Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12Csp-19-2019.pdf
PDF · 105.01 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/19/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s. r. o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., Jilemnického 4012/30, Martin, proti žalovanej: Q. J.Č., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. W., L. XXX/XX, o zaplatenie 1.357,02 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e platobný rozkaz Okresného súdu Trnava, č. k. 12Csp/19/2019-22 zo dňa 26. 03. 2019, v plnom rozsahu.
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 226,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 226,88 Eur od 27. 09. 2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
IV. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 21. 02. 2019 sa právny predchodca žalobcu domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.357,02 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a. s.) odôvodnil žalobu tým, že právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding, a. s.) a žalovaná uzatvorili spolu dňa 07. 08. 2013 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 1.700 Eur. Žalovaná mala splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 54,56 Eur, a to až do celkovej sumy vo výške 3.273,60 Eur. Žalovaná uhradila sumu 1.473,12 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, žalobca dňa 27. 02. 2016 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok, pričom žalovanú upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 19. 04. 2016 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 27. 04. 2016. Dlžné splátky žalovaná neuhradila. Celkový dlh žalovanej predstavuje sumu 1.357,02 Eur. Žalobca si uplatňuje zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou. Zmluvnú pokutu si žalobca v konaní neuplatňuje.
3. Podľa § 265 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez
vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor.
4. Podľa § 266 ods. 1 CSP platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk.
5. Podľa § 266 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu.
6. Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom, č. k. 12Csp/19/2019-22 zo dňa 26. 03. 2019, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk, preto súd vo výroku I. tohto rozsudku platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu.
7. Žalovaná sa v mieste bydliska nezdržiava, žaloba jej bola doručená v zmysle § 116 CSP. K žalobe sa nevyjadrila.
8. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý požiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, o odročenie pojednávania nepožiadal, súhlasil s rozhodnutím vo veci bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu, a v neprítomnosti žalovanej, ktorá sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť ani neospravedlnila, o odročenie pojednávania nepožiadala.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu, najmä zmluvou o poskytnutí najľahšej pôžičky, prehľadom splátok a úhrad, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, predžalobnou upomienkou, notárskou zápisnicou, uznesením Okresného súdu Trnava, č. k. 12Csp/19/2019-34 zo dňa 13. 06. 2019, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu, keď pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovanej, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
10. Okresný súd Trnava vydal dňa 13. 06. 2019 uznesenie, č. k. 12Csp/19/2019-34, ktorým pripustil zmenu subjektu konania na strane žalobcu tak, že z konania vystupuje Všeobecná úverová banka, a. s., Bratislava, IČO: 31 320 155, a na jej miesto vstupuje Intrum Slovakia, s. r. o., Bratislava, IČO: 35 831 154. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31. 07. 2019.
11. Právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding, a. s.) a žalovaná uzatvorili dňa 07. 08. 2013 zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č. XXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 1.700 Eur, pričom celková čiastka spojená s úverom mala predstavovať sumu 3.181,20 Eur pri výške mesačnej splátky 53,02 Eur, pričom výška mesačnej splátky s poistením činila 54,56 Eur, a počte splátok 60. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 32 %, RPMN vo výške 32 % a priemerná RPMN vo výške 20,44 %. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na „7/2018“. Žalovaná podľa vyjadrenia žalobcu na uvedenú zmluvu plnila sumu 1.473,12 Eur. Predžalobnou upomienkou zo dňa 27. 02. 2016 vyzval právny predchodca žalobcu žalovanú, aby bezodkladne, najneskôr do 05. 04. 2016, uhradila dlžnú sumu vo výške 163,68 Eur. Podaním zo dňa 27. 04. 2016 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru s tým, že ku dňu oznámenia dlžná čiastka predstavuje 1.358,04 Eur. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná plnila na zmluvu celkom sumu vo výške 1.473,12 Eur.
12. Podľa § 657 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „Občiansky zákonník“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
13. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
16. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
19. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
20. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
21. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
22. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
23. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
24. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
25. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
26. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
27. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka Zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 01. 04. 2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
28. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba je dôvodná len sčasti.
29. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o pôžičke spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu Zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali. S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Občiansky zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch.
30. Strany sporu uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na základe uzatvorenej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej z titulu úveru sumu 1.700 Eur a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Zmluva o úvere uzatvorená medzi veriteľom a spotrebiteľom však neobsahuje náležitosti požadované Zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, konkrétne podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve je uvedená len jedna suma splátky, a to v sume 53,02 Eur, splátka s poistením v sume 54,56 Eur mesačne, t. j. nie je uvedená výška splátky v členení na istinu, úrok a poplatky. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené a najmä, aká časť úveru bude ňou splatená, okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi stranami neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy.
31. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a síce termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba určením mesiaca a roku, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“.
32. Súd ďalej zistil, že v zmluve nie je v zmysle § 9 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch uvedený pravdivý údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve sa uvádza, že ročná percentuálna miera nákladov činí 32 %. Podľa výpočtu vykonaného súdom pri výške poskytnutého úveru 1.700 Eur, počte splátok 60 a mesačnej splátky vo výške 53,02 Eur sa ročná percentuálna miera nákladov rovná 30,84 %-ám, pri výške mesačnej splátky s poistením vo výške 54,56 Eur sa ročná percentuálna miera nákladov rovná 32,67 %-ám. Súd ďalej uvádza, že údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nie je uvedený zrozumiteľne, keď podľa zmluvy tento údaj zahŕňa počet splátok (60) x splátka (53,02 Eur), avšak výška splátky s poistením činí 54,56 Eur.
33. Nakoľko v zmluve neboli splnené základné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j), písm. f), a písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a keďže zmluva obsahovala nesprávne uvedenú ročnú percentuálnu
mieru nákladov v neprospech spotrebiteľa, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b), písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch.
34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriť právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinná platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
35. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.“) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
36. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 03. 05. 2016 bola vo výške 0,00 %.
37. Nebolo sporné, že žalovanej bola z titulu pôžičky poskytnutá čiastka 1.700 Eur, z tejto plnila 1.473,12 Eur. Žalobca požadoval úrok z omeškania vo výške 5,00 % zo sumy 1.357,02 Eur od 03. 05. 2016 do zaplatenia. Súd však uvádza, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 27. 09. 2019, keď žaloba bola žalovanej doručená dňom 25. 09. 2019, nasledujúci deň, t. j. 26. 09. 2019 mohla žalovaná plniť a dňom 27. 09. 2019 sa žalovaná dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania. Súd uvádza, že pokiaľ aj žalobca požadoval úroky z omeškania od 03. 05. 2016 s poukazom na oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, žalobca nepreukázal, že toto oznámenie bolo žalovanej riadne doručené. Vychádzajúc z uvedeného má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa 27. 09. 2019. Keďže súd dospel k záveru, že opodstatnená je požiadavka žalobcu len na zaplatenie sumy 226,88 Eur (1.700 - 1.473,12), bolo možné priznať žalobcovi nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania len z tejto sumy. Žalovaná sa dostala do omeškania dňa 27. 09. 2019, keď výška základnej úrokovej sadzby k uvedenému dňu bola 0,00 %. Žalobca má tak popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % (5 + 0,00 %) ročne zo sumy 226,88 Eur od 27. 09. 2019 do zaplatenia.
38. Súd teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu z dôvodov uvedených vyššie vo výroku III. tohto rozsudku zamietol, a to v časti uplatnenej istiny ako aj príslušenstva, nakoľko pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie samej istiny, nemožno priznať ani požadované príslušenstvo takej istiny.
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
43. Podľa čl. 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
44. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutí, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
45. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo skutočnosti, že žalobcovi bola priznaná suma 226,88 Eur s príslušenstvom, keď žalobca si uplatňoval sumu 1.357,02 Eur. V danom prípade hrubý úspech žalobcu predstavuje 16,72 % (t. j. 226,88 x 100 / 1.357,02) a hrubý úspech žalovanej 83,28 % (100 - 16,72), teda čistý úspech žalovanej vo veci predstavuje 66,56 % (83,28 - 16,72).
46. Súd konštatuje, že v konaní vznikla situácia, kedy žalovaná bola v konaní síce úspešnejšia, avšak žalovanej do súčasnosti nevznikli žiadne trovy konania. Súd je toho názoru, že ak by aj rozhodoval o priznaní náhrady trov konania žalovanej, tak tejto už nemôže vzniknúť právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie samotné by bolo skončené skôr, ako by jej trovy vznikli. Pričom súd by následne samostatným rozhodnutím rozhodol, že priznáva žalovanej náhradu trov konania vo výške 0 Eur. Súd je toho názoru, že takýto postup by bol priamo v rozpore s čl. 17 CSP, a preto rozhodol o náhrade trov konania žalovanej vo výroku IV. rozsudku v záujme hospodárnosti, účelnosti a rýchlosti konania tak, že žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.