Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/38/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavom Jankolom, v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárske družstvo ,,Vršatec", 018 52 Pruské č. 118, IČO: 00 200 166, zastúpený: JUDr. František Michalec, advokát, Ul. Sládkovičova 2545, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, zastúpený: MST PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545, o plnenie poistnej zmluvy takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.07.2013 a doplnenou dňa 18.09.2013 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 26.008,- eur s príslušenstvom, z titulu nevyplatenia poistného plnenia a nenahradenia škody spôsobenej poistnou udalosťou na repke ozimnej, ktorú mal žalobca poistenú u žalovaného na poistné riziko krupobitia na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.05.2010 v znení dodatku č. 3 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.05.2012, ktorým došlo k náhrade čísla pôvodnej zmluvy č. XXXXXXXXXX na č. XXXXXXXXXX.

2. Rozsudkom č.k. -162 zo dňa 01.06.2016 tunajší súd žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania. Uznesením č.k. -226 zo dňa 20.02.2018 odvolací súd zrušil predmetný rozsudok tunajšieho súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Odvolací súd poukázal vo svojom rozhodnutí na to, že prvostupňový súd nevykonal dostatočné dokazovanie, pretože si nevyžiadal prílohu č. 1 k zápisu o vykonanej obhliadke, ani sa nijako nevysporiadal so skutočnosťou, že sám žalovaný konštatoval ponechanie jednej vzorky na každej parcele o výmere 10-15 m2, čo má vplyv na poistné plnenie a jeho rozsah. Odvolací súd ďalej uviedol, že prvostupňový súd sa nezaoberal ani čl. VIII. ods. 1 písm. a/ OPP-PL, v zmysle ktorého poisťovateľ postupuje pri určení výšky plnenia tak, že v súčinnosti s poisteným zistí na oznámenej parcele rozsah poškodenia poistenej plodiny, ktorý vyjadrí v percentách. Taktiež sa súd nezaoberal čl. VI ods. 6 VPP PP 09, na základe ktorého môže poisťovňa iba znížiť poistné plnenie v prípade, ak poistený poruší niektorú z povinností. Odvolací súd ďalej poukázal na to, že prvostupňový súd nevykonal dôkazy navrhované žalobcom, a to výsluchy Ing. Y. a K.. L.. Odvolací súd uviedol, že prvostupňový súd doplní dokazovanie v naznačenom smere a opätovne vec rozhodne.

3. V zmysle pokynov odvolacieho súdu, tunajší súd vykonal výsluchy svedkov, a to K.. Y. L., K.. R. Y., K.. K. Z. a K.. Y. V..

4. Svedok K.. Y. L. uviedol, že je samostatne hospodáriaci roľník, pričom v tom čase pestoval repku olejnú na 50 ha. Od žalobcu mal pozemky vzdialené asi 500 m. Po búrke svedok nahlásil poistnú udalosť u žalovaného, pričom ten na obhliadku neprišiel. Svedkovi bolo uvedené, že poistnú udalosť nenahlásil, až po následnej komunikácii mu bol poslaný znalec na obhliadku. Znalec prišiel, nezáväzne to zhodnotil a dal svoje resumé. Svedok postup žalovaného nijak nekomentoval, mal za to, že si splnil svoju povinnosť a následne mu vyplatili sumu, ktorá vyplývala z jeho poistného vzťahu. Z 25 ha mu bolo priznaných 100 %. Svedok uviedol, že poškodenú úrodu búrkou nepokosil, keďže úroda bola aj tak zničená. Svedok uviedol, že vedel o tom, že búrkou boli zasiahnuté aj parcely žalobcu. Svedok ozrejmil súdu čo znamená desikácia plodín a zároveň uviedol, že zber repky sa uskutočňuje na danom území v období 6. a 7. mesiaca.

5. Svedok K.. R. Y. uviedol, že žalobcovi sprostredkoval poistenie u žalovaného. Po búrke a krupobití spolu so žalobcom nahlásili poistnú udalosť žalovanému. Podľa svedka bolo odhadované poškodenie vo výške 50 - 70 %, avšak sám po poraste nechodil. Z optického hľadiska mal za to, že sused mal poškodenie väčšieho rozsahu. Svedok ďalej uviedol, že žalobca bol povinný urobiť tzv. zábranné opatrenia na zväčšenie rozsahu škody, čo v danom prípade bol okamžitý zber poškodenej úrody, aby sa zabránilo zvýšeniu škody. Svedok mal za to, že ak by sa ponechali isté nepokosené poškodené plochy, bolo by možné zistiť percentuálnu škodu na celej parcele. Percento sa dalo podľa svedka zistiť aj z pokosenej parcely, avšak bol by to nepresnejší údaj, keďže treba rátať so stratami pri zbere. Svedok ďalej uviedol, že pri nahlasovaní škody žalobcovi povedal, že ho bude kontaktovať technik žalovaného ohľadne obhliadky, pričom žalobcovi odporučil ponechať isté vzorky na preukázanie poškodenia. Svedok mal žalobcovi povedať, že zbierať úrodu môže, ale musí zanechať vzorky. Svedok si presne nepamätal v akej veľkosti mali byť vzorky, či to bolo 20x30 m alebo iné. Svedok mal za to, že žalovaný mal 48 hodín na to, aby sa dostavil na miesto škody. Po tomto termíne poistený nebol povinný čakať na kroky poisťovne.

Svedok K.. R. Y. v čestnom vyhlásení zo dňa 12.09.2019 uviedol, že nie je pravda, že by neurgoval obhliadku. Ak by mu bola zo strany Callcentra žalovaného položená otázka o urgencii, určite by ju zodpovedal. V prípade ak by sa pýtali na to, kedy sa má zbierať repka, uviedol by, že zber už prebieha a bude aj ďalej pokračovať. Svedok poprel akúkoľvek mailovú komunikáciu medzi ním a p. Cebrom ohľadne urgencie obhliadky. Svedok v čestnom vyhlásení potvrdil, že žalobcovi povedal, že môže repku zbierať, ale taktiež mu povedal, že má zanechať na parcelách vzorky, keďže patrí ku staršej generácii pracovníkov v poisťovníctve, mal vtedy na mysli vzorky cca 5x5 m. Svedok priznal, že o veľkosti kontrolných políčok v zmluvných podmienkach sa dozvedel od žalobcu až po zamietnutí plnenia žalovaným.

6. Svedok K.. K. Z. uviedol, že spolu s Ing. V. boli na obhliadke poistnej udalosti u žalobcu. Svedok znalecký posudok na danú udalosť nerobil, nakoľko ponechané vzorky neboli dostatočné a posudok tak nebolo možné spraviť na základe metodiky poisťovne, ktorá je iná ako metodika ostatných znalcov. Svedok na to, že škoda vznikla vo štvrtok, nahlásená bola v piatok a na miesto sa dostavili až v pondelok poobede uviedol, že to, kedy na obhliadku prišli záviselo od toho, ako to mal žalovaný so žalobcom dohodnuté. Svedok sa nestretol vo svojej praxi so situáciou, že by sa na tej istej parcele zopakovalo krupobitie v priebehu pár dní. Svedok ozrejmil vo svojej výpovedi činnosť a postup znalca a likvidátora na parcele pri obhliadke, s tým, že u repky sa zisťuje poškodenie šešúľ, ako sú povypadávané semienka. Vzorky sa berú z rôznych častí parcely a potom sa robí priemer na celú parcelu. Svedok uviedol, že na každých 10 ha sa musí brať vzorka minimálne 10 rastlín. Vzorka podľa poistnej zmluvy bola 500 m2 a ako poistnú podmienku ju musel rešpektovať aj svedok ako znalec. Tieto podmienky mal žalovaný podľa svedka stanovené tak preto, aby bolo možné čo najobjektívnejšie zistiť % poškodenia, či bola poškodená celá parcela, alebo len časť. Svedok uviedol, že pri obhliadke pozerajú aj na poškodenie susedných parciel, ale krupobitie chodí väčšinou v pásoch, preto býva niekedy priedel či je poškodené všetko alebo nie. Svedok uviedol, že v poisťovni nie je ako súdny znalec, preto sa riadi metodikou poisťovne, a preto keď na poli nebolo dostatočné množstvo vzoriek, nebol dôvod robiť obhliadku podrobnejšie a dokončiť ju. Svedok ďalej uviedol, že vypadnutie šešúľ repky môže byť spôsobené aj zatrasením rastlinou, čiže aj silným vetrom, či víchricou, pričom poškodenie môže byť rozdielne na kraji či v strede poľa. Niekedy môže ísť o rozdiel aj niekoľko desiatok percent. Svedok mal za to, že z toho čo videl, nejaká škoda sa určiť dala, ale nedá sa povedať, že by to bolo objektívne.

7. Svedok K.. Y. V. vo svojej výpovedi uviedol, že je likvidátor poistných udalostí pre žalovaného. K poistnej udalosti uviedol, že škoda bola nahlásená vo štvrtok sprostredkovateľom poistenia p. Y.,

následne bola obhliadka pridelená znalcovi p. Z., ktorý kontaktoval p. Y. a z mailu, ktorý svedkovi poslal p. Z. zistil informáciu, že obhliadka škody nebola urgovaná a termín obhliadky bol dohodnutý na pondelok ráno. V pondelok po príchode na miesto obhliadky svedok videl, že žalobca končí so zberom plodiny a na jednotlivých parcelách repky boli nechané nepokosené malé časti. Svedok to najprv považoval za žart a už na mieste informoval žalobcu, že ponechané časti nezodpovedajú potrebným vzorkám, ktoré bol povinný nechať v zmysle poistných podmienok na objektívne posúdenie škody. Podľa svedka to kedy sa má uskutočniť obhliadka v zmluve ani v poistných podmienkach presne nie je uvedené. Obhliadka sa mala vykonať po dohode so žalobcom, pričom ju mal dohadovať p. Y.. Svedok mal za to, že obhliadku nevykonali skôr preto, lebo obhliadka nebola urgovaná. Pokiaľ nebola obhliadka zo strany žalobcu urgovaná a nebolo uvedené kedy sa predpokladá zber, nebol dôvod ísť na obhliadku skôr. Svedok ďalej uviedol, že o búrke vedel zo SHMÚ, nakoľko žiadal dodatočne informácie o víchrici. Svedok poukázal na to, že poistné podmienky stanovujú, že ak sa musí poistená plodina urgentne pozbierať, musí poškodený ponechať potrebné 3 vzorky na začiatku, v strede a na konci, každá vo výmere minimálne 500 m2. Vzhľadom na uvedené nebola vyčíslená škoda, keďže ponechané vzorky neboli dostatočné na objektívne posúdenie príčiny a rozsahu poškodenia, o tomto mal svedok informovať štatutára žalobcu hneď na obhliadke. Svedok uviedol, že on nemal povinnosť kontaktovať žalobcu za účelom dohodnutia obhliadky. Svedok tiež uviedol, že obhliadky sa robievali aj cez víkendy ak to bolo urgované. Rovnako ako K.. Z., aj svedok K.. V. uviedol, že sa počas svojej praxe (9 rokov) nestretol s tým, aby sa na tej istej parcele ľadovec vyskytol v priebehu 1 - 3 dní. Ku komunikácii medzi K.. Y., K.. Z., prípadne ním svedok uviedol, že mal vedomosť od K.. Z., že volal s K.. Y., pričom o mailovej komunikácii s K.. Y. vedomosť nemal. Svedok s K.. Y. nekomunikoval ani telefonicky ani mailom. Svedok ďalej uviedol, že bol na všetkých parcelách, ktoré boli nahlásené, bolo zaznamenané čo na každej bolo a vyhotovila sa fotodokumentácia. Pri obhliadkach sa sledujú aj susedné parcely, či strnisko, ale na objektívne zhodnotenie môžu mať vplyv podľa svedka aj iné faktory, nie len krupobitie, ale aj vietor, prezretie, či ľudský faktor. Na základe obhliadky na parcelách žalobcu mal svedok za to, že ku škode určite došlo, len nebolo zrejmé vplyvom akých rizík a faktorov.

K výpočtu percenta úbytku svedok uviedol, že posudzuje sa celá parcela a úbytok sa určuje individuálne v závislosti od toho, či bola ponechaná celá úroda, alebo len vzorky. Podľa svedka bolo možné zanechať menšie vzorky ako boli uvedené v zmluve len po dohode so žalovaným. Krupobitie chodieva v pásoch, preto poškodenie parciel mohlo byť rôzne, a preto boli dôležité vzorky z každej časti parcely. Svedok poukázal na to, že rok pred tým mal žalobca tiež škodovú udalosť, kde bol ale ponechaný celý porast a škoda sa určila vo výške 90 %. Svedok uviedol, že určenie úbytku sa počíta na základe metodiky žalovaného. Veľkosť vzorky 500 m2 na začiatku, v strede a na konci parcely bola podľa svedka potrebná na to, aby bolo možné parcelu objektívne posúdiť ako celok, či nepôsobilo iné riziko s tým, že vzorky sa neberú vôbec z kraja parcely či z koľajových riadkov. Pri zanechaných vzorkách žalobcom nebolo podľa svedka možné objektívne posudzovať poškodenie, poukázal pritom na to, že z parcely vo veľkosti 300 000 m2 bolo ponechaných len 25 m2, čo je veľký nepomer a vzorka bola navyše ponechaná len v jednej časti. K iným faktorom, ktoré by mohli na plodinu pôsobiť svedok uviedol, že v prvom rade je to víchrica, ktorá býva sprievodným javom búrky, pričom víchrica v danom prípade poistená nebola. Tiež to môžu byť zver či ľudský faktor. Vplyvy mohli byť rôzne, preto bolo potrebné zanechať väčšiu vzorku a v rôznych miestach parciel. Svedok mal za to, že aj v prípade ak ide o plodinu, ktorá sa má v danom čase zbierať je potrebné nahlásiť urgenciu, keďže v lete je búrková sezóna a žalovaný má viac poistných udalostí, pričom agrotechnický termín zberu sa môže meniť.

8. Žalobca v následnom konaní vo svojich vyjadreniach a na pojednávaniach uviedol, že obranu žalovaného považuje za účelovú, pričom poukázal na osobitné poistné podmienky OPP PL10, článok XI s tým, že žalobca sa snažil plniť povinnosti a minimalizovať škody, ktoré na úrode vznikli, resp. mohli ešte vzniknúť. Podľa žalobcu boli splnené všetky povinnosti okrem dvoch, ktoré porušil podľa neho len čiastočne. Poukázal hlavne na čl. XI ods. 1 písm. c), podľa ktorého minimalizoval straty vykonaním agrotechnických opatrení včas, kvalitne a úplne. Zároveň poukázal na písm. d), v zmysle ktorého mali ukončiť zber poistených plodín v agrotechnickom termíne, a to do 15 dní po vykonanom ošetrení, tzv. desikácii. Táto sa uskutočnila dňa 05.07.2012 a zber mal byť teda ukončený do 20.07.2012, t.j. v deň poistnej udalosti. Ďalej poukázal na písm. f) a h), ktoré boli z jeho strany čiastočne porušené, keďže neboli nechané vzorky vo veľkosti stanovenej zmluvou, ale vzorky menšie. Žalobca mal za to, že na percentuálne vypočítanie úbytku malo stačiť aj menšie množstvo vzoriek. Žalobca poukázal na ods. 3 tohto článku, v zmysle ktorého mal žalovaný v prípade nesplnenia povinnosti poistné plnenie primerane znížiť, nie ho celkom zamietnuť. Žalovaný mal podľa žalobcu možnosť na základe predložených

dokumentov a na základe obhliadky percentuálne vyčísliť úbytok. Žalobca poukázal na to, že po ohliadke ostalo dlho ticho, 63 kalendárnych dní od ohliadky mu neboli poskytnuté žiadne informácie. Až po druhej urgencii žalovaný odpísal, že nárok zamieta. Podľa názoru žalobcu mohlo zo strany žalovaného dôjsť k vyhotoveniu znaleckému posudku, ktorý by určil percento úbytku v zmysle článku XI VPP 09. Žalobca mal za to, že v zmysle zmluvy a poistných podmienok mal žalovaný prísť na ohliadku načas. Zmluva ani poistné podmienky podľa neho neuvádzajú povinnosť žalobcu urgovať ohliadku. Žalobca mal tiež za to, že búrka, ktorá spôsobila škodu bola preukázaná a bola taká silná, že škoda bola väčšia ako je žalovaná suma. Žalobca uviedol (podľa nahrávky z pojednávania zo dňa 11.07.2019), že v tom čase to vnímali tak, že ich žalovaný trestá za to, že urobili všetky kroky, aby nedošlo k nárastu škody. Rovnako mal za to, že zlyhala komunikácia medzi sporovými stranami. Žalobca priblížil súdu, že ľadovec v deň škodovej udalosti bol veľkého rozsahu. Nešlo podľa neho o lokálny ľadovec, keďže sa tiahol od Nového Mesta nad Váhom po Púchov. Bol to súvislý ľadovec veľkého rozsahu. Nahlásenie vykonal podľa žalobcu K.. Y., s tým, že mu oznámil, že sa mu niekto z poisťovne ozve a že môžu kosiť. Žalobca na pojednávaní dňa 11.07.2019 uznal, že po škodovej udalosti sa mohol aj on sám ozvať zástupcom poisťovne, ale keďže v tom čase bol pracovne vyťažený, dal zozbierať parcelu. Malé vzorky boli zanechané podľa žalobcu preto, lebo iným poisťovniam v tom čase stačilo zanechať menšie vzorky, v rozsahu štvorca na záber kombajnu, cca 4x4 m, a tak mal žalobca za to, že aj v tomto prípade to bude stačiť. Žalobca repku zozbieral preto, lebo sám v praxi zažil, že sa ľadovec v priebehu pár dní na tej istej parcele zopakoval. Žalobca mal za to, že v tom čase sa rozhodol pre zber správne a malo to byť rozhodnutie v prospech žalovaného. Vyčíslenie škody malo vychádzať zo skutočného stavu, o čom zaslali žalovanému aj dokumentáciu a odrátali si od toho aj 20% spoluúčasť. Štatutárny zástupca žalobcu na pojednávaní potvrdil, že svedok K.. V. sa ho po príchode na obhliadku spýtal, či ide o žart, keď videl zanechané vzorky. Priznal pri tom, že zmluvu a poistné podmienky ohľadom veľkosti vzoriek si prečítal až dodatočne potom, čo mu K.. V. oznámil, že poistné plnenie bude zrejme zamietnuté. K zozbieranému množstvu úrady žalobca uviedol, že žalovaný na základe toho, čo bolo zozbierané, mohol určiť množstvo úbytku a poistné plnenie nemusel zamietnuť, ale mal ho primerane znížiť. Žalobca mal za to, že urobil všetky opatrenia v najlepšom vedomí a svedomí za účelom minimalizovania škôd.

9. Žalovaný v následnom konaní vo svojich vyjadreniach a na pojednávaniach poukázal na čl. VI ods. 4 VPP PP 09, podľa ktorého podkladom pre výpočet poistného plnenia je stanovený a preukázaný rozsah škody spôsobený poistným nebezpečenstvom. Tiež poukázal na čl. IV ods. 4 OPP PL10, podľa ktorého sa poistenie plodín vzťahuje na poistenie udalostí, následkom ktorých došlo ku kvantitatívnemu úbytku na úrode poistených plodín na parcele súvislo vysiatej alebo vysadenej rovnakou plodinou. Poukázal aj na čl. VIII ods. 1 OPP PL10, podľa ktorého poisťovateľ postupuje pri určení výšky plnenia tak, že v súčinnosti s poisteným zistí rozsah poškodenia poistenej plodiny, ktorý vyjadrí v percentách, prihliadne pritom na všetky okolnosti, ktoré mali vplyv na rozsah poškodenia plodiny aj bez vzniku poistnej udalosti a predovšetkým vylúči z plnenia škody, na ktoré sa poistenie nevzťahuje a škody v dôsledku nebezpečenstiev, ktoré neboli dojednané v zmluve. Následne sa určí úbytok na množstve poistenej plodiny percentom určeným obhliadkou. Žalovaný mal vzhľadom na ustanovenia poistných podmienok za to, že ak žalobca zozbieral úrodu a nenechal dostatočné vzorky, tak žalovaný nemohol zistiť nie len kvantitatívny úbytok na tej ktorej parcele, ale ani to, na ktorej z dotknutých parciel bola poistená plodina súvislo vysadená, či nedošlo k zberu pred poistnou udalosťou a ak áno, tak v akom rozsahu. Žalovaný nedokáže po zbere a nezanechaní dostatočných vzoriek objektívne vyhodnotiť, v dôsledku akého vplyvu a živlu prišlo ku škode. Žalovaný poukázal taktiež na čl. XI ods. 1 písm. h) OPP PL10, podľa ktorého bol žalobca povinný v prípade, ak sa poškodená plodina musela zozbierať pred obhliadkou, po dohode so žalovaným, ponechať na parcele vzorky na začiatku, v strede a na konci o výmere 500 m2 pre každú vzorku. Práve táto veľkosť má podľa žalovaného vplyv nielen na možnosť objektívneho preukázania kvantitatívneho úbytku na úrode v dôsledku poistnej udalosti, ale žalovaný by mal možnosť posúdiť aj to, či bola plodina na parcele súvislo vysiata, či na plodinu nepôsobil iný živel, prípadne či neprišlo k zozbieraniu pre poistnou udalosťou. Žalovaný tiež poukázal na čl. XI ods. 1 písm. f) OPP PL10, podľa ktorého bol žalobca povinný nevykonať bez súhlasu žalovaného také zásahy na poškodenej plodine, ktoré by znemožnili alebo sťažili posúdenie škodovej udalosti.

Žalovaný poukázal na fakt, že keďže v období škodovej udalosti už bolo obdobie zberu repky, nie je možné vylúčiť predchádzajúci zber úrody, t.j. zber pred poistnou udalosťou a rozsah zberu na jednotlivých parcelách pred poistnou udalosťou. Tým by došlo k mareniu možnosti kvantitatívneho určenia úbytku úrody. Žalovaný mal za to, že žalobca tým, že nenechal na parcelách zmluvou dohodnuté vzorky, znemožnil mu plniť, keďže škoda na poistenej plodine v dôsledku poisteného živlu sa objektívne

nedala zistiť a nemohla byť preukázaná. S poukazom na výpoveď svedka K.. L. žalovaný poukázal na to, že keby žalobca neporušil zmluvu a plodinu by nezozbieral, alebo nechal aspoň potrebné vzorky, žalovaný by mu poistné vyplatil, tak ako K.. L., ktorý úrodu nezozbieral.

Žalovaný súdu predložil meteorologický posudok 853/2018, ktorý vyhotovil SHMU dňa 23.11.2018, pričom s poukazom naň uviedol, že dňa 19.07.2012 dosiahol vietor v oblasti obce Pruské max. rýchlosť v nárazoch až 75 km/h, t.j. silu víchrice. Žalovaný tým poukázal na fakt, že poistená plodina mohla byť poškodená nie len krupobitím, ale aj víchricou, avšak toto nebezpečenstvo nebolo predmetnou poistnou zmluvou poistené. Žalovaný poukázal aj na to, že v danom období môže šešuľa poistenej plodiny vypadnúť aj len zatrasením rastlinou, v dôsledku silného vetra, víchrice, pričom je rozdielne, kde sa šešuľa na poli nachádza. Na poli sa teda môže stať, že rozdiel v poškodení je niekoľko desiatok percent, a to len na jednej parcele. Tieto faktory nebolo možné objektívne posúdiť práve v dôsledku konania žalobcu, pretože v čase obhliadky buď poškodená plodina už neexistovala, alebo vzorky boli tak malé, že dané faktory sa nedali objektívne posúdiť. Žalovaný poukázal na to, že v danom prípade výpočet nebolo možné primerane znížiť, keďže zníženie nebolo z čoho vykonať, nakoľko samotný výpočet reálneho úbytku sa nedal urobiť. Vzorky o veľkosti 5 - 7 m2 pri veľkosti parciel 300 tis. m2 a 270 tis. m2 boli neprimerané na objektívne zistenie reálneho úbytku.

K znaleckému posudku, ktorý bol predložený žalobcom žalovaný uviedol, že tento nebol postavený na vedeckých poznatkoch a odborných znalostiach, pretože len priemeruje a vyhodnocuje teoretické a najmä subjektívne neoverené údaje poskytnuté na základe čestných vyhlásení žalobcu. Podľa žalovaného tento znalecký posudok nemá pre konanie relevantnú hodnotu, keďže jeho predmetom bolo vyčíslenie škody (strata produkcie) na porastoch ozimnej repky, poškodenej krupobitím dňa 19.07.2012. Predmetom poistenia, a teda aj konania však nie je strata produkcie, ale poistenie plodiny, t.j. poistenie reálnej škody (úbytku) na plodine na konkrétnej parcele.

Žalovaný mal za to, že žalobca si zamieňal postavenie svedka, K.. Z., ako poradcu poisťovne s postavením znalca. Medzi stranami sporu bola uzavretá poistná zmluva, ktorá presne stanovovala spôsob zistenia poistného plnenia, a to zistením percentuálneho úbytku plodiny na parcele obhliadkou. Znalecký posudok ani iné spôsoby určenia poistného plnenia dohodnuté neboli. Podľa žalovaného žalobca zmaril možnosť objektívne zistiť a určiť príčiny úbytku plodiny a následne aj rozsah úbytku, a to zozbieraním úrody pred obhliadkou, kedy nerešpektoval ním odsúhlasené poistné podmienky. Žalovaný mal ďalej za to, že nie je pravdou, žeby bolo jeho povinnosťou uskutočniť obhliadku ihneď. Takáto povinnosť zo zmluvy ani z poistných podmienok podľa žalovaného nevyplýva, pričom poukázal na to, že v zmysle osobitných poistných podmienok v prípade ak sa poistená plodina musí zozbierať pred obhliadkou, bol žalobca po dohode so žalovaným povinný ponechať na parcele vzorky na začiatku, v strede a na konci o výmere 500 m2 pre každú vzorku. Žalobca bol taktiež povinný nevykonať bez predchádzajúceho súhlasu žalovaného také zásahy na poškodenej plodine, ktoré by znemožnili alebo sťažili posúdenie škodovej udalosti. Žalobca podľa žalovaného mal možnosť nahlásiť urgentný zber, to však neurobil a nahlásil obhliadku na pondelok. Žalovaný nenesie zodpovednosť za to, kedy si žalobca a ním poverená osoba dohodli obhliadku. Ak bol termín obhliadky dohodnutý a nebol urgovaný zber, žalovaný nemal dôvod sám od seba skúmať v akom stave sú polia a plodiny. Žalovaný poukázal na to, že ak žalobca chcel zozbierať úrodu, mal si to dohodnúť so žalovaným v zmysle poistných podmienok. Žalovaný mal teda za to, že žalobca nie len, že porušil poistné podmienky keď zozbieral úrodu bez dohody so žalovaným, ale nesplnil si povinnosť ponechať dostatočné vzorky. Žalovaný tak poukázal na fakt, že samotná skutočnosť dohadovania termínu obhliadky a jej uskutočnenie nie je pre konanie relevantná, nakoľko bez ohľadu na termín obhliadky a jej spôsob dohodnutia, poistná zmluva stanovuje postup v prípade nevyhnutného zberu pred obhliadkou. Keďže žalobca tento postup nedodržal, znemožnil zistenie, či úbytok nastal, ak áno v dôsledku akej skutočnosti a v akom rozsahu, a zároveň zmaril možnosť zistenia iných vplyvov na plodinu. Žalovaný tak nemohol zistiť či a na ktorej z dotknutých parciel bola súvislo vysadená poistená plodina, aká bola úroda poistenej plodiny, aký bol kvantitatívny úbytok poistenej plodiny na tej ktorej parcele, či nedošlo k zberu pred poistnou udalosťou a ak áno v akom rozsahu a taktiež žalovaný nevedel objektívne vyhodnotiť v dôsledku vplyvu akého živlu prišlo ku škode. Žalovaný poukázal aj na čl. XI ods. 1 psím. f) OPP PL10, podľa ktorých žalobca bol povinný nevykonať bez predchádzajúceho súhlasu žalovaného také zásahy na poškodenej poistenej plodine, ktoré by znemožnili alebo sťažili posúdenie škodovej udalosti. K osobitným poistným podmienka OPP PL10 žalovaný uviedol, že v čl. XI ods. 1 písm. c) a d) sú generálne povinnosti a písm. f) a h) riešia

špecifické povinnosti v prípade, keď už je plodina poškodená. Jednotlivé písmená sa nevylučujú, ale navzájom sa dopĺňajú a je ich možné dodržať súčasne.

10. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom svedkov K.. Y. L., K.. R. Y., K.. K. Z., K.. Y. V., výsluchom znalca K.. R. V. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a to: poistná zmluva č. XXXXXXXXXX (č.l. 4 spisu), príloha č. 1 - prehľad poistených plodín (č.l. 7), predbežná cenová ponuka na poistenie plodín (č.l. 8), dotazník na poistenie plodín (č.l. 10), informácia o podmienkach uzavretia poistnej zmluvy (č.l. 12), osobitné poistné podmienky poistenia plodín OPP PL 09 (č.l. 13), Dodatok č. 3 k poistnej zmluve XXXXXXXXXX (č.l. 15), príloha č. 1/3 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX - prehľad poistených plodín (č.l. 17), všeobecné poistné podmienky poľnohospodárskeho poistenia VPP PP 09 (č.l. 18), osobitné poistné podmienky poistenia plodín OPP PL 10 (č.l. 20), zápis o vykonanej obhliadke z XX.XX.XXXX (č.l. 22), oznámenie o ukončení likvidácie škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX (č.l. 23), urgencia likvidácie škodovej udalosti, prehlásenie o ukončení zberu repky, výsledky zberu (č.l. 24), odvolanie - PU č. XXXXXXXXXX (č.l. 25), výpoveď poistenia podľa poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX (č.l. 26), odpoveď na odvolanie PU č. XXXXXXXXXX (č.l. 27), odpoveď na pokus o zmier (č.l. 28), pokus o zmier (č.l. 29), faktúra č. XXXXXX (č.l. 91), meteorologický posudok - XXX/XXXX (č.l. 111), znalecký posudok č. XX/XXXX (č.l. 264), meteorologický posudok - XXX/XXXX (č.l. 323), emailová komunikácia medzi K.. Z. a K.. V. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 368), čestné prehlásenie K. .Y. (č.l. 383).

11. Súd zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania vyžiadaním metodiky poisťovne na určenie úbytku na úrode vplyvom živelnej udalosti a záznamu telefonickej komunikácie z call centra poisťovne alebo ich prepisu - nahlášku K.. Y. a jeho komunikáciu s poisťovňou ohľadom škodovej udalosti, nakoľko dôkazné bremeno bolo v tomto prípade na žalobcovi a v prípade, ak by súd žalobcovi poskytol takúto súčinnosť, porušil by tým zásadu rovnosti sporových strán, keďže samotný žalobca ničím nepreukázal, že by sa pokúšal sám od žalovaného metodiku, nahrávku alebo jej prepis vyžiadať. Súd má navyše za to, že nahrávka alebo prepis z komunikácie K.. Y. s call centrom žalovaného by žalobcom domáhajúcu sa informáciu o urgencii zberu ani nepriniesli, keďže z výpovedí svedkov, ako aj z mailu zo dňa 18.09.2012 vyplýva, že s K.. Y. ohľadom zberu nekomunikovalo call centrum, ale priamo svedok K.. Z.. Súd má tiež za to, že samotné nahlásenie urgencie obhliadky v tomto prípade nebolo relevantné, keďže v každom prípade bol žalobca povinný dodržať ustanovenia zmluvy a v prípade zberu poistenej plodiny mal zanechať poistnými podmienkami stanovené vzorky.

12. Súd taktiež zamietol návrh žalobcu na opätovný výsluch svedkov K.. Y., K.. Z. a K.. V. a ich konfrontáciu, nakoľko mal za to, že takýto výsluch by bol nehospodárny a neúčelný. Opätovný výsluch svedkov po tom, čo sa oboznámili s výpoveďami ostatných svedkov by bol navyše v rozpore s ustanovením . Súd mal z výpovedí svedkov v konaní za to, že tieto sa navzájom výslovne nerozporujú, preto považoval konfrontáciu za neúčelnú.

13. Súd nevyhovel návrhu žalobcu na vyžiadanie emailovej komunikácie medzi K.. Z., K.. Y. a K.. V., nakoľko z vyjadrenia žalovaného, ako aj zo svedeckých výpovedí vyplýva, že žiadna takáto komunikácia neexistovala, keďže K.. Z. mal K.. Y. kontaktovať telefonicky a K.. V. s K.. Y. nekomunikoval vôbec. Mailovú komunikáciu medzi K.. Z. a K.. V. žalovaný ako listinný dôkaz predložil na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX.

14. Súd si v zmysle pokynov odvolacieho súdu v uznesení č.k. -226 zo dňa 20.02.2018 vyžiadal na pojednávaní dňa 06.06.2019 prílohu č. 1 k zápisu o vykonanej obhliadke, avšak na tento dôkaz neprihliadol, nakoľko tento dôkaz nebol ani jednou zo sporových strán navrhnutý, a to tak v konaní za účinnosti ani následne za účinnosti . Z ust. a pritom vyplýva, že súd vykonáva len navrhnuté dôkazy a bez návrhu vykoná len dôkazy, ktoré vyplývajú z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou, čo v danom prípade nebolo splnené. Iné dôkazy bez návrhu nevykonáva. Súd má navyše za to, že z uvedeného listinného dôkazu nie je možné presne zistiť žiadne relevantné informácie, okrem toho, že na parcelách neboli ponechané poistnými podmienkami dohodnuté vzorky plodín.

15. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa § 1 ods. 2 druhá veta Obch. zák., ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa a , poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

16. Súd po vrátení veci na ďalšie konanie postupoval v zmysle intencií a pokynov odvolacieho súdu a doplnil dokazovanie o výsluchy svedkov K.. Y. L., K.. R. Y., K.. K. Z. a K.. Y. V.. Súd si na základe pokynov odvolacieho súdu vyžiadal aj prílohu č. 1 k zápisu o vykonanej obhliadke, avšak na túto listinu ako na dôkaz neprihliadal, nakoľko žiadna zo strán vykonať tento dôkaz v konaní nenavrhla, čo súd bližšie odôvodnil vyššie.

17. Z vyjadrení sporových strán, vykonaných výsluchov svedkov navrhnutých žalobcom a z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že dňa 19.07.2012 nastala poistná udalosť, a to krupobitie, ktoré zasiahlo porast repky olejnej vo vlastníctve žalobcu, poistenej u žalovaného. Táto skutočnosť medzi stranami sporu nebola sporná. Súd mal však z meteorologického posudku SHMU č. 853/2018 zo dňa 23.11.2018 za preukázanú aj skutočnosť, že v danej oblasti v ten istý deň dosiahol vietor rýchlosť v nárazoch až 75 km/h, t.j. že v danej oblasti mal vietor silu víchrice. Medzi stranami sporu bolo sporné, či krupobitie spôsobilo škodu na poistenej plodine, ak áno v akom rozsahu a či mal žalovaný vypočítať výšku poistného plnenia a v prípade ak žalobca porušil niektorú z povinností vyplývajúcich mu z poistnej zmluvy a k nej prináležiacich poistných podmienok, či mohol žalovaný pristúpiť k zníženiu vypočítaného poistného plnenia.

18. Súd mal z vykonaného dokazovania ďalej za preukázané, že žalobca nahlásil poistnú udalosť deň po nej, t.j. v piatok 20.07.2012, pričom žalovaný prišiel na obhliadku poškodených parciel v pondelok 23.07.2012. Z výpovedí svedkov K.. Y., K.. Z. ani K.. V. a ani z čestného vyhlásenia K. .Y. nevyplýva, že by žalobca obhliadku urgoval, alebo žeby sa so žalovaným dohodol na tom, že vykoná zber poškodenej plodiny pred obhliadkou. K.. Y. v čestnom vyhlásení uviedol, že ak mu bola položená otázka o predpokladanom zbere, tak povedal, že zber už začal a bude pokračovať, ak to dovolí počasie. Skutočnosť, že by však výslovne nahlásil urgenciu obhliadky, alebo žeby požiadal žalobca prípadne za neho K.. Y. o súhlas so zberom poškodenej plodiny, súd za preukázanú nemal. Z výpovedí svedkov K.. V. a K.. Z. a emailovej komunikácie medzi nimi zo dňa 18.09.2012 navyše vyplýva, že K.. Z. volal K.. Y. ako sprostredkovateľovi poistenia aby zistil, kedy môže žalovaný prísť na obhliadku, pričom ten mu mal oznámiť, že stačí v pondelok. Aj z uvedeného vyplýva, že urgencia zberu a obhliadky nebola žalobcom nahlásená. Povinnosť vykonať obhliadku v deň nahlásenia žalovanému zo zmluvy ani z poistných podmienok nevyplýva.

19. Súd sa ďalej zaoberal v zmysle pokynov odvolacieho súdu možným postupom podľa čl. VIII ods. 1 písm. a/ OPP-PL, podľa ktorého má poisťovateľ postupovať pri určení výšky plnenia tak, že v súčinnosti s poisteným zistí na oznámenej parcele rozsah poškodenia poistenej plodiny, ktorý vyjadrí v percentách a taktiež postupom podľa čl. VI ods. 6 VPP PP 09 na základe ktorého má poisťovateľ právo znížiť vypočítané plnenie v prípade, že poistený porušil niektorú z povinností uložených mu všeobecnými poistnými podmienkami VPP PP 09 a príslušnými OPP, zmluvou a právnymi predpismi. Súd na základe vykonaných dôkazov zistil, že v zmysle čl. XI ods. 1 písm. f) OPP PL 10 bol žalobca ako poistený povinný nevykonať bez predchádzajúceho súhlasu žalovaného také zásahy na poškodenej poistenej plodine, ktoré by znemožnili alebo sťažili posúdenie škodovej udalosti. Zároveň bol žalobca podľa čl. XI ods. 1 písm. h) OPP PL 10 po dohode so žalovaným povinný v prípade, ak sa poškodená poistená plodina musela zozbierať pred uskutočnenou obhliadkou, ponechať na parcele vzorky na začiatku, v strede a na konci o výmere 500 m2 pre každú vzorku. Žalobca tak bol povinný zdržať sa zásahov, ktoré by znemožnili alebo sťažili posúdenie škodovej udalosti. V prípade ak žalobca považoval za dôležité vykonať zber poistenej plodiny, bol povinný sa na tom dohodnúť so žalovaným a zároveň bol povinný zanechať na každej parcele vzorku o výmere 500 m2, a to na jej začiatku, strede a na konci. Zo svedeckých výpovedí, ako aj z tvrdenia samotného žalobcu vyplýva, že takéto vzorky potrebné na objektívny výpočet úbytku žalobca nenechal. Svedok K.. Y. pritom vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že poučil žalobcu o tom, že

ak chce poistenú plodinu zbierať, musí zanechať na parcelách vzorky, pričom na pojednávaní spomenul aj výmeru 20x30 m. Následne v čestnom vyhlásení upresnil, že žalobcovi dal pokyn nechať vzorky, ale zrejme len o veľkosti 5x5 m, nakoľko sa o veľkosti kontrolných políčok v zmluvných podmienkach dozvedel až po zamietnutí poistného plnenia od žalobcu. Aj sám štatutár žalobcu vo svojej výpovedi potvrdil, že vzorky neboli zanechané v súlade so zmluvou, nakoľko túto si prečítal až po zamietnutí poistného plnenia. V súvislosti s týmito zistenými skutočnosťami ma súd za to, že v zmysle čl. VIII ods. 1 písm. a/ OPP PL 10 nemohol žalovaný určiť výšku rozsahu poškodenia poistenej plodiny na jednotlivých parcelách, keďže žalobca neponechal na parcelách zmluvou dohodnuté vzorky, čím zmaril žalovanému možnosť určenia výšky poistného plnenia. Žalovaný tak objektívne nemohol zistiť či na dotknutých parcelách bola poistená plodina súvislo vysiata, aká bola na týchto parcelách úroda plodiny, či nedošlo k zberu poistenej plodiny už pred poistnou udalosťou a ak áno v akom rozsahu, zvlášť s poukazom na čestné vyhlásenie K.. Y., ktorý uviedol, že v tom čase už zber prebiehal. Taktiež žalovaný nevedel a nemohol z dôvodu nezanechania potrebných vzoriek určiť, či na poistenú plodinu nemali vplyv aj iné živly, napr. zver, človek alebo vietor, keďže z meteorologického posudku č. 853/2018 vyplýva, že v danej oblasti dňa 19.07.2012 bola okrem krupobitia aj víchrica a proti tomuto živlu žalobca plodiny poistené nemal. Svedkovia pritom uviedli, že na vypadávanie šešúľ v tom období stačí silnejšie zatrasenie rastlinou napr. vplyvom vetra. Žalovaný tak teda nemal možnosť objektívne vypočítať skutočný kvantitatívny úbytok na úrode na jednotlivých parcelách, ani na celej poistenej úrode, a teda nemal možnosť vypočítať ani výšku poistného plnenia. Vzhľadom na uvedené tak v zmysle čl. VI ods. 6 VPP PP 09 žalovaný nemohol pristúpiť k zníženiu vypočítaného plnenia, keďže výpočet poistného plnenia ani nebolo možné urobiť. Žalobca síce poukázal na fakt, že si splnil jeho povinnosti vyplývajúce z čl. XI ods 1 písm. a) - e) OPP-PL 10, keď poistnú udalosť oznámil do 3 dní od jej vzniku, že sa snažil minimalizovať straty poistenej plodiny vykonaním agrotechnických opatrení včas, ako aj že sa snažil ukončiť zber plodín v agrotechnickom termíne, čo súd ani nerozporuje, avšak žalobca nedodržal povinnosti podľa čl. XI ods. 1 psím. f) a h), keď bez predchádzajúceho súhlasu žalovaného vykonal také zásahy do poistenej plodiny, ktoré znemožnili posúdenie škodovej udalosti a zároveň sa žalobca so žalovaným nedohodol na zbere plodiny pred obhliadkou a neponechal na parcele vzorky na začiatku, strede a na konci o výmere 500 m2 pre každú vzorku. Súd má za to, že tieto jednotlivé povinnosti podľa OPP-PL 10 sa navzájom dopĺňajú a napriek tomu, že časť z nich žalobca dodržal, bol povinný dodržať aj tie v bodoch f) a h). Súd má zároveň za to, že v prípade ak by žalobca úrodu zozbieral aj bez dohody so žalovaným, ale na jednotlivých parcelách by ponechal vzorky vo veľkosti určenej poistnými podmienkami, žalovaný by mal možnosť určiť rozsah škody, vypočítať poistné plnenie a následne ho prípadne znížiť. Tým, že žalobca vzorky nezanechal, nedodržal podmienky stanovené zmluvou a poistnými podmienkami, zmaril žalovanému možnosť vypočítať kvantitatívny úbytok poistenej plodiny na jednotlivých parcelách a zároveň aj vypočítať možné poistné plnenie. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním, môžu svoje práva strácať. To platí aj v tomto prípade, kedy sám žalobca ako aj sprostredkovateľ poistenia potvrdili, že poistné podmienky, ktoré boli súčasťou poistnej zmluvy si prečítali až po zamietnutí poistného plnenia žalovaným. O svojich zmluvných povinnostiach sa tak dozvedeli až po zozbieraní úrody, čím preukázali svoju pasivitu, nepozornosť a neopatrnosť pre potreby uplatnenia si poistného plnenia.

20. Žalobca na pojednávaniach vo svojich vyjadreniach spochybnil postup žalovaného aj v tom smere, že bol v zmysle poistných podmienok vyhotoviť znalecký posudok za účelom určenia výšky poistného plnenia. Súd mal však z všeobecných poistných podmienok VPP PP 09 za preukázané, že takýto znalecký posudok sa vyhotovuje na základe dohody medzi poisteným a poisťovateľom v prípade nezhody o výške poistného plnenia. Žalobca jednak nepreukázal, že by žalovanému predložil návrh dohody o vykonaní znaleckého posudku, a jednak k výpočtu poistného plnenia nedošlo, keďže ho nebolo možné vypočítať, t.j. k samotnej nezhode ohľadom výšky ani nemohlo dôjsť.

21. Súd má tiež za to, že v konaní žalobca nepreukázal žalobou uplatňovanú výšku poistného plnenia. Žalobca v konaní predložil znalecký posudok č. 31/2018, ktorým mal preukázať vyčíslenie škody na porastoch ozimnej repky poškodenej krupobitím dňa 19.07.2012, pričom súd vykonal v náväznosti na tento znalecký posudok aj výsluch znalca. Zo znaleckého posudku, ako aj z následného výsluchu znalca však nevyplynul kvantitatívny úbytok na úrode poistenej plodiny a nebol preukázaný percentuálny úbytok

poistenej plodiny na jednotlivých parcelách. Predmetom posudku bolo vyčíslenie škody, straty produkcie, čo však nebolo predmetom tohto konania. Znalecký posudok navyše vychádza prevažne z čestných vyhlásení žalobcu, pričom znalec osobne na predmetných parcelách ani nebol. Vzhľadom na uvedené súd tento dôkaz síce vykonal, avšak v tomto konaní ho nepovažoval za relevantný.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že žaloba žalobcom nebola podaná dôvodne, keď neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal dôvodnosť ním uplatneného nároku. Žalobca nepreukázal, že by žalovaný svojim postupom porušil poistnú zmluvu, či poistné podmienky, naopak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že bol to práve žalobca, ktorý nedodržal poistné podmienky, keď zozbieral poistené plodiny bez súhlasu žalovaného a navyše nezanechal na jednotlivých parcelách vzorky poškodenej poistenej plodiny o veľkosti 500m2 na začiatku, v strede a na konci každej parcely. Žalobca tým znemožnil žalovanému vykonať objektívny výpočet percenta úbytku poistenej plodiny, a tým aj výpočet prípadného poistného plnenia. Nakoľko nebolo možné vykonať výpočet poistného plnenia, žalovaný nemohol pristúpiť ani k jeho prípadnému zníženiu. Súd teda žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

23. O trovách konania súd rozhodol v zmysle (ďalej len ) podľa ktorého žalovaný, ktorý mal vo veci plný úspech, má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania podľa (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( ): a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť vykonanie exekúcie.