Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/98/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: STAKOS SLOVAKIA, a. s., so sídlom Pekárska 11, 917 01 Trnava, IČO: 36 294 233, právne zastúpeného: Mgr. Mgr. Pavol Sojka, PhD., so sídlom Námestie Matice slovenskej 4262/23, 018 41 Dubnica nad Váhom, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101238472/2018 zo dňa 28.06.2018, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101238472/2018 zo dňa 28.06.2018 a rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100430094/2018 zo dňa 12.03.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a Daňovému úradu Trnava na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Žalobca ako platca dane z pridanej hodnoty podal za zdaňovacie obdobie marec 2013 daňové priznanie, podľa ktorého priznaná daň predstavovala sumu 10 566,72 Eur so splatnosťou 25.04.2013. 2. Daňový úrad Trnava (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím č. 100430094/2018 zo dňa 12.03.2018 vyrubil žalobcovi podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) úrok z omeškania v sume 6 340,00 Eur z nezaplatenej dlžnej sumy 10 566,72 Eur, splatnej dňa 25.04.2013, za 1 461 dní omeškania ku dňu 25.04.2017. V rozhodnutí prvého stupňa správca dane konštatoval, že u žalobcu bolo dňa 16.03.2016 začaté reštrukturalizačné konanie, ktoré bolo ukončené dňa 17.09.2016. V nadväznosti na uvedené správca dane s poukazom na ustanovenia daňového poriadku dôvodil, že správca dane musí podľa daňového poriadku po začatí reštrukturalizačného konania, počas reštrukturalizácie alebo po jej skončení vyrubiť sankcie z pohľadávok, ktoré sa prihlasovali do reštrukturalizačného plánu, pretože v nadväznosti na daňového poriadku k samotnému vyrubovaniu sankcií správca dane pristupuje až po začatí reštrukturalizačného konania, počas reštrukturalizácie alebo po jej skončení. 3. Proti rozhodnutiu prvého stupňa podal žalobca včas odvolanie, v ktorom s poukazom na účinky potvrdeného reštrukturalizačného plánu žalobcu, ako aj s poukazom na ustanovenia daňového poriadku a o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), namietal nezákonné vyrubenie úrokov z omeškania za nezaplatenie predmetnej dane. Dôvodil, že je potrebné prihliadať na akcesorickú povahu tohto práva (vyrubiť úroky z omeškania) k hlavnej daňovej pohľadávke, ktorej osud sleduje, pričom nezohľadnenie týchto skutočností žalobca označil za nesprávne právne posúdenie veci

správcom dane. Vyslovil právny názor, že mal na toto príslušenstvo hľadieť ako na odpustené a úroky z omeškania vôbec nevyrubovať. Zároveň namietal zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane z dôvodu, že správca dane v napadnutom rozhodnutí nevzal do úvahy rozhodujúce právne a faktické skutočnosti súvisiace s rekonštrukciou žalobcu a právnymi následkami z toho vyplývajúcimi, pričom týmito sa vôbec v spojení s interpretáciou akýchkoľvek ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii nezaoberal. 4. Žalovaný rozhodnutím č. 101238472/2018 zo dňa 28.06.2018 v rámci odvolacieho konania postupom podľa daňového poriadku odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil s konštatovaním splnenia zákonných podmienok na vyrubenie sporného úroku z omeškania. Dôvodil poukazom na ustanovenia a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), na ustanovenia a daňového poriadku, , , a daňového poriadku, a daňového poriadku a vo vzťahu k zákonným podmienkam a účinkom povolenia reštrukturalizácie vyplývajúcich zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dôvodil poukazom na ustanovenia a , , , , až 3 citovaného zákona. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí za rozhodujúcu skutočnosť pre vyrubenie úroku z omeškania považoval nezaplatenie DPH za predmetné zdaňovacie obdobie v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Žalovaný bral do úvahy skutočnosti, že Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. zo dňa 27.01.2016, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 22/2016 zo dňa 03.02.2016, začal reštrukturalizačné konanie, uznesením sp. zn. zo dňa 08.03.2016, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 51/2016 zo dňa 15.03.2016, povolil reštrukturalizáciu žalobcu a uznesením sp. zn. zo dňa 07.09.2016, uverejneným v Obchodnom vestníku č. 178/2016 zo dňa 16.09.2016, okresný súd potvrdil reštrukturalizačný plán žalobcu. Uvedené skutočnosti žalovaný nevyhodnotil ako prekážku postupu podľa daňového poriadku, podľa ktorého má správca dane povinnosť vyrubiť daňovému subjektu úrok z omeškania, ak tento nezaplatí daň v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške. Čo do druhu pohľadávok prihlasovaných do reštrukturalizačného konania žalovaný dôvodil, že sa prihláškou prihlasujú daňové nedoplatky vzniknuté do dňa predchádzajúceho dňu začatia reštrukturalizačného konania, pričom pre účely reštrukturalizácie sankcie môžu byť považované za pohľadávky až po ich vyrubení a nezaplatení v lehote splatnosti. Žalovaný vychádzal z toho, že sankcia sa vyrubuje z dlžných súm, ktoré boli splatné v období pred začatím reštrukturalizačného konania a podľa relevantného znenia právneho predpisu správca dane v súlade s daňového poriadku musí po začatí reštrukturalizačného konania, počas reštrukturalizácie a po jej skončení vyrubiť sankcie z pohľadávok, ktoré sa prihlasovali do reštrukturalizačného plánu, pretože v nadväznosti na daňového poriadku k vyrubovaniu sankcií správca dane pristupuje až po začatí reštrukturalizačného konania, počas reštrukturalizácie a po jej skončení. K namietanému zániku daňového nedoplatku podľa daňového poriadku žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že pohľadávky alebo ich časti zaniknú až dňom nasledujúcim po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí plniť alebo ktoré nemožno v reštrukturalizácii uspokojiť; rovnako zanikajú aj pohľadávky, ktoré neboli v reštrukturalizačnom konaní riadne a včas prihlásené, tieto pohľadávky alebo ich časti po skončení reštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť. Žalovaný mal za to, že uvedené ustanovenie je možné aplikovať po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu. Pre daný prípad žalovaný konštatoval, že reštrukturalizačný plán je rozvrhnutý až do 31.12.2020, a teda nie je naplnená podmienka úplného splnenia pohľadávok vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu. Námietku napádajúcu zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvého stupňa žalovaný vyhodnotil ako nedôvodnú. Hoci pripustil, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správca dane rekonštrukciu ako takú neuvádza, zároveň žalovaný konštatoval, že táto skutočnosť vyplýva z obsahu administratívneho spisu a je známa aj žalobcovi, keďže ju sám žalobca v odvolaní uvádzal. Žalovaný uzavrel, že uvedená skutočnosť nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia správcu dane a pokiaľ by bola aj bola v napadnutom rozhodnutí uvedená, žalobcovi by to neprivodilo lepší výsledok.

II. Žaloba a jej dôvody

5. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101238472/2018 zo dňa 28.06.2018, ako aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia

Daňového úradu Trnava č. 100430094/2018 zo dňa 12.03.2018 a uloženia povinnosti žalovanému nahradiť žalobcovi trovy konania. 6. Žalobca zopakoval skutkové okolnosti predchádzajúce vydaniu preskúmavaných rozhodnutí. 7. S poukazom na predmet právnej úpravy podľa , na predmet právnej úpravy podľa daňového poriadku a na odkazujúcu normu podľa daňového poriadku žalobca namietal nerešpektovanie aplikačnej prednosti zákona o konkurze a reštrukturalizácii ako špeciálnej právnej normy pred všeobecnou úpravou daňového poriadku daňovými orgánmi oboch stupňov v súvislosti s uspokojovaním daňových pohľadávok. Správca dane ignoroval skutočnosti týkajúce sa žalobcom podstúpenej reštrukturalizácie a nemal oprávnenie vyrubiť žalobcovi úroky z omeškania po potvrdení reštrukturalizačného plánu žalobcu. V tejto súvislosti žalobca dôvodil právnym názorom, že povolenie reštrukturalizačného plánu je skutočnosťou majúcou bezprostredný vplyv na vyrubenie dane v daňovom konaní, ktoré sa reštrukturalizáciou neprerušuje. 8. V súvislosti s vyrubením úrokov z omeškania za oneskorená zaplatenie daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie marec 2013 žalobca namietal, že správca dane rozhodol o vyrubení úrokov z omeškania až po skončení reštrukturalizácie žalobcu a v čase, keď účinky reštrukturalizačného plánu už nastúpili a pôsobili. Uvedený postup, popierajúci teleologický výklad účelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii (riešenie dlžníkovho úpadku), považuje žalobca za šikanózny výkon práva orgánmi verejnej moci, keď obchádzajú účel sledovaný zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, t. j. zabezpečiť, aby sa zo „starých dlhov“ nestali „nové“, nespadajúce pod režim reštrukturalizácie. Žalobca podporil svoju argumentáciu poukazom na nález Ústavného súdu Českej republiky a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky . 9. S poukazom na stanovenia , , , na záväzné časti reštrukturalizačného plánu ( ), na okruh účastníkov plánu, voči ktorým sú ustanovenia reštrukturalizačného plánu zverejnením uznesenia o jeho potvrdení v Obchodnom vestníku účinné ( ), ako i s poukazom na právne účinky súdom potvrdeného plánu ( ), žalobca vyjadril právny názor, že po potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom a po nastúpení účinkov jednotlivých ustanovení plánu zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku ( ), už nie je možné vychádzať z pôvodnej lehoty splatnosti a z pôvodnej výšky daňových nedoplatkov, pretože tieto boli záväzným spôsobom nahradené novými lehotami a novým rozsahom plnenia. V tejto súvislosti dôvodil, že ak žalobca ako dlžník plní plán, nie je splnená hypotéza právnej normy ustanovenia daňového poriadku, keďže daňový subjekt neporušuje svoju povinnosť zaplatiť daň v ustanovenej lehote alebo ustanovenej výške, a preto akékoľvek vyrubenie úrokov z omeškania je v rozpore so zákonom. Zároveň konkretizoval rozsah a sumu daňových pohľadávok zaradených na základe prihlášky daňového úradu Trnava v rozsahu zabezpečených pohľadávok do skupiny zabezpečených veriteľov 1 a v rozsahu nezabezpečených pohľadávok do skupiny nezabezpečených veriteľov 1 - poskytovateľov štátnej pomoci, pre oba druhy pohľadávok so zmenenou splatnosťou do 31.12.2020, s postupným splácaním v lehotách vyplývajúcich zo záväznej časti plánu. 10. Žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn. zo dňa 10.12.2013, sp. zn. zo dňa 24.03.2015, v ktorých k obdobným právnym názorom dospel aj najvyšší súd. Podľa žalobcu by vyrubenie úrokov z omeškania hypoteticky prichádzalo do úvahy po porušení dlžníka plniť plán a nastúpením účinkov neúčinnosti plánu podľa v spojení s . Za nesprávny a arbitrárny výklad jednoduchého práva označil žalobca názor žalovaného, podľa ktorého z ustanovení , daňového poriadku vyplýva správcovi dane povinnosť vyrubiť úrok z omeškania po začatí reštrukturalizačného konania, počas reštrukturalizácie a po jej skončení. 11. V súvislosti s právnym záverom žalovaného o nepoužiteľnosti právnych záverov vyplývajúcich z obsahu žalobcom poukazovaných rozhodnutí najvyššieho súdu (sp. zn. zo dňa 10.12.2013, sp. zn. zo dňa 24.03.2015) pre tento prípad, žalobca namietal nedostatočnú analýzu obsahu uvedených rozhodnutí najvyššieho súdu, pričom dodal, že ide o právny následok skončenej reštrukturalizácie po potvrdení schváleného reštrukturalizačného plánu a tento právny následok nie je modifikovateľný žiadnou konkrétnou reštrukturalizáciou. 12. Vo vzťahu k právnemu výkladu zániku daňového nedoplatku žalovaným podľa daňového poriadku žalobca namietal jeho nesprávnosť, zmätočnosť a arbitrárnosť. Uviedol, že samotný predpokladá zmenu rozsahu a splatnosti daňových pohľadávok v zmysle schváleného a potvrdeného reštrukturalizačného plánu, pričom pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností osobitne konštatuje zánik daňových nedoplatkov v prípade, ak sa pohľadávka daňového úradu plní v lehotách a rozsahu stanovenom reštrukturalizačným plánom. Žalobca zopakoval, že po

potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom už nie je možné vychádzať z pôvodnej splatnosti a z pôvodného rozsahu daňového nedoplatku, pretože tieto boli v súlade s platným zákonom o konkurze a reštrukturalizácii zmenené. Preto mal žalobca za to, že ak dlžník plní riadne a včas, nie je v omeškaní s plnením svojich daňových záväzkov. Zdôraznil, že hoci sa vznik úrokov z omeškania viaže na právoplatné rozhodnutie, samotné ustanovenie § 84 ods. 1 písm. g) daňového poriadku predpokladá, že predmetné pohľadávky po skončení reštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť (i keď fakticky vzniknú až vyrubením). 13. Záverom žalobca namietal zmätočnosť a nepreskúmateľnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, nakoľko v jeho odôvodnení sa žalovaný v rozpore s ustanovením § 63 ods. 5 daňového poriadku nevysporiadal s rozhodujúcimi tvrdeniami žalobcu. Taktiež odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia neobsahuje analýzu dotknutých častí reštrukturalizačného plánu týkajúcich sa pohľadávok správcu dane, ani analýzu dopadov schváleného plánu na rozhodnutie, pričom žalovaný si musel byť vedomý tej skutočnosti, že potvrdením reštrukturalizačného plánu nastali účinky vytvárajúce zákonné prekážky na rozhodovaciu činnosť žalovaného.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu 14. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu zamietnuť a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznať. 15. Dôvodil, že boli splnené podmienky predpokladané § 156 daňového poriadku na vyrubenie úroku z omeškania, pričom tento bol vyrubený vo vzťahu k subjektu, u ktorého proces reštrukturalizácie neznamená koniec jeho podnikania, pretože reštrukturalizácia nie je obdobou konkurzu alebo likvidácie. V danom prípade žalovaný považoval za podstatné okolnosti, že v čase vyrubenia predmetných úrokov z omeškania bola reštrukturalizácia majetku žalobcu skončená a nebola zaplatená daňová povinnosť v zákonom stanovenej lehote. Poukázal na zákon o účtovníctve, ktorý neobsahuje špecifické ustanovenia týkajúce sa reštrukturalizácie a z pohľadu daňového poriadku a sa povolením reštrukturalizácie neprerušuje daňové konanie, okrem daňového exekučného konania. Žalovaný uviedol, že mal povinnosť vyrubiť úrok z omeškania vyčíslený do dňa začatia reštrukturalizačného konania. V súlade s daňového poriadku prepočítal úrok z omeškania za každý deň omeškania počínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti, najdlhšie za štyri roky omeškania z nezaplatenej sumy 10 566,72 Eur odo dňa splatnosti, pričom správca dane bol povinný úrok z omeškania vyrubiť. 16. V súvislosti s namietanou nesprávnou interpretáciou žalobcom poukazovaných rozhodnutí najvyššieho súdu žalovaný uviedol, že ich pre tento prípad nemožno použiť, pretože boli vydané v sociálnych veciach. Na podporu svojich tvrdení o zákonnosti postupu pri vyrubení úroku z omeškania poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22.02.2017, ktorý obdobne rieši problematiku vyrubovania úrokov z omeškania daňového subjektu v reštrukturalizácii. 17. Vo vzťahu k žalobcom argumentovanej akcesorickej povahe prihlásenej pohľadávky a účelu sledovaného reštrukturalizáciou žalovaný dôvodil, že ustanovenie daňového poriadku nie je možné na daný skutkový stav aplikovať, pretože nemohlo dôjsť k účinkom upraveným v tomto ustanovení zákona, t. j. k zániku pohľadávok, ktoré v reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené. Žalovaný mal za to, že predmetné pohľadávky nemožno považovať za pohľadávky vzniknuté v relevantnom čase pred začatím reštrukturalizácie, pretože sa jednalo o neexistujúce pohľadávky, a preto nebol dôvod ich uplatňovať v reštrukturalizačnom konaní. Na podporu svojho tvrdenia žalovaný poukázal na právne závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22.02.2017, v ktorom najvyšší súd uviedol, že „...sankčný úrok, resp. úrok z omeškania, ako sankcie podľa daňových predpisov, nie je možné považovať za príslušenstvo pohľadávky ako zákonom stanovený úrok z omeškania a nie je ani záväzkom akcesorickým, ale sa jedná o sankciu za porušenie konkrétnych zákonných povinností, t. j. v danom prípade za nezaplatenie DPH vyrubenej podaním daňového priznania v lehote. Nárok na sankciu nevzniká priamo zo zákona, ale porušením uvedených povinností vzniká právo správcovi dane vyrubiť sankciu. Až vyrubením sankcie vzniká správcovi dane pohľadávka. Ak by správca dane sankciu nevyrubil, pohľadávka na sankciu by ani nevznikla. Na jej vznik teda nepostačuje naplnenie podmienok ustanovených v zákone (omeškanie so zaplatením dane, resp. s neodvedením preddavku na daň v určených lehotách, poznanie výšky platieb a úrokových sadzieb), ale právne významnou skutočnosťou je až rozhodnutie o sankcii, t. j. jej vyrubenie v zmysle daňového poriadku (, ).“ 18. K výkladu ustanovenia za bodkočiarkou daňového poriadku v spojení s ustanovením a daňového poriadku žalovaný poukázal na názor najvyššieho

súdu vyplývajúci z uvedeného rozhodnutia: „Aj podľa názoru najvyššieho súdu nebolo povinnosťou správcu dane rozhodnúť o uvedených sankciách „potom, čo vedel o nesplnení povinnosti“, ale v lehote, stanovenej zákonom. Rozhodnutie správcu dane o sankciách má konštitutívny charakter a nie deklaratórny, ako sa mylne domnieva žalobca. Správny je záver daňových orgánov, že správca dane nemohol v reštrukturalizácii uplatniť pohľadávky, ktoré ešte neexistovali. Ustanovenie § 84 ods. 1 písm. g/ daňového poriadku, ako na to správne poukázal žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu, by bolo aplikovateľné len v tom prípade, ak by prihlasovanie pohľadávok spadlo do obdobia účinnosti zákona o správe daní, ale reštrukturalizačný plán by bol potvrdený až za účinnosti daňového poriadku, čo sa v danom prípade nestalo.“ 19. V nadväznosti na uvedené žalovaný dôvodil, že plnenie potvrdeného reštrukturalizačného plánu prebieha dlhšie časové obdobie a pri zohľadnení podmienky možnosti alebo nemožnosti dodatočne vyrubiť pohľadávky za predpokladu splnenia alebo nesplnenia potvrdeného reštrukturalizačného plánu podľa § 84 ods. 1 písm. g) daňového poriadku je správca dane povinný prihliadať na zánik práva vyrubiť úrok z omeškania. Žalovaný uviedol, že skončením reštrukturalizácie by mal žalobca plniť potvrdený reštrukturalizačný plán a až po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu môže správca dane prihliadať na toto ustanovenie, ktoré upravuje zánik daňového nedoplatku. V zmysle odôvodnenia žalovaným spomenutého rozsudku NS SR nemohlo teda dôjsť ani k účinkom upraveným v ustanovení § 84 ods. 1 písm. g) daňového poriadku, t. j. k zániku pohľadávok, ktoré v reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené. Predmetné pohľadávky nemožno považovať za pohľadávky vzniknuté v relevantnom čase pred začatím reštrukturalizácie. V podstate sa jednalo o neexistujúce pohľadávky, a preto nebol dôvod ich uplatňovať v reštrukturalizačnom konaní. 20. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného v lehote určenej správnym súdom nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava

21. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. 23. Podľa daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 24. Podľa daňového poriadku daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí plniť alebo ktoré nemožno v reštrukturalizácii uspokojiť; rovnako zanikajú aj pohľadávky, ktoré v reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené, tieto pohľadávky alebo ich časti po skončení reštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť. 25. Podľa daňového poriadku úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane. 26. Podľa piatej až siedmej vety daňového poriadku správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. 27. Podľa daňového poriadku úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane. 28. Podľa daňového poriadku daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku.

29. Podľa § 158 ods. 3 daňového poriadku, ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania. 30. Podľa § 158 ods. 5 daňového poriadku po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného predpisu. 31. Podľa § 113 ods. 3 vety prvej zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZKR“) o začatí reštrukturalizačného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína reštrukturalizačné konanie. 32. Podľa začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky: pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú. 33. Podľa povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku. 34. Podľa súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno uplatniť voči dlžníkovi len spôsobom podľa a . 35. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. 36. Podľa v znení účinnom do 14.11.2016 pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. 37. Podľa pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku. 38. Podľa reštrukturalizačný plán (ďalej len „plán“) je listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených (ďalej len „účastník plánu“), ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu. 39. Podľa pohľadávky z bezodplatných právnych úkonov a príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania, sa do plánu nezahŕňajú; tieto nároky sa v prípade potvrdenia plánu súdom považujú v celom rozsahu za odpustené. 40. Podľa ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému. 41. Podľa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou. 42. Podľa , ak dlžník alebo preberajúca osoba ani do 30 dní od doručenia výzvy nesplní riadne a včas voči účastníkovi plánu pohľadávku alebo iný záväzok vyplývajúci mu z plánu, plán sa tým stáva voči účastníkovi plánu vo vzťahu k dotknutej pohľadávke neúčinným. 43. Podľa v prípade neúčinnosti plánu voči veriteľovi sú dlžník a preberajúca osoba povinní spoločne a nerozdielne splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka prihlásená a zistená, spolu s úrokom podľa osobitného predpisu počítaným zo zistenej časti pohľadávky

od začatia reštrukturalizačného konania. Pohľadávku veriteľa sú dlžník a preberajúca osoba povinní splniť v pôvodnej lehote splatnosti.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

44. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov ( , ), preskúmal napadnuté rozhodnutia oboch stupňov, ako i postup predchádzajúci ich vydaniu, za splnenia procesných podmienok ( a ) vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

45. Podstatnými okolnosťami v kontexte žalobných bodov ako aj argumentácie účastníkov konania sú skutočnosti, že na základe uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 27.01.2016 (zverejneného v Obchodnom vestníku č. 22/2016 zo dňa 03.02.2016) sa začalo reštrukturalizačné konanie na majetok žalobcu, na základe uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 08.03.2016 (zverejneného v Obchodnom vestníku č. 51/2016 zo dňa 15.03.2016) bola súdom povolená reštrukturalizácia žalobcu a uznesením sp. zn. zo dňa 07.09.2016 (uverejneným v Obchodnom vestníku č. 178/2016 zo dňa 16.09.2016) okresný súd potvrdil reštrukturalizačný plán žalobcu.

46. Predmetom súdneho prieskumu napádaných rozhodnutí je preveriť zákonnosť vyrubenia úrokov z omeškania z nezaplatenej DPH za zdaňovacie obdobie marec 2013, splatnej dňa 25.04.2013. Úrok z omeškania bol vyrubený za 1 461 dní omeškania ku dňu 25.04.2017. Vo vzťahu k realizovanej reštrukturalizácii žalobcu správca dane v rozhodnutí prvého stupňa konštatoval, že u žalobcu bolo dňa 16.03.2016 začaté reštrukturalizačné konanie, ktoré bolo ukončené dňa 17.09.2016. Iné okolnosti v súvislosti reštrukturalizáciou žalobcu daňový orgán prvého stupňa v rozhodnutí neuviedol.

47. Ďalej z obsahu odôvodnenia rozhodnutia prvého stupňa vyplýva, že protiprávne konanie, spočívajúce v nezaplatení daňovej povinnosti, ktoré bolo predmetom administratívneho trestania za každý deň omeškania s platbou daňovej povinnosti po dni jej splatnosti, čiastočne spadá aj do obdobia po začatí reštrukturalizačného konania (po 03.02.2016; ) a zároveň čiastočne postihuje aj dni omeškania spadajúce do obdobia po potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom (po 16.09.2016; ). 48. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že v rozhodnutí správcu dane a taktiež v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného je obsiahnuté len konštatovanie o nezaplatení dane v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške, avšak ani v jednom z preskúmavaných rozhodnutí nie sú uvedené podstatné okolnosti, či správca dane daňovú povinnosť za predmetné zdaňovacie obdobie marec 2013 uplatnil v reštrukturalizačnom konaní prihláškou podľa za účelom jej zaradenia do reštrukturalizačného plánu (ďalej aj „plán“).

49. Po povolení reštrukturalizácie je správca dane povinný postupovať podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o konkurze a reštrukturalizácii (§ 158 ods. 5 daňového poriadku).

50. Z dôvodu potreby naplnenia účelu reštrukturalizácie, t. j. postupného uspokojovania veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v súdom schválenom reštrukturalizačnom pláne, aj na správcu dane sa vzťahuje povinnosť uplatniť si prihláškou podľa § 120 ods. 1 ZKV daňové pohľadávky vzniknuté pred začatím reštrukturalizačného konania, a to doručením prihlášky správcovi v lehote 30 dní od povolenia reštrukturalizácie (§ 121 ZKV). V prípade daňovej pohľadávky tvorenej samotnou daňovou povinnosťou (vo vzťahu k úroku z omeškania istinou), po potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom a po nastúpení účinkov jednotlivých ustanovení plánu zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku ( ), nastane zmena splatnosti prihlásenej dane, prípadne môže nastať zmena aj v rozsahu jej plnenia. Tomuto zodpovedá aj zákonná úprava vyrubovania úrokov z omeškania podľa daňového poriadku pre prípad začatia reštrukturalizácie daňového subjektu výslovne upravujúceho, do ktorého dátumu možno vyrubiť úrok z omeškania, t. j. len za obdobie omeškania s platením spadajúce do dňa začatia reštrukturalizačného konania ( ). Uvedená zákonná úprava má svoje opodstatnenie pre prípad, že prihlasovaným daňovým pohľadávkam vzniknutým pred začatím reštrukturalizačného konania (t. j. nie prednostným pohľadávkam podľa ) sa dôsledkom schváleného reštrukturalizačného plánu zmení ich výška, ako aj doba splatnosti ( ods.

1 ). Z uvedeného dôvodu nemožno za obdobie po začatí reštrukturalizačného konania vyrubovať ďalšie úroky z omeškania, pretože už nie je možné vychádzať z pôvodnej lehoty splatnosti a z pôvodnej výšky daňových nedoplatkov, keďže tieto boli záväzným spôsobom nahradené novými lehotami a novým rozsahom plnenia v zmysle schváleného plánu.

51. Prípadnú nováciu záväzkov daňového subjektu voči správcovi dane (ktoré boli prihlásené ako daňové pohľadávky) v dôsledku schválenia reštrukturalizačného plánu súdom zohľadňuje aj zákonná úprava zániku daňového nedoplatku podľa § 84 ods. 1 písm. g) daňového poriadku, v zmysle ktorého daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí plniť alebo ktoré nemožno v reštrukturalizácii uspokojiť, pričom rovnako zanikajú aj pohľadávky, ktoré v reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené, tieto pohľadávky alebo ich časti po skončení reštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť (veta za bodkočiarkou citovaného ustanovenia).

52. Zákonná úprava zániku daňových pohľadávok podľa § 84 ods. 1 písm. g) daňového poriadku, ktoré v reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené, korešponduje aj so zákonnou úpravou zániku práva vymáhať nároky z pohľadávok vzniknutých pred začatím reštrukturalizačného konania, ktoré neboli riadne a včas prihlásené ( veta druhý ) a nastali účinky zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku predpokladané ustanovením .

53. S prihliadnutím na záväznosť reštrukturalizačného plánu schváleného súdom a na jeho účinky vo vzťahu k zmene pôvodných záväzkov dlžníka čo do ich splatnosti a rozsahu prihlásených pohľadávok veriteľov, už nie je možné, za predpokladu riadneho plnenia plánu dlžníkom, vyrubovať úroky z omeškania z prihlásenej pohľadávky za dni omeškania spadajúce do obdobia po začatí reštrukturalizačného konania (s výnimkou neúčinnosti plánu podľa s následkom povinnosti dlžníka splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu jej prihlásenia a zistenia a v pôvodnej lehote splatnosti v zmysle ).

54. Na dôvažok správny súd dodáva, že v hypotetickom prípade, ak by správca dane daňovú pohľadávku na predmetnej dani prihlásil (čo z administratívneho spisu ani preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva) a žalobca by ju riadne plnil v súlade so schváleným reštrukturalizačným plánom, správa dane by už nemal oprávnenie vyrubiť úrok z omeškania za obdobie spadajúce po začatí reštrukturalizačného konania, a to práve s ohľadom na zmenu splatnosti, prípadne rozsahu prihlásenej daňovej pohľadávky ako istiny ( v spojení s daňového poriadku). V tomto ohľade žalovaným uvádzaný argument, že plnenie plánu prebieha dlhší čas a mohlo by dôjsť k zániku práva na vyrubenie úrokov z omeškania podľa daňového poriadku, nemá opodstatnenie ani oporu v daňovom poriadku ani v zákone o konkurze a reštrukturalizácii.

55. S prihliadnutím na vyššie uvedené správny súd nemôže prisvedčiť právnemu názoru žalovaného, že ustanovenie § 84 ods. 1 písm. g) daňového poriadku je možné aplikovať až po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu, pričom aj za dni omeškania s platbou dane nasledujúce po začatí reštrukturalizačného konania, resp. aj po jeho ukončení možno z pôvodnej výšky daňovej povinnosti vyrubiť úrok z omeškania podľa § 156 ods. 2 daňového poriadku. V kontexte realizovanej reštrukturalizácie žalobcu, uvedeným postupom by sa nenapĺňal účel sledovaný reštrukturalizáciou dlžníka v úpadku, t. j. zabezpečiť kontrolovaným spôsobom splácanie pohľadávok veriteľov dlžníka, vzniknutých pred začatím reštrukturalizačného konania, podľa súdom schváleného plánu s konsekvenciou na zmenu výšky a splatnosti prihlásených pohľadávok, vrátane zániku možnosti uplatňovať úroky z omeškania takto splácaných pohľadávok za predpokladu dodržania schváleného plánu dlžníkom.

56. Za daných okolností prípadu správny súd konštatuje nesprávne právne posúdenie veci žalovaným, na ktorom je založené aj preskúmavané rozhodnutie.

57. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že v prípade, ak by správca dane neprihlásil riadne a včas v reštrukturalizačnom konaní žalobcu, tak by nemal právo vyrubiť úrok z omeškania z predmetnej dane, pretože išlo o daňovú pohľadávku vzniknutú pred začatím reštrukturalizačného konania žalobcu a táto pohľadávka by nebola uplatnená riadne a včas prihláškou podľa , taktiež by

nebola ani zahrnutá do schváleného reštrukturalizačného plánu ( ), v dôsledku čoho by táto daňová pohľadávka zanikla podľa daňového poriadku v spojení s . Rovnako by z nej nebolo možné dodatočne vyrubiť úroky z omeškania. Ako už správny súd vyššie uviedol, ak by správca dane predmetnú daňovú pohľadávku riadne a včas prihlásil v reštrukturalizačnom konaní žalobcu a táto by bola zaradená do potvrdeného plánu, potom by už nemohol vyrubiť v zmysle daňového poriadku úroky za každý deň omeškania s platbou dane za obdobie spadajúce po dni začatia reštrukturalizačného konania.

58. Avšak z obsahu administratívneho spisu, ani z rozhodnutia správcu dane a žalovaného, nevyplývajú zásadné skutočnosti majúce vplyv na posúdenie zákonnosti vyrubenia úrokov z omeškania, a síce, či správca dane uplatnil predmetnú daňovú pohľadávku (istinu) v reštrukturalizácii podľa , v akej výške, rovnako, či bola zahrnutá a v akom rozsahu a splatnosti do schváleného reštrukturalizačného plánu, a v neposlednom rade, či žalobca plní reštrukturalizačný plán vo vzťahu k prihlásenej pohľadávke alebo neplní a nastali následky neúčinnosti plánu predpokladané ustanovením . V nadväznosti na uvedený nedostatok odôvodnenia daňových rozhodnutí, absentujú v týchto akékoľvek úvahy konajúcich daňových orgánov vo vzťahu k vyhodnoteniu podstatných skutkových okolností majúcich v kontexte reštrukturalizácie žalobcu podstatný vplyv na možnosť vyrubenia úrokov z omeškania, vrátane úvahy o použití relevantných ustanovení daňového poriadku a zákona o konkurze a reštrukturalizácii na daný prípad.

59. V tomto ohľade správny súd konštatuje, že rozhodnutia správcu dane a žalovaného vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, čo zároveň spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutí správcu dane a žalovaného pre nedostatok dôvodov.

60. Na základe uvedeného správny súd preskúmavané rozhodnutia správcu dane a žalovaného z dôvodov podľa , , zrušil a vec vrátil Daňovému úradu Trnava na ďalšie konanie.

61. V ďalšom konaní bude úlohou orgánov finančnej správy oboznámiť sa s reštrukturalizačným plánom žalobcu a jeho plnením, pričom možnosť vyrubiť ďalší úrok z omeškania bude daná iba v prípade, ak dôjde k naplneniu podmienok predpokladaných ustanovením , teda iba v prípade, ak sa schválený reštrukturalizačný plán stane voči správcovi dane ako účastníkovi plánu vo vzťahu k dotknutej pohľadávke neúčinným z dôvodu, že žalobca ako dlžník riadne a včas neplnil voči správcovi dane predmetnú daňovú pohľadávku, pričom toto neplnenie musí byť z rozhodnutia žalovaného zrejmé a nestačí len konštatovanie žalovaného, že žalobca plán neplní.

62. Právo na plnú náhradu trov konania priznal správny súd v konaní úspešnému žalobcovi podľa . O ich výške rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku ( ).

63. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( )

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).