Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-202-2019.pdf
PDF · 93.34 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/202/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcov: 1/ D. A., rod. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. C. XX, XXX XX M. K., 2/ F. M., rod. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX M. Krtíš, 3/ Ing. Dušan A., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX/XX, XXX XX M. K. (právni nástupcovia pôvodne v žalobe označeného žalobcu J.. Q. A., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel XX. XX. XXXX), zastúpení Advokátskou kanceláriou M., s. r. o., so sídlom Stránska XXXX/X, XXX XX A. Bystrica, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, J.: XXXXXXXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3C/77/2016-54 zo dňa 06. 10. 2016, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu, ktorým okresný súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Veľký Krtíš - Katastrálnym odborom pozemku parcely registra C na katastrálnej mape parcela číslo XXXX/XX, druh pozemku vinica o výmere X XXX mX pre katastrálne územie M. K., ktorá parcela bola vytvorená geometrickým plánom číslo XXXXXXXX-X/XXXX, overeným správou Katastra Veľký Krtíš dňa 05. 04. 2016 pod číslom XX XXXX na vymedzenie duplicitného vlastníctva pôvodnému pozemku parcely registra E na mape určeného operátu číslo XXXX/X, druh pozemku vinica o výmere X XXX m2 pre katastrálne územie Veľký Krtíš, m e n í tak, že súd určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Veľký Krtíš - Katastrálnym odborom, pozemku parcely registra C na katastrálnej mape parcela číslo XXXX/XX, druh pozemku vinica o výmere X XXX mX pre katastrálne územie Veľký Krtíš, ktorá parcela bola vytvorená geometrickým plánom číslo XXXXXXXX-X/XXXX, overeným správou Katastra Veľký Krtíš dňa 05. 04. XXXX pod číslom XX XXXX, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku, na vymedzenie duplicitného vlastníctva k pôvodnému pozemku parcely registra E na mape určeného operátu číslo XXXX/X, druh pozemku vinica o výmere X 924 m2 pre katastrálne územie Veľký Krtíš
II. Vo výroku o trovách konania rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/ až 3/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že „žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Veľký Krtíš - Katastrálnym odborom, a to pozemku parcela registra „C“ vyznačeného na katastrálnej mape ako parcela číslo XXXX/XX, druh pozemku vinica o výmere XXXX mX pre katastrálne územie Veľký Krtíš, ktorá parcela bola vytvorená geometrickým plánom číslo XXXXXXXX-X/XXXX, overeným správou Katastra Veľký Krtíš dňa 05. 04. 2016 pod číslom XX XXXX na vymedzenie duplicitného vlastníctva k pôvodnému pozemku parcely registra „E“ na mape
určeného operátu číslo 1169/5, druh pozemku vinica o výmere 4 924m2 pre katastrálne územie Veľký Krtíš“. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „CSP“) tak, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že pôvodne v žalobe označený žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti -pozemku parcela registra „C“ vyznačenom na katastrálnej mape ako parcela číslo XXXX/XX, druh pozemku vinica o výmere X XXX mX pre obec a katastrálne územie Veľký Krtíš, ktorá parcela bola vytvorená geometrickým plánom číslo XXXXXXXX-X/XXXX, overeným Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor na obnovu pôvodnej PK parcely č. 1169/5 a domáhal sa náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutím Štátneho notárstva vo Veľkom Krtíši č. D 79/76 zo dňa 01. 05. 1976 v dedičskej veci po poručiteľke A. A., rod. Q., nar. XX. XX. XXXX, ktorá zomrela 07. 02. 1976 bez zanechania závetu, naposledy bytom vo Veľkom Krtíši, bolo žalobcovi potvrdené vlastnícke právo k nehnuteľnosti pôvodne zapísanej v pozemkovej knihe pre katastrálne územie Veľký Krtíš vo vložke č. XXX ako parcela č. XXXX/X, roľa - viničky v celosti. Vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti právna predchodkyňa žalobcu - poručiteľka A. A., rod. Q., nadobudla podľa pozemkovoknižnej vložky č. XXX kúpnopredajnou zmluvou uzatvorenou v Modrom Kameni dňa 02. 02. 1950. Žalobca ako právny nástupca zomrelej A. A., rod. Q. z dôvodu identifikácie a zamerania nehnuteľnosti dal vypracovať geometrický plán č. XXXXXXXX- X-XXXX, ktorý vyhotovila spoločnosť G.P.G., s. r. o., Veľký Krtíš. Podľa predmetného geometrického plánu nehnuteľnosť v súbore katastrálneho operátu v súčasnosti predstavuje časť parcely registra „C“ vyznačenej na katastrálnej mape pod č. XXXX/X o výmere XX XXX m2, druh pozemku vinice, ktorej vlastníctvo je evidované v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Veľký Krtíš v prospech žalovaného. Keďže v súčasnom období nie je evidované vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnosti špecifikovanej v geometrickom pláne v katastri nehnuteľnosti, toto vlastnícke právo mu patrí a odvodzuje ho od svojej právnej predchodkyne titulom dedenia. Zosúladenie právneho stavu so stavom evidovaným v katastri nehnuteľností dosiahne autoritatívnym určením vlastníckeho práva súdom. Z tohto dôvodu žalobcovi svedčí naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti špecifikovanej v geometrickom pláne.
2.1 Pokiaľ ide o otázku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva k pozemku špecifikovanému v petite žaloby z dôvodov uvedených v žalobe, pričom za naliehavý právny záujem považuje to, že pokiaľ existuje duplicita vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, tak je na strane žalobcu daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva. Poukázal pritom na ustanovenie § 137 písm. c) CSP a uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedeného ustanovenia, pričom dospel k záveru, že v danej veci je splnená podmienka žalovateľnosti so zreteľom na ustanovenie § 137 písm. c) CSP, pretože žalobca tvrdí, že predmetnú nehnuteľnosť, ktorá je v katastri nehnuteľností zapísaná na liste vlastníctva na žalovaného nadobudol dedením po svojej právnej predchodkyni - matke, ktorá ju nadobudla kúpou. Po vyriešení otázky naliehavého právneho záujmu sa súd prvej inštancie zaoberal meritom veci, pričom zameral dokazovanie na zistenie, či je žaloba žalobcu dôvodná. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že pokiaľ ide o pôvodnú parcelu č. XXXX/X roľa - viničky, vedenú v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX pre obec a k. ú. M. Krtíš, tak matka žalobcu A. A., rod. Q. nadobudla predmetnú nehnuteľnosť na základe kúpnopredajnej zmluvy uzatvorenej v Modrom Kameni dňa 02. 02. 1950. Na základe rozhodnutia Štátneho notárstva vo M. K. č. k. D XX/XX-XX zo dňa XX. XX. 1976, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 08. 1976, bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva k parcele č. XXXX/X zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX pod B1 v celosti žalobcovi J.. Q. A., nar. XX. XX. XXXX. Uvedená parcela nemala v pozemkovoknižnej vložke určenú výmeru. Geometrickým plánom číslo XXXXXXXX-X/XXXX, ktorý dňa 21. 03. 2016 vypravovala spoločnosť G.P.G., s. r. o., Veľký Krtíš, overeným Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor dňa XX. 04. XXXX bola pôvodná PK parcela č. XXXX/X zidentifikovaná s parcelou č. XXXX/X, vinica o celkovej výmere X ha X XXX mX na LV č. XXXX pre k. ú. a obec M. K. a bolo jej pridelené nové parcelné číslo XXXX/XX. Výmera tejto parcely bola určená na X XXX m2, druh pozemku vinica. Podľa názoru súdu prvej inštancie ďalšia identifikácia parcely tak, ako to požadoval poverený zástupca žalovaného, nebola potrebná. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že v geometrickom pláne sa ďalej uvádza, že výmera tejto parcely je určená z grafického výpočtu súradníc podrobných grafických bodov. Parcela vedená v pozemkovoknižnej vložke č. XXX pod č. XXXX/X nemala, tak ako je vyššie uvedené, určenú výmeru. Výmera predmetnej parcely bola určená
pridelením z pôvodnej nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X o výmere 1 ha X XXX mX podľa nákresu Výkazu XVI - 17/14, kde bola menovaná parcela skutočne rozdelená 27. 09. 1946 v pomere 1 k parc. č. XXXX/ X, 1 k parc. č. XXXX/X a 1 k parc. č. XXXX/X. Toto rozdelenie potvrdzujú aj snímky leteckého mapovania z roku 1950. Z delimitačného protokolu zo dňa 03. 01. 2005 vyplýva, že odovzdávajúci Výskumný ústav vinohradnícky a vinársky so sídlom v Bratislave odovzdal preberajúcemu - Slovenskému pozemkovému fondu so sídlom v Bratislave správu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve štátu, zapísaných okrem iného na LV č. XXXX (teraz LV č. XXXX) ako E. parcela č. XXXX/X, vinica o výmere XX XXX m2 v podiele 1/1. Keďže doklad preukazujúci spôsob nadobudnutia vlastníctva štátu k pôvodnej PK parcele č. XXXX/X nebol predložený, súd dospel k záveru, že k nadobudnutiu vlastníctva štátu k uvedenej parcele nedošlo a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
3. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaný odvolal a v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) a f) CSP, pretože súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a tiež preto, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazom k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zdôraznil, že na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 08. 09. 2016 navrhol, aby si súd vyžiadal „vyjadrenie Katastrálneho odboru Okresného úradu Veľký Krtíš ku skutočnosti, akým titulom Slovenská republika nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti, parcela C - KN č. XXXX/X o výmere XX XXX m2, druh pozemku vinice, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Veľký Krtíš, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Veľký Krtíš ako parcela, ktorá sa v časti prekrýva s pôvodnou pozemno-knižnou parcelou č. XXXX/X o výmere X XXX m2, druh pozemku roľa zapísanou v pozemno-knižnej vložke č. XXX pre k. ú. Veľký Krtíš “. V uvedenej súvislosti žalovaný v odvolaní uviedol, že okresný súd uvedenému návrhu na vykonanie dokazovania nevyhovel a navrhnutý dôkaz nevykonal. Dokazovanie vykonal len listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, svedčiacimi o jeho vlastníckom práve k predmetnej nehnuteľnosti. V dôsledku uvedeného dospel okresný súd podľa žalovaného k nesprávnemu záveru, že len žalobca preukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku parcela č. XXXX/XX, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom č. XXXXXXXX/X/XXXX zo dňa XX. 03. 2016 na obnovenie pôvodnej PK parcely č. XXXX/X. Zistenie nadobúdacieho titulu žalovaného bolo pritom podľa žalovaného rozhodujúcou skutočnosťou v tomto konaní, nakoľko išlo o prípad duplicitného vlastníctva.
4. V priebehu odvolacieho konania - dňa 08. 10. 2016 žalobca zomrel. Uznesením sp. zn. 13Co/45/2017-92 zo dňa 09. 10. 2018 Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol tak, že v konaní pokračuje s dedičmi po poručiteľovi Ing. Q. A., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom M. C. XX, XXX XX M. Krtíš, ktorý zomrel dňa 08. 10. 2016, a to: so 1/ D. A., rodenou V. (manželkou poručiteľa), 2/ F. M., rodenou A. (dcérou poručiteľa) a 3/ J.. F. A. (synom poručiteľa).
5. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného z dôvodov a v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrário) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podstatou zmeny rozsudku súdu prvej inštancie je však len zmena formálna, týkajúca sa toho, že súd prvej inštancie vo výroku rozsudku neuviedol, že geometrický plán č. 4670197-6/2016, na ktorý vo výroku rozsudku odkázal (a ktorý pôvodne k rozsudku ani nepripojil), tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že takýto postup súdu prvej inštancie bol v rozpore s ustanovením § 79l ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), preto mu odvolací súd pred rozhodnutím o odvolaní žalovaného vrátil spis na odstránenie uvedeného nedostatku. Po vrátení spisu odvolaciemu súdu spolu s rozsudkom, ku ktorému súd prvej inštancie pripojil predmetný geometrický plán č. 46701907-6/2016, prejednal odvolací súd odvolanie žalovaného, pričom výsledkom jeho rozhodovacej činnosti o odvolaní žalovaného bola vyššie uvedená formálna zmena výroku rozsudku súdu prvej inštancie; inak sa odvolací súd, z dôvodov nižšie uvedených, stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie.
6. Predmetom odvolacieho konania bolo teda preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok žalovaného, ktorý v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie si nevyžiadal a nevykonal žalovaným navrhnutý dôkaz (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP), v dôsledku čoho dospel na základe neúplne vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP).
7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný sa písomne k žalobe podanej pôvodne v žalobe označeným žalobcom, nevyjadril. Z obsahu Zápisnice o pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 06. 10. 2016 (na ktorom okresný súd vyhlásil odvolaním žalovaného napadnutý rozsudok) vyplýva, že na pojednávaní bol prítomný zástupca žalovaného, ktorý uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania, pričom zdôraznil, že podľa jeho názoru, žalovaný preukázal existenciu duplicitného vlastníctva, tak na strane žalobcu ako aj na strane žalovaného.
8. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie pri zisťovaní skutkového stavu nepochybil, keď rozhodol vychádzajúc z dôkazov predložených stranami sporu, pričom tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 CSP jednotlivo a aj v ich vzájomnej súvislosti tak, že dospel k záveru, že výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností je žalobca. Žalovaný pred vyhlásením uznesenia o ukončení dokazovania na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 06. 10. 2016, na ktorom súd prvej inštancie vyhlásil odvolaním napadnutý rozsudok, nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu, v dôsledku nevykonania ktorého, by bolo možné dospieť k záveru, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav. Navyše, súd prvej inštancie sa v súlade s návrhom zástupcu žalovaného, predneseným na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 08. 09. 2016 obrátil výzvou zo dňa 12. 09. 2016 (č. l. 49 spisu) na katastrálny odbor Okresného úradu Veľký Krtíš, aby „ oznámil súdu, na základe akých titulov došlo k prevodu nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX pre k. ú. a obec Veľký Krtíš, parc. C-KN č. XXXX/X vinice o výmere XXXXX m2 na štát“. Na uvedenú výzvu okresného súdu reagoval katastrálny odbor Okresného úradu Veľký Krtíš tak, že doručil súdu „Delimitačný protokol o odovzdaní správy poľnohospodárskych nehnuteľností vo vlastníctve štátu Výskumným ústavom vinohradníckym a vinárskym so sídlom v Bratislave Slovenskému pozemkovému fondu so sídlom tamtiež zo dňa 03. 01. 2005“ (č. l. 51 spisu), ktorý dôkaz považoval súd prvej inštancie za nedostatočný konštatujúc, že žalovaný nepreukázal spôsob nadobudnutia vlastníctva štátu k pôvodnej PK parcele č. XXXX/X. Ak teda žalovaný v odvolaní namietal, že „súd prvej inštancie si nevyžiadal a nevykonal ním navrhnutý dôkaz“, tak odvolací súd uvádza, že takáto argumentácia žalovaného uvedená v odvolaní neobstojí, pretože a) dôkazné bremeno na preukázanie žalovaným tvrdených skutočností bolo predovšetkým na žalovanom, b) súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nečinnosť, keďže na návrh žalovaného oslovil príslušný orgán na poskytnutie potrebnej súčinnosti, pričom pri vykonávaní dokazovania vychádzal aj z dôkazu (delimitačného protokolu), ktorý mu tento orgán doručil, čo znamená, že uvedená odvolacia námietka žalovaného, týkajúca sa nevyžiadania a nevykonania dôkazu súdom prvej inštancie, je neopodstatnená. Na základe uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného neobsahuje také odvolaciu argumentáciu, ktorá by bola schopná zvrátiť správnosť záverov súdu prvej inštancie, premietnutých do žalobe vyhovujúcemu výroku rozsudku, preto sa odvolací súd viazaný v zmysle ustanovenia § 380 CSP odvolacími dôvodmi v merite veci stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Pokiaľ teda odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil, tak táto zmena spočíva, tak ako je vyššie uvedené, len v tom, že do výroku rozsudku (po pripojení geometrického plánu) odvolací súd zakomponoval, že geometrický plán, z ktorého pri rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal a (na ktorý vo výroku rozsudku odkázal) tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku, čím len zosúladil daný stav s ustanovením § 79l zák. č. 162/1995 Z. z., kde sa uvádza: „ k zmluve, verejnej listine alebo k inej listine o právach k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli reálnym rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, k zmluve, verejnej listine alebo k inej listine o vecnom bremene k časti nehnuteľnosti alebo k zápisu údajov podľa § 46 ods. 2 až 4, 6 až 8 je potrebné pripojiť geometrický plán, ak bol geometrický plán overený do 30. septembra 2018“.
10. Vo výroku o trovách konania odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 Ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil, pretože, tak ako bolo vyššie uvedené, závery súdu prvej inštancie nepovažoval za - odvolacími dôvodmi žalovaného -spochybnené.
11. O trovách odvolacie konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ až 3/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením.
12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).