura, ktorá pozostáva z celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z., a to konkrétne zo všetkých predpísaných úrokov a poplatkov. V zmysle bodu 5.5.3. Úverových podmienok „Výška poslednej splátky bude tvorená zostatkom Pohľadávky banky“, vzhľadom k uvedenému predstavovala výška poslednej splátky sumu 55,48 eura. Pri výpočte celkovej čiastky žalovaného spojenej so spotrebiteľským úverom s ohľadom na vyššie uvedené postupca postupoval nasledovne: 119 (počet splátok) x 53,74 eura (mesačná splátka bez poistného vo výške 1,88 eura) = 6.395,06 eura + 55,48 eura (výška poslednej splátky) = 6.450,54 eura.
12. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí ďalej posudzoval správnosť údaju o RPMN v zmluve, ktorá podľa § 19 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. vypočíta podľa vzorca uvedeného v Prílohe č. 2 zákona je vo výške 25,14 % (pri presnosti na dve desatinné miesta). Pokiaľ RPMN v zmysle Zmluvy predstavovala 25,12 %, ide len o veľmi málu odchýlku, ktorá nemôže spôsobiť tak prísnu sankciu akou je bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru. Považoval výpočet postupcu v časti celkovej čiastky, ako aj v časti ročnej percentuálnej miery nákladov za správny a zákonný, t. j. vykonaný na základe príslušných zákonných ustanovení, na základe čoho nemožno úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Odhliadnuc od uvedeného poukázal aj na to, že aj v prípade, ak by posledná splátka úveru nemala byť tvorená zostatkom pohľadávky, ale mala byť vo výške 53,74 eura - splátka bez zarátania poistného vo výške 1,88 eura, potom je zrejmé, že rozdiel medzi celkovou čiastkou spojenou s úverom uvedenou v zmluve je 1,74 eura, t. j. suma, ktorá je s ohľadom na predmet plnenia podľa zmluvy zanedbateľná a ktorá v žiadnom prípade nemohla spôsobiť, že by žalovaný, ako spotrebiteľ nebol schopný rozpoznať rozsah svojho záväzku voči postupcovi. Aplikácia sankcie bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru sa potom za uvedeného skutkového stavu javí vo vzťahu k veriteľovi ako neprimerane prísna. Cieľom § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. je poskytnutie dostatočného množstva informácií spotrebiteľovi v rámci uzatváraných zmluvných vzťahov s dodávateľom týkajúcich sa podmienok úveru, nákladov a záväzkov, ktoré z neho vyplývajú. Prihliadnuc k obsahu zmluvy zastával názor, že zmluva spĺňa všetky náležitosti uvádzané v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Spotrebiteľ (žalovaný) bol v zmysle požiadavky zákona o spotrebiteľských úveroch zrozumiteľne informovaný o tom kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zmluvy.
13. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil 30.1.2024 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.).
14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach sporových strán).
15. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým je odvolací súd viazaný (§ 383 C. s. p.) vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 16.1.2012 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, pričom na strane dlžníka vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a na strane veriteľa vystupuje právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Na základe tejto zmluvy veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 2.500 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 120 mesačných splátkach po 55,62 eura, vždy k 15. dňu v mesiaci, RPMN bola vo výške 25,12 %, priemerná RPMN vo výške 12,80 % a celková čiastka spojená s úverom predstavovala sumu 6.450,54 eura.
16. Stotožňujúc sa so súdom prvej inštancie, s ohľadom na povahu zmluvných strán je citovaná zmluva spotrebiteľskou, ktorá sa spravuje § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj s ohľadom na predmet zmluvu zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý v § 9 ods. 2 upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tiež v § 11 ods. 1 stanovuje, pri absencii ktorých náležitostí zmluvy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
17. V nadväznosti na dôvody odvolania žalobcu bolo rozhodujúce posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu názoru, že v zmluve bola nesprávne uvedená (i) ročná percentuálna mieru nákladov a (ii) celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, v dôsledku čoho sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
18. Podľa § 9 ods. 2 písm. j ) zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom k 16.1.2012) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
19. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom k 16.1.2012) na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
20. Podľa § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom k 16.1.2012) na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
21. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom k 16.1.2012) na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
22. Zo zmluvy o splátkovom úvere (časť I., bod 1.) o. i. vyplýva, že dlžník je povinný za podmienok dohodnutých v úverovej zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve; súčasne v citovanej časti zmluvy je uvedené, že bankou požadované ručenie alebo poistenia sa nevyžaduje. V časti II., bod 1. a 2 zmluvy je upravené, že dlžník má záujem zabezpečiť plnením z tohto poistenia pohľadávku banky a že dlžník žiada poistenie v rozsahu rozšírený súbor poistenia; a podľa bodu 5. tejto časti zmluvy, sa dlžník zaväzuje počas trvania poistenia k úveru platiť poplatok za poistenie k úveru v deň, ktorý sa číselne zhoduje s dňom splatnosti splátky úveru, v jednej sume spolu s pravidelnými mesačnými splátkami úveru.
23. Vychádzajúc z obsahu zmluvy o splátkovom úvere má odvolací súd za celkom nepochybné, že poistenie úveru bolo fakultatívnym zmluvným dojednaním, a preto suma poistného nepatrí do celkových nákladov spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný podľa zmluvy zaplatiť je preto určená výškou mesačnej splátky (55,62 eura) bez splátky poistného (1,88 eura) a je vo výške 53,74 eura, t. j. pri 120 mesačných splátkach mal žalovaný celkovo zaplatiť sumu 6.448,80 eura; rozdiel v sume 1,74 eura oproti celkovej čiastke spojenej s úverom uvedenej v časti I., bod 1. úverovej zmluvy spočíva vo výške poslednej splátky, ktorá sa spravuje bodom 5.5.3. Úverových podmienok tak, že výška poslednej splátky je tvorená zostatkom pohľadávky banky. Celková čiastka spojená s úverom bola uvedená v zmluve správne v sume 6.450,54 eura a je tvorená 119 splátkami á 53,74 eura (6.395,06 eura) a 120. splátkou v sume 55,48 eura (6.450,54 eura - 6.395,06 eura). V nadväznosti na uvedené preto nebolo možné sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že nezahrnutie splátok poistného do celkových nákladov malo vplyv (v neprospech spotrebiteľa) na určenie ročnej percentuálnej miery nákladov v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.; a preto poskytnutý úver nemožno považovať v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov.
24. Na uvedenom základe odvolací súd podľa § 388 C. s. p. rozsudok súdu prvej inštancie, zmenil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.136,10 eura spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 2.401,44 eura od 23.3.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, t. j. z nezaplatenej istiny úveru vo výške 2.401,44 eura, nezaplatených úrokov v sume 1.471,91 eura, úroku z omeškania v sume 212,75 eura a neuhradených poplatkov v sume 50 eur, spolu s úrokom z omeškania určeným podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. z nezaplatenej istiny úveru počnúc dňom 23.3.2019, t. j. nasledujúcim po účinnosti postúpenia pohľadávky; vychádzajúc pritom v celom rozsahu zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým je viazaný (§ 383 C. s. p.) a ktorý po právnej stránke posúdil inak a preto nemusel opakovať, príp. dopĺňať dokazovanie.
25. O nároku na náhradu trov celého konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, ods. 2 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.
26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).