Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 9 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_5Csp-78-2019.pdf
PDF · 112.33 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/78/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpená advokátkou JUDr. Katarínou Hegedüšovou, so sídlom v Bratislava - Karlova Ves, Majerníkova 3479/3A, IČO: 42 185 190 proti žalovanému: B. S., K.. X.X.XXXX, I. V. O. Š., Š. XXXX/X o žalobe na zaplatenie sumy 449 € a iné takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 180,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 180,- eur počítaný od 30.07.2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Súd čo do zvyšku žalobu žalobcu z a m i e t a.
Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, uzavretá dňa 29.07.2015 medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava a dlžníkom B. S., uvedená v bode 3. v znení: „Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33 EUR“, je n e p r i j a t e ľ n á a preto n e p l a t n á.
Súd žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania v pomere 19,82% trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podanou žalobou domáhal zaplatenia od žalovaného istiny vo výške 180 €, odplaty vo výške 56 €, zmluvnej pokuty vo výške 33 €, pokutu za upomienky vo výške 180 €, zmluvného úroku vo výške 70 % ročne zo sumy 200 € od 29.7.2015 do 6.10.2015 a zo sumy 180 e od 7.10.2015 do zaplatenia, zákonného úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 236 € od 30.7.2016 do zaplatenia. V žalobe poukázal na to, že so žalovaným uzavrel Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX dňa 29.7.2015, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 200 €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s odplatou a úrokom z poskytnutého úveru čo predstavuje sumu vo výške 196 €. Spolu mal zaplatiť sumu 396 € do 29.7.2016. Vzhľadom na to, že žalovaný úver nesplácal riadne a včas, úver zosplatnil. Listinu o zosplatnení súdu nepredložil. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa žalovaný zaviazal zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške 33 €, ak neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve a za každú zaslanú upomienku čiastku 30 €, pričom žalovanému bolo zaslaných 6 upomienok.
2.Žalovanému boli žaloba, prílohy, poučenia ako aj výzva na vyjadrenie doručené dňa15.8.2019. Žalovaný sa písomne nevyjadril.
3.Na pojednávanie dňa 9.10.2019 sa nedostavila právna zástupkyňa žalobcu, doručenie mala riadne vykázané. Jej neúčasť na pojednávaní ospravedlnil žalobca a požiadal, aby súd konal v ich neprítomnosti. Na pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný, doručenie mal riadne vykázané.
4.Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oboznámením sa so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, so Všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru, s ostatným spisovým materiálom.
5.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
6.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
7.Podľa § 52 ods. 3 toho istého zákona dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
8.Podľa § 52 ods. 4 toho istého zákona spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
9.Podľa § 53 ods.1 toho istého zákona spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
10.Podľa § 53 ods.2 toho istého zákona za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
11.Podľa § 53 ods.3 toho istého zákona ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
12.Podľa § 53 ods.4 toho istého zákona za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
13.Podľa § 54 ods. 2 toho istého zákona v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
14.Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
15.Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
16.Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov účinný v čase uzavretia zmluvy tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
17.Podľa § 1 ods. 2 prvá veta Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov účinný v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
18.Podľa § 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov účinný v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
19.Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o Spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov účinný v čase uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová "spotrebiteľský úver" v príslušnom gramatickom tvare.
20.Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o Spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov účinný v čase uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
21.Podľa § 9 ods. 6 Zákona č. 129/2010 Z. z. o Spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov účinný v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
22.Podľa § 11 ods. 1 toho istého zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
23.Podľa § 19 toho istého zákona ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.
24.Podľa § 19 ods.2 toho istého zákona na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.
25.Podľa § 19 ods.3 toho istého zákona pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
26.Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
27.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
28.Podľa § 298 ods.1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
29.Podľa § 298 ods.2 CSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
30.Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 29.7.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. V zmysle uvedenej zmluvy žalobca poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 200 € a žalovaný sa zaviazal veriteľovi vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 196 €, čiže žalovaný mal zaplatiť celkovú čiastku 396 €. V Zmluve bolo uvedené, že odplata bola vo výške 56 €, čo predstavuje RPMN vo výške 28 %. Úrok bol uvedený vo výške 70 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 140 €. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 396 €, ak nie je dohodnuté inak do 29.7.2016. Doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti bol 29.7.2016. Priemerná RPMN vo výške 25,88 %. Zmluvná pokuta 33 €, ak neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve, poplatok za každú zaslanú upomienku 30 €. Žalobca v žalobe žiadal priznať istinu vo výške 180 €.
31.Žalobca pri uzatváraní zmluvy so žalovaným bol v postavení dodávateľa, nakoľko konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaný ako fyzická osoba bola spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedenej skutočnosti vyplýva, že strany sporu uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu. Zmluva, ktorú uzavreli strany sporu, má charakter aj zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko žalovaný bol fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
32.Ročná percentuálna miera nákladov vyjadruje mieru nákladov na daný úverový resp. aj inak označený finančný produkt. RPMN má teda zohľadniť všetky náklady, ktoré má dlžník vynaložiť v súvislosti s uzatvorenou zmluvou. Ide predovšetkým o úrok, poplatok za uzatvorenie zmluvy, poplatok za vedenie účtu, rôzne administratívne náklady, či inak označené náklady, čiže aj odplatu. RPMN musí zohľadňovať všetky náklady spotrebiteľa tak, aby bolo možné porovnať výhodnosť či nevýhodnosť jednotlivých produktov. Zmyslom povinnosti zverejňovať RPMN je umožniť spotrebiteľom, aby sa na trhu úverových či finančných produktov dokázali čo najlepšie zorientovať a porovnaním RMN zistiť výhodnosť úveru. Uvedenie len RPMN, ktorá nezahŕňa všetky skutočné náklady, ešte neznamená, že dlžník bude mať úplné a dostatočné informácie o úvere, ktoré mu má ponúkať práve údaj o skutočnej RPMN ako údaj zahrňujúci komplexné náklady. Povinnosť priamo v zmluve uvádzať skutočnú RPMN a zároveň priemernú RPMN má pomôcť spotrebiteľom, aby dokázali porovnať jednotlivé úvery. Súd považoval konanie žalobcu za nekalosúťažné konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď neuviedol vo výpočte RPMN všetky náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom a tak úmyselne vyvolal dojem výhodnosti úveru, čo mohlo mať bezpochyby vplyv na správanie spotrebiteľa pri výbere úverového produktu. Takémuto konaniu veriteľa nemožno priznať ochranu. Nesprávne uvedenie údaju RPMN v zmluvách o spotrebiteľskom úvere zákonodarca spája so sankciou v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
33.Uzavretá zmluva spĺňa podmienku písomnej formy, avšak minimálne neobsahuje obligatórnu náležitosť zmluvy, ktorú zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať. V zmluve nie je uvedená
ročná percentuálna miera nákladov (§ 9 ods.2 písm.h/), vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom treba uviesť všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. RPMN, ktorá je v zmluve uvedená vo výške 28 %, je uvedená v nesprávnej výške. Z obsahu Zmluvy, tak ako súd vyššie špecifikoval, je uvedená RPMN vo výške 28 %, ktorá vychádza resp. zohľadňuje len náklad - odplatu vo výške 56 €. Uvedená výška RPMN nevychádza z ďalšej položky a to nákladu vo forme úroku vo výške 70 % ročne čo predstavuje sumu 140 €. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa (§ 11 ods.1 písm.d/) , čo je aj v prejednávanom prípade. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je síce uvedená RPMN, ale táto nie je uvedená v správnej výške, v klamlivej výške pre spotrebiteľa, pretože do výpočtu RPMN nie je zahrnutý úrok. Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, čiže aj plnenie na úrok. Vzhľadom na to, že už vyššie uvedená skutočnosť spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, súd sa v spore nezaoberal ostatými náležitosťami zmluvy.
34.Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 200 €. V spore žiadal priznať istinu vo výške 180 €, z čoho vyplýva, že žalovaný zaplatila na istinu sumu 20 €. Žalovaný uvedenú skutočnosť nerozporoval. Vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu istiny v žalovanej výške 180 €. V tejto časti súd považuje žalobu za dôvodnú a vyhovel jej.
35.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od meškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36.Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
37.Vzhľadom na to, že žalovaný sa s plnením dostal do omeškania súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania z priznanej istiny vo výške 180 € a to úrok z omeškania vo výške 5 % ročne počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti úveru (úver splatný dňa 29.7.2016) čiže od 30.7.2016 do zaplatenia. Pokiaľ žalobca žiadal priznať úrok z omeškania z vyššej sumy 236 €, tak ako súd vyššie uviedol, v tejto časti (čo do zvyšku uplatneného úroku) súd žalobu žalobcu zamietol s poukazom na priznanú výšku istiny.
38.Keďže súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, zamietol žalobu žalobcu v ostatných uplatnených nárokoch (odplata, poplatky za upomienky, zmluvný úrok).
39.Je nepochybné, že žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľských zmlúv, ktoré ako typové zmluvy sú uzavreté vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia (§ 53 ods. 2 OZ). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, čo je súdu známe z iných sporov. Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní zmluvy postupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania, ktorý je súdu známy a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka). Vzťahy medzi stranami sporu na základe zmluvy vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do svojho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanoviť zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle.
40.Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Zmluvné dojednania v uzavretej zmluve, týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
41.Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom z omeškania, t. j. že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je toho názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejší alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník konania, a to spotrebiteľ. Už na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k/ OZ). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľovi.
42.Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje úprava v Občianskom zákonníku, a to § 52 a nasl. a zmluvná pokuta, ktorá nie je individuálne dojednaná je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách, preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo, upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Súd poukazuje na to, že neprijateľnosť zmluvnej podmienky - dojednania o zmluvnej pokute spôsobuje jeho neplatnosť, a to od počiatku, v dôsledku čoho nenastávajú predpokladané právne účinky takéhoto dojednania. Zmluvná podmienka, dojednaná v Zmluve v časti, týkajúcej sa zmluvnej pokuty vo výške 33 €, je pre rozpor s § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka neplatná a z tohto dôvodu neprijateľná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa a súčasne predmetná zmluvná podmienka nebola so žalovaným dojednaná individuálne, o čom svedčí aj je predtlačená formulácia znenia v Zmluve. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že uvedená zmluvná podmienka nezohľadňuje ani časový faktor, čo je tiež v neprospech spotrebiteľa (napr. či spotrebiteľ zaplatí časť úveru pred lehotou splatnosti, a dlh v čase jeho splatnosti nie je vo výške pôvodného dlhu, v čase uzatvárania zmluvy).
43.Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka, používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve (§ 298 CSP).
44.Súd má za to, že práve uvedené skutočnosti spôsobili nerovnováhu v predmetnom spotrebiteľskom vzťahu a tým aj neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky a jej súčasnú neplatnosť, nakoľko nie je možné akceptovať stav, v rámci ktorého jedna zo zmluvných strán (dodávateľ) zneužíva svoje postavenie na to, že diktuje zmluvné podmienky, ktoré druhá strana (spotrebiteľ) buď bezvýhradne príjme, alebo
s ním dodávateľ zmluvu neuzavrie. Dojednanie o zmluvnej pokute, nachádzajúce sa v Zmluve, nie je možné označiť ani za zmluvnú podmienku, individuálne dohodnutú, pričom súd poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka a tiež na článok 3 Smernice Rady 93/2013/EHS. Podľa označených ustanovení sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola dodávateľom navrhnutá vopred a spotrebiteľ sa s ňou oboznámil až pred podpísaním zmluvy, pričom nemohol ovplyvniť podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Existenciu vopred pripravovaných formulárových (typových) zmlúv o spotrebiteľskom úvere zo strany veriteľa, obsahujúcich totožnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom, súd zistil aj z iných sporov, vedených žalobcom na tunajšom súde. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd vo výroku rozhodnutia vyhlásil zmluvnú podmienku, uvedenú v Zmluve o spotrebiteľskom úvere za neprijateľnú, a preto za neplatnú.
45.Vzhľadom na to súd považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú aj v časti uplatnenia si zmluvnej pokuty vo výške 33 € a v tejto časti žalobu žalobcu zamietol.
46.Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
47.Vo veci bol úspešnejší žalovaný, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Jeho úspech predstavuje v percentuálnom vyjadrení 59,91 % (z pôvodne žalovanej sumy 449 € čo je 180 € plus 56 € plus 33 € plus 180 € ), úspech žalobcu predstavuje 40,09 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného). Čistý úspech žalovaného potom predstavuje 19,82 % (59,91 % mínus 19,82 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (exekučný poriadok). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (zákon č. 233/1995 Z.z.).