Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-75-2019.pdf
PDF · 90.59 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/75/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému Ľ. Y., J.. XX.X.XXXX, G. H., T. X, zastúpenému Jakubis & Partners s.r.o., Bratislava, Zámocká 36, IČO: 50 990 365, o zaplatenie 2.097,76 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 24Csp/70/2018-110 zo 16.11.2018 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách prvoinštančného konania.
P r i z n á v a žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie 60 € zastavil, ďalej žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 1.635,02 € so špecifikovanými úrokmi z omeškania a to v mesačných splátkach vo výške 30 € a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol s tým, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62 %.
2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 2.097,76 € s príslušenstvom tvrdiac, že jeho právny predchodca Consumer Finance Holding, a.s. uzavrel so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej mu poskytol pôžičku vo výške 2.000 € a žalovaný podmienky jej splácania nesplnil, v dôsledku čoho došlo k vyhláseniu splatnosti celého úveru a žalovaná suma tak predstavuje celkový dlh dlžníka. Poukázal na okolnosti, za ktorých došlo ku vstupu žalobcu do konania a zistil, že jeho právny predchodca - spoločnosť Consumer Finance Holding ako veriteľ a žalovaný ako dlžník dňa 22.7.2014 uzatvorili zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, na základe ktorej žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 2.000 € pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 27,44 % a žalovaný sa zaviazal ju splácať v 60 mesačných splátkach vo výške 59,80 € až do celkovej výšky pôžičky 3.486,60 €. Keďže žalovaný svoje povinnosti neplnil, listom zo dňa 3.6.2015 mu bolo oznámené vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Keďže žalobca v časti žalobu vzal späť, konanie o zaplatenie 60 € bolo zastavené. Vzal do úvahy, že žalovaný na pojednávaní dňa 16.11.2018 voči žalovanej sume námietky nemal a požiadal o povolenie splatiť dlh v splátkach po 30 € mesačne. Citoval § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 6, § 54 ods. 1,2 a § 517 ods. 1 a 2 Obč.zákonníka, ako aj § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 22.7.2014 uzatvorená zmluva o pôžičke pri dohodnutých ročných úrokoch vo výške 27,44 % a RPMN 27,44 %. Podľa jeho zistení banky v Slovenskej republike poskytovali v júli 2014 úvery za priemerné ročné úrokové miery 10,68 %, a preto úroky dohodnuté stranami sporu považoval za neprimerane vysoké a v rozpore s dobrými mravmi, a preto v súlade s § 39 Obč.zákonníka pokladal v tejto časti zmluvu o pôžičke za absolútne neplatnú a pôžičku za bezúročnú. Pri poskytnutej pôžičke vo výške 2.000 € žalovaný pred
podaním žaloby uhradil 304,98 € a po podaní žaloby 60 €, a preto ho zaviazal na zaplatenie sumy 1.635,02 € s úrokmi z omeškania vyplývajúcimi z platnej právnej úpravy. V súlade s § 232 ods. 3 a 4 CSP umožnil žalovanému zaplatiť dlh v splátkach vo výške 30 € mesačne. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP a čiastočne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62%.
3. Rozsudok v jeho zamietavej časti a vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalobca, v tejto časti navrhol rozsudok zmeniť a zaviazať žalovaného aj na zaplatenie sumy 402,74 € s úrokmi z omeškania. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že dojednaná odplata za poskytnutie úveru vo forme zmluvne dojednaného úroku je neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi. Odplata za poskytnutie úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 27,44% a toto číslo vyjadruje reálnu cenu spotrebiteľského úveru a je kľúčovým ukazovateľom pre porovnanie výhodnosti úverov od rôznych úverových inštitúcii. Výška priemernej hodnoty RPMN pre spotrebiteľské úvery vo výške od 1.500 € do 6.500 € vrátane, so splatnosťou od 1 do 5 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy MF SR v súlade s ust. § 21 ods.2 zák. č. 129/2010 Z.z. v súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za prvý štvrťrok 2014 so stavom ku dňu 30.6.2013 predstavovala 18,90% a podľa jeho názoru výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 27,44% neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. V zmysle zaužívanej súdnej praxe postup súdu podľa § 3 ods.1 Obč.zák. má miesto len vo výnimočných situáciách a nie výška úrokovej sadzby, ale celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je rozhodujúcim faktorom pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Aj keď pravidlo maximálneho stropu výšky odplaty nebolo v čase dojednania úverovej zmluvy v platnosti zastával názor, že pokiaľ sám zákonodarca považuje odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi do výške 2x priemernej RPMN za akceptovanú, v takom prípade výška dojednanej odplaty dojednaná v predmetnej zmluve nemôže byť označená za neprimeranú.
4. Žalovaný vo vyjadrení z 11.4.2019 navrhol návrh žalobcu v celom rozsahu zamietnuť, keďže žalobca žiadnym hodnoverným, resp. preskúmateľným spôsobom nepreukázal, aby mu dlhoval žalovanú sumu a vychádzajúc zo spotrebiteľského charakteru zmluvného vzťahu upozornil aj na možné premlčanie nároku.
5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrário, v rozsahu danom § 379, §380 ods. 1,2 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a prijal záver, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
6. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 9.10.2019 o 10.30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, na II. poschodí Krajského súdu v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zhode s § 219 a § 378 ods. 1 CSP.
7. Odvolateľ použil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, ktorý je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
8. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený. Nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP.
9. Odvolacie námietky odvolateľa boli v prevažnej väčšine už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je vyčerpávajúce, preto na neho v plnom rozsahu odkazuje.
11. Pre správne vyriešenie otázok nastolených odvolaním bolo nevyhnutné sa vysporiadať s problémom, či dojednaný úrok v spornej spotrebiteľskej zmluve vo výške 27,44% ročne je v súlade so dobrými mravmi.
12. Odvolací súd uvádza, že od 1.6.2010 bola urobená zmena v Občianskom zákonníku v § 53 ods. 6, z ktorého vyplýva, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov nesmie odplata podstatne prevyšovať obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v rámci novelizácie uvedeného zákonného ustanovenia bolo navrhované úplné iné znenie tohto zákonného ustanovenia a to tak ako bolo v konečnom dôsledku prijaté. V súvislosti aj s novelizáciou zákona o spotrebiteľských úveroch bol zákonom č. 129/2010 zrušený administratívny strop odplaty pri spotrebiteľských úveroch spolu so zrušením zákona č. 258/2001 Z.z.. Napokon prijaté znenie ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka bolo odôvodnené tým, že ide o upresnenie údajovej bázy - ukazovateľa z ktorého sa vychádza pri poskytovaní primeranosti odplaty za spotrebiteľský úver. Túto údajovú bázu pokiaľ ide o výšku odplaty, lehoty splatnosti, spôsob zabezpečenia, objemy poskytnutých úverov na finančnom trhu poskytnutú hlásenia zverejňované štvrťročne Ministerstvom financií SR na základe hlásených subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery. Takýmto spôsobom bolo referenčné kritérium, podľa ktorého sa mohla posudzovať primeranosť zo sektoru bánk prenesená na sektor finančného trhu ako taký, teda na všetky spoločnosti poskytujúce peňažné prostriedky spotrebiteľom, a to pri absencii akýchkoľvek pravidiel odplaty a jej stropu. To však neznamená, že by súd aj v takomto prípade nemal možnosť posudzovať aj takýto úverový vzťah, ktorý sa dotýka uvedených úrokov v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka v spojení aj s § 3 Občianskeho zákonníka. Bolo preto možné aj v danej veci na základe ustálenej judikatúry pristúpiť k posudzovaniu odplaty založenej na referenčnej báze odplaty požadovanej bankami u spotrebných úverov v obdobných prípadoch (napr. rozhodnutie Krajského súdu Bratislava 14Co/262/2014 z 15.3.2016).
13. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že úroky dohodnuté preskúmavanou zmluvou vo výške 27,44% ročne sú neprimerane vysoké a odporujú dobrým mravom, v dôsledku čoho v tejto časti je zmluva o spotrebiteľskom úvere neplatná a s týmto názorom súhlasí aj odvolací súd.
14. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách prvoinštančného konania potvrdil ako vecne správny.
15. Žiada sa dodať, že v priebehu odvolacieho konania Občianske združenie, všeobecná ochrana práv spotrebiteľov oznámilo súdu prvej inštancie záujem vstúpiť do konania ako osobitný subjekt na strane žalovaného, avšak žalovaný súhlas s pribratím tohto subjektu do konania nedal (§ 95 CSP).
16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods.1 a § 396 ods.1 CSP. Neúspešnému žalobcovi nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania a takýto nárok vznikol úspešnému žalovanému s tým, že o výške možnej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods.2 CSP).
17. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).